Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-187-2010.pdf
PDF · 99.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/187/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľky: E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, F. X. H., proti odporcovi: J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, F. X. H., za účasti mal. G. S., nar. X.X.XXXX a Y. S., nar. X.X.XXXX, zastúpených Ú. J., R. Y. C. K. Ž.A., J. F. X. H. ako kolíznym opatrovníkom, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov E. S., nar. XX.X.XXXX a J. S., nar. XX.X.XXXX uzatvorené dňa 23.11.2002 pred Mestom Kysucké Nové Mesto, ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zv. 9, ročník 2002, na strene 182 pod por.č. 84 rozvádza.
Súd maloleté deti G. S., nar. X.X.XXXX a Y. S.kovú, nar. X.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude deti ďalej zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec mal. detí je povinný platiť výživné na mal. C.G. v sume 60,- eur mesačne a mal. Y. v sume 40,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Súd styk s maloletými deťmi neupravuje.
Žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd neukladá povinnosť odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.9.2010 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti G. C. Y. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že odporca bude povinný prispievať na výživu mal. G. sumou 70,- eur mesačne a na mal. Y.K. sumou 70,- eur mesačne, pričom odporca by bol oprávnený stýkať sa s mal. deťmi bez obmedzenia podľa dohody s navrhovateľkou. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 23.11.2002 po ročnej známosti. K narušeniu manželských vzťahov došlo v čase, keď odporca začal čoraz častejšie hrávať na hracích automatoch, čo sa odrazilo aj na jeho výdavkoch. Míňal čoraz viac peňazí a v poslednom období minul takmer celý svoj zárobok. Z týchto dôvodov dochádzalo medzi účastníkmi k častým hádkam, čo neprospieva ani deťom. City navrhovateľky k odporcovi ochladli. Okrem psychického týrania odporca použil aj fyzické násilie proti navrhovateľke a jej matke, ktorá s
nimi býva. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a rozvrátené a navrhovateľka už ani neočakáva obnovenie manželského spolužitia.
Odporca k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník maloletých podal súdu správu zo šetrenia pomerov v rodine, v ktorej uviedol, že manželia bývajú v spoločnej domácnosti, ale nevedú spoločnú domácnosť. Rodina býva v 2 a pol izbovom byte, ktorý je po čiastočnej rekonštukcii, kompletne zariadený. Zariadenie je štandardné, vhodné a udržiavané. Domácnosť je zariadená základnými elektrospotrebičmi a v čase návštevy bol v dome priadok a hygiena na dobrej úrovni. Matka a syn sú zdraví, dcéra trpí alergiou. Otec na výživu detí neprispieva, ale niekedy im kúpi oblečenie. S deťmi nie sú výchovné problémy. Nakoľko neboli zistené ani hlásené nedostatky v starostlivosti o mal. deti, doporučil kolízny opatrovník v prípade rozvodu zveriť ich do výchovy matke a otca zaviazať výživným na základe dokazovania podľa odôvodnených potrieb mal. detí, ako aj zárobkových možností a schopností otca.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a zároveň súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na písomne podanom návrhu. Úpravu styku nežiadala upraviť, nakoľko s odporcom sú schopní sa dohodnúť ohľadom stretávania sa s maloletými deťmi. V súčasnej dobe už má navrhovateľka aj inú známosť, ktorá trvá približne jeden rok. Napriek tomu, že s odporcom bývajú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, poplatky spojené s užívaním bytu hradí výlučne navrhovateľka. Odporca ničím neprispieva do domácnosti a taktiež pokiaľ je doma, samostatne sa stravuje. Intímne sa spolu nestýkajú asi jeden rok. Odporca sa o maloleté deti zaujíma, avšak na ich výživu neprispieva žiadnou sumou, keď má voľno kupuje deťom stravu, jogurty, oblečenie a podobne. Potvrdila, že keď bola v Nemecku na brigáde, odporca platil synovi dvakrát obedy a aj dcére škôlku, toto však nie je pravidelné, teraz to platí navrhovateľka, ktorá je v súčasnej dobe nezamestnaná, poberá náhradné výživné vo výške 140,- eur a príspevok na bývanie, dohromady na týchto dávkach dostáva 200,- eur mesačne. Navrhovateľka sa snaží zabezpečiť si určitý príjem aj brigádnickou činnosťou. Na tunajšom súde podala návrh na určenie výživného na maloleté deti, avšak doposiaľ toto konanie nebolo skončené.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Napriek tomu, že mal záujem na udržaní manželstva, nakoniec z toho vyšiel najhoršie. Potvrdil, že určité obdobie hrával na hracích automatoch, prejavilo sa to aj vo finančnom zabezpečení rodiny a z toho vznikali medzi nimi nedorozumenia, odporca mal záujem to obmedziť, avšak už navrhovateľka toto nechcela. Napriek tomu že spolu bývajú, žije každý svojím spôsobom života a odporca má záujem sa odsťahovať, nakoľko byt, v ktorom bývajú, patrí navrhovateľke. Potvrdil, že od novembra 2010 má priateľku, avšak mimomanželský vzťah nadviazal až po tom, čo videl, že nemá zmysle udržiavať manželské spolužitie. Na výživu maloletých detí neprispieva žiadnou sumou, avšak sa snaží zabezpečovať deťom všetky potreby, nakúpiť, aby bolo čo jesť, aby mali oblečenie, avšak toto bolo tiež kritizované, že si deti kupuje. Nakoľko nezarobí toľko finančných prostriedkov, nebude mať na to, aby výživné platil v takej výške, ako požaduje navrhovateľka. Mohol by platiť výživné vo výške 30,- eur na jedno dieťa. Odporca platí pôžičku vo výške 45,- eur, telefóny paušály spolu 28,- eur, iné výdavky nemá, iba kupuje deťom, čo potrebujú. Nemá žiadne zvýšené nákaldy v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Taktiež nenavrhol upravovať styk s maloletými deťmi, nakoľko nevidí nejaký problém, ktorý by mohol vzniknúť.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, potvrdením ÚPSVaR o evidencii navrhovateľky ako nezamestnanej, potvrdením o príjme odporcu, správou zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 23.11.2002 v Kysuckom Novom Meste. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve deti - maloletý G. S., X.. X.X.XXXX C. H.. Y. S., X.. X.X.XXXX. Obidvaja účastníci sú štátnej príslušnosti SR, ich posledným spoločným bydliskom bolo Kysucké Nové Mesto, čím je daná výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie vo veci v zmysle ust. § 88 ods. 1, písm. a/ O.s.p.
Účastníci uzatvorili manželstvo po ročnej známosti, pričom prvé roky manželstva boli pomerne šťastné a spokojné. Dôvodom narušenia manželských vzťahov bola skutočnosť, že odporca začal hrávať na hracích automatoch, dôsledkom čoho vznikali konflikty medzi účastníkmi konania a táto skutočnosť sa odrazila aj na finančnom zabezpečení rodiny. Uvedená situácia postupom času spôsobila vážny rozvrat manželských vzťahov. Účastníci žijú v spoločnej domácnosti, avšak náklady spojené s užívaní bytu hradí navrhovateľka, odporca sa stravuje samostatne. Intímne sa spolu nestýkajú asi jeden rok, pričom v súčasnosti obaja účastníci konania majú mimomanželské vzťahy.
Podľa § 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 - 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 - 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Účastníci konania síce žijú v spoločnej domácnosti, ale spoločne nehospodária, vzájomne si nepomáhajú, intímne sa nestýkajú, ani jeden z nich už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Podľa názoru súdu rozvrat manželstva je trvalý, je nepochybné, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že už nie je možné dúfať v obnovenie ich spolužitia. Účastníci konania nie sú schopní vytvoriť pre mal. deti zdravé rodinné prostredie bez konfliktných situácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv pre ich ďalší vývoj. Súd preto manželstvo účastníkov ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.
Konanie o rozvod manželstva je zo zákona spojené s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v zmysle ust. § 113 ods. 1 O.s.p. a § 24 zák. o rodine.
Podľa § 62 ods. 1/ až 5/ Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy z životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Pri úprave výkonu rodičovských práv k maloletým deťom v otázke zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prihliadol súd na stanovisko kolízneho opatrovníka, podľa ktorého sa matka o deti vzorne stará, pričom doposiaľ neboli zistené ani hlásené nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Odporca počas konania nenamietal zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky, neuvádzal žiadne prípadné nedostatky v jej starostlivosti o deti. V rámci záverečnej reči však uviedol, že by chcel deti k sebe, chcel by sa potom odsťahovať na východ k svojim rodičom, zobrať si tam deti a nech platí navrhovateľka. Žiadne návrhy na dokazovanie však nemal. Odporca súdu teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že má vytvorené vhodné podmienky na to, aby sa o deti mohol riadne postarať, v prvom rade najmä čo sa týka zabezpečenia bývania. Na druhej strane súd mal za preukázané, že v starostlivosti navrhovateľky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky a že navrhovateľka si svoje rodičovské povinnosti zodpovedne plní. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude ďalej zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov obidvoch účastníkov, ako aj z oprávnených potrieb maloletých detí. Maloleté deti sú vo veku 7 a 4 rokov. Výdavky na mal. deti sú spojené so stravovaním a školskou družinou, mal. G. chodí na plavecký krúžok. Mal Y. je alergička, musí brať lieky, tieto sú však preplácané. Obe deti majú šelest, chodievajú na kontroly, avšak nevyžaduje si to žiadnu liečbu, na ktorú by bolo potrebné priplácať. Matka mal. detí je evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto a to od 29.10.2010, privyrába si brigádnicky. Odporca je zamestnaný, pričom podľa potvdenia jeho zamestnávateľa H. E. M. jeho čistá mesačná mzda v roku 2010 bola vo výške 266,88 eur. Podľa názoru súdu výška výživného 60,- eur na mal. G. a 40,- eur na mal. Y. mesačne zodpovedá oprávneným potrebám maloletých detí a to najmä s prihliadnutím na ich vek. Taktiež mal súd za to, že platenie výživného v uvedenej výške je v možnostiach a schopnostiach odporcu, ktorý žiadne dôkazy na preukázanie jeho prípadných zvýšených výdavkov v
konaní nepredložil a ani nenavrhol. Z uvedených dôvodov súd o výživnom na mal. deti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Nakoľko účastníci konania žiadali úpravu styku rodičov s mal. deťmi neupraviť, súd v tejto časti v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 zákona o rodine tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Navrhovateľka bola v konaní uznesením č.k. 7C/187/2010-15 zo dňa 24.11.2010 v súlade s sutanovením § 138 ods. 1 O.s.p. oslobodená od súdneho poplatku. Súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline.
Po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľka výslovne vzdala práva podať proti nemu odvolanie. Vzhľadom k tomu právo podať odvolanie má len odporca voči všetkým výrokom rozsudku a kolízny opatrovník čo do výrokov o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.