Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-87-2009.pdf
PDF · 123.19 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/87/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a z členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Kataríny Potockej, v právnej veci žalobcu: Radoslav Mizera, s miestom podnikania Záborského 1686/1, 010 08 Žilina, IČO: 37 597 183, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom D. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo SR, so sídlom Nová ul. 13, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/13682-105138/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Daňový úrad Žilina I dodatočným platobným výmerom č. 694/231/29716/09/Súk zo dňa 16.4.2009 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 v sume 619.838,17 Eur. Daňový úrad vykonal u žalobcu kontrolu na DPH. Správca dane pri kontrole zistil, že daňový subjekt Radoslav Mizera nakupoval v I. štvrťroku zlato od spoločnosti M&K GLOBAL s.r.o. so sídlom Parková 5, 936 01 Šahy, ktorá spoločnosť nakupovala investičné zlato od spoločnosti ATEVI s.r.o., Jantárová 30, Košice a to ako zlato investičné. Z výpovede konateľky M&K GLOBAL, s. r. o., Kataríny Kardosovej, bolo zistené, že táto zlato preberala od sprostredkovateľa a následne ho bezo zmeny odovzdala Radoslavovi Mizerovi. Keďže nakupovala zlato od spoločnosti ATEVI, s.r.o., a toto zlato bolo vo faktúre deklarované ako investičné, potom i zlato, ktoré predávala bezo zmeny, muselo byť investičné, i keď to vo faktúrach, ktoré vystavovala pre žalobcu už takto nedeklarovala. Následne aj predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval žalobca svojím odberateľom bol predajom investičného zlata. Dodanie investičného zlata je od dane oslobodené, zdanenie môže byť len za podmienky, že dodávateľ je platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato, čo nie je ani prípad spoločnosti ATEVI s.r.o. Košice ani M&K GLOBAL, s.r.o. Z fyzického toku tovaru vyplýva, že v jeho priebehu nedošlo k výrobe investičného zlata alebo k pretvoreniu zlata na investičné zlato v zmysle § 67 ods. 4 a tým ani k možnosti uplatnenia zdanenia tovaru a ani k možnosti uplatnenia odpočítania dane podľa § 67 ods. 5 zákona. Konštatovanie žalobcu, že dožiadaním bolo potvrdené zdaniteľné plnenie s tým, že zlato išlo na ďalšie spracovanie, je účelové a nemá vplyv na závery správcu dane. Správca dane na základe týchto skutočností neuznal v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktoré boli predmetom kontroly. Výška neuznaného nároku na odpočítanie dane je 18,642.599,93 Sk. Správca dane ďalej pri kontrole zistil, že daňový subjekt si v povinných záznamoch o prijatých zdaniteľných plneniach uplatnil odpočítanie dane z nákupov, ktoré nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Správca dane znižuje nárok na odpočítanie dane na výšku 945.682,67 Sk. Pri kontrole správca dane zistil, že daňový subjekt predával zlomkové zlato odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s. r.o., nevystavoval z tohto predaja odberateľské faktúry. Príjem z predaja si iba zaúčtoval v peňažnom denníku na základe príjmových
pokladničných dokladov. Spoločnosť SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., mu na tento predaj vystavovala doklady o výkupe, na ktorých nebola vyčíslená daň. Daňový subjekt - žalobca tieto zdaniteľné obchody neuviedol v povinných záznamoch a ani z nich neodviedol daň. Keďže daňový subjekt je platiteľom dane a predaj zlomkového zlata je v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru v tuzemsku, vznikla mu podľa vyššie citovaného zákona v deň dodania tovaru daňová povinnosť z dodania tohto tovaru. Vyčíslenie dodatočne určenej dane z pridanej hodnoty je 29.488,39 Sk. Z výsledkov daňovej kontroly, ktoré sú uvedené v protokole, vyplýva, že správca dane znižuje nadmerný odpočet uvedený daňovým subjektom v daňovom priznaní o sumu 336.379,- Sk a určuje vlastnú daňovú povinnosť vo výške 18,336.866,- Sk, rozdiel je 18,673.245,- Sk, t. j. 619.838,17 Eur.
Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici rozhodnutím č. I/228/13682-105138/2009/993168-r zo dňa 23.9.2009 potvrdilo napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Daňové riaditeľstvo SR po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu zistilo, že postup správcu dane bol v súlade s procesným ako aj hmotnoprávnym predpisom. Odvolací orgán poukázal na smernicu Rady 2006/112/ES, ktorá upravuje zdanenie transakcií týkajúcich sa investičného zlata. Keďže v Slovenskej republike neexistuje trh so zlatom regulovaný štátom, nebola táto problematika prednesená výboru a nie je možné ani postupovať podľa citovaných článkov a uplatňovať DPH na predaj
- dodanie investičného zlata. Z uvedeného dôvodu ani tieto články neboli transponované do slovenského zákona o DPH. Ustanovenie § 67 ods. 4 zákona o DPH sa uplatňuje tak, že platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, sa pri dodaní investičného zlata inému platiteľovi dane môže rozhodnúť investičné zlato, ktoré vyrobil alebo pretvoril zdaniť (namiesto oslobodenia od dane). Oslobodenie od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH sa vzťahuje na všetkých platiteľov dane, ktorí nakupujú a dodávajú investičné zlato. Zákon o DPH jednoznačne v § 67 ods. 1 písm. a) definuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie investičným zlatom. Pokiaľ ide o dodávateľskú spoločnosť M&K GLOBAL, s.r.o., správca dane pri výkone kontroly vychádzal z účtovných a daňových dokladov daňového subjektu, pričom ich hodnovernosť overoval. Z výsledkov týchto dožiadaní získal informácie a faktúry, ktoré slúžia ako dôkazy tovarového toku tovaru a tiež sú dôkazom o druhu a forme tohto tovaru. Údaje, ktoré sú uvedené na faktúrach nie sú spochybňované. Poukazuje na výpoveď pani Kardosovej, z ktorej vyplýva, že zlato prebrala od sprostredkovateľa a následne ho bezo zmeny odovzdala žalobcovi ešte v ten istý deň. Správca dane správne dospel k záveru, že keďže spoločnosť M&K GLOBAL, s.r.o., nakupovala investičné zlato, potom i zlato, ktoré predávala bezo zmeny, muselo byť investičné, aj keď ho vo faktúrach, ktoré vystavovala pre žalobcu už takto nedeklarovala. Preto následne aj predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval žalobca svojím odberateľom, bolo predajom investičného zlata. Pokiaľ ide o formu zlata a vyjadrenie pani Kardosovej, že zlato bolo vo forme zliatkov tvaru kvádra, pásov a granulátu možno považovať za účelovú, lebo ústne pojednávanie s pani Kardosovou ako svedkom sa uskutočnilo v čase, keď sa problém investičného zlata riešil na celoslovenskej úrovni a snahou všetkých kontrolovaných daňových subjektov bolo spochybniť údaje na faktúrach, najmä však formu zlata, ktoré bolo vo faktúrach deklarované v rýdzosti 999,9/1000. Z tohto dôvodu správca dane pri formulovaní záverov svojho zisťovania na vyjadrenie pani Kardosovej k forme zlata, neprihliadal. Postup správcu bol správny a v súlade s rozsudkami Európskeho súdneho dvora, kde vysvetlil, že odpočítanie dane môže byť uplatnené len vtedy, keď ide o splatnú daň, to znamená daň zodpovedajúcu transakcii, ktorá je predmetom DPH. V danom prípade nešlo o takúto DPH, pretože ide o oslobodenú dodávku tovaru a v zmysle § 67 ods. 3 zák. o DPH, žalobca mal možnosť vykonať opravu až do prevzatia oznámenia o začatí daňovej kontroly, takúto možnosť nevyužil. Správca dane nebol oprávnený z úradnej moci upraviť nesprávne fakturovanú DPH a určiť ju správne, pretože platiteľ vystavil faktúru, na ktorej uviedol DPH. Pokiaľ ide o obchodovanie žalobcu so spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s.r.o., správca dane pri výkone daňovej kontroly dbal na to, aby skutkový stav bol zistený čo najúplnejšie. Z podkladov, ktoré mal k dispozícii, vyplýva, že žalobca pri predaji zlomkového zlata postupoval tak, že predmetné zlomkové zlato doviezol do spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., kde mu na prijatý tovar vystavili doklad o výkupe, na základe ktorého bol povinný vystaviť odberateľskú faktúru už s DPH. V predmetnom zdaňovacom období uskutočnil daňový subjekt 8 takýchto zdaniteľných obchodov, mal v účtovníctve 8 dokladov, pričom v tejto súvislosti nevystavil žiadnu odberateľskú faktúru. Žalobca je platiteľom DPH a predaj zlomkového zlata je v zmysle ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru v tuzemsku. Vznikla mu preto v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť v deň dodania tohto tovaru. Následne bol povinný vyhotoviť faktúru so všetkými povinnými náležitosťami. V týchto prípadoch predaja zlomkového zlata, pri ktorých neboli vyhotovené faktúry a nebola odvedená DPH, bol žalobca povinný odviesť DPH z
prijatej protihodnoty, nemohol byť použitý rozdielový spôsob zdanenia, pretože platiteľ, ktorý predáva použitý tovar a rozhodne sa pre bežný spôsob zdanenia (stalo sa tak pri predaji zlomkového zlata v iných zdaňovacích obdobiach), nemôže pri ďalších dodávkach použitého tovaru použiť rozdielový spôsob zdanenia. V súvislosti s náhlou zmenu výkladu problematiky investičného zlata žalobca neuvádza žiadny iný výklad daňovej správy, svoje tvrdenie o zmene výkladu zákona nepreukázal.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu, v ktorej namieta, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu, je v rozpore so zákonom a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca bol rozhodnutím správcu dane ukrátený na svojich právach. Poukazuje na ust. § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.. Pokiaľ správca dane tvrdí, že žalobca postupoval nesprávne, ak na dodanie zlata uplatňoval daň, pretože išlo o dodávky investičného zlata, ktoré sú podľa ust. § 67 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane, potom k tomuto tvrdeniu nesie aj dôkazné bremeno. Pre daňové úrady nepostačuje, aby správca dane len tvrdil splnenie zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane, ale musí existenciu týchto podmienok jednoznačne preukázať. Žalovaný bezvýhradne akceptoval faktúry vyhotovené v reťazci dodávateľov a k záverom, že sa jedná o dodanie investičného zlata v požadovanej forme (tehál, ktoré spĺňali špecifické požiadavky trhu drahých kovov) postačovalo to, že na faktúrach sa formálne deklarovalo dodanie investičného zlata a niekedy postačovalo aj to, že na faktúrach bola uvedená váha zlata a rýdzosť. Ďalej poukazuje na to, že daňové orgány 4 roky akceptovali akýkoľvek nákup a predaj zlata v cenách vrátane DPH a nenamietali odpočítanie dane. Nebolo pre dodávateľov a odberateľov zlata podstatné presne uvádzať formu zlata vo faktúre. Po tom, čo sa podstatne zmenil prístup daňových orgánov k posudzovaniu dodávok zlata, nie je možné uvedenú skutočnosť považovať za snahu daňových subjektov spochybniť údaje o forme zlata na predmetných faktúrach. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani výpoveď pani Kardosovej považovať za účelovú. Žalobca poukazuje na protokol Daňového úradu Žilina I č. 694/320/103087/2009/Chv z 22. 10. 2009, v ktorom správca dane uvádza, že vykonanou kontrolou nezistil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za júl 2008. Aj pri posúdení predaja zlata odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., správca dane vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca dodával odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s. r. o. tovar, ktorý nemal charakter použitého tovaru, ako aj použitý tovar. V prípade predaja nového tovaru vystavoval faktúry. V prípade predaja použitého tovaru postupoval podľa ustanovenia § 66 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane. Povinnosťou správcu dane je zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správca dane takto nepostupoval. Preto záver prijatý správcom dane, že sa jedná o dodanie investičného zlata podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je predčasný a nepotvrdený. Poukazuje na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. V uvedenom zmysle je potrebné interpretovať aj ustanovenie § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a požiadavku na hmotnosť zlata, ktorú akceptuje trh drahých kovov. Aj napriek tomu, že podľa Nariadenia Rady ES č. 1777/2005 trh formálne akceptuje zlaté tehly o hmotnosti 1 kg, reálne trh s drahými kovmi zlaté tehly o hmotnosti 1 kg neakceptuje. Poukazuje na smernicu Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov, ktorá predstavuje dôkaz, že zlaté tehly, ktoré nakupoval a predával žalobca nemali hmotnosť, ktorú by akceptoval trh drahých kovov a teda nejednalo sa o nákup a predaj investičného zlata. Je potrebné zodpovedať, prečo daňové orgány od roku 2004 do roku 2008 v súvislosti s nákupom a predajom investičného zlata vykonali množstvo kontrol a napriek osobitnej úprave daňové orgány nenamietali predaj zlata, ktoré formálne spĺňalo podmienky investičného zlata v cenách vrátane dane z pridanej hodnoty a nenamietali odpočítanie dane z nákupu uvedeného zlata. Náhla a neočakávaná zmena výkladu bez akejkoľvek jeho legislatívnej zmeny je nezlučiteľná s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V danom prípade sa nejedná o posudzovanie skutkového stavu ale o interpretáciu právneho stavu. Odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vyrovnať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní vrátane údajov, ktoré odvolávajúci uviedol v doplnkoch odvolania. Ak sa správny orgán v rozhodnutí o odvolaní nevyrovnal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní, je to dôvod, aby súd zrušil takéto rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, navrhuje, aby bolo zrušené a vrátené žalovanému na ďalšie konanie. Žiada priznať náhradu trov konania.
Žalovaný vo vyjadrení žiada žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Správca dane nepriznal odpočet DPH z faktúr od dodávateľa M&K GLOBAL, s.r.o., z dôvodu, že predmetom fakturácie bolo investičné zlato, ktoré je v zmysle zákona o DPH oslobodené od dane, dodávateľovi preto nevznikla daňová povinnosť a následne preto žalobcovi ako odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Spoločnosť M&K GLOBAL, s.r.o. nakupovala zlato od spoločnosti ATEVI s.r.o., a toto zlato bolo vo faktúrach deklarované ako investičné, čo potvrdzujú i faktúry, ktoré sa nachádzajú v daňovom spise spoločnosti ATEVI s.r.o., a ktoré potvrdzujú nákup investičného zlata spoločnosťou ATEVI, s.r.o., od spoločností KENGURA, s.r.o. a VELOB, s.r.o. a predaj investičného zlata spoločnosťou ATEVI, s.r.o. za obdobia január - marec 2007 spoločnosti M&K GLOBAL, s.r.o. Údaje, ktoré sú uvedené na faktúrach nie sú spochybňované. Z výpovede Kataríny Kardosovej jednoznačne vyplýva, že zlato preberala od sprostredkovateľa a následne ho bezo zmeny odovzdala žalobcovi. Správca dane správne dospel k záveru, že keďže spoločnosť M&K GLOBAL s.r.o. nakupovala investičné zlato, potom i zlato, ktoré predávala bezo zmeny, muselo byť investičné, aj keď to vo faktúrach, ktoré vystavovala pre žalobcu už takto nedeklarovala. Následne aj predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval žalobca svojím odberateľom, bolo predajom investičného zlata. Poukazuje na Smernicu Rady 2006/112/ES, ktorá upravuje zdanenie transakcií týkajúcich sa investičného zlata, uskutočňujúce sa na trhu so zlatom regulovanom príslušným členským štátom. V SR neexistuje trh so zlatom regulovaný štátom Oslobodenie od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH sa vzťahuje na všetkých platiteľov dane, ktorí nakupujú a dodávajú investičné zlato. Zákon o DPH jednoznačne v § 67 ods. 1 písm. a) definuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie investičným zlatom. Hmotnosť akceptovanú na trhu s drahými kovmi definuje článok 19 Nariadenia Rady č. 1777/2005 zo 17. októbra 2005. Pri dodaní investičného zlata pre účely uplatnenia § 67 ods. 3 zákona o DPH je irelevantné zisťovanie, za akým účelom bolo investičné zlato dodané. Dôležitá je tá skutočnosť, či ide o dodanie investičného zlata. Zároveň citovaný zákon aj smernica upravujú podmienku, že aby išlo o investičné zlato, musí byť takto aj označené. Ustanovenie § 67 zákona o DPH nikdy nebolo odlišne interpretované daňovou správou. Každá daňová kontrola je samostatným procesom, v ktorom sa hodnotia dôkazy samostatne a vo vzájomných súvislostiach, preto nemožno tvrdiť, že postup pri výkone kontroly je záväzným výkladom správcu dane. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nevysporiadaní sa s námietkou uvedenou v doplnení odvolania, uvádza, že s námietkou v súvislosti s povinnosťou zaplatiť daň v prípade, ako bol u žalobcu, t. j. keď je na faktúre uplatnená daň nad rámec zákona, sa zaoberal na str. 6 svojho rozhodnutia. Bolo preukázané, že investičné zlato žalobca nevyrába, nepretvára zlato na investičné zlato a jeho podnikanie v tomto smere spočívalo len v nákupe a predaji investičného zlata vo forme tehál, ktoré je oslobodené od DPH podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH. Rovnaký záver vyplýva i z právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf /76/2009 z 21.1.2010. Žalovaný nepovažuje za smerodajný dôkaz, ktorým žalobca poukazuje na iný obchodný prípad v inom zdaňovacom období. Vo veci predpísania DPH z predaja zlomkového zlata odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s.r.o., správca dane pri výkone daňovej kontroly dbal na to, aby skutkový stav bol dostatočne zistený. Žalobca nevystavoval odberateľské faktúry. V ostatných zdaňovacích obdobiach v niektorých prípadoch vystavoval na základe dokladov o výkupe faktúry, na ktorých uviedol daň, pričom základom dane nebol kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň, ale celková suma určená k výplate podľa dokladu o výkupe. Žalobca neviedol evidenciu predpísanú ust. § 66 ods. 9 zákona o DPH. Žalobca v prípadoch, keď vyhotovil odberateľské faktúry využil možnosť podľa § 66 ods. 11 zákona o DPH, podľa ktorého sa obchodník môže rozhodnúť pri dodaní použitého tovaru použiť bežný režim dane s uplatnením dane zo základu dane, ktorým je prijatá protihodnota. Žalobca je platiteľom DPH a predaj zlomkového zlata je v zmysle ustanovení § 8 ods. l písm. a) a § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru v tuzemsku. Vznikla mu preto daňová povinnosť v deň dodania tohto tovaru. Následne bol povinný vyhotoviť faktúru so všetkými povinnými náležitosťami. Žalovaný považuje za účelové vysvetlenie žalobcu, že podľa faktúr dodával nové šperky ktoré nazval zlomkovým zlatom, okrem toho, že zo súvisiacich dokladov takáto skutočnosť nevyplýva, uvedené zdôvodnenie nepodal počas daňovej kontroly ani v odvolaní. Správca dane postupoval pri daňovej kontrole v súčinnosti s daňovým subjektom. Postup správcu dane pri zdôvodňovaní a výpočte dane na základe dokladov o výkupe je podrobne uvedený v protokole č. 694/320/21758/2009/Matu zo dňa 24.3.2009.
Žalobca po uplynutí lehoty na podanie žaloby doplnil žalobu. Namieta postup Daňového úradu Žilina I. Postup tohto úradu nemá oporu v zákone. Správca dane nebol oprávnený na základe vyjadrení žalobcu k protokolom zo 16.12.2008 vypracovať nové protokoly z 26.2.2009 a z 24.3.2009 a v nich sa zaoberať a vyhodnotiť vyjadrenia žalobcu. Správca dane pritom tvrdí, že vyjadrenia žalobcu boli iba všeobecné a nepoukázal v nich na žiadne nové skutočnosti. Uvedeným postupom došlo následne k
porušeniu ustanovenia § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., pretože kontroly boli začaté 31.1.2008 a mohli byť ukončené najneskôr 31.1.2009. Kontroly boli ukončené prerokovaním protokolov z 26.3.2009 a 8.4.2009. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 z 29.6.2010. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Protokol, ktorý vzišiel z takto vykonanej daňovej kontroly, možno považovať za nezákonne získaný dôkazný prostriedok. V prípade, ak použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí, môže by prekročený iba za podmienky, že daňový subjekt neposkytuje správcovi dane potrebnú súčinnosť. Z obsahu spisu správcu dane a odvolacieho orgánu však nevyplýva, že by účastník konania nebol poskytoval daňovému úradu potrebnú súčinnosť. Časovú tieseň a dôkaznú núdzu zapríčinil svojim konaním sám správca dane. Poukazuje na to, že zápisnicu Daňového úradu Žilina I č. 694/320/711/2009/Sim z 8.1.2009 žalovaný súdu nepredložil. Postup správcu dane bol v rozpore s ust. § 2 ods. 2 a ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Kontroly dane z pridanej hodnoty za L a III. štvrťrok 2006 a za I. štvrťrok 2007 boli vykonané nezákonným spôsobom a následne boli vydané dodatočné platobné výmery Daňového úradu Žilina I, ako aj rozhodnutia žalovaného v odvolacom konaní, ktoré vychádzali z protokolov z nezákonne vykonaných kontrol a sú tiež nezákonné. Poukázanie na vady konania mimo žalobného návrhu nie je zásahom do dispozičnej zásady uvedenej v ustanovení § 250j ods. 1 O. s. p., ale je jej logickým vyústením, pretože na vady konania správneho orgánu, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide o nedodržanie lehôt na výkon kontrol, ide o také vady konania, ktoré majú podstatný vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z vyjadrení žalovaného k žalobám vyplýva, že žalovaný nepredložil súdu úplný spisový materiál. Konkrétne išlo o protokoly Daňového úradu Žilina I č. 694/320/109634/2008/Matu, ďalej č. 694/320/109639/2008/Matu a č. 694/320/109643/2008/Matu zo 16.12.2008 a zápisnicu Daňového úradu Žilina I č. 694/320/711/2009/Sim o ústnom pojednávaní z 8.1. 2009. Žalobca má za to, že sú naplnené podmienky pre zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.
Žalovaný v následnom vyjadrení opisuje postup správcu dane pri daňovej kontrole a má za to, že neporušil práva daňového subjektu, práve naopak, mal snahu dostatočne sa zaoberať jeho námietkami k výsledkom kontroly. Vzhľadom k tomu, že v krátkom časovom úseku do dátumu určeného ako deň prerokovania protokolu, nebolo možné zaoberať sa námietkami z písomných vyjadrení a vypracovať dodatky k protokolom o kontrole, správca dane sa s námietkami k protokolu vysporiadal v rámci prepracovaného protokolu, v ktorom poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu a reagoval na jeho námietky. Dňa 26.2.2009 zaslal žalobcovi uvedený nový protokol, ku ktorému sa žalobca písomne nevyjadril. Prerokovaný bol 8.4.2009. Z uvedeného teda vyplýva, že ak daňová kontrola nebola ukončená v 12-mesačnej lehote do 31.1.2009, ale až dňa 8.4.2009, stalo sa tak z dôvodu, že správca dane mal snahu vysporiadať sa s námietkami žalobcu, ktoré boli doručené tesne pred správcom dane určeným dňom. Takýto postup právny zástupca žalobcu nenamietal. Žalovaný predložil v prílohe protokol o kontrole č. 694/320/109643/2008/Sim zo dňa 16.12.2008 ako aj výzvu č. 694/320/5851/2008/Matu zo dňa 4.2.2009 aj predloženie dôkazov zo 16.2.2009.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol a to z nasledovných dôvodov:
Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci ohľadne dodávania investičného zlata a neunesenia dôkaznej povinnosti zo strany správcu dane, krajský súd má za to, že správca dane mal dostatočne preukázané, že jednotlivé zdaniteľné obchody tak, ako sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, mali predmet plnenia investičné zlato. Z výpovede konateľky spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o. správca dane zistil, že nedošlo k pretvoreniu investičného zlata vzhľadom na krátky časový úsek, ktorý prešiel medzi jednotlivými obchodmi. Zlato, ktoré konateľka spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o. preberala od sprostredkovateľa, následne bezo zmeny odovzdala žalobcovi a ten následne predával svojim odberateľom. Bolo preukázané, že spoločnosť M&K GLOBAL, s. r. o. nakúpila zlato od spoločnosti AVETI, s. r. o., ktorá ho nakúpila od spoločnosti KENGURA, s. r. o. a VELOB, s. r. o. Podľa údajov na faktúrach, ktoré neboli spochybnené žiadnym predloženým dôkazom, išlo o zlato
investičné. Keďže žalobca nepreukázal, že toto zlato vyrobil alebo spracoval, nemožno dôjsť k inému záveru ako k záveru, že išlo o investičné zlato.
Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zák. č.222/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2006 na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac.
Podľa § 67 ods. 3 citovaného zákona od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.
Vychádzajúc z uceleného reťazca jednotlivých obchodov medzi vyššie uvedeným subjektmi vyplýva, že zlato, ktoré bolo na začiatku predávané ako investičné, spĺňalo trhom drahých kovov akceptovanú hmotnosť ako aj rýdzosť. Zlato, ktoré bolo na začiatku reťazca predávané ako investičné nebolo pretvorené na neinvestičné zlato, resp. použité na iné ako investičné účely. Ak žalobca tvrdil opak, bolo jeho povinnosťou v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. toto tvrdenie preukázať relevantnými dôkazmi. Správca dane preukázal, že išlo o investičné zlato a naopak, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že nejde o investičné zlato. Neuznanie nároku na odpočítanie dane z týchto obchodov, ako obchodov, ktoré sú oslobodené od DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH bolo dôsledkom riadne zisteného skutkového stavu veci. Možno sa stotožniť so záverom správcu dane, že ide o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu DPH podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH.
Pokiaľ ide o obchody žalobcu so spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., správca dane postupoval správne, keď na tie obchody, na ktoré neboli vystavené faktúry, ale len doklady o výkupe, dovyrubil DPH a to tým istým spôsobom, ako bola daňovým subjektom uvedená v ostatných faktúrach, keďže v týchto faktúrach daňový subjekt postupoval bežným režimom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., dodával tovar, ktorý nemal charakter použitého tovaru (napríklad nové šperky, ako aj použitý tovar (zlomkové zlato), tieto tvrdenia žalobca nepreukázal, pričom vo vystavených účtovných dokladoch sa deklarovalo, že ide o zlomkové zlato. Na obchody, na ktoré neboli vystavené faktúry ale len doklady o výkupe, spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., bolo potrebné dovyrubiť DPH a to tým istým spôsobom, ako bola daňovým subjektom uvedená v ostatných faktúrach. Keďže v týchto faktúrach daňový subjekt postupoval bežným režimom, aj v ostaných prípadoch bolo potrebné dovyrubiť daň rovnakým spôsobom, t. j. bežným režimom dane.
Pokiaľ žalobca namieta zmenu výkladu ustanovenia § 67 zák. o DPH bez akejkoľvek legislatívnej zmeny, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžf/20/2010 zo dňa 24.3.2001. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že výklad zákona môže podať len súd. Úlohou správnych orgánov je len aplikovať zákon pri svojej rozhodovacej činnosti a nie robiť výklad zákona. Preto ani metodické usmernenia ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú často vydávané, nemožno považovať za výklad zákonov, ale len za postupy pri aplikácii právnych predpisov v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Ak teda správny orgán dospel k záveru, že doterajšia prax pri aplikácii právnej normy nebola v súlade so zákonom, má na takýto postup právo. Až pri následnom súdnom spore môže súd následne rozhodnúť, či takáto aplikácia právnej normy je v súlade alebo nie je v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu krajský súd na uvedenú námietku neprihliadal.
Žalobca v priebehu konania doplnil žalobu o ďalšie dôvody v žalobe neuvedené. K doplneniu dôvodov žaloby došlo po lehote ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p. Správne konanie je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Z toho vyplýva, že žalobca má povinnosť okrem všeobecných náležitostí žaloby uviesť aj rozsah, v akom sa preskúmania rozhodnutia domáha, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia, aký konečný návrh robí. Pokiaľ teda žalobca v priebehu konania rozšíril dôvody žaloby,
súd prihliadol len na tie dôvody, ktoré sa týkali nedostatkov, ku ktorým súd musí prihliadať ex offo. Ide o také zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných predpisov, ktoré by spôsobili nulitu vydaného právneho aktu.
Pokiaľ žalobca poukazuje na nezákonnosť postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí a to nezákonnosť vypracovania nových protokol a nezákonnosť kontroly, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí, samotné prekročenie zákonnej lehoty, ukončenie kontroly, hoc aj preukázané, nepredstavuje také procesné pochybenie, ktoré by malo za dôsledok nulitu vydaného rozhodnutia. Žalobcom uvádzané dôvody nezákonnosti kontroly nie sú takej intenzity, aby spôsobili zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných predpisov, spôsobili nulitu vydaného správneho rozhodnutia. Nič nebránilo žalobcovi namietať tvrdené skutočnosti riadne a včas v podanej žalobe. Z uvedeného dôvodu nie je možné vecne preskúmať uvedené dôvody doplnenia žaloby spočívajúce v nezákonnom postupe správnych orgánov, nakoľko neboli podané v zákonom stanovenej lehote. Neobsahujú skutočnosti, na ktoré by súd musel ex offo prihliadať.
Pokiaľ žalobca namieta preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a poukazuje na to, že odvolací správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, s týmto tvrdením sa krajský súd nestotožnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je rozsiahle a možno konštatovať, že daňové riaditeľstvo sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vyporiadalo so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
Rovnako je nedôvodná námietka žalobcu o neúplnosti predloženého spisového materiálu, keď krajský súd konštatuje, že spisový materiál predložený v priebehu konania zo strany žalovaného, obsahuje všetky relevantné rozhodnutia a listinné dôkazy týkajúce sa predmetnej daňovej veci.
Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca nemal v konaní úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.