Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-1984-2023.pdf
PDF · 101.67 KB
Case nature
Subarea
80Ek/1984/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom: Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, v konaní zast.: M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom: Tallerova 4/4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 04 329 724, proti povinnému: A. A., nar: 12.6.1961, bytom: B. XXX/X, XXX XX C. D. B. o vymoženie 219,99 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Pavol Malík, so sídlom exekútorského úradu 1.mája, 01001 Žilina, IČO: 36137685, pod č. exekúcie 106EX 447/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má nárok na náhradu trov konania súvisiacich s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,98 Eur ktoré budú vymáhané v exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 80Ek/1984/2023 na základe dodatku k povereniu po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.08.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 219,99 EUR s prísl. na základe vykonateľných exekučných titulov – 1.) rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2Csp/9/2022 zo dňa 22.09.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 29.11.2022, 2.) uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2Csp/9/2022 zo dňa 25.01.2023, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 01.08.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2Csp/9/2022 zo dňa 22.06.2023.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 30.08.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi – JUDr. Ing. Pavol Malík, so sídlom exekútorského úradu 1.mája, 01001 Žilina, IČO: 36137685, ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie 106EX 447/23. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.08.2023, ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 18.09.2023.
3. Písomné podanie povinného označené ako „Odvolanie“ datované dňom 26.09.2023 bolo súdnemu exekútorovi doručené osobne povinným dňa 26.09.2023. Predmetné podanie súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zastavenie. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný namietal, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3Ods/4/2018 bolo rozhodnuté o zbavení všetkých dlhov a exekúcií a určil sa splátkový kalendár na splatenie dlhov počas nasledujúcich 5 rokov. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal exekúciu zastaviť.
4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol skutočnosti podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal vo svojom vyjadrení na skutočnosť, že insolvenčné konanie,
na ktoré poukazoval povinný v návrhu na zastavenie exekúcie sa netýka pohľadávky, ktorá sa vymáha v tomto exekučnom konaní, pretože pohľadávka vymáhaná v tomto konaní predstavuje neuhradené faktúry za obdobie rokov 2019 – 2020, teda po vyhlásení insolvenčného konania.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
14. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: o pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, o pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, o zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,
o pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, o pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, o pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, o peňažný trest podľa Trestného zákona, o nepeňažná pohľadávka.
15. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
16. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
17. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
18. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
19. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
20. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
22. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
23. V exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 (o také sa jedná aj v prejednávanej veci) platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku
obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (do 31.03.2017) je tak stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere len jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie (podľa predchádzajúcej právnej úpravy mohol povinný uplatňovať námietky voči exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie), ktorý môže podať i opakovane s rozličnými účinkami. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
24. Súd tak v prvom rade skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 18.09.2023. Zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňom 19.09.2023. Posledný deň lehoty tak na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinok povinnému by pripadol na deň 04.10.2023. Súd uvádza, že táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie osobne u súdneho exekútora dňa 26.09.2023. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote, a preto má jeho návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok. Povinný zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu.
25. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne povinný.
26. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.
27. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či
došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)
28. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 5Er/111/2016)
29. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016)
30. Podkladom na vykonanie exekúcie boli právoplatné a vykonateľné exekučné tituly – 1.) rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2Csp/9/2022 zo dňa 22.09.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 29.11.2022, 2.) uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2Csp/9/2022 zo dňa 25.01.2023, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 01.08.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2Csp/9/2022 zo dňa 22.06.2023. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3Ods/4/2018 zo dňa 27.11.2020 bol zbavený dlhov a súčasne mu bola poskytnutá lehota na zaplatenie časti dlhov 5 rokov.
31. Preskúmaním súdneho spisu a predložených písomných podaní povinného, oprávnenho a súdneho exekútora súd zistil, že vydaniu exekučného titulu predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2Csp/9/2022. Predmetný exekučný titul zaviazal povinného na úhradu istiny vo výške 219,99 EUR s prísl.. V uznesení Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3Ods/4/2018, ktoré predložil povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie je vo výrokovej časti uvedené, že: „ ... určuje splátkový kalendár, na základe ktorého je povinný zaplatiť počas nasledujúcich piatich rokov v lehotách podľa § 168f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každému jeho nezabezpečenému veriteľovi 70,381% z pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a zákona č. 7/2005 Z.z.)“. A súčasne v druhom výroku bolo uvedené, že dlžník je zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú splátkovým kalendárom určeným dlžníkovi uspokojené, vrátane dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
32. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že do konkurzu, ktorý môže skončiť tak, že súd určí dlžníkovi (povinnému) splátkový kalendár na úhradu dlhov a to najmä z dôvodu, aby dlžník neprišiel o svoj majetok, ktorý má, sa prihlasujú pohľadávky, ktoré vzniknú pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3Ods/4/2018 zo dňa 28.08.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 224/2018 dňa 04.09.2018 bola povinnému poskytnutá ochrana pred veriteľmi. V posudzovanom prípade to znamená, že splátkovým kalendárom bol povinný zbavený len tej časti dlhov, ktoré sú uvedené v uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3Ods/4/2018 (ktoré povinný predložil v rámci návrhu na zastavenie) a len v tej časti, ktorú povinný nemusí zaplatiť, t.j. 29,619% (rozdiel medzi 100% výškou pohľadávok a 70,381% čo podľa výroku I. uznesenia musí povinný zaplatiť v splátkovom kalendári).
33. Vymáhaná pohľadávka v tomto exekučnom konaní, vznikla po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola povinnému poskytnutá ochrana pred veriteľmi (rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorý je exekučným titulom bol vydaný dňa 22.09.2022). Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred veriteľmi a ani splátkový kalendár a s ním spojené oddĺženie sa netýka pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní na podklade exekučného titulu. Pokiaľ je povinný názoru, že exekučný titul nemal byť vydaný, mal sa proti nemu brániť v základnom konaní po doručení rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2Csp/9/2022 zo dňa 22.09.2022 prostredníctvom odvolania resp. sťažnosti, o čom bol v exekučných tituloch poučený (len pre úplnosť súd dodáva, že povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie nespochybňovala
a nenamietal, že by mu exekučné tituly neboli doručené). Keďže tak povinný neurobil, exekučné tituly nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a stali sa spôsobilými exekučnými titulmi.
34. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného zastúpeného právnym zástupcom podaný dňa 14.08.2023 dôvodne, na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov a povinný neuviedol okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k Exekučného poriadku vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
35. Nakoľko povinný v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepreukázal ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
37. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
39. Podľa ust. § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku: „ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.“
40. Podľa § 200 Exekučného poriadku, sa na exekučné konanie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 255 ods. 1 č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s ich zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
43. Súd priznal oprávnenému náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 26,98 Eur (vrátane DPH), ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby
- vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v rámci exekučného konania vo výške 9,96 Eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur, podľa §16 ods.3 cit. vyhl., + DPH 20%. Súd vychádzal pri určovaní výšky trov konania z hodnoty sporu. Vzhľadom na uvedené o náhrade trov právneho zastúpenia oprávneného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
44. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia budú trovy exekúcie oprávneného vo výške 26,98 Eur (s DPH), ktoré súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie priznané oprávnenému formou vydania dodatku k povereniu podľa ust. §199d ods.1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.