Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-61Csp-64-2022.pdf
PDF · 143.16 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-61Csp/64/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: Via Ponte, s.r.o., IČO: 53 605 985, so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, právne zastúpený: E - S attorneys- at-law, s.r.o., IČO: 50 821 440, so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanému: B. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. alej XXXX/X, B., právne zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561, so sídlom Mostová 2, Bratislava, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému s a p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 12.08.2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 02.08.2022 do zaplatenia a povinnosť nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, podnikateľom, predmetom podnikania ktorého je aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností - pozemku parc. reg. „C“ č. XX/X, o výmere XXX m2, k.ú. Miloslavov, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a stavby rodinného domu nezapísanej v katastri nehnuteľností nachádzajúcej sa na uvedenom pozemku (ďalej aj „nehnuteľnosť“). Žalobca v právnom postavení sprostredkovateľa sprostredkoval na základe objednávky realitných služieb zo dňa 12.08.2021 pre žalovaného v právnom postavení záujemcu uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti s treťou osobu. V dôsledku sprostredkovateľskej činnosti žalobcu došlo medzi žalovaným a pánom X. A., trvale bytom I. F./XX, F. XX S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „X. A.“) dňa 12.08.2021 k uzavretiu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej aj „ZoBKZ“), predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť k nehnuteľnosti po splnení tam dohodnutých podmienok kúpnu zmluvu. Podľa ZoBKZ v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.12.2021 (čl. II Termín uzavretia kúpnej zmluvy, ods. 1) boli žalovaný a p. X. A. povinní uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníctva k nehnuteľnosti do 30.04.2022. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a pánom X. A. nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, nakoľko žalovaný nesplnil do dohodnutého termínu, t. j 30.04.2022 (čl. II. Termín uzavretia kúpnej zmluvy ods. 1, písm. a), b), c)) dohodnuté podmienky pre uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti, t.j. nesplnil: a) dokončenie stavby v stave štandardného prevedenia stavby, b) zapísanie rozostavanej stavby na príslušný list vlastníctva c) predloženie potvrdenia o podaní žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia na príslušný stavebný úrad. Dňa 13.07.2022 žalovaný zabezpečil len právoplatné stavebné povolenie k stavbe, z čoho vyplýva, že ku dňu 30.04.2022 nemohol mať splnené vyššie uvedené podmienky pre uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa článku IV. Odplata a platobné podmienky, ods. 7 Všeobecných zmluvných podmienok pre sprostredkovanie kúpy, predaja a nájmu
nehnuteľností spoločnosti Via Ponte, s.r.o. „Ak napriek splneniu záväzku sprostredkovateľa vyhľadať tretiu osobu, ktorá má záujem uzavrieť so záujemcom zmluvu, k uzavretiu zmluvy nedošlo z dôvodov na strane záujemcu, sprostredkovateľovi vzniká nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške odplaty (ďalej len „paušálna náhrada výdavkov“). Odplata za sprostredkovateľskú činnosť bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá vo výške 5.000 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca má za to, že mu voči žalovanému vznikol nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 5.000 eur. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal dňa 02.08.2022 žalovanému prostredníctvom e-mailovej pošty výzvu na úhradu sumy vo výške 5.000 eur, avšak k úhrade nedošlo. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ust. § 774, § 2 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca žiadal priznať tiež úrok z omeškania vo výške 5,50 % p.a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy zo dňa 02.08.2022 doručenej žalovanému 02.08.2022 až do jej zaplatenia.
3. Žalobca označil a v konaní pripojil najmä nasledovné listiny: objednávku realitných služieb, všeobecné zmluvné podmienky pre sprostredkovanie kúpy, predaja a nájmu nehnuteľností spoločnosti Via Ponte, s.r.o., zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2021 s prílohou č. 1, popis štandardného prevedenia stavby, dodatok č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2021, predžalobnú výzvu zo dňa 27.07.2022, rozhodnutie obce Miloslavov o dodatočnom stavebnom povolení zo 04.07.2022, internetový výpis z listu vlastníctva č. F.X pre k.ú. Miloslavov.
4. Žalovaný sa vo veci vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom najmä uviedol, že žalobca v danej veci predložil súdu dokumentáciu a požaduje nárok, ktorý je skrytou zmluvnou pokutou. Okrem toho, že ide o neprimeranú sumu, vymáhanú voči spotrebiteľovi, vznáša týmto aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ide totižto o realitnú kanceláriu, ktorej nárok podľa objednávky v spojení s všeobecnými zmluvnými podmienkami sprostredkovania nevznikol. Predmetom sprostredkovania bola podľa čl. I, ods. 2 VZP zmluva o budúcej zmluve (ako jedna z troch alternatív služieb realitnej kancelárie), pričom túto riadne uzavrel. Nesplnenie záväzku z takto uzavretej zmluvy nie je porušením povinnosti voči realitnej kancelárii a už vôbec nejde o nárok vyplývajúci z objednávky či VZP k sprostredkovaniu. Nárok na skrytú zmluvnú pokutu žalobcovi teda nevznikol, pretože žalovaný neporušil povinnosť, ktorá by k vzniku tohto nároku viedla. Zároveň platí, že zmluvná pokuta je v rámci dokumentácie vymedzená neurčito a nezrozumiteľne, čo je v rozpore s všeobecnými právnymi princípmi a teda dojednanie o skrytej zmluvnej pokute považuje taktiež za neplatné. Pokiaľ by bol súd názoru, že nárok žalobcovi na zmluvnú pokutu ako realitnej kancelárii vznikol, žiadal súd, aby jej výšku moderoval, pretože táto sa mu javí neprimeraná.
5. Žalobca v podaní zo dňa 13.10.2022 uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odpore nesúhlasí, popiera ich a podáva k nim nasledovné vyjadrenie. Žalobca k námietke žalovaného k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že je realitnou kanceláriou, s ktorou žalovaný dňa 12.08.2021 platne uzavrel zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, ktorá je označená ako objednávka realitných služieb (ďalej aj „zmluva o sprostredkovaní“). Prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o sprostredkovaní boli Všeobecné zmluvné podmienky pre sprostredkovanie kúpy, predaja a nájmu nehnuteľností (ďalej aj „Všeobecné zmluvné podmienky“) žalobcu, s ktorými sa žalovaný riadne oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5.000 eur z titulu náhrady nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s prípravou realitného obchodu v prípade, že z dôvodov na strane žalovaného k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde. Svoj nárok odvodzuje zo zmluvného dojednania v ods. 7 článku IV. Všeobecných zmluvných podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj predložené listiny má žalobca za to, že jeho aktívna vecná legitimácia bola dostatočne preukázaná. Žalovaný ďalej v odpore uvádza, že predmetom sprostredkovania podľa čl. I ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok bola zmluva o budúcej kúpnej zmluve ako jedna z troch alternatív služieb realitnej kancelárie a túto žalovaný riadne uzavrel a teda tvrdí, že tým si povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o sprostredkovaní riadne splnil. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasí. Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi žalovaným v právnom postavení budúceho predávajúceho a treťou osobou - p. X. A., nar. XX.XX.XXXX v právnom postavení budúceho kupujúceho bola uzavretá spolu so zmluvou o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný konal ako účastník oboch zmlúv (raz v postavení záujemcu o realitné služby a raz v postavení budúceho predávajúceho). Obe zmluvy, zmluva o sprostredkovaní a zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy boli uzavreté v rámci jedného spoločného stretnutia dňa 12.08.2021. Argumentácia žalovaného, že si splnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o sprostredkovaní tým, že uzavrel zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy je nelogická,
a to vzhľadom na okolnosti a časový okamih, v ktorom bola táto zmluva uzavretá. Vôľou účastníkov zmluvy o sprostredkovaní nebolo zazmluvniť povinnosť žalovaného uzavrieť zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, keďže túto uzatvárali spolu so zmluvou o sprostredkovaní, a teda vedeli, že k jej uzatvoreniu už došlo. Ich vôľou bolo zaviazať žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej uzavretie malo nasledovať po splnení podmienok uvedeným v zmluve o uzavretá budúcej kúpnej zmluvy. Ustanovenie ods. 7. článku IV. Všeobecných zmluvných podmienok: „Ak napriek splneniu záväzku sprostredkovateľa vyhľadať tretiu osobu, ktorá má záujem uzavrieť so záujemcom zmluvu, k uzavretiu zmluvy nedošlo z dôvodu na strane záujemcu, sprostredkovateľovi vzniká nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške odplaty (ďalej len „paušálna náhrada výdavkov“)“ nie je možné vykladať tak, že zmluvou sa rozumie ktorákoľvek a len jedna zo zmlúv uvedených v ods. 2 článku I. Všeobecných zmluvných podmienok a uzavretím ktorejkoľvek tam uvedenej zmluvy je splnený účel zmluvy o sprostredkovaní. Ak by žalobca súhlasil s takýmto reštriktívnym výkladom, ktorý použil žalovaný, uzavretie zmluvy o sprostredkovaní by nemalo v prejednávanom prípade vôbec žiaden právny význam a jej platnosť by skončila v ten istý deň ako bola uzavretá, nakoľko by došlo k splneniu záväzku z nej vyplývajúceho (t.j. k uzavretiu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy). Žalobca je toho názoru, že „zmluvou“ v citovanom ods. 7. článku IV. Všeobecných zmluvných podmienok, ktorú je záujemca podľa zmluvy o sprostredkovaní povinný uzavrieť sa rozumie akákoľvek zmluva, k uzatvoreniu ktorej ak nedôjde z dôvodov na strane záujemcu, dôjde k zmareniu účelu zmluvy o sprostredkovaní. Následne, práve v dôsledku zmarenia účelu zmluvy o sprostredkovaní vzniká podľa citovaného ustanovenia sprostredkovateľovi nárok na náhradu nákladov, ktoré sprostredkovateľ vynaložil v súvislosti s jeho realitnou činnosťou pre záujemcu. Účelom ustanovenia ods. 7 článku IV. Všeobecných zmluvných podmienok je zabezpečiť náhradu nákladov vzniknutých sprostredkovateľovi v prípade, ak v dôsledku konania záujemcu dôjde k zmareniu účelu zmluvy o sprostredkovaní, t.j. k zmareniu uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy. Vzhľadom na to, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného a zároveň ani k splneniu povinností, ktoré mali jej uzavretiu predchádzať, t.j. došlo zo strany žalovaného k zmareniu účelu zmluvy o sprostredkovaní, uplatňuje si žalobca voči žalovanému nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Tento nárok má právny základ v ods. 7. článku IV. Všeobecným zmluvných podmienok. Pokiaľ sa týka primeranosti výšky paušálnej náhrady nákladov, táto bola žalovaným výslovne odsúhlasená ako primeraná čo účastníci konania vzájomne potvrdili svojimi podpismi a s jej moderáciou žalovaný nesúhlasí. Moderačné právo môže súd aplikovať len vo vzťahu k zmluvnej pokute, nie k náhrade nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s plnením jeho povinností podľa zmluvy o sprostredkovaní. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že má postavenie spotrebiteľa, s týmto tvrdením žalobca nesúhlasí a uvádza k nemu nasledovné. Žalovaný je osobou, ktorá na pozemkoch susediacich s pozemkom č. XX/X, k.ú. Miloslavov, ktorého predaj tretej osobe bol predmetom sprostredkovania podľa zmluvy o sprostredkovaní, realizuje stavebnú činnosť a stavia domy s viacerými bytovými jednotkami. Tieto nehnuteľnosti následne predáva tretím osobám. Žalobca túto stavebnú činnosť neuskutočňuje pre vlastnú potrebu alebo pre uspokojovanie vlastných potrieb alebo potrieb svojej rodiny. Preto vzhľadom na rozsah a vecný charakter stavebnej činnosti žalovaného, žalobca je toho názoru, že žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa. V zmysle skutočností uvedených v tomto vyjadrení, žalobca trval na svojom nároku voči žalovanému v celom rozsahu, tak ako bol uplatnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca označil ako dôkazný prostriedok: zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 12.08.2021, Všeobecné zmluvné podmienky a zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2021.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.
7. Žalobca je obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vznikla dňa 02.03.2021. Predmetom jej činnosti (podnikania) okrem iných je aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).
8. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Nefiguruje ani ako spoločník či konateľ v akejkoľvek obchodnej spoločnosti v Slovenskej republike. Zo živnostenského registra taktiež nevyplýva zápis žalovaného ako osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť.
9. Súd zistil, že žalovaný si ako záujemca na základe objednávky realitných služieb zo dňa 12.08.2021 u žalobcu ako sprostredkovateľa objednal sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti - bytovej jednotky
- časti stavby, ktorá v čase objednávky realitných služieb nebola zrealizovaná, čo strany vzali na vedomie. V dotknutej objednávke bola v rámci finančných podmienok v prípade predaja nehnuteľnosti
špecifikovaná záujemcom požadovaná kúpna cena (cena bez provízie) vo výške 190.000 eur. Provízia sprostredkovateľa bola konkretizovaná pevnou sumou vo výške 5.000 eur. Sprostredkovanie malo trvať do 31.03.2022.
10. Z objednávky realitných služieb zo dňa 12.08.2021 súd zistil, že obsahuje ustanovenia, podľa ktorých: zmluvné strany sa dohodli, že nárok sprostredkovateľa na sprostredkovateľskú províziu vzniká momentom hradenia časti kúpnej ceny na účet predávajúceho, ktorej úhrada zo strany záujemcu o kúpu nehnuteľnosti je viazaná na ukončenie hrubej stavby a venca stropu, po podklade nosných strešných trámov stavby. Záujemca súhlasí so začatím poskytovania služieb pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlasuje, že bol riadne poučený, že udelením tohto súhlasu stráca po úplnom poskytnutí služieb právo na odstúpenie od zmluvy. Právne vzťahy výslovne neupravené v tejto objednávke sa riadia príslušnými ustanoveniami všeobecných zmluvných podmienok pre sprostredkovanie kúpy, predaja a nájmu nehnuteľností, ktoré ako príloha tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto objednávky (VZP) a príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V prípade ak sa zmluvné strany dohodli na výhradnom sprostredkovaní, záujemca potvrdzuje, že bol pred podpisom objednávky poučený o povinnostiach a obmedzeniach s tým spojenými. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ich porušenia je sprostredkovateľ oprávnený požadovať paušálnu náhradu výdavkov špecifikovanú vo VZP.
11. Z objednávky realitných služieb zo dňa 12.08.2021 ďalej vyplýva rozsah služieb poskytovaných sprostredkovateľom.
12. Podľa článku I. Uzavretie dohody bod. 2 VZP predmetom dohody je záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti alebo zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nehnuteľnosti s treťou osobou (ďalej len „zmluva“) a záväzok záujemcu sprostredkovateľovi zaplatiť za poskytnutú služby odmenu za podmienok stanovených v objednávke a v týchto VZP.
13. Podľa článku IV. Odplata a platobné podmienky bod. 7 VZP ak napriek splneniu záväzku sprostredkovateľa vyhľadať tretiu osobu, ktorá má záujem uzavrieť so záujemcom zmluvu, k uzavretiu zmluvy nedošlo z dôvodu na strane záujemcu, sprostredkovateľovi vzniká nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške odplaty (ďalej len „paušálna náhrada výdavkov“). Záujemca a sprostredkovateľ potvrdzujú, že výška paušálnej náhrady výdavkov je vzhľadom na aktivitu sprostredkovateľa pri sprostredkovaní primeraná.
14. Podľa článku IV. Odplata a platobné podmienky bod. 8 VZP sprostredkovateľovi vzniká nárok na paušálnu náhradu výdavkov, ak záujemca uzavrie zmluvu bez akejkoľvek súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa počas trvania dohody.
15. Súd zistil, že žalovaný ako budúci predávajúci dňa 12.08.2021 uzatvoril s X. A. ako budúcim kupujúcim písomnú zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol budúci predaj nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného špecifikované v Čl. I. bod 1. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Podľa Čl. II. bod 1. predmetnej zmluvy sa budúci kupujúci a budúci predávajúci zaviazali podpísať kúpnu zmluvu najneskôr do 30.11.2021. Podľa Čl. II. bod 3. predmetnej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak dôjde k posunu termínov dojednaných v bode 1 alebo 2 tohto článku bez zavinenia niektorej zo zmluvných strán (napríklad v dôsledku nedodržania správnych lehôt príslušnými orgánmi) nejde o porušenie povinností stanovených touto zmluvou a žiadna zo zmluvných strán nemá nárok na prípadnú zmluvnú pokutu v zmysle tejto zmluvy. V zmysle dodatku č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2021 sa strany dohodli najmä o zmene termínu uzavretia kúpnej zmluvy najneskôr do 30.04.2022.
16. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 27.07.2022 žalobca vyzval žalovaného na plnenie, ktoré je predmetom tohto súdneho sporu, na úhradu sumy 5.000 eur titulom nároku na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti so sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti v zmysle článku IV. bodu 7 VZP.
17. Dňa 04.07.2022 obec Miloslavov rozhodla o dodatočnom stavebnom povolení na stavbu rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami stavebníka (žalovaného) na parcele č. 60/3 v k.ú. Miloslavov.
18. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.
19. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
20. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
25. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
31. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
32. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
33. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
34. Podľa § 53 ods. 12 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
35. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
36. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
37. Podľa § 54 ods. 3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
38. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
39. Podľa § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
40. Podľa § 775 OZ sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
41. Podľa § 776 OZ sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
42. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
43. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
44. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
46. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
47. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“) podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
48. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.
49. V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimáciou, ktorou sa súd zaoberá ex offo, avšak v danom prípade aj samotný žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. „Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu)...“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). Túto námietku žalovaný však odôvodnil len tým, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Uvedené ale neznamená, že na podanie tejto žaloby nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd má za to, že žalobca je v tomto konaní nepochybne aktívne vecne legitimovaný, keďže nárok, ktorý si uplatnil v tomto spore, vyplýva zo zmluvného vzťahu strán vzniknutého na základe objednávky realitných služieb, čo bolo v konaní nesporné. Súd poukazuje na to, že aktívnu vecnú legitimáciu alebo pasívnu vecnú legitimáciu skúma vždy, a to v každom konaní, aj bez návrhu alebo akejkoľvek námietky sporových strán. V danom konaní bolo nesporné, že žalovaný si u žalobcu objednal realitné služby, a teda žalobca bol v spore aktívne legitimovaným.
50. Na základe zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci mal súd ďalej za preukázané, že predmetný spor medzi stranami má charakter spotrebiteľského sporu. Zmluvný vzťah strán vznikol medzi žalovaným ako spotrebiteľom a žalobcom ako dodávateľom, ktorého predmetom činnosti bolo v čase vzniku zmluvného vzťahu aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Súd dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvný vzťah strán sporu na základe tejto zmluvy je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva, ktorú strany uzatvorili na základe objednávky zo dňa 12.08.2021 je spotrebiteľskou zmluvou a z uvedeného dôvodu je na predmetnú vec potrebné aplikovať aj ustanovenia predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy najmä ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
51. Napriek tomu, že žalobca spochybňoval spotrebiteľský charakter sporu a tvrdil, že žalovaný uzatvoril sprostredkovateľskú zmluvu so žalobcom ako podnikateľ, súd poukazuje na to, že zákon v § 2 ods. 2 OBZ jednoznačne vymedzuje pojem podnikateľa, teda subjektu, ktorý sa považuje za podnikateľa a v § 52 ods. 4 OZ, zákon vymedzuje pojem spotrebiteľa. V danom prípade súd mal za preukázané a bolo nepochybné, že žalovaný nielenže objednávku nerealizoval ako podnikateľ ale ani podnikateľom podľa verejne dostupných registrov, najmä však živnostenského registra nie je a objednávku u žalobcu realizoval ako fyzická osoba nepodnikateľ. Súd nezistil, že by žalovaný mal oprávnenie podnikať. Samotná skutočnosť, či ako fyzická osoba žalovaný vlastnil alebo dokonca predal viacero nehnuteľností je v tomto spore bez ďalšieho právneho významu.
52. Čo sa týka samotného predmetu sporu, žalobou uplatneného nároku na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 5.000 eur s príslušenstvom titulom paušálnej náhrady nákladov v zmysle článku IV. bod 7 VZP, súd dospel k záveru, že takto formulovaná zmluvná podmienka obsiahnutá v tzv. formulárovej zmluve respektíve všeobecných obchodných podmienkach koncipovaných žalobcom ako dodávateľom bez toho, aby bola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná stranami (§ 53 ods. 2 OZ), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je ex lege neplatnou (§ 53 ods. 5 OZ).
53. Súd najmä poukazuje na to, že v zmysle § 776 OZ sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté a pri pochybnostiach len vtedy, ak mu vznikol nárok na odmenu. „Právna úprava nároku na náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s obstaraním uzavretia sprostredkúvanej zmluvy, ktorá je obsiahnutá v § 775 je založená na negatívnej prezumpcii, v zmysle ktorej sprostredkovateľ nemá nárok na náhradu nákladov. Zákonná úprava tak predpokladá, že náhrada nákladov je zahrnutá v sprostredkovateľskej odmene. Predmetné ustanovenie zároveň pripúšťa odklon od tejto domnienky, a to v prípade, ak sa účastníci výslovne dohodnú, že sprostredkovateľovi patrí okrem dohodnutej odmeny aj náhrada nákladov. Ďalej však sprostredkovateľská zmluva tieto náklady bližšie neprecizuje. Je preto vhodné, aby súčasťou takéhoto dojednania bola aj špecifikácia týchto nákladov, resp. hotových výdavkov sprostredkovateľa. ... pre prípad absencie bližšej špecifikácie bude mať sprostredkovateľ nárok len na preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené náklady v súvislosti so sprostredkovaním.“ (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komenta´r. Praha: C. H. Beck, 2019. s. 2934-2935).
54. Súd dospel k záveru, že žalobca v zásade nedôvodne stotožnil výšku nároku akejsi paušálnej náhrady výdavkov s výškou odmeny (provízie). Už len samotná táto skutočnosť sa javí byť neprimeranou a neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže v zásade by sprostredkovateľ získal výšku dojednanej odmeny v sume 5.000 eur titulom paušálnych nákladov, a to bez ohľadu na výsledok dojednaného sprostredkovania. Súd v tejto súvislosti ale poukazuje na to, že „...nesmú byť pochybnosti o tom, že zmluvné strany sa dohodli popri odmene aj o náhrade nákladov (hotových výdavkov sprostredkovateľa). Medzi takéto náklady, resp. hotové výdavky možno zaradiť napríklad rôzne poplatky, cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky ako i výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, atď.. Samo dojednanie zmluvných strán o tom, že sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov, ešte nezakladá absolútnu nárokovateľnosť týchto nákladov.“ (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komenta´r. Praha: C. H. Beck, 2019. s. 2935).
55. Samotný žalobca v priebehu súdneho konania poukázal na to, že „si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5.000 eur z titulu náhrady nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s prípravou realitného
obchodu v prípade, že z dôvodov na strane žalovaného k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde, pričom svoj nárok odvodzuje zo zmluvného dojednania v ods. 7 článku IV. Všeobecných zmluvných podmienok.“ Žalobca v priebehu konania opakovane uvádzal, že malo ísť o náklady, ktoré mu mali ako sprostredkovateľovi vzniknúť v súvislosti s prípravou realitného obchodu, čomu však odporuje jeho požiadavka na paušálnu náhradu ničím nepodloženej výšky nákladov. Žalobca napriek tomu, že už v objednávke realitných služieb zo dňa 12.08.2021 je definovaný rozsah služieb poskytovaných sprostredkovateľom, vôbec nekonkretizoval služby, ktoré poskytuje nielen vo všeobecnosti podľa uvedeného rozsahu v rámci jeho sprostredkovateľskej činnosti, ale ktoré z uvedených služieb reálne žalovanému aj poskytol. Následne teda nekonkretizoval podľa rozsahu už poskytnutých služieb ani výšku nákladov (výdavkov), ktoré mu mali vzniknúť pri jeho sprostredkovateľskej činnosti. Zmluvné podmienky nastavil tak, že si zjednodušil výšku stanovením akejsi paušálnej náhrady, ktorej výška ale nie je žiadnym spôsobom zdôvodnená. Žalobca nepožadoval napríklad sumu vynaložených nákladov za poplatky v rámci úradného overovania podpisov či listín, alebo náklady vzniknuté za propagáciu ponuky, vypracovanie dokumentov, fotodokumentácie, za obhliadku nehnuteľnosti či iné konkrétne náklady zodpovedajúce určitému plneniu respektíve činnosti, ktorú v rámci sprostredkovania uskutočnil. Súd poukazuje pritom na to, že článok IV. bod 7. VZP, od ktorého žalobca odvodzoval peňažný nárok, ktorý je predmetom tohto sporu, v jeho poslednej vete znie tak, že „Záujemca a sprostredkovateľ potvrdzujú, že výška paušálnej náhrady výdavkov je vzhľadom na aktivitu sprostredkovateľa pri sprostredkovaní primeraná.“ Vychádzajúc z uvedeného, je zrejmé, že výška uvedeného peňažného nároku by mala (čo vyplýva už zo samotnej logiky uvažovania) zodpovedať určitej aktivite, respektíve činnosti žalobcu ako sprostredkovateľa. Vychádzajúc z uvedeného a z ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (ktoré demonštratívnym výpočtom ustanovuje, čo možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku) možno konštatovať, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou. Jednak nie je zrejmé, aké činnosti vykonal žalobca ako sprostredkovateľ a či splnil všetky činnosti zodpovedajúce rozsahu služieb sprostredkovania, ktorým by zodpovedala ním požadovaná výška nákladov, ktorých plnenie požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca požaduje od žalovaného splnenie uvedeného peňažného plnenia, ktoré však možno charakterizovať ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ktorá je neprimerane vysokou, keďže samotná odmena za ukončené sprostredkovanie zodpovedá rovnakej výške 5.000 eur ako len čiastkové naplnenie zmluvných podmienok, ale najmä žalobca požaduje od žalovaného plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Uvedená služba totiž v danom prípade je určená len všeobecne rozsahom služieb, ktoré žalobca ako sprostredkovateľ poskytuje a nie, ktoré aj reálne poskytol, čo jednoznačne nemôže byť v záujme spotrebiteľa, aby sprostredkovateľovi bolo poskytnuté plnenie za náklady, ktorých rozsah služieb je neznámy a teda nie je zrejmé, či bolo poskytnuté tomu zodpovedajúce protiplnenie.
56. Súd má za to, že predmetná zmluvná podmienka skutočne evokuje charakter dojednania o zmluvnej pokute, keďže výška nároku žalobcu nie je viazaná na reálne vynaložené náklady a vznik nároku je viazaný v zásade iba na porušenie zmluvného dojednania, čiže má charakter sankcie a nejde o peňažný ekvivalent skutočných a preukázaných nákladov. Samotný žalobca pritom v konaní uvádzal, že si uplatňuje nárok na „náhradu nákladov vzniknutých sprostredkovateľovi...“. Nie je však zrejmé, či mu nejaké náklady vznikli a v akom rozsahu.
57. Žalobca tiež poukázal na to, že článok IV, bod 7. VZP „...nie je možné vykladať tak, že zmluvou sa rozumie ktorákoľvek a len jedna zo zmlúv uvedených v článku I. bod 2 VZP a uzavretím ktorejkoľvek tam uvedenej zmluvy je splnený účel zmluvy o sprostredkovaní.“ V tejto súvislosti ale súd poukazuje na to, že sa možno stotožniť so žalovaným, že zmluvné podmienky, ktorých obsah nemal možnosť žalovaný ako spotrebiteľ ani ovplyvniť,vzhľadom na evidentne predtlačené formulárové zmluvné podmienky, sú neurčité a nezrozumiteľné, čo vyplýva zo samotného rozdielneho výkladu strán sporu až v súdnom konaní. Pokiaľ by zmluvné podmienky boli dojednané zrozumiteľne a určitým spôsobom, nedošlo by k rozdielnemu výkladu ustanovení zmluvných podmienok ani k samotnému sporu. V tejto súvislosti súd najmä poukazuje na to, že v pochybnostiach o obsahu a význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ). Možno konštatovať, že z článku I. bod 2. VZP skutočne vyplýva, že pod pojem zmluva sú subsumované viaceré zmluvy (zmluva o budúcej zmluve, kúpna zmluva ako aj nájomná zmluva) a v texte zmluvných podmienok sú potom tieto spoločne ďalej definované pojmom „zmluva“. Napokon aj zo samotnej objednávky realitných služieb nemožno celkom jednoznačne odvodiť, čo by konkrétne malo byť predmetom sprostredkovania, a či žalobcovi vzniká nárok na odmenu vo výsledku jeho sprostredkovateľskej činnosti aj samotnou činnosťou smerujúcou k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
„základnou povinnosťou sprostredkovateľa je vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu, alebo smerujúcu k samotnému obstaraniu uzavretia zmluvy. Obsah tejto činnosti konkrétnejšie Občiansky zákonník nevymedzuje, a preto je nevyhnutné pamätať na presné vymedzenie v obsahu zmluvy.“ (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komenta´r. Praha: C. H. Beck, 2019. s. 2927). V danom prípade žalobca síce poukazoval na nelogickosť splnenia výsledku jeho realitnej činnosti uzatvorením len zmluvy o budúcej zmluve, keďže išlo o uzatvorenie zmluvy v rovnaký deň, súd však má za to, že časový okamih splnenia zmluvnej povinnosti alebo dĺžka vyvíjanej činnosti sprostredkovania nie je bez ďalšieho právne významnou skutočnosťou. Pokiaľ realitná kancelária vyvíja podnikateľskú činnosť a má k dispozícii množstvo kontaktov a možností, nemusí byť neobvyklé, že záujemcovi je schopná v rovnaký alebo krátky čas ponúknuť výsledok realitnej činnosti, čo môže byť v zásade viac ako žiaduce.
58. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka, na základe ktorej žalobca požaduje od žalovaného paušálnu náhradu bližšie neurčených nákladov predstavuje nejasné a neurčité zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je zo zákona neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a táto neplatnosť je absolútna.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.