Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-3120-2022.pdf
PDF · 79.16 KB
Case nature
Subarea
23Ek/3120/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávnenej 1): A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/ X, E., F. E. a oprávneného 2): G. B., nar: 24.12.2020, trvale bytom C. D. XX/X, E., F. E., spoločne zast. zákonným zástupcom, matkou: H. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, E., F. E., spoločne zastúpení: Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, so sídlom Špitálska 8, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 811 457, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpenému: JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát, so sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, so sídlom exekútorského úradu Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, IČO: 35 658 991, pod č. 139EX 898/22, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3120/2022 zo dňa 08. 02. 2024, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3120/2022 zo dňa 08. 02. 2024 z a m i e t a .
II. Oprávnená 1) a oprávnený 2) n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3120/2022 zo dňa 08. 02. 2024.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 21.6.2022, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.000,- Eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia, č. z. 21316/2021, č. s. 10624/2021-2002 zo dňa 20.9.2021, ktorý vydala Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „exekučný titul“). Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 2.11.2021 a vykonateľnosť dňa 3.12.2021 Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 24.6.2022 poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Thomkovi, so sídlom exekútorského úradu D. I. XXX/XX, XXX XX I., ktorý predmetnú exekúciu vedie pod sp. zn. 366EX 462/22. 2. Maloletá oprávnená 1) a oprávnený 2) sa návrhom na vykonanie exekúcie a opravným návrhom, doručeným súdu dňa 23.11.2022, resp. dňa 19.12.2022, domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 5.255,- Eur (2.627,50 Eur na každé dieťa) a bežného výživného vo výške 33% všetkých druhov zárobku povinného na každé dieťa - avšak najmenej 75% životného minima per capita - mesačne na každé dieťa od 9.7.2021 do plnoletosti s tým, že zameškané výživné je za obdobie od 07/2021 do 07/2022, pričom povinný je aj naďalej viazaný platiť bežné výživné od 08/2022, a to na základe cudzieho exekučného titulu vykonateľného v SR - rozsudku súdu pre Minský okres v Minskej oblasti, sp. zn. 115???212427 zo dňa 21.9.2021, vykonateľný dňa 7.10.2021. Súd mal na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. 15Ecud/1/2022 - 87 zo dňa 15.11.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2022 a vykonateľnosť dňa 24.11.2022 preukázané z odôvodnenia bod 1., že „návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 27.05.2022 žiadali navrhovatelia prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava o vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku o výživnom za účelom podania návrhu na výkon rozhodnutia pre výživné.
Právoplatným rozsudkom súdu pre I. okres v Minskej oblasti, sp. zn.: 115???212427 zo dňa 21.9.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2021, bol povinný otec zaviazaný prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa vo výške 33% všetkých druhov zárobku - avšak najmenej 75% životného minima per capita - mesačne na každé dieťa mesačne od 9.7.2021 do plnoletosti. K návrhu pripojili rozsudok súdu pre I. okres v Minskej oblasti, sp. zn.: 115???212427 zo dňa 21.9.2021 ako aj potvrdenie o vykonateľnosti rozsudku. Zároveň priložili aj preklady rozsudku a potvrdenia do slovenského jazyka.“. Zároveň mal súd preukázané z odôvodnenia bod 16., že „súd po preskúmaní podaného návrhu a príloh k nemu priložených, ako aj rozhodnutia súdu pre Minský okres V Minskej oblasti, sp. zn.: 115???212427 zo dňa 21.9.2021, dospel k záveru, že návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia spĺňa formálne náležitosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona a neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by nebolo možné uznať predmetné cudzie rozhodnutie. V zmysle vyššie uvedeného súd cudzie rozhodnutie: rozsudok súdu pre I. okres v Minskej oblasti, sp. zn.: 115???212427 zo dňa 21.9.2021 vyhlásil za vykonateľný na území Slovenskej republiky.“ Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 20.12.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jozef Rišian, so sídlom exekútorského úradu Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, IČO: 35 658 991, (ďalej len „súdny exekútor"), ktorý ju vedie pod č. 139EX 898/22. 3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že povinný predkladá fotokópie z výpisov z účtu, ktoré preukazujú, že povinný má zaplatené zameškané výživné, ako aj bežné výživné na svoje dve maloleté deti, a preto navrhol, aby súd exekúciu zastavil. 4. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 23Ek/3120/2022 zo dňa 08. 02. 2024 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že povinný nepreukázal úhradu výživného v celom rozsahu. 5. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podal povinný sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že z dôvodov uznesenia nie je povinnému jasné koľko k dnešnému zaplatil oprávneným z titulu bežného výživného a z titulu zameškaného výživného. 6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 7. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia. 8. Návrh na zastavenie exekúcie je sporom o začatie exekúcie, kde súd predovšetkým zodpovedá otázku, či exekučné konanie bolo začaté dôvodne. Je tomu tak preto, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, vychádza iba z tvrdení oprávneného, povinný ani nie je účastníkom konania, jeho účastníctvo vzniká až udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Povinný môže tvrdiť a preukázať predovšetkým skutočnosťami, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu, do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, že exekučné konanie nebolo začaté dôvodne. Medzi uvedené skutočnosti nepochybne patrí aj možnosť tvrdiť, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní neexistuje, pretože pohľadávka zanikla splnením povinného pred začatím exekučného konania. V danej exekúcii sa povinný v návrhu na zastavenie exekúcie obmedzil na tvrdenie, cit.: „Povinný B. A. predkladá fotokópie z výpisov z účtu, ktoré preukazujú, že povinný má zaplatené zameškané výživné, ako aj bežné výživné...“. Už len uvedené tvrdenie by nemalo postačovať na úspech povinného s ním podaným návrhom na zastavenie exekúcie, keď v ňom absentujú skutkové tvrdenia, aká je v tom ktorom mesiaci výška vyživovacej povinnosti a aká úhrada bol v tom ktorom mesiaci vykonaná. Súd nie je povinný z príloh, dokladov, zisťovať skutkový stav veci, keď skutkový stav veci tvrdí účastník konania a preukazuje ho pripojenými prílohami, dokladmi. Povinný sa neunúval ani uviesť, v akej výške v ktorom období úhrady vykonal, pripojené doklady boli v cudzom jazyku. Uvedené závery platia o to viac, že exekučným titulom je určená vyživovacia povinnosť tým spôsobom, že jej výška je závislá od príjmov povinnej osoby. Bez tvrdenia a preukázania príjmov povinnou osobou je prakticky nemožné stanoviť výšku vyživovacej povinnosti. Povinnosťou povinného, pokiaľ mienil pomýšľať na úspech v spore o začatie exekúcie, tak bolo nepochybne tvrdenie a preukázanie príjmov v jednotlivých mesiacoch a tvrdenie a preukázanie úhrad v jednotlivých mesiacov. Súd nie je povinným vyhľadávať dôkazy
na preukázanie zániku dlhu splnením, ani dopĺňať skutkové tvrdenia z pripojených dokladov. Napriek uvedeným nedostatkom podaného návrhu na zastavenie exekúcie sa súd v sťažnosťou napadnutom uznesení vysporiadal aj s výškou vyživovacej povinnosti aj s tvrdeniami plneniami povinného. K výške vyživovacej povinnosti sa súd vyjadril v odsekoch 18. 19. a 20. odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia. K úhradám povinného a ich vplyvu na zánik pohľadávky sa súd vyjadril v odseku 21. odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia, keď ustálil výšku zameškaného výživného, cit.: „oprávnení si v návrhu na vykonanie exekúcie za obdobie od 7/2021 do 7/2022 uplatnili zameškané výživné spolu vo výške 5.255,- EUR (2.627,50 EUR na každé dieťa). Len pre porovnanie na základe výpočtu súdu za rovnaké obdobie súd zistil, že 33 % z čistých príjmov povinného na jedno dieťa činilo spolu sumu 8.984,40 EUR, t.j. spolu 17.968,80 EUR na obe deti. Na základe týchto skutočností je bez pochýb, že oprávnení si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnili zameškané výživné za obdobie od 7/2021 do 7/2022 dôvodne.)“. Rovnako tak sa vyjadril aj k úhradám povinného v tom istom odseku, keď uviedol, cit.: „Nič na tom nemení ani fakt, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v ďalších podaniach priložil čiastočné úhrady výživného, hradené či už na účet právnej zástupkyne oprávnených alebo na účet súdneho exekútora Ruskej federácie, pričom aj pri zohľadnení všetkých týchto platieb povinného za uvedené obdobie, povinný nepreukázal súdu úhrady v takom rozsahu, že by bol nárok oprávnených v návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovaný nedôvodne.“. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia tak dáva zreteľný záver, prečo exekúciu nie je možné na základe návrhu povinného na jej zastavenie zastaviť. Je tomu tak preto, že súd mal preukázanú výšku vyživovacej povinnosti, ktorú ani povinný v sťažnosti nerozporuje, a tiež výšku úhrad povinného, ktorá celkom zjavne nepreukazuje úhradu vyživovacej povinnosti v celom rozsahu. Súd tak nemal preukázanú nedôvodnosť začatia exekučného konania, a preto exekúciu nezastavil. Prípadné ďalšie úhrady výživného zohľadňuje súdny exekútor v ďalšom priebehu exekúcie a tieto nie sú ani dôvodom zastavenia exekúcie súdom. 9. Povinný tiež vidí rozpor v tvrdeniach, že dlh za obdobie 09.07.2021 do 09.07.2022 existuje s tvrdením súdneho exekútora z cudziny, že podlžnosť ku dňu 08.07.2022 predstavovala 43 909,1 RUB a táto bola v celom rozsahu prevedená v prospech oprávnených. Uvedený zdanlivý rozpor vznikol z dôvodu, že exekútor z cidziny vypočítal vyživovaciu povinnosť ako 75% priemerného životného minima jednotlivca v Bieloruskej republike, nie zo sumy jeho skutočných príjmov. 10. Ohľadne tvrdenia o výške trov súdneho exekútora súd uvádza, že tieto sú vyčíslené v Upovedomení o začatí exekúcie. 11. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/3120/2022 zo dňa 08. 02. 2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď dospel k záveru, že v exekúcii vymáhaná suma zameškaného výživného za obdobie od 07/21 do 07/2022 v celkovej výške 5 255,00 eur (2 x 2627,50 eura) nebola povinným uhradená, keď na základe výpočtu súdu za rovnaké obdobie bola výška vyživovacej povinnosti povinného 17.968,80 eura (2 x spolu sumu 8.984,40 eura), teda úhrady povinného, ktorými odôvodňuje zastavenie exekúcie boli v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené, a preto exekučné konanie začalo na vymoženie sumy zameškaného výživného, ktoré vzniklo v uvedenom období, dôvodne. Z uvedených dôvodov bol daný dôvod na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď súdu nebol preukázaný zánik dlhu na výživnom v celom rozsahu. 12. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným podanej sťažnosti úspešná oprávnená 1) a oprávnený 2) nemá nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného im žiadne účelne vynaložené náklady, ktorých náhradu by mala znášať protistrana, nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).