Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/99/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D., E. XXX/ XX, 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D., G. XXX/XX, 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D., J. XXXX/XX, všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Anton Tabačák, PhD., advokát, so sídlom K. L. M., E. XX, proti žalovanému: B. H., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D., N. E. XXX/X, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -60 zo dňa 30. apríla 2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

III. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.), ktorým sa domáhali, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania vyplývajúceho z rozhodnutia mesta Tvrdošín č. 58/2022-5T zo dňa 16.06.2022, a to do doby, kým nebude právoplatne ukončené konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 247/23/5500-5 zo dňa 20.02.2024 a rozhodnuté o žalobcami podanej správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky č. rozhodnutia OU- ZA-OVBP2-2023/008310-002/PAV zo dňa 09.11.2023. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovia si platia výdavky, ktoré im v tomto konaní vznikli (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, keďže žalobcovia svojimi skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu v spojitosti s pripojenými listinnými dôkazmi neosvedčili ani danosť nároku a ani nevyhnutnosť dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov navrhovaným spôsobom. Mal preukázané, že Mesto Tvrdošín stavebným povolením č. 58/2022-5T zo dňa 16.06.2022 povolilo žalovanému ako stavebníkovi stavbu rodinného domu na pozemkoch C-KN parc. č. 1451/2 a 1451/1 (ďalej aj ako „stavebné povolenie“). Účastníkmi územného a stavebného konania, ktorým bola žalovanému povolená stavba rodinného domu, boli o. i. aj žalobcovia ako spoluvlastníci susedných nehnuteľností, a to rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku C-KN parc. č. 1452/1 a pozemkov C-KN parc. č. 1452/1 a 1452/2, nachádzajúcich sa v k.ú. D., každý v podiele 1/3. Žalobcovia podali voči stavebnému povoleniu odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, Odbor

výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2023/008310-002/PAV zo dňa 09.11.2023 tak, že odvolanie žalobcov (ako účastníkov staveného konania) zamietol a potvrdil stavebné povolenie (rozhodnutie mesta Tvrdošín č. 58/2022-5T zo dňa 16.06.2022). Krajská prokuratúra v Žiline podala dňa 20.02.2024 proti napadnutému rozhodnutiu protest prokurátora č. Kd 247/23/5500-5, z ktorého vyplynulo, že stavba rodinného domu nie je v súlade s územným plánom mesta Tvrdošín schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Tvrdošín dňa 28.03.2008 pod č. 10/08, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 1/2008 s účinnosťou od 14.04.2008, v spojení so Zmenami a doplnkami územného plánu mesta Tvrdošín č. 2, ktoré bolo schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Tvrdošíne dňa 25.02.2021 pod č. 15/21 a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 1/2021 s účinnosťou od 15.03.2021. Pozemok C-KN parc. č. 1451/2, záhrada o výmere 317 m2 v k.ú. D. nie je podľa záväznej časti ÚPN mesta Tvrdošín určený pre výstavbu rodinného domu, nakoľko nie je vymedzený červeným rastrom ako preluka v jeho grafickom znázornení. Z uvedeného dôvodu považuje Krajská prokuratúra v Žiline napadnuté rozhodnutie v spojení so stavebným povolením za nezákonné, preto navrhla, aby Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2023/008310-002/ PAV zo dňa 09.11.2023 zrušil a po právoplatnosti rozhodnutia o proteste prokurátora postupoval vo veci v súlade so zákonom. Žalobcovia podali na Krajský súd v Žiline správnu žalobu voči Okresnému úradu Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, ktorou sa domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Z výpisu z LV č. XXXX pre okres, obec a k.ú. D., zabezpečeného z internetového portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky - E., zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku C- KN parc. č. 1451/2, záhrada o výmere 317 m2 a pozemku C-KN parc. č. 1451/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 329 m2. Žalobcovia svoj nárok odvodzovali jednak z tej skutočnosti, že žalovaný začal realizovať stavebné práce v zmysle stavebného povolenia napriek vedomosti o tom, že bol podaný protest prokurátora voči napadnutému rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie mesta Tvrdošín o povolení stavby žalovanému a zároveň, že na Krajskom súde v Žiline je vedené konanie o správnej žalobe, v ktorom sa žalobcovia domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia a vykonania nového stavebného konania. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný stavia na základe nezákonného rozhodnutia, ktoré môže byť či už na základe podaného protestu prokurátora alebo v konaní o podanej správnej žaloby zrušené a dôvodnosť svojho nároku odvodzovali od tohto záveru, v ktorej súvislosti zároveň uviedli, že súd by mal zohľadniť zbytočne vynaložené finančné prostriedky stavebníka, ktorý začal stavebný proces. Dospel k záveru, že žalobcovia neuviedli a bližšie nešpecifikovali, aké ich konkrétne právo/práva môžu byť činnosťou žalovaného porušené. Vychádzal z toho, že pokiaľ žalovaný realizuje stavebné práce, koná tak na základe právoplatného stavebného povolenia a pokiaľ by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a žalovaný už vykonal nejaké stavebné úpravy spojené s realizáciou stavby rodinného domu na pozemku, neboli by to žalobcovia, ktorí by museli prípadné zbytočne finančné prostriedky refundovať, či akýmkoľvek iným spôsobom znášať, a to ani v prípade, ak by príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „“) nariadil žalovanému odstránenie stavby. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že protest prokurátora, ako aj správna žaloba nemajú odkladný účinok, poukázal na ust. , podľa ktorého správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žaloby odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pokiaľ žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, môžu žiadať, aby správny súd odložil jeho vykonateľnosť a tým zabrániť žalovanému v realizácii stavby rodinného domu. Zdôraznil, že právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie s vecou dochádza k vážnemu zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa SR. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Žalobcovia svoj nárok zároveň odôvodňovali tým, že stavebná činnosť žalovaného má negatívny dopad na pokojné bývanie žalobcov (výkopové práce v tesnej blízkosti plotu, kde je prístup žalobcov do garáže, dopad na ochranné pásmo v rámci protipožiarnej ochrany) a nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcov ako susedov vibráciami, tienením, hlukom a prachom, pričom stavebná činnosť a výkopové práce realizované na pozemku žalovaného v tesnej blízkosti plota narúšajú aj spevnené plochy u žalobcov. Konštatoval, že vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy

(napr. fotodokumentáciu stavebných prác, fotodokumentáciu narušených spevnených plôch žalobcov), a teda ani neosvedčili údajný nárok, ktorému žiadajú poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia. Vychádzal z toho, že je obvyklé, že pri každej stavebnej činnosti dochádza k tvorbe tzv. imisií či už vo forme vibrácii, hluku, prachu alebo tienenia, čo môže do istej miery narušiť určitý komfort bývania susedov, resp. pokojný stav, avšak táto skutočnosť automaticky, bez ďalšieho, neznamená, že ide o obťažovanie susedov, resp. vážne ohrozenie výkonu ich práv, tak ako to ustanovuje . Pokiaľ je stavba realizovaná v súlade s ustanoveniami §, 48, 49, 52 a 53 , ktoré upravujú všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb, ustanoveniami vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a príslušnými technickými normami, dodržanie ktorých stavebníkovi uložil príslušný stavebný úrad v stavebnom povolení, pričom stavebník dbá na to, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikali škody, ktorým možno zabrániť (str. 7 bod 6/) a súčasne stavebná činnosť nedosahuje takú intenzitu, že by nad mieru primeranú pomerom žalobcov obťažovala alebo vážne ohrozovala výkon ich práv, sú žalobcovia povinní tieto stavebné práce u žalovaného strpieť. Uzavrel, že žalobcovia neosvedčili, že by boli stavebnou činnosťou uskutočňovanou u žalovaného nad mieru primeranú pomerom obmedzovaní v pokojnom bývaní a užívaní vlastnej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že výkopové práce u žalovaného narúšajú spevnené plochy u žalobcov, čo však žalobcovia v konaní o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili, môžu sa aj s poukazom na ust. 48 ods. 2 obrátiť na príslušný stavebný úrad so žiadosťou o vykonanie stavebného dohľadu za účelom posúdenia, či sa stavba realizuje v súlade so stavebným povolením, prípadne sa môžu obrátiť aj na príslušný súd.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ až 3/. Žiadali zmenu prvostupňového rozhodnutia, tak že súd ich návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie. Namietali, že skutkový stav posúdený súdom prvej inštancie je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z predložených dôkazov. Mali za to, že procesný inštitút neodkladného opatrenia má v uvedenom prípade svoje opodstatnenie a jeho uloženie je namieste, na podporu čoho dokladajú aj fotodokumentáciu, ktorá deklaruje negatívny dopad na ich pokojné bývanie. Z fotografií, ktoré tvoria prílohu odvolania je evidentné, že žalovaný realizuje výkopové práce v tesnej blízkosti plotu, kde je umiestnený ich prístup do garáže. Majú vedomosť o tom, že v prípade, ak by stavebný úrad rozhodol, že žalovaný má pristúpiť k odstráneniu stavby, refundácia vynaložených finančných nákladov by nebola realizovaná z ich úspor, avšak považujú za nedôvodné do doby rozhodnutia o nezákonnosti rozhodnutia trpieť zásah do pokojného výkonu ich vlastníckeho práva, ak je zjavný predpoklad toho, že prebiehajúca stavebná činnosť môže vyjsť na zmar. Doložený protest prokurátora, poukazujúci na dôvody, pre ktoré je rozhodnutie č. OU-ZA- OVBP2-2023/008310-002/PAV v rozpore so zákonom a súbežne, že stavba povolená mestom Tvrdošín, ako príslušným stavebným úradom, je v rozpore s platným územným plánom mesta Tvrdošín, deklaruje rozpor s verejným záujmom a aktuálnym zásahom práve do ich vlastníckeho práva, keďže ich nehnuteľnosti sa nachádzajú v tesnej blízkosti prebiehajúcej stavebnej činnosti. Nesúhlasia so záverom súdu, že je ich povinnosťou strpieť stavebné práce realizované zo strany žalovaného. Kvôli realizovanej stavbe zažívajú výrazný diskomfort, zásah do ich vlastníckeho práva je zjavný a nad mieru primeranú pomerom sú obmedzovaní v pokojnom bývaní a užívaní vlastnej nehnuteľnosti. Stotožňujú sa so závermi prokurátora uvedenými v podanom proteste a osvojujú si jednotlivé právne názory v ňom obsiahnuté. Poukázali na to, že dotknutý pozemok sa nachádza medzi dvoma rodinnými domami v súvislej zástavbe rodinných domov. V územnom pláne mesta Tvrdošín sa síce pojednáva o vytypovaných prelukách v hraniciach zastaveného územia, ale rovnako tak sa má klásť dôraz na citlivé doplnenie urbanistickej štruktúry uličnej zástavby. Realizovaná stavba žalovaného jednak nespĺňa regulatív koeficientu zastavanosti a v žiadnom prípade nespĺňa ani regulatívmi stanovenú minimálnu výmeru pozemku pre izolované rodinné domy. Je pre nich nemysliteľné prizerať sa prebiehajúcej stavebnej činnosti a trvajú na tom, že sporná nehnuteľnosť, ktorej výstavbu žalovaný realizuje, nemala byť nikdy na danom pozemku povolená a už vôbec nie umiestnená.

4. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu žalujúcej strany.

5. Krajský súd v Žilina ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. v spojení s , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

7. Základným predpokladom dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán konania ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

8. V posudzovanom prípade možno návrh žalujúcej strany na nariadenie neodkladného opatrenia vnímať v dvoch rovinách, a to v rovine verejnoprávnej majúcej presah do správneho súdnictva (i správneho práva), v rámci ktorého nariadenie neodkladného opatrenia podľa neprichádza do úvahy a zároveň pokiaľ ide skutkové okolnosti týkajúce sa susedských práv vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty generálnej klauzuly (obťažovanie iného nad mieru primeraným pomerom) i v rovine súkromného práva.

9. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval nedôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nesplnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie.

10. Odkaz súdu prvej inštancie na možnosť podať v správnom súdnom konaní návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ( a nasl. ) je náležitý a zásadný. Odvolací súd akcentuje, že odkladný účinok správnej žaloby upravený v až „predstavuje jeden z nových právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri ). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (). Okrem všeobecných náležitostí podania () by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)

alebo b) § 185. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ (Fečík, M. In: Baricová, J.; Fečík, M.; Števček, M.; Filová, A.; a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 924, s. 926 až 927 a s. 934).

11. Pokiaľ žalujúca strana argumentuje rozkolom s verejným záujmom a nezákonnosťou rozhodnutia napadnutého správnou žalobou v správnom súdnom konaní, t.j. atribútmi, rozhodovanie o ktorých prináleží výsostne správnemu súdu, tak nemôže žiadať, aby na základe týchto skutkových tvrdení vydal neodkladné opatrenie civilný súd, nakoľko by došlo k neprípustnému zásahu do kompetencií správneho súdu, či iného orgánu verejnej moci, čo bráni nariadeniu požadovaného neodkladného opatrenia na podklade argumentácie, ktorá je relevantná v konaní o správnej žalobe. Inak povedané nevyužitie inštitútu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v správnom súdnom konaní nemôže byť obchádzané, či suplované inštitútom neodkladných opatrení vydávaných v civilnom súdnom konaní .

12. Rovnako tak správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia neosvedčili, že by boli stavebnou činnosťou uskutočňovanou u žalovaného nad mieru primeranú pomerom obmedzovaní v pokojnom užívaní vlastnej nehnuteľnosti, a to tak s poukazom na obvyklosť vzniku imisií (či už vo forme hluku, vibrácii, prachu atď.) pri každej aj minimálnej stavebnej činnosti (ktorá bez týchto sprievodných imisií ani nie je možná), ako i na zákonom požadovaný predpoklad realizovania stavby v súlade s ustanoveniami a naň sa vzťahujúcimi právnymi predpismi, posúdenie čoho však do právomoci civilného súdu nepatrí.

13. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, podľa ktorého žalovaný realizuje výkopové práce v tesnej blízkosti plotu, kde je umiestnený prístup žalobcov do garáže, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na možnosť obrátiť sa na príslušný stavebný úrad so žiadosťou o vykonanie stavebného dohľadu za účelom posúdenia, či stavba realizuje v súlade so stavebným povolením.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ku konaniu žalovaného dochádza v súvislosti so stavebnou činnosťou, ktorá je realizovaná legálne na podklade právoplatného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, ktoré patrí do sféry verejného práva (a správneho súdnictva), táto skutočnosť sama osebe odôvodňuje uprednostnenie a aplikáciu prostriedkov právnej ochrany podľa správneho práva (nie prostriedkov právnej ochrany podľa ).

15. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil podľa .

16. Čo sa týka závislého výroku II. o trovách konania, odvolací súd podotýka, že súdom prvej inštancie koncipované znenie výroku, ktoré je založené na citácii , nemá oporu v súdnej praxi. V posudzovanom prípade bola žalujúca strana v celom rozsahu neúspešná, v dôsledku čoho mala v konaní plný úspech strana žalovaná, ktorá však o tomto konaní nemala žiadnu vedomosť, v dôsledku čoho jej fakticky ani nemohli v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy vzniknúť. Vychádzajúc zo zásady úspechu preto odvolací súd výrok o trovách konania zmenil tak, aby reflektoval zásadu úspechu žalovanej strany v spojení s fakticitou nemožnosti vzniku akýchkoľvek trov.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanému ako úspešnej strane nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to s poukazom na to, že mu preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )