Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-14-2011.pdf
PDF · 108.4 KB
No categories available
5C/14/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa H. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, právne zast. D.. H. W., advokátom I., Hradné námestie č. 29, Kežmarok proti odporcom X. E. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, H., t.č. bytom XX L. G., C., C.O. A., P., X. mal. A. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, H., t.č. bytom XX L. G., C., C.O. A., P., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni v konaní o určenie, že navrhovateľ nie je otcom mal. A. H. takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že H. H., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX nie je otcom maloletej A. H., nar. X.X.XXXX, z matky E. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX.
O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu na súd dňa 31.1.2011 návrh o pripustenie zapretia otcovstva, v ktorom uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa XX.X.XXXX v H. a je zapísané v knihe manželstiev E. úradu H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Pred uzavretím manželstva sa narodil syn E. a po uzavretí manželstva sa dňaX.X.XXXX narodila dcéra A.. Poukázal na to, že dňa 12.1.2011 podal na OS Stará Ľubovňa návrh o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a konanie sa vedie pod sp. zn. XC/XX/XXXX, doposiaľ nie je právoplatne skončené. Dôvodom rozvodu manželstva je dlhodobý mimomanželský pomer odporkyne s jej priateľom Q. F.. Po narodení dcéry A. sa ich spolužitie nezlepšilo. Navrhovateľ prehliadal nápadné černošské črty mal. A. a nevedel o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. K definitívnemu rozvratu manželstva došlo začiatkom roka 2010, keď sa navrhovateľ dozvedel od rodinných príslušníkov a známych o nevere a mimomanželskom pomere odporkyne. Odporkyňa sa mu následne priznala, že udržuje dlhodobo od roku XXXX mimomanželský pomer s Q. F., ktorý je afrického pôvodu a oznámila navrhovateľovi, že nie je biologickým otcom dcéry A.. Za skutočného otca A. označila svojho priateľa Q., čo následne vysvetlilo výrazné A. černošské črty. Pri následnej konfrontácii priateľ odporkyne Q. F. túto skutočnosť potvrdil a priznal, že udržuje intímny pomer s odporkyňou od roku XXXX a priznal sa k otcovstvu A.. Odporkyňa skutočnosť, že biologickým otcom A. nie je navrhovateľ, potvrdila aj pred Okresným súdom A. dňa 18.1.2011. Keďže maloletá A. sa narodila počas manželstva, za jej otca je považovaný navrhovateľ, ale na základe vyššie uvedeného nie je jej biologickom otcom. Uviedol, že dieťa má právo poznať svojho biologického otca, teda je v jeho záujme, aby došlo k zapretiu otcovstva k mal. A. H.. Navrhol, aby súd návrhu vyhovel, uplatnil si trovy konania.
Právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu, a to určil, že navrhovateľ H. H., nar. X.XX.XXXX, nie je otcom maloletej A. H., nar. X.X.XXXX, z matky E. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX. Súd podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil túto zmenu návrhu, keďže výsledky doterajšieho dokazovania mohli byť podkladom o zmenenom návrhu.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi
- sobášnym listom navrhovateľa a odporkyne, rodným listom mal. A. H., potvrdením Okresného súdu A. a s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo vzťahu navrhovateľa a odporkyne ešte pred uzavretím manželstva sa narodil syn E.. Dňa XX.X.XXXX účastníci konania uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v H.. V roku 2006 navrhovateľ a odporkyňa odišli do Írska, nakoľko navrhovateľ si tam našiel prácu. Najskôr bývali u rodičov navrhovateľa, neskôr bývali samostatne. Ešte pred narodením maloletej A. boli v manželstve nezhody, pretože rodina navrhovateľa zasahovala do ich manželstva. Podľa vyjadrenia odporkyne navrhovateľ si nevybudoval taký vzťah, aby sa osamostatnil od rodiny, preto mu už vtedy navrhla, aby sa rozviedli, ale navrhovateľ s tým nesúhlasil. Odporkyňa tieto problémy riešila tak, že v roku 2007 nadviazala mimomanželský vzťah s Q. F., ktorý je afrického pôvodu. V čase počatia maloletej A. problémy v manželstve pretrvávali a odporkyňa s navrhovateľom už neudržiavala intímny, sexuálny styk. Odporkyňa s návrhom súhlasila a potvrdila, že biologickým otcom maloletej A. nie je navrhovateľ, teda jej manžel, ale Q. Natufe, s ktorým udržiava dlhodobo mimomanželský pomer. Zo vzťahu s Q. F. sa odporkyni narodila aj dcéra I. E. v septembri 2010 a až vtedy sa navrhovateľ dozvedel o mimomanželskej známosti odporkyne a následne sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Odporkyňa ďalej udržiavala mimomanželský vzťah s Q. F. a z tohto vzťahu sa jej v júli 2011 narodila dcéra P.
Z predloženého rodného listu maloletej A. vyplýva, že táto sa narodila X.X.XXXX v P. a ako otec maloletej je zapísaný navrhovateľ.
Z predloženého potvrdenia Okresného súdu v A. vyplýva, že sudca dňa 18. 1.2011 nariadil anulovať žiadosť vo veci H. H. verzus E. H. ohľadne maloletej A. H. narodenej X.X.XXXX, so súhlasom obidvoch strán a účastníci konania akceptovali, že H. H. nie je vlastným otcom maloletej A. H..
Súd pred rozhodnutím vo veci riešil ako prejudiciálnu otázku, či má právomoc v tejto veci rozhodovať, keďže maloletá A. sa narodila v P., t.j. v štáte, ktorý patrí do Európskej únie. Súd najskôr skúmal, či má právomoc rozhodovať v tejto veci podľa Nariadenia (ES) č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES č. 1347/2000, t.j. podľa tzv. Nariadenia Brusel II) a zistil, že podľa čl. 1 bod 3a sa toto nariadenie nevzťahuje na určenie alebo popretie otcovstva.
Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či je daná právomoc súdu podľa vnútroštátneho práva, a to podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
V prejednávanom prípade po pripustení zmeny návrhu predmetom konania je v podstate zapretie otcovstva, resp. určenie, že navrhovateľ nie je otcom mal. A. H., ktorá sa narodila dňa X.X.XXXX v P., a to v čase, keď navrhovateľ a odporkyňa boli manželmi a preto je navrhovateľ zapísaný v rodnom listom mal. A. ako jej otec.
Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov určenie (zistenie alebo zapretie) otcovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
Súd riešil ako predbežnú otázku, ktorého štátu je štátnou občiankou maloletá A. H.. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že mal. A. H. nadobudla štátne občianstvo aj Slovenskej republiky, aj štátne občianstvo Írskej republiky, pričom aj SR, aj Írska republika sú členmi EÚ.
Podľa právneho poriadku Írskej republiky dieťa narodené v Írsku má na občianstvo automatický nárok, a to z dôvodu nadobúdania štátneho občianstva podľa princípu územného (ius soli).
Maloletá A. H. nadobudla aj štátne občianstvo SR podľa princípu pokrvného (ius sanguinis), keďže aj odporkyňa je štátnou občiankou SR, aj navrhovateľ sú štátnymi občanmi SR.
Pokrvný princíp štátneho občianstva SR je upravený v § 4 ods. 1 zákona č. 419/2005 Z.z. o štátnom občianstve, podľa ktorého ak sú rodičia štátnymi občanmi Slovenskej , majú ich štátne občianstvo aj ich maloleté deti. Z uvedeného vyplýva, že dieťa narodené rodičovi, ktorý (hoci len jeden z nich) má slovenské štátne občianstvo, nadobúda dieťa po ňom taktiež slovenské štátne občianstvo, bez ohľadu na to, že podľa práva štátu, na území ktorého sa narodilo, môže nadobudnúť aj iné, cudzie štátne občianstvo. Teda štátne občianstvo SR sa nadobúda narodením dieťaťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR.
Aj Írska republika a aj Slovenská republika umožňuje dvojaké občianstvo. V prípade dvojakého občianstva je však podľa § 33 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov .rozhodujúce štátne občianstvo slovenské.. Podľa tohto ustanovenia ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a súčasne ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské. Z tohto ustanovenia vyplýva, že osoba, ktorá sa zdržiava v cudzine a nadobudla podľa právnej úpravy niektorého cudzieho štátu jeho štátne občianstvo, zostala aj slovenským štátnym občanom, ak z vlastnej vôle, osobitnou žiadosťou, nepožiadala o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
Z potvrdenia Okresného súdu v A. (Írsko) predloženého navrhovateľom vyplýva, že írsky súd nevydal rozhodnutie o určení, resp. zapretí otcovstva k maloletej A. H..
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že slovenský súd má právomoc na prejednanie a rozhodnutie v tejto veci.
Podľa § 48 cit. zákona 97/1963 slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov a všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.
Pri rozhodovaní súd zohľadnil a aplikoval aj na čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý priznáva dieťaťu právo poznať svoj biologický pôvod, t.j. poznať svojich rodičov a tiež súd prihliadol aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len EĽSP).
Určenie a zapretie otcovstva v slovenskom právnom poriadku upravuje hmotnoprávny predpis - zákon č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR) v ust. § 84 - 96 .
Ustanovenie § 86 ods. 1 Zák. o rodine stanovuje, že manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Podmienky na zapretie otcovstva sú dané v 87 a 88 Zák. o rodine. Toto ustanovenie stanovuje otcovi, manželovi matky, subjektívnu prekluzívnu lehotu 3 rokov na podanie návrhu na zapretie otcovstva od momentu, keď sa dozvie o tom, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Keďže ide o lehotu prekluzívnu, preto súd skúmal, či táto lehota v čase podania návrhu už uplynula alebo nie.
Navrhovateľ a odporkyňa v čase narodenia mal. A. žili v spoločnej domácnosti a tiež, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, navrhovateľ sa dozvedel o narodení mal. A. v čase jej narodenia. E.. A.
sa narodila X.X.XXXX a návrh na súd navrhovateľ podal dňa XX.X.XXXX, teda ešte pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Navrhovateľ však najskôr podal návrh o pripustenie zapretia otcovstva, avšak takýto návrh v zmysle ust. § 96 ods. 1 Zák. o rodine môže podať len maloleté dieťa a len vtedy, ak uplynula rodičom dieťaťa lehota 3 rokov. Takýto návrh o pripustenie zapretia otcovstva by súd musel v zmysle citovaného ustanovenia zamietnuť. Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 4.3.2011 navrhol pripustiť zmenu návrhu, a to, aby súd určil, že nie je otcom mal. A. H., teda ešte v 3 ročnej prekluzívnej lehote (maloletá A. sa narodila X.X.XXXX). Súd pripustil navrhovanú zmenu návrhu na pojednávaní.
V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 20. apríla 2011 č. k. PL. ÚS 1/2010-57, týkajúci sa nesúladu § 86 ods. 1 Zák. o rodine s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý bol uverejnený pod č. 290/2011 v Zbierke zákonov SR dňa 11.5.2011. Ústavný súd v tomto náleze vyslovil, že ust. § 86 ods. 1 Zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) a podľa čl. 125 ods. 3 Ústave Slovenskej republiky toto ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť, teda dňom 11.5.2011. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zásady, že čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru má prednosť pred predpismi SR a tiež zohľadnil aj rozhodnutia ESĽP, týkajúce sa stretu práva právneho otca na zosúladenie právneho a biologického otcovstva s právom na zachovanie stability rodinných pomerov v záujme ochrany práv dieťaťa (vo veci Kroon c/a Holandsko, rozsudok z 27. októbra 1994, vo veci Shofman proti Rusku rozsudok z 24. novembra 2005)
Vzťahy medzi deťmi a rodičmi spadajú pod ochranu čl. 8 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa je vo všeobecnosti spojené s jeho právom na zabezpečenie jeho výchovy a výživy biologickými rodičmi. Právnym následkom určenia otcovstva by malo byť nadobudnutie rodičovských práv a povinností k dieťaťu smerujúce k naplneniu požiadavky zabezpečenia ochrany dieťaťa. Aj právo na ochranu záujmov dieťaťa musí mať rozumné zákonné limity nezasahujúce predovšetkým do práv iných osôb s jemu konkurujúcimi záujmami. V záujme ochrany práv dieťaťa, predovšetkým jeho výchovy a výživy biologickými rodičmi, slovenský právny poriadok ustanovuje určenie rodičovstva (určenie materstva a zapretie otcovstva) špecifickým spôsobom.
V záujme určenia otcovstva zákon o rodine ustanovuje systém vyvrátiteľných zákonných domnienok otcovstva, podľa ktorých sa určuje, kto sa v súlade s platnými právnymi predpismi považuje za otca dieťaťa.
V § 84 zák. o rodine sú stanovené 3 zákonné vyvrátiteľné domnienky otcovstva. Prvá domnienka otcovstva svedčí manželovi matky, druhá domnienka otcovstva svedčí mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa, tretia domnienka otcovstva svedčí mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa. Poradie týchto vyvrátiteľných zákonných domnienok je fixné, t.j. pokiaľ sa uplatní prvá, je vylúčená aplikácia druhej až do doby, kým prvá nebude právoplatne zapretá. Ak uznajú rodičia otcovstvo podľa druhej domnienky, potom nie je možné žiadať, aby otcovstvo určil súd podľa druhej domnienky. Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa, nie kto je otcom dieťaťa. Prvá domnienka pôsobí priamo zo zákona. V prípade druhej sa vyžaduje prejav vôle otca a matky vo forme súhlasného vyhlásenia pred príslušným orgánom. Naplnenie tretej domnienky skúma súd v sporovom konaní, t.j. v konaní o určenie rodičovstva, resp. zistenie otcovstva.
Prvá zákonná vyvrátiteľná domnienka otcovstva stanovená v § 85 od. 1 Zák. o rodine predpokladá narodenie dieťaťa v čase uzavretia manželstva až do uplynutia 300 dní po jeho skončení, teda svedčí manželovi matky. Táto prvá zákonná domnienka bola použitá v prejednávanom prípade a svedčí navrhovateľovi ako manželovi odporkyne. Otcovstvo určené prvou domnienkou vyplýva priamo zo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je zrejmé, že manžel matky nemohol splodiť dieťa. V prejednávanom prípade k určenie právneho otcovstva k mal. A. v prospech navrhovateľa došlo bez akéhokoľvek prejavu vôle z jeho strany. K nadobudnutiu statusu otcovstva postačovalo, že nastala zákonom predpokladaná skutočnosť - narodenie dieťaťa - mal. A. H. v zákonom určenom čase. Znenie tejto zákonnej domnienky otcovstva predpokladá, že status právneho otca nadobudne biologický otec, čo je možné vyvodiť z toho, že podmienka vzniku právneho otcovstva je viazaná na časovo ohraničené obdobie možného počatia dieťaťa. Z povahy veci teda vyplýva, aby právne určenie otcovstva zodpovedalo skutočnému biologickému otcovstvu.
V prejednávanom prípade nesúlad právneho a biologického otcovstva výrazným spôsobom zasiahol do súkromnej sféry navrhovateľa ako právneho otca. Navrhovateľ v čase narodenia mal. A., t.j. v čase nadobudnutia statusu právneho otcovstva, bol dobromyseľný v tom, že je biologickým otcom mal. A.. Skutočnosť, že nie je biologickým otcom mal. A. zistil od príbuzných a známych až v septembri 2010, keď sa odporkyni narodila ďalšia dcéra I. E.. Túto skutočnosť teda zistil až po 2 a pol roku od narodenia mal. A.. Vtedy sa mu aj odporkyňa priznala , že dlhodobo, od roku XXXX udržuje mimomanželský pomer s Q. F., ktorý je aj biologickým otcom mal. A. H.. Po zistení , že nie je biologickým otcom mal. A. a mal. I. E., sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odsťahoval a 4 mesiace po tomto zistení podal na Okresný súd v Starej Ľubovni návrh na pripustenie zapretia otcovstva, resp. na zapretie otcovstva
- určenie, že nie je otcom mal. A..
Pokiaľ ide o stanovenie lehoty na podanie návrhu na zapretie otcovstva vo vnútroštátnom poriadku súd poukazuje aj na záver rozsudku ESĽP vo veci Kroon c/a Holandsko, kde je uvedené, že nie je dovolené, aby právna domnienka prevažovala nad biologickou a spoločenskou realitou bez toho, aby bol braný zreteľ na zistené skutočnosti a priania dotknutých osôb.
S poukazom na to, že podľa vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 1/2010-57 ustanovenie §§ 86 ods. 1 Zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), je v prejednávanom prípade podstatnou skutočnosťou pri aplikácii článku 8 ods. 1 dohovoru skutočnosť, kedy sa navrhovateľ ako právny otec dozvedel o nesúlade biologického a právneho otcovstva, resp. o skutočnostiach, že je nie je biologickým otcom mal. A.. Až týmto momentom navrhovateľ ako právny otec, ktorého otcovstvo bolo založené na prvej zákonnej domnienke otcovstva, mal možnosť vedome svojím rozhodnutím využiť právne prostriedky na odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom, čo aj urobil podaním návrhu na súd. Prvá zákonná domnienka svedčiaca manželovi matky je vyvrátiteľná, t.j. považuje sa existujúcu, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Z vykonaného dokazovanie nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa dozvedel o tom, že nie je biologickým otcom mal. A. až po tom, čo sa odporkyni narodilo ďalšie dieťa I. E.. Táto sa narodila v septembri XXXX. Dovtedy sa dobromyseľne domnieval, že je otcom mal. A. a ako manžel matky bol zapísaný aj v rodnom liste mal. A.. Aj navrhovateľ, aj odporkyňa pred súdom zhodne uviedli, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej A., ale jej biologickým otcom je priateľ odporkyne nigérijského pôvodu Q. F., s ktorým udržiava od roku XXXX mimomanželský vzťah. Odporkyňa výslovne uviedla, že v čase počatia mal. A. sa s navrhovateľom intímne, teda sexuálne nestýkala. Aj odporkyňa, aj navrhovateľ zhodne pred súdom uviedli, že už v roku 2006, teda v čase počatia a aj narodenia mal. A. mali v manželstve vážne nezhody, ktoré riešila tak, že nadviazala s Q. F. mimomanželský vzťah (v roku XXXX), ktorý pretrváva doposiaľ. Z tohto mimomanželského vzťahu sa okrem mal. A. H. odporkyni narodili ďalšie dve deti - v septembri XXXX I. E. a v júli XXXX P..
Z potvrdenia Okresného v A. jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ podal na tento súd žiadosť proti odporkyni E. H. ohľadom dieťaťa - mal. A. H., nar. X.X.XXXX. Túto žiadosť sudca uvedeného súdu nariadil anulovať so súhlasom obidvoch strán, t.j. navrhovateľa a odporkyne. Aj pred týmto
súdom účastníci konania - navrhovateľ aj odporkyňa - akceptovali, že navrhovateľ nie je vlastným, t.j. biologickým otcom mal. A. H..
Vykonaným dokazovaním boli preukázané také skutočnosti, ktoré vylučujú, aby navrhovateľ bol biologickým otcom mal. A. H. a na základe takto preukázaných skutočností súd žalobe vyhovel a určil, že otcom mal. A. H. nie je navrhovateľ. Súd dodáva, že nevykonával znalecké dokazovanie krvnou skúškou DNA, pretože výsledky vykonaného dokazovania postačovali pre rozhodnutie súdu o dôvodnosti podaného návrhu. Súd znaleckého dokazovanie nevykonával s prihliadnutím aj na to, že v prejednávanom prípade išlo o návrhové konanie a žiaden z účastníkov konania nenavrhoval vykonať takéto znalecké dokazovanie krvnou skúškou DNA a tiež aj na to, že takéto dokazovanie by bolo nehospodárne, pretože aj navrhovateľ, aj odporkyňa, aj maloletá A. sa toho času zdržujú v P.. Pri rozhodovaní, že navrhovateľ nie je otcom mal. A. súd vychádzal najmä z predloženého potvrdenia Okresného súdu v A. a prihliadol aj na skutočnosť že z z vykonaného dokazovania sa dá predpokladať, že pravdepodobne biologickým otcom mal. A. je priateľ odporkyne Q. F., s ktorým udržiava mimomanželský vzťah od roku XXXX a tiež prihliadol aj na to, že počas trvania tohto mimomanželského vzťahu s Q. F. (od roku XXXX do rozhodnutia súdu) sa odporkyni narodili 3 maloleté deti - A., I. E. a P.. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.