Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B3-65Csp-78-2022.pdf
PDF · 92.67 KB
No categories available
B3-65Csp/78/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: Q. B., narodený XX. mája XXXX, trvalým pobytom v A., B. XXXX/XX, o zaplatenie 1 629,06 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 629,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 629,06 eur od 28. februára 2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 5. októbra 2022 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III 23. decembra 2022 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1 629,06 eur s úrokmi vo výške 690,41 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 629,06 eur od 28. februára 2020 do zaplatenia z titulu nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej 5. júna 2017 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Všeobecnou úverovou bankou, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej aj „veriteľ“), a žalovaným.
2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe a zúčastniť sa na verejnom prerokovaní tejto veci vo svojej prítomnosti nevyužil.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to žiadosťou a zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX z 5. júna 2017 a jej prílohami; všeobecnými obchodnými podmienkami; žiadosťou o posúdenie schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a odpoveďou na túto žiadosť; výzvou na úhradu omeškaných splátok z 31. decembra 2019 s poštovým podacím hárkom; výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 13. februára 2020 s doručenkou; výpisom z úverového účtu; rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo 14. februára 2020 a jej prílohami; žiadosťou o postúpenie a prevod pohľadávky proti žalovanému z 9. marca 2022; oznámením o postúpení pohľadávky zo 14. marca 2022; predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky z 27. júla 2022 s poštovým podaním hárkom, ako aj ostatným obsahom spisu.
4. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
4.1. Právna predchodkyňa žalobkyne VÚB, a.s., ako veriteľ oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska (ďalej aj „veriteľ“) a žalovaný ako dlžník 5. júna 2017 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 000 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 14 % a RPMN 15,08 %, ktorý sa zaviazal splatiť v pravidelných 96 mesačných splátkach po 34,54 eur splatných vždy k 20. dňu mesiaca, a to až do celkovej čiastky úveru 3 335,84 eur, pričom termín prvej splátky bol stanovený na 20. júna 2017 a termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 20. mája 2025. V čl. I bod 5 písm. b/ tejto zmluvy bolo dohodnuté, že veriteľ má právo na vyhlásenie predčasnej (okamžitej) splatnosti úveru, ak je dlžník v omeškaní s riadnym zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace a bol na jej zaplatenie písomne vyzvaný. 4.2. Žalovaný spočiatku jednotlivé mesačné splátky úveru plnil, aj keď nie vždy riadne a včas, ale v nepravidelných intervaloch a s omeškaním. Posledná úhrada zo strany žalovaného v prospech veriteľa bola vykonaná 11. októbra 2019, ktorou uhradil splátku za mesiac september 2019. 4.3. Veriteľ listom z 31. decembra 2019 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu nedoplatku na omeškaných splátkach, inak bude žiadať o zaplatenie celého úveru naraz. Zásielka s touto výzvou, odosielaná 31. decembra 2019 na žalovaným uvedenú adresu v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sa vrátila veriteľovi 13. januára 2020 ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“, čím sa podľa zmluvy považuje za doručenú. Keďže žalovaný na uvedenú výzvu platbou nereagoval, veriteľ 13. februára 2020 využil právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, čo žalovanému oznámil listom z toho istého dňa 13. februára 2020 (ktorý sa mu vrátil ako nedoručený s poznámkou „adresát neznámy“ 20. februára 2020) a vyzval ho na úhradu celého dlhu v dodatočnej lehote 7 dní od jeho doručenia (t. j. do 27. februára 2020). 4.4. Z predloženého výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky 5. júna 2017 vo výške 2 000 eur. Veriteľovi postupnými platbami uhradil 998,04 eur, z ktorej suma 370,94 bola započítaná na istinu, suma 625,43 eur na zmluvné úroky a suma 0,98 eur na úroky z omeškania. 4.5. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo 14. februára 2020 veriteľ ako postupca previedol k 9. marcu 2022 predmetnú pohľadávku na žalobkyňu ako postupníka. Veriteľ oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo 14. marca 2022. 4.6. Zostatok nezaplatenej pohľadávky veriteľa podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky predstavoval k 2. marcu 2022 v súhrne sumu 2 445,98 eur, pozostávajúcu zo sumy nesplatenej istiny úveru 1 629,06 eur, zmluvných úrokov 639,59 eur, vyčíslených úrokov z omeškania 167,83 eur a poplatkov 9,50 eur, ktorú žalovaný doposiaľ nezaplatil.
5.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 5.2. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 5.3. Podľa § 503 ods. 1 prvej vety a ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 5.4. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 5.5. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 5.6. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 5.7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 5.8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 5.9. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému bezhotovostným prevodom finančné prostriedky v dohodnutej výške, ktoré sa žalovaný zaviazal aj s úrokmi splácať v pravidelných mesačných splátkach. Predmetná úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a na jej základe poskytnutý úver treba považovať za spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. 6.1. Súd preskúmal túto zmluvu z hľadiska náležitostí vyžadovaných uvedeným zákonom v tom rozsahu, v akom s ohľadom na charakter „úverového“ produktu mala obsahovať, a dospel k záveru, že predmetná zmluva, ktorá bola uzavretá s vynaložením odbornej starostlivosti veriteľa pri posúdení schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) v obligatórne vyžadovanej písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.), obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že dohodnutá odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 15 % neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu ustanovenú v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 a § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 19,62 % a výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 15,08 % nie je v nej uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa ani neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa osobitných predpisov. So zreteľom na uvedené niet preto žiadneho dôvodu považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). 6.2. Žalovaný poskytnutý spotrebiteľský úver riadne a včas nesplácal, preto veriteľ po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za mesiac október 2019 (t. j. po troch mesiacoch od 21. októbra 2019, čiže od 21. januára 2020) a pokým nenastala splatnosť najbližšej nasledujúcej splátky (t. j. do 20. februára 2020), za súčasného upozornenia žalovaného na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky (listom z 31. decembra 2019), vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru 13. februára 2020. Realizáciou tohto právneho úkonu veriteľom žalovaný stratil výhodu splácať úver v mesačných splátkach a veriteľovi vzniklo právo žiadať od žalovaného zaplatenie celej pohľadávky naraz. Po odčítaní žalovaným vykonaných úhrad v súhrnnej výške 998,04 eur bola výška nesplatenej istiny úveru preukázaná v sume 1 629,06 eur. Veriteľovi po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zároveň náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 42/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5/2021), ktorá bola preukázaná v sume 690,41 eur (t. j. celková čiastka úveru 3 335,84 eur po odčítaní sumy istiny 2 000 eur, sumy žalovaným vykonaných úhrad započítaných na zmluvné úroky 625,43 eur a žalovaným zaplateného poplatku za poskytnutie úveru 20 eur) (porov. bod 4.4. a 4.6. odôvodnenia tohto rozsudku).
7. Žalobou uplatnený peňažný nárok z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy súd nevyhodnotil ako premlčaný, pretože všetky jeho čiastkové plnenia, z ktorých pozostáva (t. j. splátka za mesiac október 2019 splatná 20. októbra 2020, splátka za mesiac november 2019 splatná 20. novembra 2019, splátka za mesiac december 2019 splatná 20. decembra 2019, splátka za mesiac január 2020 splatná 20. januára 2020 a zvyšok úveru zosplatneného pre nesplnenie splátky za mesiac október 2019 splatný 20. januára 2020), boli uplatnené žalobou podanou na súde 5. októbra 2022, teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá by v prípade najskôr splatného čiastkového plnenia - splátky za mesiac október 2019 márne uplynula až 20. októbra 2022.
8. V konaní bolo ďalej zistené, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., a žalobkyňou bola žalobou uplatnená pohľadávka proti žalovanému postúpená žalobkyni (ktorá je podľa výpisu z obchodného registra osobou oprávnenou poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov), a to zároveň za splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže žalovaný aj napriek písomnej výzve veriteľa (banky) z 13. februára 2020 jednak zostal nepretržite v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90 dní, a jednak súčet všetkých omeškaní
žalovaného s plnením dlhu presiahol ku dňu postúpenia dobu jeden rok. Žalobkyni teda táto pohľadávka aktuálne patrí, čo znamená, že jej ako nositeľke hmotnoprávneho oprávnenia v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia.
9. Žalovaný v rámci procesnej obrany nenamietal, že by mu povinnosť na úhradu uvedeného plnenia vôbec nevznikla, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla (napr. jej splnením - zaplatením, či inými spôsobmi zániku záväzku predpokladanými Občianskym zákonníkom ako započítaním, odpustením dlhu či jeho mimosúdnym urovnaním). Súd preto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za nesporné a jej žalobe v časti o zaplatenie nesplateného zostatku istiny a zmluvných úrokov v súhrnnej výške 2 319,47 eur ako opodstatnenej vyhovel.
10. Povinnosť dlžníka zaplatiť jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru sa stáva splatnou v deň ich dohodnutej splatnosti, t. j. v danom prípade vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca (porov. § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka). Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi celú pohľadávku, vyhlásenú za predčasne splatnú v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre porušenie jeho povinnosti splácať mesačné splátky úveru riadne a včas, sa stáva splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 268/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 29/2023). 10.1. V danom prípade žalovaný porušil svoju povinnosť poskytnutý úver splácať riadne a včas, pričom veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nesplnenie splátky za mesiac október 2019. To teda znamená, že splátka za mesiac október 2019 sa stala splatnou 20. októbra 2020, splátka za mesiac november 2019 sa stala splatnou 20. novembra 2019, splátka za mesiac december 2019 sa stala splatnou 20. decembra 2019, splátka za mesiac január 2020 sa stala splatnou 20. januára 2020 a zostatok dlhu sa stal splatným k 20. januáru 2020 (t. j. po uplynutí troch mesiacov od 20. októbra 2019, kedy nastala splatnosť splátky za mesiac október 2019). Žalovaný tieto peňažné nároky veriteľovi v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň dostal s ich plnením do omeškania. 10.2. Súd preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy istiny 1 629,06 eur, avšak len za dobu omeškania (úročenia) uplatnenú žalobkyňou v žalobe, t. j. od 28. februára 2020 (odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí dodatočnej sedemdňovej lehoty na splatenie zostatku úveru poskytnutej veriteľom vo výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 13. februára 2020, ktorá bola žalovanému doručená 20. februára 2020) do zaplatenia, keďže súd je v zmysle § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže žalobný návrh prekročiť a priznať viac, než čoho sa žalobca domáha.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalovanému - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP), ktoré napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne, ktorú jej bude žalovaný povinný zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.