Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. XXXX/XX, XXX XX E., IČO: 33 337 047, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102520109/2023 zo dňa 06.10.2023, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102520109/2023 zo dňa 06. októbra 2023, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom, č. 101498728/2023 zo dňa 12. júna 2023, z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. O výsledku daňovej kontroly spísal protokol a dňa 02.10.2018 vydal rozhodnutie č. 101942909/2018, v ktorom žalobcovi určil rozdiel v sume 61 261,98 EUR. Rozhodnutím č. 100235722/2019 zo dňa 21.01.2019 žalovaný ako odvolací orgán predmetné rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp. zn. žalobu zamietol. Na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 31.10.2019 zmenil rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.06.2022 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100235722/2019 zo dňa 21.01.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný na základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR v novom konaní rozhodnutím č. 102675129/2022 zo dňa 29.09.2022 zrušil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101942909/2018 zo dňa 02.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. V tomto ďalšom konaní novým rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 101498728/2023 zo dňa 12.06.2023 správca dane opätovne rozhodol o vyrubení rozdielu dane vo výške 61.261,98 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, t.j. nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet vo výške 31.530,02 EUR a vyrubil mu daň 29.731,96 EUR.

3. V kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 si daňový subjekt A. B. C. –STAVIT uplatnil odpočítanie dane z faktúry i. č. 1510357 zo dňa 14.12.2015 od dodávateľa CONCO, s.r.o., Rožňavská 24, Bratislava, za vykonané práce, základ dane 306 309,91 EUR, DPH 61 261,98 EUR. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že plnenie, ktoré bolo deklarované predloženou faktúrou, bolo uskutočnené daným dodávateľom spoločnosťou CONCO, s.r.o. ani ďalšími dodávateľmi uvedenými ako subdodávatelia, čo má znaky daňového podvodu z dôvodu, že nebolo preukázané, kto v konečnom dôsledku stavebné práce vykonal a poskytol lešenie, lešeňovú podlahu, záchytnú striežku a hydraulickú zdvíhaciu plošinu inštalovanú na automobilovom podvozku. Súpis vykonaných prác mala len spoločnosť CONCO, s.r.o., ostatné spoločnosti A.K.K. s.r.o., Energetické systémy s.r.o. a SK Cloud s.r.o. súpis vykonaných prác nemali, pričom tento súpis mala mať, resp. vystaviť spoločnosť, ktorá skutočne práce vykonala. Podľa správcu dane spoločnosti zapojené v reťazci služby len prefakturovali bez toho, že by o nich mali vedomosť. Poukázal aj na personálne prepojenie spoločností A.K.K. s.r.o., Energetické systémy s.r.o. a SK Cloud s.r.o. ako aj na to, že spoločnosť SK Cloud s.r.o., ktorá bola podľa zistení konečnou, štvrtou spoločnosťou v reťazci nepreukázala, že práce boli vykonané, ani kto konkrétne práce vykonal a dňa 17.11.2016 bola vymazaná z obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť JAGERCLUB s.r.o. - vymazaná z obchodného registra, právnym nástupcom NBB s.r.o.

- vymazaná z obchodného registra, právny nástupca R.S.I. Holding a.s. - vymazaná z obchodného registra, právny nástupca BLOOM INVEST a.s. - vymazaná z obchodného registra, právny nástupca Black tulip, s.r.o. Spoločnosť CONCO s.r.o. bola dňa 14.06.2016 vymazaná z obchodného registra, právnym nástupcom sa stala spoločnosť JUING OIL s.r.o.- vymazaná z obchodného registra dňa 08.11.2016, právny nástupca DcaLaser s.r.o., ktorá bola vymazaná ex offo dňa 09.11.2016. Práce na stavbe Neuman a PWG v Žarnovici pre žalobcu vykonávala spoločnosť REMESLO stav, s.r.o.. Podľa výpovede svedka F. G., zmluvu na celkovú zákazku Neuman a PWG v Žarnovici mal žalobca, spoločnosť REMESLO stav, s.r.o. robila práce subdodávateľsky. Pre REMESLO stav, s.r.o. práce robili ďalší subdodávatelia, ktorí práce pre túto spoločnosť fakturovali. S každým subdodávateľom sa spravila zmluva alebo objednávka za REMESLO stav, s.r.o. a na základe vykonaných prác a ich odsúhlasenia subdodávatelia vystavili faktúry na REMESLO stav, s.r.o.. Správca dane uzavrel, že z celkovej výpovede svedka nevyplynulo, že by práce na stavbe vykonávala spoločnosť SK Cloud s.r.o..

4. Následne správca dane uviedol, že rešpektujúc právny názor NSS SR uvedený v rozsudku sp. zn. preveroval zapojenie žalobcu do možného daňového podvodu v zmysle ustálenej európskej judikatúry. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu, aby predložil relevantné dôkazy ku všetkým rozumným opatreniam, ktoré prijal, aby zabránil svojej účasti na správcom dane zistenom daňovom podvode súvisiacim s odpočítaním dane, ktoré žalobca vykonal na základe faktúry od dodávateľa CONCO, s.r.o. za vykonané práce vo firme Neuman a PWG v Žarnovici. Žalobca na výzvu zareagoval písomným vyjadrením. Následne mu správca dane oznámil termín ústneho pojednávania , ktorého sa žalobca zúčastnil dňa 05.06.2023. Správca dane ho oboznámil s výsledkom dokazovania vo vyrubovacom konaní s tým, že uviedol, že z dôvodu, že subdodávateľská spoločnosť SK Cloud s.r.o. nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, ani nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy ani účtovné doklady, ktoré by preukazovali skutočnosť, že SK Cloud s.r.o. uviedla faktúry č. 150111011, 150111017, 150111068 a 150111059 vo svojej účtovnej evidencii, správca dane skúmal, či v zistenom reťazovom obchode medzi spoločnosťami SK Cloud s.r.o. -- A.K.K. s.r.o. -- CONCO, s.r.o.-- žalobca nedošlo ku konaniu, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ a rozsudku č. . Správca dane posúdil všetky zistené skutočnosti a dôkazy z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúry č. 1510357 za vykonané práce vo firme Neuman a PWG v Žarnovici od spoločnosti CONCO, s.r.o., sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Skutočnosť, že subdodávateľská spoločnosť SK Cloud s.r.o. nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, čím nepreukázala odvedenie dane zo zdaniteľných obchodov vykonaných pre spoločnosť A.K.K. s.r.o., CONCO, s.r.o. a žalobcu a túto daň si odpočítali dodávatelia aj žalobca, správca dane považuje za neoprávnený daňový únik u spoločnosti CONCO, s.r.o., A.K.K. s.r.o. a SK Cloud, s.r.o., ktorý je súčasne neoprávnenou daňovou výhodou u žalobcu.

5. Správca dane zistil, že žalobca splnil formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, avšak vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených skutočností v ich vzájomnej súvislosti správca dane mal za preukázané, že žalobca svojimi transakciami bol

spojený s nedovoleným daňovým únikom – podvodom s daňou z pridanej hodnoty. V ďalšom texte prvostupňového rozhodnutia správca dane citoval z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veciach týkajúcich sa daňového podvodu a zacitoval štyri otázky, z ktorých pozostáva tzv. Axel Kittel test.

6. K prvej otázke Axel Kittel testu, či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, správca dane uviedol, že predmetné stavebné práce boli dané v reťazci obchodných spoločností žalobca – CONCO s.r.o. – A.K.K. s.r.o. – SK Cloud s.r.o., pričom z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ku ktorému došlo u SK Cloud s.r.o., keďže táto spoločnosť nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, daň z vystavených faktúr neodviedla a nezaplatila do štátneho rozpočtu.

7. Na druhú otázku Axel Kittel testu, či je tento daňový únik výsledkom podvodného konania, správca dane odpovedal tiež kladne s odôvodnením, že subdodávateľ SK Cloud s.r.o. tým, že nepredložil správcovi dane účtovníctvo, nepodal daňové priznanie k DPH, neodviedol a nezaplatil daň do štátneho rozpočtu, sa dopustil daňového podvodu v súlade s judikatúrou SD EÚ. Poukázal pritom na bod 43. rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorého k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Uviedol, že neexistuje dôkaz toho, že by spoločnosť SK Cloud s.r.o. riadne viedla účtovníctvo a poukázal na bod 39. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-576/15 Maja Marinova MT, podľa ktorého chýbajúce vedenie účtovníctva, ktoré by umožnilo uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany finančnej správy a nezaúčtovanie vystavených a zaplatených faktúr môžu zamedziť správnemu výberu tejto dane a v dôsledku toho narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby takéto neplnenie povinností považovali za daňový podvod (obdobne aj rozsudky vo veciach C-285/09 a C-332/15). 8. Na tretiu otázku, či pokiaľ je únik na dani výsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného platiteľa s týmto konaním spojené, správca dane odpovedal, že žalobca bol s nedovoleným daňovým únikom spojený dodávateľskou reťazou. Správca dane preverovaním zistil, že dodávateľská spoločnosť CONCO s.r.o. fakturované stavebné práce nevykonala, ale boli pre ňu realizované v subdodávke od spoločnosti A.K.K., s.r.o.. Následne bolo zistené, že spoločnosť A.K.K., s.r.o. tieto práce tiež nevykonala, ale boli pre ňu realizované subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti SK Cloud s.r.o., pričom spoločnosti v reťazci boli personálne prepojené (prokuristom v spoločnosti SK Cloud s.r.o. bol H. D., konateľkou spoločnosti A.K.K. s.r.o. pani I. D.). Pri výsluchu svedka H. D., ktorý bol prokuristom v spoločnosti SK Cloud s.r.o., svedok sa nevedel vyjadriť, o aké stavebné práce sa jednalo, kde boli vykonané, kto tieto práce vykonával, ani nepredložil žiadne relevantné dokumenty, ktoré by potvrdili vykonanie prác. Svedok následne zaslal e-mailom správcovi dane miesto, kde mali byť práce vykonané, súpis vykonaných prác a zoznam pracovníkov bez adries. Na výzvu správcu dane, aby poslal zoznamy pracovníkov aj a adresami, už svedok nereagoval a spoločnosť SK Cloud s.r.o. bola neskôr dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Keďže kontrolovaný platiteľ si odpočítal daň priamo zo zdaniteľného obchodu, ktorý bol poznačený podvodom na dani, správca dane zistil, že prijatie predmetnej služby kontrolovaným platiteľom je zdaniteľný obchod priamo spojený s podvodným konaním.

9. K štvrtej otázke, či v prípade, ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt, správca dane uviedol, že účasť viacerých subjektov na jednom dodaní je charakteristická pre reťazový obchod, ktorého úlohou je získať zo štátneho rozpočtu určitú výhodu. Všetky ďalšie subjekty zapojené v tomto reťazci služby iba prefakturovali bez toho, že by o nich mali vedomosť. Správca dne skúmal dodržanie primeranej a náležitej obozretnosti daňového subjektu pri obchodných transakciách s jeho dodávateľom a vyhodnotil vec tak, že žalobca ignoroval zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a nedodržal v prípade preverovaných transakcií nevyhnutnú a vyžadovanú náležitú starostlivosť, preto sú namieste pochybnosti o jeho obozretnom konaní alebo konaní v dobrej viere. Je potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa stane súčasťou zdaniteľných plnení zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality DPH. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nebol obozretný, neprijal opatrenia, ktorými by zabránil svojej účasti na podvode. Pokiaľ sa daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom,

spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia nie sú všeobecne definované a posudzujú sa s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Správca dane v tomto smere postupoval v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. a uviedol aj to, že žalobca tým, že neprijal rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na prípadnom daňovom podvode, sa stal účastníkom daňového podvodu v zmysle bodu 48. rozsudku SD EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp sp. j. B. I., J. I., J. I.. Žalobca na výzvu správcu dane na predloženie prijatých opatrení proti zabráneniu účasti na podvode uviedol, že predmetného dodávateľa obozretne preveril, s konateľom sa poznal dlhšie vzhľadom na spoluprácu so spoločnosťami, s ktorými bol tento konateľ J. K. personálne prepojený už skôr ako začal pôsobiť v CONCO, s.r.o. (napr. HANT BA, a.s.). Správca dane uviedol, že z jeho zistení vyplýva, že CONCO, s.r.o. nemala materiálne, technické a personálne zabezpečenie na vykonávanie uvedených prác a teda všetky práce boli uskutočňované v subdodávke. Nakoľko sa žalobca pozná s konateľom CONCO, s.r.o., mohol mať vedomosť o tom, že práce musia byť realizované subdodávateľsky a nie prostredníctvom spoločnosti CONCO, s.r.o.. CONCO, s.r.o. zanikla zlúčením s právnym nástupcom, ktorý tiež následne zanikol zlúčením s ďalším právnym nástupcom, ktorý tiež zanikol a ten bol vymazaný z obchodného registra. Podľa správcu dane žalobca sa stal súčasťou reťazca a realizácia obchodných aktivít mala známky neštandardného konania, pri zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, o ktorom žalobca mohol a mal vedieť.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napádal spôsob zistenia skutkového stavu veci, právne posúdenie veci, nerešpektovanie zrušujúceho rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, absenciu formálnych náležitostí – chýbajúcu autorizačnú doložku a nedoručenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.

11. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 102520109/2023 zo dňa 06.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Banská Bystrica č. 101498728/2023 z 12.06.2023 s uvedením, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa odvolací orgán s ním stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne.

12. K odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2022 a odstránil vady konania vytknuté súdom. V zmysle uvedeného rozsudku správca dane preukázal, že žalobcovi napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je potrebné toto právo odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. Zopakoval, že spoločnosť CONCO, s.r.o. nevykonala práce, mali byť vykonané subdodávateľsky spoločnosťou A.K.K. s.r.o., bolo zistené, že ani tá ich nevykonala, ale mal ich vykonať subdodávateľsky SK Cloud s.r.o., ani u nej neboli potvrdené, nepodala daňové priznanie, nepredložila žiadne dôkazy o zaúčtovaní dotknutých faktúr v účtovnej evidencii, ďalej žalovaný poukázal opätovne na to, že spoločnosti v obchodnom reťazci boli navzájom personálne prepojené. Žalovaný citoval z judikatúry Súdneho dvora EÚ, že boj proti podvodom, daňovým únikom a zneužitím práva je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou Rady EÚ 2006/112/ES, citoval aj judikatúru Nejvyššího správního soudu Českej republiky.

13. Žalovaný skonštatoval, že ani v odvolacom konaní žalobca neozrejmil a nepreukázal svoju obozretnosť pri uzatváraní zdaniteľných obchodov. Napriek jeho tvrdeniam o dostatočnom preverení svojho obchodného partnera nepredložil žiadne podporné dôkazy, nepredložil žiadne dôkazy o výberovom konaní, dodávateľa si žalobca vybral len na základe ústnych referencií. Nedostatočné overovanie obchodných partnerov žalobcom videl žalovaný aj v tom, že mu postačovalo udelenie registrácie zo strany štátu, teda registrácie pre DPH, avšak podľa žalovaného zaregistrovanie spoločnosti ako platiteľa v zmysle § 4 zákona o DPH je úkonom v danom čase na základe kritérií, ktoré z pohľadu spoľahlivosti a dôveryhodnosti spoločnosti nemajú vypovedaciu hodnotu. Uviedol, že v zmysle rozsudku NSS ČR sp. zn. „ak chcel sťažovateľ minimalizovať riziko svojho zapojenia

do daňového podvodu, rozhodne sa nemohol uspokojiť nahliadnutím do registra platcov dane, kde boli jeho obchodní partneri vedení ako spoľahliví platcovia“. Žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania obchodných partnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedel, alebo so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Žalovaný poukázal aj na rozsudok NSS ČR sp. zn. , v zmysle ktorého „vedomosť daňového subjektu o daňovom podvode preukazuje správca dane a prijaté opatrenia a dobrú vieru daňového subjektu preukazuje sám daňový subjekt“. V zmysle rozsudku NSS ČR sp. zn. , „pokiaľ sa chce daňový subjekt vyviniť z nedbanlivostnej účasti na podvode, musí predložiť a preukázať faktické prijatie adekvátnych kontrolných mechanizmov“, čo v predmetnom prípade žalobca nezvládol.

14. Správca dane podľa žalovaného dostatočne popísal neštandardné okolnosti obchodného vzťahu a jeho priebehu, ktoré preukazujú nekonanie daňového subjektu s náležitou starostlivosťou a poukázal na rozhodnutie NSS ČR sp. zn. , v ktorom súd uznáva, že jednotlivé neštandardnosti zistené správcom dane (napr. nekontaktnosť a nespolupráca subdodávateľov, absencia písomných zmlúv a písomných objednávok, účasť cudzích štátnych príslušníkov v spoločnostiach subdodávateľov a ďalšie) nemusia mať nutne žiadnu vypovedaciu hodnotu o podvodnom charaktere obchodného reťazca, avšak súd zároveň konštatuje, že „vo svojom súhrne tieto skutočnosti napovedajú tomu, že zapojené obchodné spoločnosti nie sú bežnými obchodníkmi, ale naopak svedčia o tom, že sa jedná o subjekty zúčastňujúce sa podvodu na DPH“. Správca dane v rozhodnutí neuviedol, že daňový subjekt má mať vedomosť o tom, či dodávatelia, resp. subdodávatelia odviedli daň, alebo či si plnia svoje daňové povinnosti, avšak žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt nevyvinul dostatok opatrnosti a obozretnosti pri preverovaní svojho priameho dodávateľa. Správcovi dane v tejto súvislosti neboli predložené žiadne dôkazy ohľadom uskutočnenia overenia dodávateľa. Správca dane v jeho rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré dokazujú, že žalobca nejednal s náležitou odbornou starostlivosťou a náležite nepristupoval k prijímaniu takých rozhodnutí, aby si na tento účel zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že mu mal byť nárok na odpočet odmietnutý z dôvodu nepredloženia faktúry za prepravu, žalovaný uviedol, že správca dane nepodmienil uznanie nároku na odpočítanie dane za dodanie granulátu na nepredložení dokladu o preprave. Správca dane postupoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veciach C-80/11 a C-142/11 v zmysle bodu 54. V rozhodnutí správcu dane sa tento dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu v priebehu daňového konania a svoje rozhodnutie dostatočne a preskúmateľným spôsobom odôvodnil, neuprel žalobcovi žiadne jeho práva v zmysle platnej právnej úpravy, dôkazné bremeno prevzal na seba, za týmto účelom vykonal potrebné dokazovanie a poskytol dostatočný časový priestor žalobcovi na preukázanie jeho tvrdení a žalobcu riadne informoval o všetkých skutočnostiach zistených správcom dane v predmetnej veci, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a svoje závery opieral o judikáty Súdneho dvora EÚ.

16. Žalovaný ešte uviedol, že žalobca mal a mohol vedieť, že ak pristúpi na zdaniteľný obchod s dodávateľom, ktorý síce bol vysúťažený vo verejnej súťaži, ale objednal si práce u iného, žalobcovi neznámeho subdodávateľa, tak sa vystaví riziku zapojenia do možného daňového podvodu. Žalovaný má za to, že správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky - podvod a vedomosť žalobcu o ňom a uviedol, že je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ zhromažďovať aj nepriame dôkazy, vychádzajúc z predpokladu, že indície, hoci každá sama o sebe nie sú nezákonné, vo svojom súhrne tvoria logický, ničím nenarušený a ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré spoľahlivo a jednoznačne preukazujú skutočnosť, že daňový subjekt o podvode na DPH vedel, či minimálne vedieť mohol. Samotný pojem „vedel“ alebo „mohol vedieť“ predpokladá situáciu, kedy v reťazci po sebe nasledujúcich dodaní tovaru a služieb dôjde k nedovolenému úniku (t.j. k podvodnému konaniu, umelým navýšením ceny) za situácie, ktorá nezodpovedá bežným obchodným podmienkam. Správca dane nárok na oslobodenie od dane môže odoprieť pri preukázaní týchto skutočností: zistenie ekonomickej podstaty podvodu a jeho popis, kontrolovaný subjekt o podvode vedel alebo vedieť mohol, zatiaľ čo postačí i nevedomá nedbalosť bez ohľadu na existenciu či neexistenciu prospechu z danej transakcie a kontrolovaný subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť rozumne požadované. Rozhodnutie správcu dane dáva jasný a zrozumiteľný obraz o všetkých skutočnostiach, pre ktoré nedošlo k priznaniu žalobcom uplatneného nároku. Vo zvyšku už žalovaný len zopakoval závery správcu dane a uzavrel, že na základe

vyhodnotenia dôkazov v zmysle platnej európskej judikatúry správca dane správne neuznal nárok na odpočítanie dane žalobcovi, pričom dôvodom na jeho neuznanie bola správcom dane preukázaná skutočnosť, že žalobca sa prijatím faktúry č. 1510357 zo dňa 14.12.2015 od spoločnosti CONCO, s.r.o. zapojil do daňového podvodu.

Správna žaloba, žalobné body

17. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým administratívnym rozhodnutím v dôsledku nerešpektovania záväzného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. v predmetnej veci žalovaným ani orgánom prvého stupňa. Žalobca namietal, že daňové orgány vydali rozhodnutia, ktoré sú identické a bez akejkoľvek zmeny skutkového stavu ako rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom a žalovaného, ktoré boli v predchádzajúcom konaní zrušené rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

18. Žalobca označil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nezákonné, nepreskúmateľné a právne neudržateľné. Opísal z odvolania proti prvostupňového orgánu verejnej správy, že napádal spôsob zistenia skutkového stavu veci, právne posúdenie veci, nerešpektovanie rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR o zrušení a vrátení veci a formálne náležitosti – absenciu autorizačnej doložky a nedoručenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.

19. K priebehu konania žalobca uviedol, že po obdržaní zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR správca dane nijako nekonal a vo vzťahu k záverom predmetného rozsudku v bode 36. a nasl. skutkový stav zistený správcom dane nezodpovedá uvedeným právnym záverom a je výsledkom jednostranného postupu. Podľa žalobcu je jasne preukázané, že preňho ako daňový subjekt bola zmluvným partnerom spoločnosť REMESLO stav s.r.o. tak, ako to potvrdil A. A. a tiež A. G.. Ďalšie právne vzťahy sú pre túto prejednávanú vec v zmysle záverov v bode 36. nasl. rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR irelevantné, pretože na ne nemá daňový subjekt vplyv. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa zúčastňuje na daňovom podvode. Na takéto tvrdenie podľa žalobcu nemá žiadny dôkaz. Tvrdenie daňových orgánov o tom, že sa žalobca zapojil do daňového podvodu, žalobca odmietal a uvádzal, že nemá oporu v skutkovom a ani právnom stave veci, neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie jediného orgánu, ktorý toto môže konštatovať a to je trestný súd. Podľa žalobcu je uvedené tvrdenie len výsledkom absolútnej dôkaznej núdze, skrúcaním faktov do podoby vyhovujúcej žalovanému a neudržateľnému absolútnemu popretiu dôkazného bremena, ktoré žalobca preukázal a žalovaný ho považoval za zistené.

20. Rozhodnutie správcu dane považuje žalobca za nesprávne a to z dôvodu, že správca dane ako podklad rozhodnutia použil výlučne správcom dane nesprávne interpretované a vyhodnotené súvislosti obchodnoprávnych vzťahov, pričom takto nesprávne vyhodnotené dôkazy boli priamymi podkladmi pre následný a zároveň nesprávny výpočet údajného rozdielu splatnej dane na dani z pridanej hodnoty v sume 61 261,98 EUR. Žalobca má za to, že rozhodnutie správcu dane je výsledkom nesprávne vedeného dokazovania, účelovo nesprávneho posúdenia skutkového stavu danej veci a zároveň jednostranného a účelového vyhodnocovania zistených skutočností a dôkazov v neprospech kontrolovaného daňového subjektu, ako aj nesprávna aplikácia príslušných právnych predpisov. Tvrdil, že neporušil žiadne svoje povinnosti a dôvod na plnenie sumy vo výške 29 731,96 EUR nejestvuje, rovnako ako rozdiel dane.

21. Ku kontrolným zisteniam a hodnoteniu dôkazov správcom dane, ktoré neodstránil ani žalovaný, žalobca uviedol, že došlo k porušeniu zásad daňového konania, keď správca dane na ťarchu daňového subjektu hodnotí údajné pochybenia iného subjektu na nižšom stupni dodávateľských reťazcov. Zdôraznil, že tu nie je žiadne relevantné spochybnenie možnosti dodania spoločnosťou CONCO. Žalobca sa žiadneho podvodu nezúčastnil, ani inak protiprávne nekonal. Považuje za irelevantné, či si nejaký iný subjekt splnil povinnosť voči správcovi dane, toto nemôže byť hodnotené na ťarchu žalobcu. Pokiaľ správca dane konštatuje, že došlo k nedovolenému úniku – podvodu na DPH u subdodávateľa SK Cloud s.r.o., k tomuto nie je žiadny dôkaz, právoplatné rozhodnutie trestného súdu a už vôbec sa toto

tvrdenie nijako netýka žalobcu. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 22.10.2019, podľa ktorého „samotná skutočnosť, že dodávateľ žalobcu si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania žalobcu.“

22. K namietaniu obozretnosti žalobcu, tento uviedol, že správca dane potvrdil, že žalobca splnil formálne aj vecné podmienky, žalobca preveril správnosť údajov o svojich zmluvných partneroch podľa zápisu v príslušných verejných registroch, preveril, že neboli na zozname rizikových subjektov finančnej správy, namietol, že správca dane neuvádzal, čo konkrétne podľa neho mal žalobca urobiť pre údajné zabránenie svojej účasti na podvode, najmä keď CONCO potvrdil vykonanie plnenia. Žalobca uviedol, že už aj slovenská súdna prax judikovala (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.08.2010), že dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane, nakoľko daňový subjekt nemá žiadne zákonom priznané právne prostriedky, ktoré by mu umožňovali sledovať výrobné či obstarávacie procesy dodávateľov. Žalobca namietal, že správca dane daňovým subjektom predložené skutočnosti a dôkazy posudzuje a hodnotí neobjektívne, prípadne tieto neberie vôbec do úvahy a poukázal aj na to, že daňový subjekt nevie ovplyvniť, aký charakter bude mať ďalšia podnikateľská činnosť jeho dodávateľa po uskutočnení obchodu a že správca dane kladie absurdné a nekonkrétne požiadavky na kontrolovaný daňový subjekt, ktoré nie sú v rámci bežného obchodného styku zistiteľné a overiteľné (napr. akým spôsobom ten ktorý subjekt podniká, akým spôsobom nakupuje tovar a pod, čo predstavuje obchodné know-how alebo obchodné tajomstvo každého podnikateľa). Žalovaný podľa žalobcu v jeho rozhodnutí len preberá myšlienky správcu dane, pričom nedal žiadne odpovede na odvolanie.

23. K vyhodnoteniu zistení správcu dane prevzatých žalovaným žalobca uviedol, že je presvedčený, že predloženými listinami nepochybne preukázal existenciu obchodu, reálne i vecne a že nesúhlasí s tvrdením, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Svojich obchodných partnerov si vždy preveruje z jemu dostupných zdrojov ako obchodný register alebo portál finstat.sk a s náležitou starostlivosťou skúma aktuálnu situáciu a stav obchodného partnera v čase obchodu a snaží sa predvídať podľa dostupných finančných ukazovateľov aj jeho budúcu finančnú situáciu a platobnú schopnosť. Žalobca namietal, že v právnom poriadku neexistuje niečo ako priame a nepriame porušenie zákona a že on žiadnu svoju zákonnú povinnosť neporušil. K tomu, že doklady a vyjadrenia preukazujú, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach, žalobca uviedol, že správca dane podľa jeho názoru žiadne dokazovanie o opaku nevykonal a v rozhodnutí neuviedol žiadne dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali relevantnosť záverov správcu dane o neoprávnenom odpočítaní DPH a účasti na daňovom podvode, tvrdenie správcu dane je tak všeobecné a nemožno ho preskúmať.

24. K dokazovaniu žalobca namietal, že správca dane nevykonal náležité a objektívne dokazovanie, resp. nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by potvrdilo jeho závery o tom, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako vyplýva z predložených faktúr. Správca dane podľa jeho názoru ignoruje právne záväzný názor správneho súdu v bode 40. rozsudku a neprihliada na vyjadrenia dodávateľa CONCO a vyjadrenie žalobcu. Citoval z judikatúry – z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 21.04.2010, z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. septembra 2019 sp. zn. a z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C -277/14 zo dňa 22. októbra 2015 a poukázal na zásadu neutrality DPH. Správca dane podľa žalobcu daňový podvod len všeobecne tvrdí a to bez akejkoľvek jeho skutkovej a právnej kvalifikácie. Správca dane sa vôbec nezaoberal právnymi, obchodnými a osobnými väzbami (podľa žalobcu osobné väzby neexistujú) medzi zúčastnenými subjektmi. Skutočnosti zistené správcom dane neposkytujú dostatočný, resp. žiadny podklad pre záver o tom, že žalobca mal alebo mohol vedieť o daňovom podvode. Dôkazné bremeno takejto vedomosti spočíva na správcovi dane, pričom správca dane toto svoje dôkazné bremeno podľa žalobcu neuniesol. Žalobca opakovane konštatoval, že tvrdenie správcu dane o existencii podvodu a o vedomosti žalobcu o ňom je len vo všeobecnej rovine, pochybnosť správca dane nešpecifikoval v súlade s § 46 ods. 8 v spojení s § 47 daňového poriadku a žalobca doposiaľ nevie, na základe akých konkrétnych zistení a dôkazov správca dane vyvodzuje záver o nereálnosti zdaniteľného obchodu, účasti žalobcu na daňovom podvode a následne o neoprávnenom odpočítaní DPH a konanie voči žalobcovi vedie účelovo.

25. K nároku na uplatnenie DPH žalobca zastáva názor, že správca dane nesprávne vykladá ustanovenia zákona o DPH a uvádza, že daňovému subjektu ako platiteľovi dane vzniká zákonný nárok na odpočítanie dane, ktorú si voči nemu uplatnil dodávateľ tovaru alebo služieb, ktorý je taktiež platiteľom dane, za jedinej podmienky a to, že daňový subjekt disponuje faktúrou od dodávateľa. V danom prípade žalobca disponuje faktúrou od dodávateľa, ktorý si v rámci fakturovanej sumy uplatnil voči žalobcovi daň z pridanej hodnoty a ktorý je zároveň platiteľom dane. Ust. § 49 zákona o DPH nepojednáva o preukazovaní vzniku daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva, ale upravuje výlučne okamih vzniku nároku na odpočítanie dane, ktorý je totožný s okamihom vzniku daňovej povinnosti, ktorá vzniká okamihom dodania tovaru. Na strane žalobcu, ktorý si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodaného tovaru, ktorú voči nemu uplatnil jeho dodávateľ – v tom čase platiteľ dane, došlo podľa žalobcu k naplneniu zákonnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty – predloženie faktúry vystavenej podľa § 71 zákona o DPH dodávateľom – platiteľom dane, ktorému vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru. Žalobca doposiaľ nevie, na základe akých konkrétnych zistení a dôkazov správca dane vyvodzuje záver o nereálnosti zdaniteľného obchodu, účasti daňového subjektu na daňovom podvode a následne o neoprávnenom odpočítaní dane z pridanej hodnoty. Správca dane podľa žalobcu sám uznal, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH. Správca dane vedie konanie voči žalobcovi účelovo, zmätočne, nelogicky a nezákonne a vyvodzuje nesprávne závery bez akéhokoľvek relevantného skutkového a právneho podkladu. Správa dane podľa žalobcu pri vyvodzovaní záverov o oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty prihliada len na ním účelovo vykonštruované zistenia, pričom vôbec neberie do úvahy skutočnosti predkladané daňovým subjektom a svedčiace v prospech daňového subjektu a dokazovanie viedol jednostranne s jediným cieľom, a to vyvodiť záver o neoprávnenom odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 u žalobcu.

26. K dôkaznému bremenu žalobca uviedol, že správca dane počas celého konania vytváral neúmerný a nedôvodný tlak na žalobcu, aby tento produkoval dôkazy, a keď žalobca dôkazy predložil, alebo navrhol, správca dane síce tieto vykonal, ale následne na skutočnosti z takto vykonaných dôkazov neprihliadol. Žalobca je toho názoru, že dostatočne preukázal dodania tovaru dodávateľmi, ktorých správca dane preveroval, predkladanými skutočnosťami, listinnými dôkazmi a tiež svedeckými výpoveďami, a to najmä predloženými faktúrami a dodacími listami, objednávkami, dokladmi o úhradách, návrhmi na výsluch svedkov a tiež skutočnosťou, že dodávateľ daňového subjektu ako obchodná spoločnosť bol riadne zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky a súčasne mal oprávnenie podnikať v predmete, ktorý bol dodaný daňovému subjektu a ku ktorému sa vzťahujú vystavené faktúry v kontrolovanom období. Správca dane však v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku požadoval od žalobcu preukazovanie správnosti a vierohodnosti nielen dokladov vedených samotným žalobcom, ale prenáša na neho povinnosť preukazovať správnosť a vierohodnosť dokladov tretích subjektov. Žalobca má za to, že takýmto dokazovaním správca dane úmyselne kryje svoju dôkaznú núdzu, pričom takto vedeným dokazovaním bolo daňové konanie zaťažené vadou spočívajúcou v tom, že správca dane vôbec nepreukázal ani riadne neodôvodnil svoje tvrdenia, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu obchodu. V prípade, ak správca dane nezískal iné dôkazy spochybňujúce tvrdenia žalobcu, musí zo strany správcu dane dôjsť k formálnemu uznaniu dôkazov predložených žalobcom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých každá transakcia musí byť hodnotená samostatne a nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno (R 1/2011). Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je a ani nemôže byť absolútne. Na preukázanie tvrdení, resp. podkladov alebo skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov je povinný znášať dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu výlučne správca dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Správca dane však naopak opakovane opomína princípy dokazovania v daňovom konaní. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho dokazovania. Žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. a nález Ústavného súdu SR sp. zn. .

27. Žalobca zastáva názor, že správca dane nevychádzal z objektívne zisteného a posúdeného skutkového a právneho stavu veci, svoje rozhodnutie založil na záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nestačí, aby správca dane postavil svoje rozhodnutie na tom, že daňový

subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno a tým neboli pochybnosti správcu dane odstránené, alebo že pochybnosti pretrvávajú, ale naopak z vykonaného dokazovania správcom dane musí vyplynúť nespochybniteľný záver o tom, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. V danom prípade však ide len o subjektívnu domnienku – pretrvávajúcu pochybnosť správcu dane, ktorú síce podľa nesprávneho názoru správcu dane daňový subjekt nevyvrátil, ale dokazovanie ani relevantne nepreukázalo opak.

28. Žalobca vytýka správcovi dane aj postup, akým pristupuje k hodnoteniu dôkazov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom, ktorý je v hrubom rozpore so zásadami daňového konania, v dôsledku čoho možno namietať nezákonnosť postupu a rozhodovania správcu dane. Správca dane vykonáva dokazovanie výslovne za účelom vytvárania pochybností a vykonané dôkazy hodnotí jednostranne v neprospech daňového subjektu, prípadne na dôkazy, ktoré preukazujú pravdivosť tvrdení daňového subjektu, neprihliada bez relevantného dôvodu. Rovnako zo strany správcu dane nebolo dokazovanie vykonané riadne a úplne, pretože správca dane nevyužil všetky možnosti na zistenie skutkového stavu, ktoré mal k dispozícii, čím porušil ustanovenie § 24 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku. Správca dane opomenul vykonanie viacerých dôkazov, ktoré buď navrhol daňový subjekt, alebo potreba ich vykonania vyplynula priamo z doposiaľ vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého je hodnotenie dôkazov myšlienkovou úvahou správcu dane, počas ktorej prijíma jedno tvrdenie a odmieta protikladné iné, pričom sa opiera o logické, systematické, historické, pravdepodobnostné, vierohodné a iné úsudky. Uvedeným hodnotením však nie je, ak správca dane jeden dôkaz iba prijal a protichodný dôkaz iba ako nevierohodný nekriticky odmietol, tzn. odmietol bez toho, aby objasnil, prečo tak urobil. Naopak takéto správanie správcu dane vedie k jednostrannému zľahčeniu jeho poslania, ktoré však nemá oporu v zákone. Správca dane sa vyššie uvedeného dopúšťa opakovane a v každom jednom obchodnom prípade bez relevantného dôvodu odmieta dôkazy a skutočnosti, ktoré vyvracajú alebo oslabujú pochybnosti správcu dane.

29. Žalobca ďalej v žalobe uvádzal svoje hodnotenie, že bol A-čkový subjekt, že v tomto a tiež v ďalších daňových konaniach vedených proti nemu poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, nevyhýbal sa svojim povinnostiam a so správcom dane úzko spolupracoval a že v právnom a demokratickom štáte nemožno považovať za spravodlivé a zákonné, aby pochybenia dodávateľov a ich subdodávateľov znášal daňový subjekt, ktorý svoju podnikateľskú činnosť vykonáva poctivo, odborne a s náležitou starostlivosťou. Poukázal na to, že podniká od roku 1994 a za tento čas finančná správa má jeho spoľahlivosť jednoznačne preukázanú, že pri výkone podnikateľskej činnosti mu bolo udelených množstvo ocenení a jeho odberatelia spoluprácu s ním hodnotia kladne, čoho dôsledkom sú aj dlhoročné spolupráce žalobcu a jeho partnerov. Skutočnosťou, ktorá má preukazovať poctivosť a pracovitosť žalobcu je aj to, že je rodinou firmou, ktorá sa takpovediac „od nuly“ a jedná sa o fyzickú osobu podnikateľa, čo je v dnešnej dobe rarita. Uviedol, že nie je žiadnou schránkovou firmou s virtuálnym sídlom, ale reálne podnikajúcou spoločnosťou s podnikateľskými priestormi na adrese miesta podnikania v Žiari nad Hronom. Skonštatoval, že v tomto konaní sú vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi skôr na ťarchu, nakoľko správca dane sa zameral naňho práve z dôvodu, že je produktívny a v dôsledku prenášania zodpovednosti za pochybenia iných subjektov si tak správca dane voči daňovému subjektu nárokuje vyrubený rozdiel dane, nakoľko od tretích subjektov by už tieto finančné prostriedky pre ich pasivitu či zánik nezískal. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.04.2018, v ktorom Najvyšší súd s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatoval, že: „....ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky rozpočtu nemôže byť a ani nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.“ Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17.10.2017, ktorý pripojil k žalobe s tým, že ide o rovnakú „taktitu“ obvinenia z podvodu bez skutkových okolností, právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom a účelového skrúcania skutkového stavu, ako aj vytýkanie porušenia neexistujúcich povinností daňovým subjektom.

30. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, keď konal v rozpore s povinnosťami uloženými pri hodnotení dôkazov a poprel de facto záväzný rozsudok, ktorým prvotné rozhodnutie bolo zrušené. Žalovaný sa dostal do rozporu s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, nakoľko počas daňovej kontroly preniesol svoje vlastné dôkazné bremeno a svoju dôkaznú núdzu na žalobcu vyfabulovaním tvrdení o podvode (iné mu nezostávalo, nakoľko všetky povinnosti žalobcu boli riadne splnené a zdokladované). Žalobca uviedol, že on neporušil ustanovenia o dani z pridanej hodnoty, čo

potvrdil aj sám správca dane, pričom žalobca predloženými dôkazmi a skutočnosťami preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, teda v danom prípade predložené doklady majú povahu faktu, sú vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť sú preukázané. Svoje tvrdenia žalobca naplnil predloženými dôkazmi, najmä dokladmi a tiež potvrdeniami o realizácii platieb prostredníctvom peňažného ústavu. Akékoľvek iné závery správcu dane považuje za účelovo vykonštruované, ktoré poškodzujú daňový subjekt, ktorý si vzorne plní svoje povinnosti a so správcom dane počas daňovej kontroly spolupracuje. Je preto nepochopiteľné, že správca dane po súčinnosti s daňovým subjektom dôjde k absolútne irelevantným záverom, ktoré sa nezakladajú na materiálnej pravde, hoci správny súd dal jasný právne záväzný názor na vec, hodnotenie i konanie. Žalobca má jednoznačne za to, že rozhodnutie žalovaného a ani orgánu I. stupňa – správcu dane - nevychádza z objektívne a náležite zisteného skutkového a právneho stavu, pričom podľa názoru žalobcu správca dane zistené skutočnosti a dôkazy vyložil a vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobcu. Nesprávne vyhodnoteným skutkovým stavom zaťažil žalovaný konanie vadou, ktorá je priamym zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

31. Žalobca požiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej a navrhoval výsluch žalobcu na nariadenom pojednávaní k tvrdeným okolnostiam zapojenia sa do podvodu, nakoľko výsluch žalobcu po vrátení veci správnym súdom vykonaný nebol a tento správnemu súdu potvrdí, že konal obchodne čisto, transparentne a na úseku správy daní nijako nepochybil. Navrhol pripojiť celý súdny spis Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. a oboznámiť z neho zrušované rozhodnutia žalovaného a orgánu I. stupňa, rozhodnutia súdov a stanovisko žalovaného.

32. V konečnom návrhu navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

33. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril tak, že k nepriznaniu žalobcom uplatneného nároku došlo na základe zistení správcu dane, daňový subjekt (žalobca) neporušil ustanovenia zákona o DPH a správca dane pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní daňového podvodu. Žalovaný poukazoval na to, že boj proti podvodom, daňovým unikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cieľom uznaným a podporovaným smernicou o spoločnom systéme DPH a že prináleží vnútroštátnym orgánom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe uplatnený nárok z dôvodu, že sa dopustila nezákonnosti, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok je súčasťou daňového podvodu. Podľa žalovaného správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky (podvod a vedomosť).

34. Správca dane podľa žalovaného prevzal na seba dôkazné bremeno a vykonal rozsiahle dokazovanie pre prijatie svojho právneho záveru, preto námietky žalobcu ohľadom dôkazného bremena považuje žalovaný za irelevantné. Uviedol, že v súlade s mnohopočetnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom ako účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Tak tomu bolo aj v prípade tvrdení žalobcu o zmätočnosti rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie. Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného, že nenaplnil očakávania žalobcu ohľadom vysporiadania sa s jeho námietkami. Žalovaný pri posudzovaní odvolania vychádzal zo zistení správcu dane a tak musel použiť vo svojom rozhodnutí aj tvrdenia správcu dane, nakoľko boli vecne správne. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Rozhodnutie je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočné dôvodné a jeho relevantné zistenia v

ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou. Správca dane všetky svoje zistenia (dôkazy) aj ich vyhodnotenie riadne uviedol v jeho rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného dáva jasný a zrozumiteľný obraz o všetkých skutočnostiach, pre ktoré nedošlo k priznaniu žalobcom uplatneného nároku.

35. Keďže žalobné body vyhodnotil žalovaný ako totožné s odvolacími námietkami uvádzanými v odvolaní v rámci administratívneho konania, žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe len doslovne zopakoval zistenia správcu dane a argumentáciu žalovaného tak ako sú tieto už zosumarizované vyššie v tomto rozsudku.

36. V zhrnutí možno uviesť, že podľa názoru žalovaného správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.06.2022 a odstránil vady konania vytknuté súdom. V zmysle vyššie uvedeného rozsudku správca dane preukázal, že žalobcovi napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je potrebné odmietnuť ním uplatnený nárok na odpočítanie dane s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. Správca dane posúdil všetky zistené skutočnosti a dôkazy z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v ich vzájomnej súvislosti a zistil, že kontrolovaný platiteľ Ing. František Víťazka, tým, že si odpočítal daň z faktúry č. 1510357 za vykonané práce vo firme Neuman a PWG v Žarnovici od spoločnosti CONCO, s.r.o., sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu.

37. Správca dane preverovaním zistil, že dodávateľská spoločnosť CONCO s.r.o. fakturované stavebné práce nevykonala, ale boli pre ňu realizované v subdodávke od spoločnosti A.K.K., s.r.o. Následne bolo zistené, že spoločnosť A.K.K., s.r.o. tieto práce tiež nevykonala, ale boli pre ňu realizované subdodávateľský prostredníctvom spoločnosti SK Cloud s.r.o. Spoločnosti A.K.K., s.r.o. a SK Cloud s.r.o. boli personálne prepojené, pričom konateľkou spoločnosti A.K.K. s.r.o. je pani I. D. a prokuristom v spoločnosti SK Cloud s.r.o. je pán H. D.. Spoločnosť SK Cloud s.r.o. nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, ani nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy ani účtovné doklady, ktoré by preukazovali skutočnosť, že spoločnosť SK Cloud s.r.o. uviedla faktúry č. 150111011, 150111017, 150111068, 150111059 vo svojej účtovnej evidencii DPH. Následne zanikla zlúčením. Žalovaný zopakoval obsah napadnutého rozhodnutia.

38. Nad rámec doslovného opisu napadnutého rozhodnutia žalovaný doplnil, že žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania obchodných partnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedel, alebo so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Platiteľ predmetné opatrenie počas daňovej kontroly neuviedol, ani nedoložil dôkazom. Naopak, zo zistení správcu dane, posudzovaných vo vzájomných súvislostiach, vyplynulo, že platiteľ mal k dispozícii dostatok informácií a indícii, ktoré ako ucelený súhrn mali dostatočnú vypovedaciu schopnosť poukázať na to, že predmetné transakcie nespĺňali zákonné kritériá, požadované v zmysle vnútroštátnej a európskej legislatívy. Z uvedených skutočností vyplýva, že platiteľ mal vedieť, že uvedené obchodné transakcie by mohli byť poznačené podvodom a bol to práve on, kto získal z celej reťaze deklarovaných dodaní finančný prospech. Napriek tomu nevenoval dostatočnú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania obchodných partnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedel, alebo so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Žalovaný poznamenáva, že medzi tým, či žalobca vedel alebo či mal/mohol vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je rozdiel, tzn. pokiaľ je vytýkané, že: - vedel o podvodnom konaní - ide o úmyselné konanie

- mal a mohol vedieť o podvodnom konaní - ide o nedbanlivosť. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, z ktorých sa vedomosť žalobcu alebo jeho potenciál (mohol/mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej, ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania

- uznanie alebo neuznanie uplatneného oprávnenia na odpočítanie dane. Z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že sa žalobcovi vyčíta zanedbanie primeranej obozretnosti a starostlivosti, resp.

neprijatie dostatočného množstva opatrení na uistenie, že pri realizácii sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým podvodom. Tzn. že správne orgány vyčítajú (na podklade zistených skutočností) žalobcovi, že sa v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostal do podvodného obchodného reťazca. Ak by žalobca postupoval náležite obozretne, tak pri zistenom skutkovom stave mal a mohol vedieť, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správca dane preukázal, že platiteľ nekonal v dobrej viere a v zmysle platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa preto platiteľ nemohol dovolávať svojho nároku na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa.

39. Žalobca nevykonal rozumné opatrenie na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode a preto je správca dane oprávnený tvrdiť, že kontrolovaný platiteľ sa z neopatrnosti stal účastníkom zisteného daňového podvodu. Správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky (podvod a vedomosť), všetky skutočnosti sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Kontrolovaný subjekt síce nie je zodpovedný za plnenie zákonných povinností iného daňového subjektu, je však na platiteľovi, ako sa postará o preverenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera. Nemusí jeho dôveryhodnosť preverovať nijako, v tom prípade sa však vystavuje riziku, že nesplní zákonné podmienky na uplatnenie nároku. Je právom platiteľa vybrať si svojho obchodného partnera a je na jeho zodpovednosti, či si preverí spoľahlivosť zvoleného obchodného partnera. Aj keď platiteľ nezodpovedá za konanie svojich obchodných partnerov, on si ich vyberá a ich prípadné rizikové správanie nemôže ísť na ťarchu štátneho rozpočtu. Platiteľ si uplatnil oslobodenie od dane z faktúry bez toho, aby táto bola odvedená. Sám platiteľ musí k zdaniteľným obchodom pristupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby mu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov a rozsahu dodaných služieb, alebo tovaru. Ak tak platiteľ nepostupuje, je potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov pri prípadnej daňovej kontrole, ako je to aj v posudzovanom prípade.

40. Žalovaný teda v celom rozsahu zotrval na svojom rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, žalobu navrhoval zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

41. V replike žalobca uviedol, že neporušil žiadne ustanovenia zákona o DPH. Uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných obchodov a preto žalovaný skonštruoval neuveriteľné tézy, ktoré nepreukázal a vo vzťahu k meritu veci nie sú ani podstatné. Tvrdenie o tom, že sa mal zapojiť do daňového podvodu je podľa neho krivým obvinením a trval na dôvodnosti svojej podanej správnej žaloby.

42. Žalovaný v duplike zotrval na svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení, ako aj na jeho vyjadrení k žalobe. Uviedol, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný už nevyjadril. Navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

Odkladný účinok správnej žaloby

43. Žalobca v správnej žalobe navrhoval priznať jeho žalobe odkladný účinok. Po vyjadrení žalovaného a predložení administratívnych spisov Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -64 zo dňa 19.03.2024, právoplatným dňa 19.03.2024, správnej žalobe žalobcu odkladný účinok priznal z dôvodu podľa a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

44. Podľa , ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa , je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. Uvedená lehota bola dodržaná, správny súd vo veci samej rozhodol na pojednávaní dňa 22.08.2024.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov správnym súdom

45. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa a (ďalej len „“) a podľa

, , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime a nasl. preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom podľa vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.08.2024 a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

46. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase uskutočňovania zdaniteľných obchodov (ďalej len „“), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

47. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

48. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

49. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

50. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 51. Podľa , , a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „“), (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

52. Podľa § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

53. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

54. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

55. V prejednávanej veci bolo predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 61.261,98 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, t.j. nebol mu priznaný nadmerný odpočet vo výške 31.530,02 EUR a bola mu vyrubená daň vo výške 29.731,96 EUR.

56. Dôvodom rozhodnutí daňových orgánov bolo, že žalobca síce splnil formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, avšak vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených skutočností v ich vzájomnej súvislosti správca dane a žalovaný mali za preukázané, že žalobca svojimi transakciami bol spojený s nedovoleným daňovým únikom – podvodom s daňou z pridanej hodnoty.

57. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že boj proti podvodom, daňovým unikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom prináleží vnútroštátnym orgánom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky vo veci C-285/11 Bonik, body 35. a 37. a vo veci C-18/13 Maks Pen, bod 26.).

58. Pri posudzovaní skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na dani z pridanej hodnoty na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode. Súdna judikatúra, vrátane európskej, ako aj odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

59. Pokiaľ v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia správcu dane) v prejednávanej veci malo byť dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podvodné konanie, správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje správcu dane a je jeho úlohou aj náležite zdôvodniť tak existenciu podvodu ako aj vedomosť žalobcu o ňom aplikáciou vyššie uvedeného tzv. Axel Kittel testu.

60. Každú z vyššie položených otázok Axel Kittel testu je potrebné náležitým spôsobom aj odôvodniť a zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré majú svedčiť o tom, že došlo k podvodnému konaniu daňového subjektu a že o tomto podvodnom konaní daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť.

61. K prvej otázke Axel Kittel testu, či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, správca dane uviedol, že stavebné práce, ktoré boli predmetom preverovaného zdaniteľného plnenia, boli dodané v reťazci obchodných spoločností žalobca – CONCO s.r.o. – A.K.K. s.r.o. – SK Cloud s.r.o., pričom z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ku ktorému došlo u SK Cloud s.r.o., keďže táto spoločnosť nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, daň z vystavených faktúr neodviedla a nezaplatila do štátneho rozpočtu.

62. Na druhú otázku Axel Kittel testu, či je tento daňový únik výsledkom podvodného konania, správca dane odpovedal tiež kladne s odôvodnením, že subdodávateľ SK Cloud s.r.o. tým, že nepredložil správcovi dane účtovníctvo, nepodal daňové priznanie k DPH, neodviedol a nezaplatil daň do štátneho rozpočtu, sa dopustil daňového podvodu v súlade s judikatúrou SD EÚ. Poukázal pritom na bod 43. rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorého k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Uviedol, že neexistuje dôkaz toho, že by spoločnosť SK Cloud s.r.o. riadne viedla účtovníctvo a poukázal na bod 39. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-576/15 Maja Marinova MT, podľa ktorého chýbajúce vedenie účtovníctva, ktoré by umožnilo uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany finančnej správy a nezaúčtovanie vystavených a zaplatených faktúr môžu zamedziť správnemu výberu tejto dane a v dôsledku toho narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby takéto neplnenie povinností považovali za daňový podvod (obdobne aj rozsudky vo veciach C-285/09 a C-332/15).

63. Na tretiu otázku, či pokiaľ je únik na dani výsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného platiteľa s týmto konaním spojené, správca dane odpovedal, že žalobca bol s nedovoleným daňovým únikom spojený dodávateľskou reťazou. Správca dane preverovaním zistil, že dodávateľská spoločnosť CONCO s.r.o. fakturované stavebné práce nevykonala, ale boli pre ňu realizované v subdodávke od spoločnosti A.K.K., s.r.o.. Následne bolo zistené, že spoločnosť A.K.K., s.r.o. tieto práce tiež nevykonala, ale boli pre ňu realizované subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti SK Cloud s.r.o., pričom spoločnosti v reťazci boli personálne prepojené (prokuristom v spoločnosti SK Cloud s.r.o. bol H. D., konateľkou spoločnosti A.K.K. s.r.o. pani I. D.). Pri výsluchu svedka H. D., ktorý bol prokuristom v spoločnosti SK Cloud s.r.o., svedok sa nevedel vyjadriť, o aké stavebné práce sa jednalo, kde boli vykonané, kto tieto práce vykonával, ani nepredložil žiadne relevantné dokumenty, ktoré by potvrdili vykonanie prác. Svedok následne zaslal e-mailom správcovi dane miesto, kde mali byť práce vykonané, súpis vykonaných prác a zoznam pracovníkov bez adries. Na výzvu správcu dane, aby poslal zoznamy pracovníkov aj a adresami, už svedok nereagoval a spoločnosť SK Cloud s.r.o. bola neskôr dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Keďže kontrolovaný platiteľ si odpočítal daň priamo zo zdaniteľného obchodu, ktorý bol poznačený podvodom na dani, správca dane zistil, že prijatie predmetnej služby kontrolovaným platiteľom je zdaniteľný obchod priamo spojený s podvodným konaním.

64. Odôvodnenie správcu dane pokiaľ ide o prvé tri otázky Axel Kittel testu, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, považuje správny súd za logické, dostatočne odôvodnené a majúce oporu v právnych predpisoch resp. súdnej judikatúre.

65. Pokiaľ však ide o posúdenie štvrtej otázky Axel Kittel testu, tak ako bolo uvádzané v prvostupňovom aj v napadnutom rozhodnutí, správny súd toto vyhodnotil ako nedostatočné. K štvrtej otázke, či v prípade, ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt, správca dane uvádzal len všeobecné konštatácie a citácie, z ktorých však nemožno jednoznačne vyvodiť záver o vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode v konkrétnej prejednávanej veci.

66. Žalobca k tomuto uvádzal, že si preveril správnosť údajov o svojich zmluvných partneroch podľa zápisu v príslušných verejných registroch, preveril, že neboli na zozname rizikových subjektov finančnej správy. Uviedol aj to, že svojich obchodných partnerov si vždy preveruje z jemu dostupných zdrojov ako obchodný register alebo portál finstat.sk a s náležitou starostlivosťou skúma aktuálnu situáciu a stav obchodného partnera v čase obchodu a snaží sa predvídať podľa dostupných finančných ukazovateľov aj jeho budúcu finančnú situáciu a platobnú schopnosť.

67. Daňové orgány k štvrtej otázke Axel Kittel testu uviedli v podstate len toľko, že žalobca podľa ich názoru ignoroval zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a nedodržal v prípade preverovaných transakcií nevyhnutnú a vyžadovanú náležitú starostlivosť, preto sú namieste pochybnosti o jeho obozretnom konaní alebo konaní v dobrej viere. Uzavreli, že žalobca neprijal rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na prípadnom daňovom podvode, ktoré bližšie nekonkretizovali. Žalobca na výzvu správcu dane na predloženie prijatých opatrení proti zabráneniu účasti na podvode uviedol, že predmetného dodávateľa obozretne preveril, s konateľom sa poznal dlhšie vzhľadom na spoluprácu so spoločnosťami, s ktorými bol tento konateľ J. K. personálne prepojený už skôr ako začal pôsobiť v CONCO, s.r.o. (napr. HANT BA, a.s.). Správca dane uviedol, že z jeho zistení vyplýva, že CONCO, s.r.o. nemala materiálne, technické a personálne zabezpečenie na vykonávanie uvedených prác a teda všetky práce boli uskutočňované v subdodávke. Podľa názoru daňových orgánov, nakoľko sa žalobca pozná s konateľom CONCO, s.r.o., mohol mať vedomosť o tom, že práce musia byť realizované subdodávateľsky a nie prostredníctvom spoločnosti CONCO, s.r.o.. CONCO, s.r.o. zanikla zlúčením s právnym nástupcom, ktorý tiež následne zanikol zlúčením s ďalším právnym nástupcom, ktorý tiež zanikol a ten bol vymazaný z obchodného registra. Podľa správcu dane žalobca sa tak stal súčasťou reťazca a realizácia obchodných aktivít mala známky neštandardného konania, pri zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, o ktorom žalobca mohol a mal vedieť.

68. Takéto odôvodnenie vedomostnej stránky žalobcu o podvode nemožno považovať za postačujúce. K zániku spoločnosti CONCO, s.r.o. zlúčením a následným zlúčením či zánikom aj jeho právneho nástupcu, došlo až s odstupom času po vykonaní zdaniteľného plnenia, preto túto skutočnosť nemožno vnímať ako skutočnosť preukazujúcu vedomosť žalobcu o existencii a účasti na daňovom podvode, pretože v čase, kedy malo k tomuto podvodu dôjsť, uvedená okolnosť reálne neexistovala a nemožno bez náležitého dôkazu uzavrieť, že by ju žalobcu mohol vopred predvídať. Pokiaľ daňové orgány odôvodňujú vedomosť žalobcu o podvode tým, že vzhľadom na jeho predchádzajúce poznanie sa s konateľom CONCO, s.r.o. mal alebo mohol vedieť, že spoločnosť CONCO, s.r.o. nemala materiálne, technické a personálne zabezpečenie na vykonávanie uvedených prác a teda všetky práce boli uskutočňované v subdodávke, ani táto skutočnosť bez ďalšieho nepreukazuje závery daňových orgánov. Najmä v stavebnej oblasti je celkom bežné, že sa viaceré stavebné práce vykonávajú subdodávateľsky. Vykonávanie stavebných prác prostredníctvom subdodávateľov nijako neodôvodňuje, že by sa malo vo veci jednať o podvodné konanie. Ide o štandardnú podnikateľskú prax.

69. Správny súd teda uzatvára, že v prejednávanej veci správca dane síce aplikoval na vec samu tzv. Axel Kittel test, avšak svoj záver pokiaľ ide o štvrtú otázku týkajúcu sa subjektívnej vedomostnej zložky daňového subjektu o podvode náležite neodôvodnil. Žalovaný sa tiež s takýmto záverom stotožnil bez dostatočného odôvodnenia. Rozhodnutia daňových orgánov, tak prvostupňové ako aj druhostupňové, sú preto v časti aplikácie Axel Kittel testu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

70. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa rozhodnutie žalovaného ako jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil podľa orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

71. Správny súd považuje za potrebné dodať, že jeho závery neznamenajú automaticky, že žalobcovi má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, je však na správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní náležitým spôsobom odôvodnili svoje závery pri rešpektovaní s tým spojeného dôkazného bremena a najmä, pokiaľ je ich rozhodnutie založené na daňovom podvode, aby na vec aplikovali tzv. Axel Kittel test a jeho jednotlivé čiastkové otázky zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom aj dostatočne odôvodnili. Uvedené bude úlohou správnych orgánov po vrátení veci.

72. O trovách konania správny súd rozhodol podľa . Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

73. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).