Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-5-2023.pdf
PDF · 112.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcov: v 1. rade A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa A., D. E. XXXX/XXX, a v 2. rade: F. G. C., nar. XX.X.XXXX, adresa A., D. E. XXXX/XXX, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Martin Černák, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Zochova 5, IČO: 50 026 399, proti žalovanému: GASTROCENTRUM, spol. s.r.o., so sídlom Galanta, Železničiarska 1556, IČO: 31 446 183, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária LWL s.r.o., so sídlom Galanta, Šafárikova 431/4, IČO: 54 846 382, o zaplatenie 3.400,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti výroku I. a III. rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. septembra 2022, č.k. 8C/3/2022-156, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalobcom 1 a 2 p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného na zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 1.880,- eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.880,- eur od 14.08.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. súd konanie v časti o zaplatenie 1.520,- eur s 5% úrokom z omeškania od 14.08.2021 do zaplatenia zastavil a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 48 ods. 1, 2, § 52a ods. 1, 2, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 1, 2, § 663, § 754 ods. 1, 2, § 759 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že prejednávaný spor je sporom spotrebiteľským. Medzi stranami došlo k uzavretiu zmiešanej zmluvy - zmluvy o ubytovaní, zmluvy o nájme veci. Z dokazovania bolo preukázané (e- mail zo dňa 23.6.2021), že žalobca odstúpil od zmluvy a v odstúpení od zmluvy uviedol dôvod, ako aj žiadosť o vrátenie zálohy. S poukazom na zákonné ustanovenie § 48 ods. 1 a 2 OZ konštatoval, že zmluva bola zrušená, keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy, a z toho vyplýva povinnosť žalovaného na vrátenie zálohy zaplatenej žalobcom. Žalovaný odôvodňoval nezaplatenie sumy 1.880,- eur náhradou škody, ktorá mu bola spôsobená neobsadením izieb v počte 13 ks pri 90% obsadenosti, čo predstavuje finančnú ujmu 780,- eur. Ohľadne kongresovej sály bola vyčíslená škoda 800,- eur. V spore žalovaný
nepreukázal, že by mu žalobca spôsobil škodu, pričom možno konštatovať, že žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť. Prvoinštančný súd pokračoval, že keď vznikla žalovanému ujma, ktorá mala vyplývať z toho, že žalobca od zmluvy odstúpil, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že nemohol ujme zabrániť. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že ubytovateľ nemohol ujme zabrániť zaťažuje ubytovateľa. Žalovaný však žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal, aké opatrenia učinil, aby k prípadnej ujme nedošlo. Zoznam neobsadených izieb predložených žalovaným nenahrádza oparenia, ktoré mal uskutočniť. Sporové strany majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27.7.2009). Zálohové faktúry, preddavkové faktúry, tzv. „proforma“ faktúry alebo predfaktúry sú tzv. nedaňovými dokladmi, pretože neobsahujú údaje podľa § 74 zákona o DPH. Zákon o DPH v § 19 ods. 2 ustanovuje, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je pred dodaním služby prijatá platba, podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby a v rozsahu prijatej platby. Daňový doklad - faktúru k prijatej platbe vystavuje platiteľ dane z pridanej hodnoty na základe prijatej platby pred dodaním tovaru alebo služby. Túto povinnosť ustanovuje § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Faktúre k prijatej platbe predchádza vystavenie zálohovej faktúry odberateľovi alebo dodávateľovi. Ak dodávateľ alebo odberateľ uhradí zálohovú faktúru ešte pred dodaním tovaru či poskytnutím služby vznikne v deň prijatia platby povinnosť vystaviť daňový doklad - faktúru k prijatej platbe. O vystavení resp. prijatí zálohových faktúr sa spravidla neúčtuje, len sa evidujú. Účtuje sa až o ich úhrade. Preddavkové faktúry sa v praxi vystavujú ako informácia pre zaplatenie preddavku, t.j. platby pred samotným poskytnutím služby či dodaním tovaru. Zálohové (preddavkové) faktúry sa neuvádzajú v kontrolnom výkaze ani v daňovom priznaní k DPH - nevzniká tým pádom ani nárok na odpočet DPH. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a finančnú sumu žiadal vrátiť do 13.8.2021. Dňa 14.8.2021 sa dostal do omeškania a od tejto doby je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania. O trovách konania súd rozhodol tak, že plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%.
4. Voči tomuto rozsudku vo výroku I. a II. podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania v prospech žalobcu vo výške 5 %.
5. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní bolo jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, aká majetková ujma bola žalovanému spôsobená a taktiež skutočnosť, že vzniku tejto škody v žiadnom prípade zabrániť nemohol. Žalobcovia odvolali rezerváciu ubytovania a kongresovej sály v penzióne Viktória vlastnícky patriaceho žalovanému emailovou správou zo dňa 23.06.2021. Svadobný obrad sa mal konať dňa 03.07.2021. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo reálne možné využiť ubytovacie kapacity, nakoľko žalobca mal záujem o celú kapacitu ubytovania a taktiež nebolo možné využiť kongresovú sálu na žiadny pre ňu určený účel využitia. Zdôraznil, že podľa udania žalobcu sobáš sa uskutočnil v Augsburgu na území Nemecka dňa 28.05.2021. Tvrdenie žalobcu, že v priestoroch žalovaného malo ísť iba o pohostenie pre svojich známych a priateľov sa nezakladá na pravde, nakoľko bol v priestoroch žalovaného objednaný riadny sobáš so všetkými potrebnými náležitosťami, ktoré vyžaduje platná právna úprava na území SR. Je preto zrejmé, že plne absentuje vážnosť konania žalobcu ohľadne naplnenia obsahu obchodného vzťahu medzi nim a žalovaným, pričom ide o jeden zo základných atribútov platného právneho úkonu. Taktiež sa odvolal proti rozhodnutiu o trovách konania, nakoľko z pôvodnej žalovanej sumy 3.400,- eur s prísl. mal žalobca úspech len v časti povinnosti úhrady zo strany žalovaného vo výške 1.880,- eur, čo predstavuje úspech vo veci vo výške 55%. Z tohto dôvodu nie je možné žalobcu zaviazať k úhrade trov konania vo výške 100%.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia a uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú za vecne správne a zákonné a navrhujú vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí odvolanie odmietnuť alebo rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním potvrdiť a súčasne rozhodnúť o tom, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Tvrdenie žalovaného, že medzi stranami sporu malo dôjsť k údajnej zhode ohľadne právneho posúdenia veci, je v priamom rozpore s vyjadrením žalobcov zo dňa 14.1.2022, v ktorom títo poukázali na skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmiešanej zmluvy s prvkami zmluvy o ubytovaní a zmluvy o nájme veci, s čím sa prvostupňový súd v plnom rozsahu stotožnil. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého si u neho žalobcovia mali objednať „riadny sobáš so všetkými potrebnými náležitosťami“ nevyplýva zo
žiadneho z vykonaných dôkazov, práve naopak, toto tvrdenie priamo vyvracia žalobcami predložený sobášny list, z ktorého je evidentné, že žalobcovia uzavreli manželstvo už dňa 28.5.2021, t.j. v čase pred objednaním služieb u žalovaného. Žalobcovia rovnako hodnoverne preukázali skutočnosti, ktoré im objektívne bránili v možnosti využiť dohodnuté služby žalovaného. Žalobcovia v konaní nie len tvrdili a preukázali, že si u žalovaného objednali stravovacie a ubytovacie služby od 2.7.2021 až do 4.7.2021, za ktoré tento prijal peňažné plnenie v celkovej výške 3.400,- eur. Žalobcovia rovnako v konaní preukázali, že dňa 23.6.2021 oznámili žalovanému zrušenie objednaných služieb z dôvodu zdravotných ťažkostí žalobcu v 1. rade a jeho hospitalizácie a súčasne ho vyzvali na vrátenie prijatého peňažné plnenia, čo tento odmietal. Po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcom časť dlžnej sumy vo výške 1.520,- eur. Zvyšnú časť vo výške 1.880,- eur však žalovaný žalobcom nevrátil a túto sumu si naďalej ponechával vo svojej dispozícii bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobcovia poukazujú na tú skutočnosť, že ujmou podľa § 759 ods. 1 OZ sa rozumie reálna majetková ujma, ktorá preukázateľne nastane vo sfére ubytovateľa a ktorej vzniku nebolo možné preukázateľne zabrániť. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal ani vznik konkrétnej majetkovej ujmy, a ani to, že by realizoval konkrétne úkony smerujúce k zabráneniu jej vzniku. Žalovaný sa zároveň zásadným spôsobom dostal do rozporu, keď na jednej strane tvrdil, že vzniku takejto ujmy nebolo možné z jeho strany zabrániť, na druhej strane priznal, že v predmetnom období bola obsadenosť izieb 90%, čo v konečnom dôsledku znamená, že tieto izby (prípadne ich časť) bolo v danom období možné bez problémov obsadiť a ujme tak nepochybne predísť. Časť prisvojeného plnenia vo výške 800,- eur žalovaný odôvodňoval ako ujmu, ktorá mu mala vzniknúť nevyužitím kongresovej haly prenajatej žalobcami. Žalobcovia sú toho názoru, že v tejto časti nie je možné aplikovať ust. § 759 ods. 1 OZ, keďže táto časť dohodnutého záväzku sa spravuje zákonnými ustanoveniami zmluvy o nájme a nie ustanoveniami zmluvy o ubytovaní. Zodpovednosť žalobcov za prípadnú škodu je však vylúčená s poukázaním na ust. 420 ods. 3 OZ z dôvodu absencie ich zavinenia a to tak v podobe vedomej či nevedomej nedbanlivosti. K zrušeniu zmluvy zo strany žalobcov došlo v dôsledku výrazného zhoršenia sa zdravotného stavu žalobcu v 1. rade a jeho nevyhnutnej hospitalizácie, pričom vznik týchto okolností nebolo možné zo strany žalobcov vopred predvídať, čo priamo vylučuje ich zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá by v dôsledku toho mohla žalovanému vzniknúť. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na R 50/1968, R 6/1988, R 20/1981. Rovnako neoprávneným bolo aj žalovaným prisvojené plnenie vo výške 300,- eur s poukázaním na údajnú realizovanú úhradu DPH. Daňová povinnosť na strane žalovaného však v tomto prípade nemohla vzniknúť, keďže k poskytnutiu služieb v skutočnosti nedošlo (ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z). Žalovaný si voči žalobcom neuplatnil žiadne peňažné nároky ani v predmetnom konaní a ani v inom konaní, a do dnešného dňa neurobil voči žalobcom žiadny započítací prejav v zmysle § 580 OZ, tzn. že žiadna časť pohľadávky priznaná napadnutým rozhodnutím, pred okamihom jeho vyhlásenia, nezanikla formou riadneho započítania s prípadnou pohľadávkou žalovaného. Ďalej uviedli, že je síce pravdivým tvrdenie žalovaného o tom, že časť žalovanej sumy vo výške 1.520,- eur žalobcom uhradil, k tejto skutočnosti však preukázateľne došlo až dňa 04.10.2021, t.j. po podaní žaloby na súd (16.8.2021), a teda po tom, čo aj vo vzťahu k tejto časti nároku museli žalobcovia vynaložiť náklady na jeho uplatnenie. Samotný žalovaný tak procesne zavinil, že konanie v tejto časti muselo byť zastavené, čím mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania aj vo vzťahu k tejto časti, t.j. v plnom rozsahu.
7. Na vyjadrenie žalobcov reagoval odvolateľ (odvolacia replika) vyjadrením, v ktorom zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu uvedenú v odvolaní.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom dôvodnosti nároku žalobcov 1 a 2 na vrátenie sumy 1.880,- eur s príslušenstvom.
10. Podľa § 759 ods. 1 OZ, ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.
11. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, keď uzavrel, že odvolateľ ako ubytovateľ mohol vzniknutej ujme, zapríčinenej odstúpením od zmluvy zo strany žalobcov, zabrániť. Argumentoval tým, že časové obdobie medzi odstúpením od zmluvy a termínom svadobnej oslavy žalobcom bolo len 9 dní, pričom nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť prenájom izieb, ako aj kongresovej sály.
12. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade ustáliť, podľa ktorej právnej normy je potrebné posudzovať právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným. Žalobcovia si u žalovaného rezervovali nielen ubytovacie kapacity, ale aj kongresovú sálu, v ktorej mala prebiehať ich svadobná oslava. Z ust. § 754 ods. OZ vyplýva, že zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Zmluva o ubytovaní vykazuje podobné znaky ako nájomná zmluva, lebo ide o prenechanie veci do užívania inej osobe za odplatu. So zmluvou o ubytovaní je spojené aj poskytovanie ďalších služieb, ktoré sú s ubytovaním spojené, napr. výmena posteľnej bielizne, upratovanie atď. Podľa § 755 OZ, ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené. Medzi spoločné priestory ubytovacieho zariadenia patriace k ubytovaciemu zariadeniu možno podľa názoru odvolacieho súdu zaradiť aj kongresovú sálu, ktorá nepochybne v danom prípade mala byť využitá na účely uskutočnenia svadobnej oslavy žalobcov, na ktorej sa mali zúčastniť ubytované osoby. Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné pri odstúpení žalobcov od zmluvy o ubytovaní, resp. zrušení svadobnej oslavy vrátane všetkých služieb s ňou spojených, postupovať podľa 759 ods. 1 OZ.
13. Pri poskytovaní ubytovania je potrebné vychádzať z toho, že takúto službu môže poskytovať len subjekt, ktorý má na výkon takej činnosti podnikateľské oprávnenie. Ide teda o podnikateľa – ktorý vo vzťahu k žalobcom, ako fyzickým osobám, vystupoval v pozícii dodávateľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rozsahu svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ). Preto bolo vecou žalovaného, aby pri vstupovaní do zmluvného vzťahu so žalobcami konal obozretne, zohľadnil podnikateľské riziko, ktoré v danom prípade predstavuje aj nečakané odstúpenie zmluvy zo strany ubytovaného, a teda dohodol pre taký prípad tzv. storno poplatok, ktorý predstavuje zmluvne dohodnutú paušálnu ujmu vzniknutú predčasným zrušením ubytovania. Žalovaný však uvedeným spôsobom nepostupoval, môže si preto nárokovať len ujmu špecifikovanú v § 759 ods. 1 OZ, pričom predpoklady vzniku tejto ujmy preukazuje ubytovateľ. Tento nárok ubytovateľa zákon viaže na podmienku, že ubytovateľ nemohol ujme zabrániť.
14. Ak ubytovaný odstúpi od zmluvy predčasne, je povinný zaplatiť ubytovateľovi iba pomernú časť odplaty. Ochrana ubytovateľa je zabezpečená len v rozsahu náhrady ujmy vzniknutej predčasným zrušením ubytovania, ak sa mu nepodarí nájsť za výpadok náhradu. Pramení to z nazerania na ubytovateľa ako na podnikateľa, ktorého predmetom činnosti je poskytnutie ubytovania, a preto je v jeho moci pokúsiť sa uvoľnené miesto znovu obsadiť. Prípadnú nemožnosť zabránenia ujmy preukazuje ubytovateľ (napr. výpadok mimo sezóny, kedy je záujem o ubytovanie menší.) (Števček, M. a kol., Občiansky zákonník II., komentár Praha: C.H. Beck, 2015, str. 2778) Odvolací súd má za to, že zákonodarca použitím výrazu „nemohol ujme zabrániť“ predpokladá aktívne konanie ubytovateľa, ktorým má docieliť obsadenie ubytovacích kapacít a s tým súvisiace poskytnutie služieb. Súd prvej inštancie správne v bode 19. odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalovaný súdu nepreukázal, ani nešpecifikoval, aké konkrétne opatrenia učinil, aby k prípadnej ujme nedošlo. Žalovaný sám uviedol, že v danom období, obvykle máva 90% obsadenosť izieb, nešlo teda o obdobie, kedy by bol záujem o ubytovanie zmenšený. Žalovaný súdu netvrdil, ani nepreukazoval, že by vyvinul akúkoľvek snahu o obsadenie ubytovacích kapacít, prípadne využitie kongresovej sály napr. zvýhodnená ponuka na sociálnych sieťach či webovej stránke žalovaného, oslovenie záujemcov, ktorí boli prvotne odmietnutí kvôli rezervácii žalobcov (pozn.
žalovaný v maily zo dňa 30.06.2021 uvádza, že na uvedený termín mali viacero záujemcov – č.l. 14), či iným spôsobom, ktorým obvykle žalovaný ponúka svoje služby. Pasívne čakanie, či sa ubytovacie kapacity obsadia záujmom iných osôb nie je možné označiť za vynaloženú snahu ujme zabrániť. Navyše, z prehľadu obsadenosti izieb (č.l. 113) je zrejmé, že žalovaný za niektoré izby, ktoré sa neobsadili, požaduje od žalobcov plnú sumu, ktorú mal dohodnutú ako cenu podľa § 754 ods. 2 OZ – napr. izba č. 20 v sume 80,- eur, ktorá je rovnaká ako v maily zo dňa 26.05.2021, ktorý zaslal žalovaný žalobcom ako rozdelenie a ceny izieb (č.l. 6). Pokiaľ žalovaný argumentuje krátkosťou času, a teda že k zrušeniu rezervácie došlo dňa 23.06.2021 a oslava sa mala konať dňa 03.07.2021, odvolací súd má za to, že časové obdobie 9 dní predstavuje dostatočne dlhý čas na to, aby žalovaný vynaložil úsilie ubytovacie kapacity, prípadne kongresovú sálu obsadiť. Pokiaľ ide o kongresovú sálu, žalobca si ujmu vo výške 800,- eur odôvodnil tým, že ide o výšku bežného prenájmu bez stravy, výzdoby a iných služieb, teda takisto požaduje sumu za prenájom, ktorú by bol získal v prípade jej využitia. Plná cena za ubytovanie a využitie sály, ktorú navyše žalovaný nijako nepreukázal (napr. platným cenníkom) nemôže predstavovať ujmu – teda parciálnu časť odplaty, ktorá žalovanému ušla za predpokladu vynaloženej snahy na odvrátenie ujmy, ale 100% „storno poplatok“, ktorý však odvolateľ so žalobcami nemal zmluvne dohodnutý. Nárok na náhradu ujmy podľa § 759 ods. 1 OZ by žalovanému patril iba vtedy, ak by preukázal, že vynaložil aktívne konanie za účelom zabránenia vzniku ujmy, teda snahu o obsadenie ubytovacích kapacít a využitia kongresovej sály, preukázal by výšku ceny služieb po odpočítaní nákladov, ktoré nevznikli nevyužitím izieb a sály (napr. náklady na energie, upratovanie, atď.), čo sa však nestalo.
15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že je irelevantné, či žalobcovia uzavreli manželstvo už skôr, t.j. 28.05.2021 na území Nemecka, teda či išlo o svadobnú oslavu žalobcov, alebo nie. Dôvod rezervácie ubytovacích služieb nie je v otázke nároku žalovaného na náhradu ujmy z dôvodu odstúpenia zmluvy právne významný.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, odvolateľ namietal, že žalobcovia boli úspešní len v časti 1.880,- eur, teda mali hrubý úspech v konaní 55%. Tu sa odvolací súd poukazuje na to, že bolo potrebné zohľadniť neúspech žalovaného aj v časti plnenia, kde konanie bolo zastavené podľa § 256 ods. 1 CSP. Z komunikácie strán konania pred podaním žaloby (č.l. 13) je zrejmé, že žalobcovia žiadali vrátenie celej poskytnutej zálohy ešte pred podaním žaloby, napriek tomu k vráteniu časti zálohy vo výške 1.520,- eur došlo až dňa 04.10.2021, t.j. po podaní žaloby na súd (16.8.2021). Súd prvej inštancie síce opomenul použitie ust. § 256 ods. 1 CSP, nakoľko zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP je možné aplikovať len tam, kde súd žalobe čiastočne vyhovel, to však neznamená, že ak priznal žalobcom 1 a 2 náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, je toto rozhodnutie vecne nesprávne. Je potrebné vychádzať z toho, že v časti nároku 1.880,- eur boli žalobcovia úspešní, teda im patrí náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a v časti o zaplatenie 1.520,- eur zastavenie konania zavinil žalovaný, teda aj v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobcom podľa § 256 ods. 1 CSP, celkom teda vznikol žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu, pričom nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).