Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-47-2011.pdf
PDF · 93.22 KB
No categories available
33C/47/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Kašíkovou v právnej veci navrhovateľky: N. B., trvale bytom Y. T.É. I., T. XXX/XX proti odporcovi: C. B., trvale bytom I. Y. T. I., v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na stanovenie príspevku na rozvedenú manželku v sume 5,- EUR mesačne počnúc od 1.4.2011 zamieta.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 13.4.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby bol odporca zaviazaný prispievať jej na výživu od 1.4.2011 mesačne sumou 5,- EUR splatnú vždy do 15 - dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C 187/2010-34 zo dňa 9.2.2011. Z manželstva sa narodili dve deti a na čas po rozvode boli zverené do jej starostlivosti, pričom odporca bol zaviazaný platiť spolu 100,- EUR výživné na deti. Túto vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 127,50 EUR, a to preddavkovo do doby určenia výživného na rozvedenú manželku.
Odporca sa v návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 29.9.2011, keď uviedol, že od februára 2011 nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a nie je ochotný jej prispievať na výživné. Je pravdou, že je zamestnaný, ale zarába len životné minimum vo výške 270,- EUR, pričom jeho náklady spočívajú v platení výživného na deti mesačne spolu 105,- EUR, pôžičku vo výške 45,- EUR, telefón 40,- EUR a tiež má náklady na cestovné za prácou, ubytovanie a živobytie. Navrhovateľka je zamestnaná, nepoberá dávky v hmotnej núdzi a má priateľa, ktorý jej môže finančne vypomôcť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s písomným návrhom a písomným vyjadrením odporcu k návrhu, ako aj s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 7C 187/2010-34 zo dňa 9.2.2011, potvrdením o príjme odporcu zo dňa 27.9.2011 za rok 2010 a za mesiace január až august 2011, vkladom v hotovosti na účet, poštovými poukážkami a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka pred súdom uviedla, že v čase podania návrhu bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberala dávku v hmotnej núdzi. Celkovo dávky poberala vo výške 228,- EUR spolu s výživným aj príspevkom na bývanie. Býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve spolu s dvoma maloletými deťmi a svojou matkou. Od 4.7.2011 je zamestnaná v W., Y. T. I., kde jej
priemerný mesačný príjem činí 270,- EUR až 280,- EUR. Výdavky pozostávajú z platenia bytu mesačne 128,- EUR, elektrika 40,- EUR, telefón 40,- EUR. Na obidve deti spoločne má stanovené výživné vo výške 100,- EUR, ktoré jej odporca pravidelne platí. Matka, ktorá s ňou býva v spoločnej domácnosti jej na domácnosť neprispieva, kupuje potraviny, avšak potraviny kupuje rovnako i navrhovateľka. Je pravdou, že v súčasnej dobe má priateľa, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Má vedomosť o tom, že odporca má vyšší zárobok ako je na potvrdení zamestnávateľa. Takisto musí v súčasnej dobe splácať úradu práce, čo jej boli predtým preddavkovo uhradené dávky v hmotnej núdzi. Má pôžičku od svojej krstnej matky vo výške 700,- EUR, z ktorej 200,- EUR už splatila a zostáva jej pôžička ešte vo výške 500,- EUR. Napriek tomu, že zo strany súdu bola vyzvaná na predloženie dokladov o jej príjmoch a výdavkoch, tieto súdu nepredložila.
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 7C 187/2010-34 zo dňa 9.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť, čo do rozvodu dňa 31.3.2011 a maloleté deti, pochádzajúce z manželstva, a to maloletý S., nar. X.X.XXXX a maloletá D., nar. X.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu spolu mesačne 100,- EUR. V odôvodnení rozsudku sa konštatuje, že dôvodom narušenia manželských vzťahov bola skutočnosť, že odporca začal hrávať na hracích automatoch, dôsledkom čoho vznikali konflikty medzi účastníkmi konania a táto skutočnosť sa odrazila aj na finančnom zabezpečení rodiny. Uvedená situácia postupom času spôsobila vážny rozvrat manželských vzťahov a obaja v čase rozvodu mali mimomanželské vzťahy.
Odporca v roku 2010 počas ôsmich mesiacov spolu s bonusom dosahoval priemerný príjem 304,07 EUR, pričom v mesiacoch júl, august, september a október bol práceneschopný a potvrdenia o príjme za tieto štyri mesiace súdu zo strany odporcu predložené neboli. Za obdobie od januára do augusta 2011 jeho priemerný mesačný príjem spolu s bonusom činil 314,62 EUR. Odporca uviedol, že daňový bonus využíva na platenie detských poistiek na maloletého S. 14,- EUR a maloletú D. 17,- EUR a za ostatné im kupuje sladkosti. Z vkladov v hotovosti na bežný účet vyplýva, že odporca vkladal na účet navrhovateľky ako platenie výživného na maloleté deti dňa 13.4.2011 sumu 100,- EUR, dňa 15.6.2011 a 20.5.2011 sumu po 105,- EUR. Dňa 31.3.2011 poštovou poukážkou zaslal odporca navrhovateľke sumu 100,- EUR. Rovnako odporca predložil potvrdenia z poštovej banky o vložení hotovosti na účet č. účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX sumu po 45,76 EUR, a to v dňoch 18.3.2011, 4.5.2011, 20.5.2011 a 1.6.2011, avšak z týchto potvrdení nevyplýva, na koho účet mala byť táto istina zaplatená a čoho sa predmetná istina dotýka.
Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZOR), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (1). Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi (2). Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru (3).
Podľa § 73 ZoR, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo, alebo ak povinný manžel zomrie.
Podľa § 75 ods. 1, 2 ZOR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba preberie (1). Výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (2).
Na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela musia byť splnené nasledujúce hmotnoprávne podmienky, manželstvo musí byť právoplatne rozvedené; jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť; schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať; bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku; súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Žilina. Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr. trestná činnosť, nemorálny život, správanie sa k bývalému manželovi po rozvode), možno posudzovať v zmysle § 75 ods. 2. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode mal súd preukázané, že príčiny rozvodu boli na strane odporcu, keď tento začal hrať na automatoch a to narušilo manželské vzťahy a odrazilo sa to aj na finančnom zabezpečení rodiny
Pokiaľ ide o hmotnoprávnu podmienku, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť a schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu umožňujúce priznať navrhovateľke príspevok na rozvedeného manželka, súd tu poukazuje na to, že navrhovateľka v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
Podľa § 120 ods. 1, 3 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iného dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenie zložené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Navrhovanie dôkazov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník splniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaných. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, a návrh zamietnuť.
Navrhovateľka hoci v návrhu tvrdila, že je nezamestnaná a evidovaná ako uchádzač o zamestnania, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi súdu však toto tvrdenie nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, hoci v predvolaní na pojednávaní bola vyzvaná na preukázanie svojich príjmov a výdavkov. Na pojednávaní pred súdom uviedla, že od 4.7.2011 je zamestnaná, rovnako nepredložila žiaden doklad o výške svojho príjmu. Tak isto nepredložila súdu žiadne dôkazy o možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na jej výživu. Odporca však súdu preložil potvrdenia o svojom príjme za rok 2010 a a rok 2011. Pričom v roku 2010 dosahoval priemerný mesačný príjem 304,07 € a v roku 2011 314,62 €. Mesačne prispieva na výživu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov konania sumou 100 €.
Navrhovateľka teda okrem skutočnosti, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené ničím nepreukázala splnenie ďalších dvoch hmotnoprávnych podmienok na priznanie ním uplatňovaného nároku, preto súd pre neunesenie dôkazného bremena jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Pri splnení hmotnoprávnej podmienky možnosti a majetkové pomery odporcu umožňujúce priznať navrhovateľke príspevok na rozvedeného manželka, súd vychádzal z potvrdení jeho zamestnávateľa I. N. X., z ktorých vyplýva, že odporca dosahuje minimálnu mzdu. Navrhovateľka svoje tvrdenia, že v skutočnosti odporca má vyšší príjem ničím nepreukázala.
Súd tu chce poukázať tiež na skutočnosť, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej na domácnosť ničím neprispieva, pričom i ona ako dospelá osoba je povinná podieľať sa na nákladoch domácnosti.
O trovách konania v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na návrh. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom konaní mal odporca plný úspech, preto by mu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. prislúchala náhrada trov konania, avšak tieto si neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).