Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/139/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľov: X/ H. L., X.. XX. X. XXXX, X./. E. L., X.. XX. X. XXXX, obaja bytom L., R. XX obaja zastúpení JUDr. Jaroslavom Belkom, advokátom, Fedákova 6, Bratislava, proti odporcovi: H. Č. L. - K., H. XX, L., A.: XXXXXXXX, o určenie, že navrhovatelia sú nájomcami bytu, rozhodol

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia 1, 2. sa návrhom zo dňa 9. 7. 2009 domáhali proti odporcovi určenia, že sú nájomcami 2- izbového obecného bytu č. 1 na R. N.. Č.. X Y. L., žiadali tiež priznať náhradu trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, vzniesol aj námietku premlčania.

Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. a s obsahom spisu a zistil, že navrhovateľka v 1. rade v r. 1962 uzavrela manželstvom s E. L. ( bývalým manželom a otcom navrhovateľa v 2 . rade ). Matka E. L. H. L. v tom čase bývala v byte na R. XX Y. L. s tým, že navrhovateľka 1./ s manželom tam začali po sobáši bývať spoločne s ňou. Jednalo sa o služobný domovnícky byt v správe vtedajšieho Bytového podniku Bratislava II s tým, že H. L. v dome vykonávala domovnícke práce. V roku 1963 po tom, ako H. L. ( svokra navrhovateľky 1. ) prestala v Bytovom podniku Bratislava II. pracovať ako domovníčka, z predmetného bytu sa aj odsťahovala. V byte zostala bývať navrhovateľka 1./ aj s manželom E.. Tento s Bytovým podnikom Bratislava II. dňa 24. 9. 1964 podpísal dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Podľa vtedy platných právnych predpisov tak vzniklo právo byt užívať. Dohode o odovzdaní a prevzatí bytu malo ale predchádzať Rozhodnutie o pridelení bytu a tento doklad súdu nebol predložený.

Podľa navrhovateľky 1./ jej bývalého manžela Bytový podnik Bratislava 2 považoval za užívateľa bytu, aj keď sa jednalo o služobný domovnícky byt a on pracoval v Slovnafte. Nebolo sporné, že navrhovateľka 1./ a aj jej syn - navrhovateľ 2./ boli v predmetnom byte prihlásení ako členovia domácnosti. Po rozvode navrhovateľky a jej manžela sa tento z bytu odsťahoval, čo bolo niekedy v r. 1984 a r. 1985.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že bývalý Bytový podnik Bratislava 2 podal proti terajšej navrhovateľke 1./ návrh na vypratanie 2-izbového bytu č. 1, na R. XX Y. L., na prízemí z dôvodu, že sa jednalo o služobný domovnícky byt. Konanie skončilo schválením súdneho zmieru ( uznesenie zo dňa 5. 7. 1985, č. k. -6 nadobudlo právoplatnosť 20. 8. 1985 ) a rozhodnutie

bolo odôvodnené procesne , a hmotnoprávne vtedy platnými ustanoveniami Obč. zákonníka ( , ). Podľa výroku uznesenia sa odporkyňa ( terajšia navrhovateľka 1./ ) zaviazala predmetný byt vypratať do 30 dní odo dňa, ku ktorému jej bude rozhodnutím príslušného národného výboru pridelený náhradný byt alebo poskytnuté náhradné ubytovanie.

Navrhovateľka 1./ súdu preukázala potvrdením bývalého ObNV Bratislava zo dňa 21. 4. 1986, č. j. Byt 254/7-403/86, že si žiadosť o pridelenie náhradného bytu podala a je zapísaná v miestnom zozname uchádzačov o byt podľa Bolo jej ďalej oznámené, že žiadostí o náhradný byt je značný počet a nie je možné určiť termín riešenia. Jej žiadosť do podania návrhu v tejto veci nebola vyriešená žiadnym spôsobom.

Z listu bývalého Bytového podniku mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 16. 7. 1999, zn. ÚPPaM, ktorý bol adresovaný navrhovateľke 1./ súd zistil, že bývalý bytový podnik k charakteru predmetného bytu uviedol, že byt bol služobný, viazaný na výkon domovníckych prác. Vo veci prekvalifikovania bytu na byt obecný jej bolo doporučené, aby sa obrátila na príslušný miestny úrad.

Z listu Starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov Ing. Pavla Kuboviča zo dňa 5. 4. 2000, č. Stav. 7341/2000 súd zistil, že navrhovateľke 1./ bolo oznámené, že so služobným domovníckym bytom nemôže voľne disponovať. Zo zákona sa nestala nájomkyňou bytu a teda nie je možnosť odkúpenia bytu.

Z listu navrhovateľky 1./ zo dňa 22. 7. 2005 adresovanému Miestnemu úradu Bratislava - Ružinov súd zistil, že H. L. opätovne žiadala o prekvalifikovanie predmetného bytu na byt obecný, ale neúspešne.

Podľa názoru odporcu predmetný byt nestratil charakter služobného bytu, navrhovatelia nikdy neboli užívateľmi bytu a ani nájomcami, vždy mali len tzv. právo bývania odvodené od práv užívania bytu svokrovcov navrhovateľky. Súčasne súdu oznámili, že navrhovateľov neevidujú v zozname žiadateľov o pridelenie bytu. Ďalej vzniesli aj námietku premlčania, keďže podľa ich názoru právo nájmu bytu ako majetkové právo podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa , pričom navrhovateľka 1./ sa z listu ( starostu M.č. Bratislava - Ružinov ) zo dňa 5. 4. 2000 dozvedela, že odporca ju ani navrhovateľa 2./ nepovažuje za nájomcov bytu. Návrh na súd na určenie nájomného vzťahu k bytu podali navrhovatelia až 9. 7. 2009, preto podľa ich názoru je ich žalovaný nárok premlčaný.

Na druhej strane strana žalujúca v spore, bola toho názoru, že vzťah ešte bývalého Bytového podniku Bratislava 2 a aj neskôr Mestskej časti Bratislava - Ružinov k nim bol taký, že navrhovateľku 1./ považovali za užívateľku bytu a jej syna ( navrhovateľa 2./ ) za člena domácnosti ( potvrdenie z 14. 6. 1999, evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb z toho istého dňa ). Navrhovateľka v byte býva viac ako 50 rokov, riadne vždy platila nájomné a plnila si všetky povinnosti smerom k správcovi, resp. vlastníkovi bytu ako riadna užívateľka, resp. nájomkyňa bytu. Túto skutočnosť žiadala súdom zohľadniť pri rozhodovaní vo veci a použiť ( výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ).

Navrhovatelia 1., 2. naliehavý právny záujem ( ) odôvodňovali tým, že všetky byty v dome boli odkúpené do osobného vlastníctva občanov a im táto možnosť nie je umožnená, aj keď v byte dlhodobo bývajú, riadne si plnia povinnosti ako by boli nájomcovia bytu a od r. 1986 nie je vyriešená žiadosť navrhovateľky o pridelenie náhradného bytu.

Podľa právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľke 1./ resp. navrhovateľom žiadnym právne relevantným spôsobom nevzniklo k predmetnému bytu právo osobného užívania bytu a ani neskôr právo nájmu bytu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že byt bol pôvodne pridelený svokre navrhovateľky ako služobný domovnícky byt, pričom navrhovateľka aj s vtedajším manželom s ňou žili v spoločnej domácnosti asi 1 rok. Teda, vzniklo im tzv. odvodené právo bývania. Svokra navrhovateľky sa z bytu odsťahovala v r. 1963 potom, ako prestala vykonávať funkciu domovníčky v bývalom Bytovom podniku Bratislava 2. V konaní nebolo preukázané žiadne následné právne relevantné pridelenie predmetného bytu do osobného užívania navrhovateľke ani inej osobe. Je síce pravdou, že v byte sa nachádza dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 24. 9. 1964 uzavretá medzi bývalým bytovým podnikom a E. L. ( bývalý manžel navrhovateľky ), avšak ani z tejto dohody nevyplýva, že by jej predchádzalo rozhodnutie o pridelení bytu, ktoré bolo nevyhnutné ( podľa vtedy platného a zákona o hospodárení s bytmi ) preto, aby vôbec došlo k uzatvoreniu platnej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, teda k platnému vzniku práva osobného užívania bytu. Súd uvádzanú dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu považoval len za doklad zakladajúci bývalému manželovi navrhovateľky faktické právo v byte bývať, keďže byt vtedy bol jednoznačne bytom služobným domovníckym a Jozef Binder v Bytovom podniku Bratislava 2 nepracoval. Ďalším dôkazom neexistencie práva osobného užívania bytu navrhovateľky k predmetnému bytu je rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. -6, podľa ktorého sa vtedajšia odporkyňa zaviazala byt vypratať po pridelení náhrady od príslušného národného výboru. Aj v tomto konaní bolo nesporné ( konanie skončilo schváleným súdnym zmierom ), že vtedajšej odporkyni k bytu nevzniklo právo osobného užívania.

Navrhovateľka 1./ v konaní nepreukázala, že by po právoplatnosti tohto uznesenia OS Bratislava 2, jej byt bol pridelený do osobného užívania, resp., že by po 1. 1. 1992 s ňou bola uzatvorená nájomná zmluva. Skutočnosť, že navrhovateľka mohla v byte ďalej nerušene bývať, že odporca ( resp. jeho predchodca ) od nej prijímal platby za byt a evidoval ju ako užívateľku bytu, svedčí len o tom, že odporca rešpektoval jej právo bývania do doby pridelenia bytovej náhrady v zmysle vyššie cit. rozhodnutia tunajšieho súdu z r. 1985. Uvádzané skutočnosti rovnako platia aj pre osobu navrhovateľa v 2./ rade.

Pokiaľ navrhovatelia 1./, 2./ poukazovali na ust. súd je toho názoru, že odkazom na dobré mravy nie je možné založiť neexistujúce právo, toto ustanovenie slúži len na ochranu pred výkonom existujúcich práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca v konaní tiež vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú ( rozhodnutie NS SR, sp. zn. zo dňa 31. 7. 2009 ), pretože nájomné právo je právom majetkovým, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote. Podľa názoru súdu odporca preukázal, že navrhovatelia sa na základe listu starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 5. 4. 2000 dozvedeli, že odporca ich nepovažuje za nájomcov bytu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh zamietol.

Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že k predmetnému sporu vôbec nemuselo dôjsť, keby odporca vo veci zaujal ústretový postoj a byt č. 1 na Svätoplukovej č. 19 v Bratislave pridelil navrhovateľke v 1./ rade do nájmu na základe právoplatného rozhodnutia súdu ešte z r. 1985 a jej žiadosti o pridelenie náhradného bytu z r. 1986, keďže podľa názoru predmetný byt už nie je služobným domovníckym bytom.

O trovách konania súd rozhodol podľa Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si nežiadal a ani nevznikla, súd preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhy na súdny výkon rozhodnutia.