Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/224/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: S.. V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Ú. XX, G., zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa 07. 12. 2010 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 06. 04. 2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 9,43 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9,43 EUR od 14. 12. 2009 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 000,- EUR spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 14. 12. 2009 do zaplatenia ako aj trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná škoda a nemajetková ujma jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave pri vybavovaní sťažnosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na postup Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Navrhovateľka podala na Okresnom súde Bratislava I sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , uvedenú sťažnosť vyhodnotila predsedníčka Okresného súdu Bratislava I ako nedôvodnú. Dňa 10. 09. 2008 navrhovateľka požiadala Krajský súd v Bratislave o preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I. Krajský súd v Bratislave navrhovateľke listom zo dňa 20. 10. 2008 oznámil, že žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti je neopodstatnená, pretože predsedníčka Okresného súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy vybavila riadne a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

Navrhovateľka sa následne so sťažnosťou obrátila na Ústavný súd SR, ktorý rozhodol, že Okresný súd Bratislava I porušil základné právo navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uvedeným postupom Krajský súd v Bratislave navrhovateľke odoprel ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo na účinné vnútroštátne opravné prostriedky a oddialil tým možnosť, aby sa navrhovateľka nápravy domohla.

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala náhrady škody vo výške 284,- Sk, t. z. 9,427 EUR, pozostávajúcej zo sumy 200,- Sk - poplatok za prešetrenie sťažnosti na postup súdu, zo sumy 12,- Sk

- hotové výdavky a 2x 36,- Sk - cestovné MHD.

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 000,- EUR za spôsobenie ujmy na ústavných právach - práve na právnu a inú ochranu a práve na účinné vnútroštátne opravné prostriedky.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 06. 06. 2011 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že z dostupných dokladov nie je preukázané, že predsedníčka Krajského súdu v Bratislave sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať to, že predsedníčka krajského súdu posúdila vec odlišne ako Ústavný súd SR. Odlišné posúdenie neznamená pochybenie orgánu verejnej moci. Krajský súd v Bratislave neporušil povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v stanovenej lehote, nebol nečinný ani sa nedopustil zbytočných prieťahov ani nevykonal iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov navrhovateľky. Preto nie je splnená podmienky nesprávneho úradného postupu ako základná podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Ujma, ktorú si navrhovateľka vyčíslila, predstavuje duplicitný nárok, keďže fakticky zodpovedá ujme, ktorá jej bola spôsobená porušením jej práv v exekučnom konaní sp. zn. prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava I. Ústavný súd SR nálezmi č. -51 zo dňa 17. 05. 2007 a -43 zo dňa 17. 08. 2009 priznal navrhovateľke finančné odškodnenie vo výške 30 000,- Sk a 2 000,- EUR, ktoré je potrebné považovať za dostačujúce. Samotný postup pri preskúmaní sťažnosti nie je spôsobilý ako nesprávny úradný postup spôsobiť ujmu, v opačnom prípade by nález Ústavného súdu SR konštatujúci porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vždy znamenal, že predchádzajúce preskúmanie sťažnosti predsedom súdu bolo nesprávnym úradným postupom. V danom prípade absentuje aj príčinná súvislosť medzi postupom Krajského súdu v Bratislave pri vybavovaní žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy a vznikom ujmy na strane navrhovateľky. Priamou príčinou vzniku ujmy navrhovateľky mohli byť jedine prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , za ktoré bolo navrhovateľke priznané primerané zadosťučinenie. V prejednávanom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z prednesov účastníkov konania, prednesu právneho zástupcu navrhovateľky ako aj vykonaným dokazovaním pripojením spisu tunajšieho súdu a sťažnostného spisu Krajského súdu v Bratislave Spr. 2191/08, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného sťažnostného spisu Krajského súdu v Bratislave Spr. 2191/08 súd zistil, že Krajský súd v Bratislave dňa 10. 09. 2008 prijal žiadosť navrhovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. . Listom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 09. 2008 predsedníčka Krajského súdu v Bratislave oznámila navrhovateľke, že jej podanie zo dňa 10. 09. 2008 vyhodnotila ako žiadosť o prešetrenie spôsobu vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v zmysle ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň navrhovateľku vyzvala na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 200,- Sk podľa sadzobníka súdnych poplatkov, časť III., položka 27, tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok dňa 23. 09. 2008. Listom zo dňa 24. 09. 2008 požiadala predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predsedníčku Okresného súdu v Bratislave I o vyjadrenie k žiadosti navrhovateľky o prešetrenie spôsobu vybavenia jej sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu v Bratislave I ako aj o zaslanie príslušného sťažnostného spisu spolu so spisom . Listom zo dňa 29. 09. 2008 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 01. 10. 2008 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I oznámila predsedníčke Krajského súdu v Bratislave, že trvá na spôsobe vybavenia sťažnosti navrhovateľky evidovanej pod č. Spr. 2238/2008 a zároveň doručila krajskému súdu spis a s ním súvisiaci sťažnostný spis Spr. 2238/2008. Po oboznámení sa s predloženými spismi vyhodnotila predsedníčka Krajského súdu v Bratislave žiadosť navrhovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní ako neopodstatnenú konštatujúc, že nezistila prieťahy v súdnom konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , potvrdiac tak stanovisko predsedníčky Okresného

súdu Bratislava I. Uvedenú skutočnosť krajský súd oznámil navrhovateľke listom zo dňa 20. 10. 2008, doručeným navrhovateľke dňa 27. 10. 2008.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky -43 zo dňa 17. 08. 2009 súd zistil, že základné právo navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. v období po 17. máji 2007 porušené bolo.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka sa v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde domáhala exekúcie pohľadávky vzniknutej titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom, podvodom pri prevode bytu. V exekučnom konaní dochádzalo k opakovaným prieťahom, preto sa s viacerými sťažnosťami obrátila na predsedníčku tunajšieho súdu. Uvedené prieťahy mali vplyv na jej existenciu, keďže suma vymáhaná v exekučnom konaní bola pre navrhovateľku otázkou existencie. Sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní vedenom tunajším súdom bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Preto sa navrhovateľka obrátila na Krajský súd v Bratislave so žiadosťou o prešetrenie postupu Okresného súdu Bratislava I pri vybavovaní sťažnosti. Krajský súd v Bratislave posúdil sťažnosť navrhovateľky nedostatočne, keď vyhodnotil jej sťažnosť ako neopodstatnenú a vyhodnotil, že nedošlo k pochybeniu pri vybavovaní jej sťažnosti Okresným súdom Bratislava I. Následne sa navrhovateľka obrátila s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý svojim nálezom potvrdil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I došlo k prieťahom. Podľa navrhovateľky je existencia prieťahov v exekučnom konaní prebiehajúcom na tunajšom súde evidentná. Krajský súd pri preskúmaní sťažnosti navrhovateľky mohol vyriešiť prieťahy v exekučnom konaní, tým že tak neurobil, odoprel navrhovateľke právo na prostriedok nápravy a predĺžil tak možnosť dovolať sa tejto nápravy. Zaplatený poplatok a náklady spojené s vybavovaním sťažnosti tak boli zbytočné. Pokiaľ ide o navrhovanú nemajetkovú ujmu navrhovateľka poukázala na to, že v jej prípade došlo k ujme na práve pri vybavovaní sťažnosti na prieťahy spojené s exekučným konaním. Zároveň poukázala na to, pokiaľ ide o mieru ujmy, že porušenia zákona sa dopustil súd, čo vníma ako veľmi vážnu vec. Celá záležitosť bola pre navrhovateľku veľmi stresujúca, čo neprospelo jej zdravotnému stavu.

K nesprávnemu úradnému postupu krajského súdu navrhovateľka uviedla, že postupom Krajského súdu v Bratislave došlo k nezákonnému zásahu do jej práva podľa zákona o súdoch, a to do práva na to, aby predseda zistil, či sú v konaní nedostatky a aby ich prípadne odstránil. K rovnakému zásahu do práva navrhovateľky došlo aj nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I. K prieťahom v exekučnom konaní okresného súdu došlo v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami, keď pochybenia v súvislosti s týmito rozhodnutiami odstraňoval odvolací a dovolací súd. Mimoriadne prieťahy sa týkali aj opravy uznesenia o schválení príklepu, kde súd napriek tomu, že mal kompletné údaje o vydražených nehnuteľnostiach, tieto v uznesení uviedol chybne, uznesenie vyhodnotila správa katastra ako nevykonateľné. Súdu roky trvalo, aby uznesenie opravil a spravil tak až po podaní ústavnej sťažnosti.

Exekučné konanie, ktoré bolo poznačené prieťahmi konštatovanými aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky súviselo s trestným činom podvodu, v dôsledku ktorého prišla navrhovateľka o byt. Páchateľmi tohto trestného činu bola navrhovateľka ohrozená aj na živote. V súvislosti s trestným činom podvodu, keďže prišla o byt, bývala navrhovateľka provizórne v záhradnom domčeku. Bola nútená požičať si finančné prostriedky, ktoré musí vrátiť a za ktoré dlží aj úroky. V súvislosti s riešením bytovej otázky sa navrhovateľka obrátila aj na obec, kde však jej žiadosť o byt nezaevidovali, keďže formálne bola vlastníčkou bytu. V súčasnosti býva v pivničnom byte, ktorý je vlastníctvom navrhovateľky a je zaťažený pôžičkou. V súvislosti s trestným činom podvodu a následkami s tým spojenými sa zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, dostala sa do depresie a v marci 2003 išla do invalidného dôchodku, bola nútená ukončiť pracovný pomer, pracovala v STV v dokumentačnom oddelení ako redaktorka. V súčasnosti sa jej pridružilo aj neliečiteľné autoimunitné ochorenie.

Z výsluchu právneho zástupcu navrhovateľky súd zistil, že predmetom tohto konania je prešetrenie vybavenia sťažnosti adresovanej Krajskému súdu v Bratislave. Navrhovateľka adresovala predsedovi Okresného súdu Bratislava I niekoľko sťažností týkajúcich sa vedenia exekučného konania. Tieto boli nevybavené, resp, boli vybavené nesprávne, preto sa navrhovateľka obrátila na predsedu Krajského súdu v Bratislave. Navrhovateľka poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že Okresnému súdu

Bratislava I trvalo 22 mesiacov, kým v exekučnom konaní vydal opravné uznesenie, pričom išlo len o formálny úkon. ÚS SR sa zaoberal aj týmto obdobím, presne vymedzil obdobie, a to obdobie 9 mesiacov, kedy bol spis na Okresnom súde Bratislava I a súd mohol vydať opravné uznesenie. V tomto smere navrhovateľka považuje vybavenie sťažnosti predsedom Krajského súdu v Bratislave za nesprávne, keď Krajský súd v Bratislave mal urgovať okresný súd pri vydaní opravného uznesenia.

Z výsluchu povereného zástupcu odporcu súd zistil, že odporca žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podľa názoru odporcu v danom prípade nie sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené zároveň. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, podľa názoru odporcu nemožno hodnotiť postup predsedníčky Krajského súdu v Bratislave ako nesprávny úradný postup. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave preštudovala exekučný spis, všetky kroky vykonané v rámci exekučného konania a dospela k záveru, že nedošlo k prieťahom v konaní, keď nekonanie prvostupňového súdu v niektorých štádiách bolo spôsobené tým, že spis sa nachádzal na odvolacom, resp. dovolacom súde. Ústavný súd vyhodnotil, že v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava I. došlo k prieťahom, odlišné posúdenie tejto veci Krajským súdom v Bratislave však neznamená, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nesprávny úradný postup, aký je popísaný v návrhu navrhovateľky, nezodpovedá ani o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

K otázke vzniku škody poukázal zástupca odporcu na to, že nálezmi ústavného súdu bolo navrhovateľke priznané odškodnenie vo výške 30.000,- Sk a následne 2.000,- EUR, pričom nárok uplatňovaný v tomto konaní považuje odporca za duplicitný. V prípade, ak by k odstráneniu prieťahov došlo v súlade s postupom Krajského súdu v Bratislave, potom by nedošlo k žiadnemu finančnému odškodneniu navrhovateľky, ak k odstráneniu prieťahov nedošlo, vznikli by hneď tri nároky na odškodnenie, ktoré by mali fakticky ten istý základ, a to nárok v súvislosti s exekučným konaním, v súvislosti s postupom predsedníčky Okresného súdu Bratislava I a v súvislosti s postupom Krajského súdu v Bratislave.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť ako vzťahu príčiny a následku poukázal zástupca odporcu na to, že priamou príčinou vzniku ujmy v danom prípade sú prieťahy v exekučnom konaní a nie konanie Krajského súdu v Bratislave pri preverovaní sťažnosti navrhovateľky na vybavenie jej sťažnosti týkajúce sa prieťahov v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava I. V danom prípade navrhovateľka uviedla, že sa stala obeťou podvodu, pri ktorom prišla o byt a následne o prácu. V daným súvislostiach je možné konštatovať aj príčinnú súvislosť medzi konaním tretích osôb a vznikom ujmy na strane navrhovateľky.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004).

Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel a) dohliada na riadny chod súdnych oddelení, b) sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní, c) vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi, d) sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, e) zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach, f) sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, g) vybavuje sťažnosti.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.

Skutkový stav preukázaný v predmetnom konaní medzi účastníkmi sporný nebol. Spornou bola skutočnosť, či v danom prípade došlo k splneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa právneho zástupcu navrhovateľky, poukazujúc na nález Ústavného súdu SR č. -43, mal predseda Krajského súdu v Bratislave pri vybavení žiadosti navrhovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti navrhovateľky predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v súvislosti s konaním skonštatovať nezákonnosť jej vybavenia a vykonať opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu. Pokiaľ predseda krajského súdu postupoval inak, išlo o postup vecne nesprávny a nezákonný.

Podľa zástupcu odporcu navrhovateľkou namietané pochybenie predsedníčky krajského súdu nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup. Predsedníčka krajského súdu si riadne vyžiadala exekučný spis, s ktorým sa oboznámila, k sťažnosti navrhovateľky si vyžiadala stanovisko predsedníčky

Okresného súdu Bratislava I, uvedenú sťažnosť riadne posúdila. Skutočnosť, že v posúdení sťažnosti vyslovila iný názor ako ústavný súd, nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri nesprávnom úradnom postupe môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

V prejednávanom prípade sa súd stotožnil s tvrdením odporcu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa predsedníčka Krajského súdu v Bratislave dopustila nesprávneho úradného postupu pri vybavení žiadosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. Navrhovateľka dňa 15. 08. 2008 doručila Okresnému súdu Bratislava I sťažnosť na konanie vedené na okresnom súde pod č. . Uvedenú sťažnosť vyhodnotila predsedníčka Okresného súdu Bratislava I ako nedôvodnú, čo navrhovateľke oznámila listom zo dňa 03. 09. 2008. Listom zo dňa 10. 09. 2008 žiadala navrhovateľka predsedníčku Krajského súdu v Bratislave o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní vedeného Okresným súdom Bratislava I č. . Predsedníčka krajského súdu vykonala všetky potrebné úkony súvisiace s riadnym vybavením žiadosti navrhovateľky o prešetrenie vybavenie sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I č. predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I. Predsedníčka krajského súdu si vyžiadala spis Okresného súdu Bratislava I č. spolu so stanoviskom predsedníčky Okresného súdu Bratislava I k žiadosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti navrhovateľky, so spisom sa oboznámila a žiadosť vyhodnotila ako neopodstatnenú, čo v zákonnej lehote oznámila navrhovateľke listom zo dňa 20. 10. 2008. Uvedený postup predsedníčky krajského súdu nevykazuje žiaden zo znakov nesprávneho úradného postupu, uvedeným postupom nedošlo k porušeniu povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v stanovenej lehote, krajský súd nebol pri vybavovaní žiadosti navrhovateľky nečinný, nedopustil sa zbytočných prieťahov ani nevykonal iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov navrhovateľky. Skutočnosť, že predsedníčka krajského súdu nekonštatovala v konaní Okresného súdu Bratislava I č. prieťahy tak, ako ich neskôr, v súvislosti s ústavnou sťažnosťou navrhovateľky, vo svojom náleze konštatoval ústavný súd, nemožno označiť za nesprávny úradný postup. Iný názor na existenciu prieťahov v konaní nie je možné považovať za pochybenie orgánu verejnej moci.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že v prejednávanom prípade nebola splnená zákonná podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu súd konštatuje nasledovné. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Z hľadiska príčinnej súvislosti by bolo v danom prípade, za predpokladu, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu významné, či ujma, ktorej sa navrhovateľka v predmetnom konaní domáha, vznikla v súvislosti s postupom Krajského súdu v Bratislave pri vybavení žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. Uvedený postup, ako súd konštatoval vyššie, nemožno považovať za nesprávny úradný postup, preto uvedený

postup nemôže byť príčinou vzniku ujmy na strane navrhovateľky. V danom prípade, vychádzajúc zo skutočností uvedených v konaní samotnou navrhovateľkou a súvisiacich so vznikom ujmy na strane navrhovateľky ( navrhovateľka prišla o byt v dôsledku podvodu, s tým súvisiace zdravotné problémy navrhovateľky s následkom straty zamestnania a invalidity, exekučné konanie ), možno konštatovať, že príčinou vzniku ujmy na strane navrhovateľky je konanie tretích osôb ( prevod bytu vo vlastníctve navrhovateľky na iné osoby a s tým súvisiaci podvod ) ako aj prieťahy v samotnom exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava I. Za príčinu vzniku ujmy na strane navrhovateľky však nemožno považovať postup predsedníčky krajského súdu pri vybavení žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní.

Vzhľadom na nenaplnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to existencie nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Z uvedeného dôvodu sa súd v ďalšom nezaoberal vznikom prípadnej škody na strane navrhovateľky.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa s. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.