Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-69-2011.pdf
PDF · 92.76 KB
No categories available
8CoE/69/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. I., s.r.o., so sídlom H. XX, T., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: H. P., bytom B. XXX, o vymoženie 744,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/3377/2010-9, zo dňa 28. decembra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. S. P. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.12.2010. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 07.09.2010, sp. zn. SR 07772/10, ktorý priznal oprávnenému právo na peňažné plnenie na základe zmenky, ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo zmluvy o úvere zo dňa 15.10.2009. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. a mal za to, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Veriteľ teda neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 ods. 1 Obch. zák., ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi však predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 ods. 1 Obch. zák. dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. Zastáva názor, že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, i keď v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. je bez právneho významu právna forma zmluvy. Peňažné prostriedky boli podľa zmluvy síce poskytnuté na výkon podnikania, avšak tento účel nie je dostatočne preukázaný - povinný je označený v zmluve ako dlžník ako fyzická osoba, má aj uvedené obchodné meno a IČO, ale zmluvu podpísal len ako fyzická osoba. Poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver), teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy a bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom
formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi možno ďalej považovať za spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a, resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje (zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy) za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa /§ 53 ods. 4 písm. i, k, o Obč. zák./ a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 ods. 2 Obč. zák. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo nevylučuje prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava je obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťa za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 14 VPPÚ však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený, ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienky v súlade s § 53 ods. 5 Obč.zák., resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zák. Spôsob akým oprávnený vyplnil zmenkovú sumu aj v časti príslušenstva /poplatku, trov mediačného konania, zmenkových úrokov, poplatku za upomienku/ je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý umožňuje v čase vyplnenia zabezpečovacej zmenky uvádzať len aktuálnu výšku nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Takouto dohodou veriteľ /oprávnený/ jednostranne zmenil podmienky zmluvy, a to napríklad v tom, že v zmluve nie je dohoda o zmluvných úrokoch žiadna, pričom rozhodcovský rozsudok evidentne priznal ako dojednané zmluvné zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Je zrejmé, že tieto si oprávnený „pripravil“ v zmenke, ktorú povinný podpísal pri uzavretí zmluvy. Povaha týchto úrokov, ktoré sú viazané na nesplnenie povinnosti plniť riadne a včas, je evidentná a má slúžiť ako sankcia za oneskorenie platby. Pokiaľ by boli „zmluvné“ úroky dojednané aj v zmluve, takéto dojednanie súd vyhodnocuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák.. Zdôraznil, že má vedomosť z veľkého množstva iných exekučných konaní, že oprávnený uplatňoval presne v tejto výške úrok z omeškania, čím evidentne chcel postupom „dojednaného zmenkového úroku“ obísť toto zmluvné dojednanie, a tým docieliť vymoženie tejto sankcie za každú cenu. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák. Pre úplnosť súd udáva, že právna úprava spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku zmenkou alebo šekom vylučuje, preto nie je možné ani priznať plnenie na základe vystavenej zmenky. Napriek pôvodnému zneniu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v § 4 ods. 7 umožňovalo takýto postup za splnenia určitých podmienok, v praxi sa tento inštitút ukázal ako ľahko zneužiteľný v neprospech spotrebiteľa. Preto súčasná koncepcia spotrebiteľského práva v tejto oblasti je založená na princípe zákazu splniť dlh zmenkou alebo šekom /viď dôvodová správa k zákonu č. 568/2007 Z.z../. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky / a len na základe zmenky/ , ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, §53 ods. 1, 2 Obč. zák., resp. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné, a nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Súd ďalej dodáva, že rozhodnutie rozhodcu sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle § 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej
sumy. Záverom súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, musí súd v exekučnom konaní v tomto štádiu exekúcie zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, pričom následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného konania.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že povinný je podnikateľom podľa § 2 Obch. zák a nemôže byť spotrebiteľom. Exekučný súd potom na vec aplikoval nesprávne ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Dôvodil, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zák. č. 191/1950 Zb. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25% denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu, že síce poukazuje na existenciu zmenky a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. S poukazom na § 10 cit. zákona vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2006, keď v rozhodcovskom konaní nebola vznesená námietka smerujúca proti použitiu zmenky povinným, preto súd nemal bez existencie tejto námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Namietal, že súd nemôže sám ex offo vzniesť námietku nedostatku dôvodu na použitie zmenky, pričom tento zmenkový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. V rozhodcovskom konaní povinný takúto námietku nevzniesol, pričom o návrhu bol riadne upovedomený.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Preskúmaním spisu odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z namietaných okolností odvolateľom, a teda ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôvodne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení.
Oprávnený podal v danej veci návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 07772/10 zo dňa 07.09.2010. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej veci vychádzal z oprávneným predloženej zmenky, vystavenej za účelom zabezpečenia pohľadávky oprávneného zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19.10.2009.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por. ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu
vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Ex. por., zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).
Predmetná zmluva o úvere v spojení s VPPÚ, uzavretá medzi účastníkmi dňa 07.10.2009, na základe ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie voči povinnému, je typizovanou spotrebiteľskou zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Na základe zmluvy o úvere oprávnený v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver v sume 300 eur. V zmluve sa síce uvádza, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon podnikania, avšak takýto účel poskytnutia peňažných prostriedkov nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Obč. zák. je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/. Oprávnený však okrem svojho subjektívneho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. Obč. zák, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. V čase uzavretia zmluvy potom Občiansky zákonník v zmysle § 53 ods. 1 až 5 sankcionoval neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v neprospech spotrebiteľa, ktoré na jeho škodu zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ich neplatnosťou.
Je pravdou, že exekučný titul priznal oprávnenému plnenie na základe predloženej vyplnenej zmenky, ktorá mala zabezpečovať ich hlavný záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere č. 304600229 zo dňa 19.10.2009, avšak odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že samotnú dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú v čl. 14 VPPÚ je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák., ktorá vyznieva v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy. Predmetná dohoda je súčasťou VPPÚ, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Keďže exekučný titul bol vydaný výlučne na podklade takto veriteľom vyplnenej zmenky, podľa názoru súdu zaväzuje dlžníka na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Keďže súd posúdil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, zmenka vyplnená na podklade tejto dohody je neplatná a rozhodcovský rozsudok, vydaný výlučne na základe neplatnej zmenky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1, ods. 2 písm. c zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.