Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoCsp-10-2023.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v W., na ul. L. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 13.854,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26.09.2022 č.k. 21Csp 93/2021-118, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
2. V konaní mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 16.000 eur. Z obsahu zmluvy (ani z návrhu, ani z potvrdenia o uzavretí zmluvy) nevyplýva, akým spôsobom žalobca skúmal a posúdil schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver.
3. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy upravoval v § 7 ods. 1 povinnosť veriteľa pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade zanedbania tejto povinnosti zo strany veriteľa zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom v zákone nie je uvedená zákonná definícia tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch.
4. Pri kontrole splnenia všetkých povinností a podmienok stanovených právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa je potrebné skúmať, či veriteľ pred poskytnutím pôžičky zisťoval bonitu klienta. V konaní je potom na veriteľovi ako žalobcovi, aby preukázal, že si svoje povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov aj náležite splnil.
5. Vo veci nebolo preukázané, aby žalobca, resp. jeho právny predchodca konal s odbornou starostlivosťou a teda, že skúmal bonitu žalovaného. Žalobca žiadne dokumenty vo vzťahu ku skúmaniu
bonity nepredložil a ani z obsahu spisu žiadne nevyplývajú. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné overiť, či právny predchodca žalobcu splnil svoju zákonnú povinnosť alebo nie, prípadne v akom rozsahu. Vzhľadom na uvedené tak možno konštatovať, že vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného pred poskytnutím úveru došlo k porušeniu povinnosti upravenej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a žalobca nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo preto vyhodnotené ako absolútne neplatný právny úkon veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) pre rozpor so zákonom, teda s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.
6. V kontexte s vyššie uvedeným právnym záverom sa posudzovala aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2021 v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere prechádzajú a veriteľ ich môže previesť na tretiu osobu, ak ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
7. V dôsledku neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, konečná splatnosť úveru nastala až dňa 20.06.2026, tak ako to bolo dohodnuté v zmluve. Právny predchodca žalobcu preto nebol oprávnený postúpiť pohľadávku zo zmluvy na žalobcu, keďže postupovaná pohľadávka nebola v čase jej postúpenia splatná. Zmluva o postúpení pohľadávok je preto vo vzťahu k žalovanej pohľadávke v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok znamená nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore. Súd prvej inštancie preto žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
8. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
10. Vo veci už bolo raz rozhodnuté, a to vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.11.2021, pričom k zrušeniu tohto súdneho rozhodnutia došlo len z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Konajúci súd neprezentoval pred stranami sporu žiadne skutočnosti ohľadom uplatneného nároku za sporné, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie prekvapivé a zároveň nepreskúmateľné. Žalobcom uplatnený nárok, ako i všetky ním predložené dôkazy neboli zo strany žalovaného rozporované a zároveň sa nejavil žiadny reálny dôvod považovať akúkoľvek skutočnosť ohľadom skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou za nepreukázanú alebo spornú, a to i vzhľadom na to, že ten istý nárok žalobcu bol už Okresným súdom Banská Bystrica posúdený ako uplatnený dôvodne.
11. Ak prvoinštančný súd považoval preukázanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou za nepreukázané alebo sporné, mal žalobcu vyzvať na doplnenie dôkazov, prípadne dopytovať žalobcu za účelom vyjadrenia v konaní. V prejednávanom prípade žalobca nebol vyzvaný na doplnenie dôkazov, resp. na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, ktoré boli považované za sporné, v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré napriek nespornosti medzi stranami sporu konajúci súd považoval za sporné.
12. Otázka skúmania schopnosti splácať úver žalovaným pred jeho poskytnutím je otázkou skutkovou, pričom v priebehu konania nebola žalovaným rozporovaná, v dôsledku čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že postupca pred poskytnutím úveru postupoval v prísnom súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a bonitu žalovaného skúmal. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, na základe akých zákonných skutočností súd dospel k záveru o opaku.
13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
14. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
15. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
16. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku, podstatnou okolnosťou odôvodňujúcou zamietnutie žaloby bolo zanedbanie povinnosti právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy so žalovaným s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Išlo teda o podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť majúcu vplyv na výsledok sporu. Ak v priebehu konania vznikli pochybnosti o náležitom skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru, mal byť žalobca požiadaný o ďalšie skutkové tvrdenia potrebné na zistenie tejto podstatnej a rozhodujúcej skutočnosti majúcej vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku. Platí totiž ust. § 150 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
17. Ak žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podstatnej a rozhodujúcej skutočnosti majúcej za následok zamietnutie žaloby, ktorá predtým zo strany žalovaného v dôsledku jeho pasivity vôbec namietaná nebola, postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
18. Keďže nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
19. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie umožniť žalobcovi vyjadriť sa k otázke skúmania bonity žalovaného pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyzvať žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich riadne splnenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a následne vo veci opätovne rozhodnúť spôsobom, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
20. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).