Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-37-2011.pdf
PDF · 75.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/37/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Marián Furman, vo veci starostlivosti o mal. C. Z., U.. XX.X.XXXX, bytom ako otec, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, dieťa rodičov D. Z., U.. XX.XX.XXXX, bytom D., G. X, zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Mnoheľova 17, Poprad a G. R., nar. 8.4.1982, bytom X. N. X. XX, XXXX C. U., T., zast. JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, Poprad, Sokolovská 12, v konaní začatom na návrh otca o úpravu práv a povinností a protinávrhu matky úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e mal. C. Z., U.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou 120 eur mesačne od 1.11.2011, ktoré je matka p o v i n n á platiť do rúk otca vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.
Návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom zo 4.2.2011 žiadal zveriť mal. C. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať výživným vo výške 80 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, dôvodiac, že od roku 2008 nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť k synovi plnila, teda nemá dlh na výživnom. Uviedol, že C. matku navštevuje dvakrát ročne v Holandsku, ďalej konštatoval, že žije s priateľkou a jej dcérou. Ďalej vyslovil, že jeho príjem činí 450 eur mesačne. Potvrdil, že matka pravidelne mesačne zasiela 150 eur mesačne.
Okrem mal. C. má ešte syna N., nar. 15.7.1994. Ohľadne mal. C. uviedol, že navštevuje 4. ročník základnej školy, nemá zvýšené výdaje z hľadiska zdravotného stavu a záľub.
Matka nesúhlasila s návrhom otca, zároveň podala protinávrh, aby bol mal. C. zverený do jej osobnej starostlivosti a aby otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 30 eur mesačne. Potvrdila skutočnosti uvádzané otcom a uviedla, že žije v Holandsku so svojou matku, jej príjem činí 1000 eur mesačne, je vlastníčkou pozemkov v regióne U. K. . Potvrdila, že dohodu o rodičovských právach a povinnostiach podpísala dobrovoľne, ale zmenila názor, keďže otca žije s priateľkou a čakajú spolu dieťa. Vyslovila, že netvrdí, žeby sa otec doteraz nevedel o C. postarať. Ďalej potvrdila, že nateraz syn C. sa nevie vyjadriť, kde chce byť, a i keď mu o tomto probléme hovorili, nechápe, prečo má niekto iný o ňom rozhodovať, poukazuje na terajšie svoje zázemie, kamarátov, ale aj v Holandsku, keď bol pri matke, nemal žiadne problémy. Potvrdila, že poskytuje dieťaťu iné plnenia nad rámec výživného.
Opatrovník navrhol znalecké dokazovanie, keďže obaja rodičia chcú dieťa do svojej starostlivosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia mal. C. spolu nežijú od roku 2008, pričom od tejto doby je dieťa v starostlivosti otca. Matka si od tejto doby dobrovoľne plní výživné vo výške 150 eur mesačne na základe ich vzájomnej dohody. Vychádzajúc z prešetrenia pomerov ako aj z faktického dvojročného samostatného pobytu C. u otca súd dospel k záveru, že starostlivosť otca o dieťa je dobrá, má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa a preto berúc do úvahy i samotnú vôľu matky, ktorú vyslovila vo svojom písomnom vyjadrení dňa 20.2.2011 ako aj 1.3.2011, zveril mal. C. do starostlivosti otca.
Otec má navyše jednu vyživovaciu povinnosť, jeho príjem činí v priemere 450 eur mesačne, matka dosahuje mesačný príjem 1000 eur mesačne, iné mal. deti nemá.
Vychádzajúc z potrieb mal. dieťaťa, zaviazal matku výživným vo výške, ktorá nateraz plne zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam, pričom prihliadol na skutočnosť, že matka poskytuje dieťaťu i iné plnenia nad rámec výživného. Taktiež stanovil výživné len od 1.11.2011, keďže matka si doteraz plnila vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, čo otec potvrdil.
Keďže súd vyhovel návrhu matky v celom rozsahu, neostávalo iné, ako protinávrh matky zamietnuť ako nedôvodný z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.