Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-139-2009.pdf
PDF · 82.01 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/139/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľov: X/ H. L., X.. XX. X. XXXX, X./. E. L., X.. XX. X. XXXX, obaja bytom L., R. XX obaja zastúpení JUDr. Jaroslavom Belkom, advokátom, Fedákova 6, Bratislava, proti odporcovi: H. Č. L. - K., H. XX, L., A.: XXXXXXXX, o určenie, že navrhovatelia sú nájomcami bytu, rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1, 2. sa návrhom zo dňa 9. 7. 2009 domáhali proti odporcovi určenia, že sú nájomcami 2- izbového obecného bytu č. 1 na R. N.. Č.. X Y. L., žiadali tiež priznať náhradu trov konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, vzniesol aj námietku premlčania.
Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/93/1985 a s obsahom spisu a zistil, že navrhovateľka v 1. rade v r. 1962 uzavrela manželstvom s E. L. ( bývalým manželom a otcom navrhovateľa v 2 . rade ). Matka E. L. H. L. v tom čase bývala v byte na R. XX Y. L. s tým, že navrhovateľka 1./ s manželom tam začali po sobáši bývať spoločne s ňou. Jednalo sa o služobný domovnícky byt v správe vtedajšieho Bytového podniku Bratislava II s tým, že H. L. v dome vykonávala domovnícke práce. V roku 1963 po tom, ako H. L. ( svokra navrhovateľky 1. ) prestala v Bytovom podniku Bratislava II. pracovať ako domovníčka, z predmetného bytu sa aj odsťahovala. V byte zostala bývať navrhovateľka 1./ aj s manželom E.. Tento s Bytovým podnikom Bratislava II. dňa 24. 9. 1964 podpísal dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Podľa vtedy platných právnych predpisov tak vzniklo právo byt užívať. Dohode o odovzdaní a prevzatí bytu malo ale predchádzať Rozhodnutie o pridelení bytu a tento doklad súdu nebol predložený.
Podľa navrhovateľky 1./ jej bývalého manžela Bytový podnik Bratislava 2 považoval za užívateľa bytu, aj keď sa jednalo o služobný domovnícky byt a on pracoval v Slovnafte. Nebolo sporné, že navrhovateľka 1./ a aj jej syn - navrhovateľ 2./ boli v predmetnom byte prihlásení ako členovia domácnosti. Po rozvode navrhovateľky a jej manžela sa tento z bytu odsťahoval, čo bolo niekedy v r. 1984 a r. 1985.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/93/1985 súd zistil, že bývalý Bytový podnik Bratislava 2 podal proti terajšej navrhovateľke 1./ návrh na vypratanie 2-izbového bytu č. 1, na R. XX Y. L., na prízemí z dôvodu, že sa jednalo o služobný domovnícky byt. Konanie skončilo schválením súdneho zmieru ( uznesenie zo dňa 5. 7. 1985, č. k. 5C/93/1985-6 nadobudlo právoplatnosť 20. 8. 1985 ) a rozhodnutie
bolo odôvodnené procesne § 99 ods. 1, 2 O. s. p. a hmotnoprávne vtedy platnými ustanoveniami Obč. zákonníka ( § 187 ods. 1, § 179 ods. 1 ). Podľa výroku uznesenia sa odporkyňa ( terajšia navrhovateľka 1./ ) zaviazala predmetný byt vypratať do 30 dní odo dňa, ku ktorému jej bude rozhodnutím príslušného národného výboru pridelený náhradný byt alebo poskytnuté náhradné ubytovanie.
Navrhovateľka 1./ súdu preukázala potvrdením bývalého ObNV Bratislava zo dňa 21. 4. 1986, č. j. Byt 254/7-403/86, že si žiadosť o pridelenie náhradného bytu podala a je zapísaná v miestnom zozname uchádzačov o byt podľa § 6 ods. 2 zák. č. 41/1964 Zb. Bolo jej ďalej oznámené, že žiadostí o náhradný byt je značný počet a nie je možné určiť termín riešenia. Jej žiadosť do podania návrhu v tejto veci nebola vyriešená žiadnym spôsobom.
Z listu bývalého Bytového podniku mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 16. 7. 1999, zn. 230/1999/ ÚPPaM, ktorý bol adresovaný navrhovateľke 1./ súd zistil, že bývalý bytový podnik k charakteru predmetného bytu uviedol, že byt bol služobný, viazaný na výkon domovníckych prác. Vo veci prekvalifikovania bytu na byt obecný jej bolo doporučené, aby sa obrátila na príslušný miestny úrad.
Z listu Starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov Ing. Pavla Kuboviča zo dňa 5. 4. 2000, č. Stav. 7341/2000 súd zistil, že navrhovateľke 1./ bolo oznámené, že so služobným domovníckym bytom nemôže voľne disponovať. Zo zákona sa nestala nájomkyňou bytu a teda nie je možnosť odkúpenia bytu.
Z listu navrhovateľky 1./ zo dňa 22. 7. 2005 adresovanému Miestnemu úradu Bratislava - Ružinov súd zistil, že H. L. opätovne žiadala o prekvalifikovanie predmetného bytu na byt obecný, ale neúspešne.
Podľa názoru odporcu predmetný byt nestratil charakter služobného bytu, navrhovatelia nikdy neboli užívateľmi bytu a ani nájomcami, vždy mali len tzv. právo bývania odvodené od práv užívania bytu svokrovcov navrhovateľky. Súčasne súdu oznámili, že navrhovateľov neevidujú v zozname žiadateľov o pridelenie bytu. Ďalej vzniesli aj námietku premlčania, keďže podľa ich názoru právo nájmu bytu ako majetkové právo podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 OZ, pričom navrhovateľka 1./ sa z listu ( starostu M.č. Bratislava - Ružinov ) zo dňa 5. 4. 2000 dozvedela, že odporca ju ani navrhovateľa 2./ nepovažuje za nájomcov bytu. Návrh na súd na určenie nájomného vzťahu k bytu podali navrhovatelia až 9. 7. 2009, preto podľa ich názoru je ich žalovaný nárok premlčaný.
Na druhej strane strana žalujúca v spore, bola toho názoru, že vzťah ešte bývalého Bytového podniku Bratislava 2 a aj neskôr Mestskej časti Bratislava - Ružinov k nim bol taký, že navrhovateľku 1./ považovali za užívateľku bytu a jej syna ( navrhovateľa 2./ ) za člena domácnosti ( potvrdenie z 14. 6. 1999, evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb z toho istého dňa ). Navrhovateľka v byte býva viac ako 50 rokov, riadne vždy platila nájomné a plnila si všetky povinnosti smerom k správcovi, resp. vlastníkovi bytu ako riadna užívateľka, resp. nájomkyňa bytu. Túto skutočnosť žiadala súdom zohľadniť pri rozhodovaní vo veci a použiť § 3 ods. 1 OZ ( výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ).
Navrhovatelia 1., 2. naliehavý právny záujem ( § 80 písm. c/ O. s. p. ) odôvodňovali tým, že všetky byty v dome boli odkúpené do osobného vlastníctva občanov a im táto možnosť nie je umožnená, aj keď v byte dlhodobo bývajú, riadne si plnia povinnosti ako by boli nájomcovia bytu a od r. 1986 nie je vyriešená žiadosť navrhovateľky o pridelenie náhradného bytu.
Podľa § 871 ods. 1 OZ právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa § 871 ods. 4 OZ osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľke 1./ resp. navrhovateľom žiadnym právne relevantným spôsobom nevzniklo k predmetnému bytu právo osobného užívania bytu a ani neskôr právo nájmu bytu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že byt bol pôvodne pridelený svokre navrhovateľky ako služobný domovnícky byt, pričom navrhovateľka aj s vtedajším manželom s ňou žili v spoločnej domácnosti asi 1 rok. Teda, vzniklo im tzv. odvodené právo bývania. Svokra navrhovateľky sa z bytu odsťahovala v r. 1963 potom, ako prestala vykonávať funkciu domovníčky v bývalom Bytovom podniku Bratislava 2. V konaní nebolo preukázané žiadne následné právne relevantné pridelenie predmetného bytu do osobného užívania navrhovateľke ani inej osobe. Je síce pravdou, že v byte sa nachádza dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 24. 9. 1964 uzavretá medzi bývalým bytovým podnikom a E. L. ( bývalý manžel navrhovateľky ), avšak ani z tejto dohody nevyplýva, že by jej predchádzalo rozhodnutie o pridelení bytu, ktoré bolo nevyhnutné ( podľa vtedy platného OZ a zákona o hospodárení s bytmi ) preto, aby vôbec došlo k uzatvoreniu platnej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, teda k platnému vzniku práva osobného užívania bytu. Súd uvádzanú dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu považoval len za doklad zakladajúci bývalému manželovi navrhovateľky faktické právo v byte bývať, keďže byt vtedy bol jednoznačne bytom služobným domovníckym a Jozef Binder v Bytovom podniku Bratislava 2 nepracoval. Ďalším dôkazom neexistencie práva osobného užívania bytu navrhovateľky k predmetnému bytu je rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 5C/93/1985-6, podľa ktorého sa vtedajšia odporkyňa zaviazala byt vypratať po pridelení náhrady od príslušného národného výboru. Aj v tomto konaní bolo nesporné ( konanie skončilo schváleným súdnym zmierom ), že vtedajšej odporkyni k bytu nevzniklo právo osobného užívania.
Navrhovateľka 1./ v konaní nepreukázala, že by po právoplatnosti tohto uznesenia OS Bratislava 2, jej byt bol pridelený do osobného užívania, resp., že by po 1. 1. 1992 s ňou bola uzatvorená nájomná zmluva. Skutočnosť, že navrhovateľka mohla v byte ďalej nerušene bývať, že odporca ( resp. jeho predchodca ) od nej prijímal platby za byt a evidoval ju ako užívateľku bytu, svedčí len o tom, že odporca rešpektoval jej právo bývania do doby pridelenia bytovej náhrady v zmysle vyššie cit. rozhodnutia tunajšieho súdu z r. 1985. Uvádzané skutočnosti rovnako platia aj pre osobu navrhovateľa v 2./ rade.
Pokiaľ navrhovatelia 1./, 2./ poukazovali na ust. § 3 OZ súd je toho názoru, že odkazom na dobré mravy nie je možné založiť neexistujúce právo, toto ustanovenie slúži len na ochranu pred výkonom existujúcich práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca v konaní tiež vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú ( rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1MCdo/8/2008 zo dňa 31. 7. 2009 ), pretože nájomné právo je právom majetkovým, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote. Podľa názoru súdu odporca preukázal, že navrhovatelia sa na základe listu starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 5. 4. 2000 dozvedeli, že odporca ich nepovažuje za nájomcov bytu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh zamietol.
Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že k predmetnému sporu vôbec nemuselo dôjsť, keby odporca vo veci zaujal ústretový postoj a byt č. 1 na Svätoplukovej č. 19 v Bratislave pridelil navrhovateľke v 1./ rade do nájmu na základe právoplatného rozhodnutia súdu ešte z r. 1985 a jej žiadosti o pridelenie náhradného bytu z r. 1986, keďže podľa názoru predmetný byt už nie je služobným domovníckym bytom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si nežiadal a ani nevznikla, súd preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhy na súdny výkon rozhodnutia.