Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-122-2011.pdf
PDF · 95.54 KB
No categories available
4CoE/122/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. A. A., advokátom so sídlom v I., Z. XX, proti povinnému O. G., bytom I., A. XXX/X, o vymoženie 358,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. decembra 2010, č.k. 4Er/1114/2008-12, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 27.07.2005 sa oprávnený domáha prostredníctvom právneho zástupcu vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 10.800,- Sk, t.j. 358,49 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4 dňa 23.04.2005 pod č. N 1674/2005, NZ 17436/2005, NCRls 17199/2005. V exekučnom titule vyhlásil povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že uznáva čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Súd poveril dňa 03.08.2005 vykonaním exekúcie JUDr. Ľubomíra Pekára, súdneho exekútora so sídlom v Šali. Dňa 30.11.2010 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Vykonaním exekúcie navrhol poveriť JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. Súd preskúmal návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, a ex offo i dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a zistil, že exekučné konanie je od počiatku postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. Záväzkovo- právny vzťah medzi účastníkmi konania, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 4380408 zo dňa 04.11.2004. Na základe tejto zmluvy bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 43.200,- Sk, t.j. 1 433,98 €, splatný v 4 mesačných splátkach po 10.800,- Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. J. D. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie, vrátane podpisu splnomocnenca je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinného dlh v celkovej sume 26.319,- Sk, spočívajúci v úvere a poplatku 21.600,- Sk, spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 04.02.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Splatnosť uznaného dlhu bola určená do 17.05.2005. Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, za predpokladu, že obsahuje náležitosti predpokladané v § 46 a nasl.
Notárskeho poriadku. Aby bola notárska zápisnica v exekučnom konaní formálne vykonateľná, musí obsahovať miesto, deň, mesiac a rok spísania, meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, obsah právneho úkonu (právny záväzok, oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod záväzku, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s exekúciou), údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov a odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Ak notárska zápisnica obsahuje všetky uvedené náležitosti, možno ju považovať za formálne vykonateľnú. V posudzovanej exekučnej veci tomu tak je, predložená notárska zápisnica z formálneho hľadiska ako exekučný titul obstojí. Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť. Európsky súdny dvor judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Exekučný súd preto ex offo preskúmal exekučný titul v súvislosti s predloženou zmluvou o úvere a zistil, že exekúciu na podklade predloženej notárskej zápisnice je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. V prvom rade súd posudzoval, či predložená zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli zákon č. 258/2001 Z.z. a zistil, že keďže je úver splatný v štyroch mesačných splátkach, nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa citovaného zákona. To však nič nemení na skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože zmluva má formu spotrebiteľskej zmluvy podľa smernice 93/13/EHS. Podľa názoru exekučného súdu samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Jeho súčasťou je aj vopred predtlačený podpis splnomocnenca. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Exekučný súd musí vysloviť pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania. Tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov rovnakému splnomocnencovi má súd dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou (bod 07. Všeobecných zmluvných podmienok). Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice). Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd považuje za nekalé. Ide najmä o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie spotrebiteľských úverov bankami (predstavuje 44 % istiny). Ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne). Takýto úrok z omeškania takisto podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu a je v rozpore s písm. e) Prílohy citovanej smernice. Súd sa pri posudzovaní predmetu konania zaoberal aj otázkou, či môže mať smernica priamy účinok na právny vzťah medzi účastníkmi konania. Na túto otázku dáva odpoveď vyčerpávajúca judikatúra Európskeho súdneho dvora, ako príklad je možné uviesť napr. rozsudok zo dňa 10.05.2001 vo veci Komisie proti Holandskému kráľovstvu, keď ESD vyslovil, že zatiaľ čo legislatívna aktivita členského štátu nie je nevyhnutná pre implementáciu smernice, je nevyhnutné, aby národné právo zaručovalo, že vnútroštátne orgány budú účinne aplikovať smernicu v plnom znení, že právne postavenie podľa národného práva bude dostatočne presné a jasné a že osoby si budú plne vedomé svojich práv a ak to bude potrebné, môžu sa na ne odvolať pred vnútroštátnym súdom. Posledná
zmienená podmienka je obzvlášť významná v prípade, keď posudzovaná smernica má priznávať práva občanom členských štátov. Tak je tomu aj v prípade smernice č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej zámerom je podľa šiesteho odseku jej preambuly chrániť občanov v postavení spotrebiteľa pri nadobúdaní tovaru a služieb na základe zmlúv, ktoré sú uzavreté podľa práva členských štátov iných ako je jeho vlastný štát. Aj v prípade, ak judikatúra členského štátu vykladá ustanovenia vnútroštátneho práva spôsobom konformným s ustanoveniami smernice, nie je to dostatočné na dosiahnutie jasnosti a presnosti potrebnej pre dodržanie princípu právnej istoty. Na právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom je teda možné priamo aplikovať citovanú smernicu (v slovenských podmienkach od 01.05.2004, kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie), hoci by nebola implementovaná do vnútroštátneho práva, pretože smernica priamo priznáva spotrebiteľovi práva. Keďže zmluva medzi účastníkmi, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, bola uzatvorená po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, na právny vzťah medzi účastníkmi konania je možné aplikovať popri ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Povinný sa pri vydaní exekučného titulu musel podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd má preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného. Súd má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Keďže súd zistil dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie ex offo, o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora už nerozhodoval. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po ich vyúčtovaní súdnym exekútorom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, pretože v čase jej uzatvorenia sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvy podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Mal za to, že zmluva o úvere bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Znenie tohto ustanovenia bolo zmenené až novelou č. 568/2007 Z.z., v zmysle ktorej sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom, pričom táto novela nadobudla účinnosť až 01.01.2008, t.j. až po uzatvorení zmluvy o úvere. Uviedol, že oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obch. zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Mal za to, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obch. zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obch. zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným, teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o. i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany oprávneného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K otázke udeleného poverenia uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené. Z uvedeného mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd uznal exekučný titul za súladný, a preto aj následne udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Rovnako namietal tvrdenie súdu prvého stupňa o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. J. D.. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že smernice vydané v rámci tzv. európskeho práva majú len
nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola uvedená smernica implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Ďalej k tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne nepovažoval za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, pričom ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obdo 3/96 zo dňa 16.05.1996, 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Opätovne zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Uviedol, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas plní. Záverom poukázal aj na to, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, pričom súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 O.s.p. v platnom znení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že je viazaný Exekučným poriadkom a preto má postupovať podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je povinný predložiť súdu vec bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že v danej veci sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, čo potvrdzuje aj rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a konštatuje aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:
Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom uzavretá dňa 04.11.2004. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinný (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. J. D., advokátska kancelária Y. D. X, I. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 23.04.2005 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4 spísaná notárska zápisnica č. N 1674/2005, NZ 17436/2005, NCRls 17199/2005, v ktorej v bode 3. Mgr. J. D. na základe splnomocnenia povinnej osoby vyhlásil v mene povinného, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 26.319,- Sk. Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinným advokátovi Mgr. J. D. priamo v úverovej zmluve
nie je platným právnym úkonom povinného, pretože Mgr. J. D. nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. J. D. si ako svojho zástupcu povinný na základe svojej vôle nevybral. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatné vyhlásenie Mgr. J. D. v predmetnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu.
Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.