Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-77-2011.pdf
PDF · 86.15 KB
No categories available
15Co/77/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu H. I., s. r. o., so sídlom I. XX, S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. R. C., advokátom, X. kancelária so sídlom v S., I. XX proti žalovanému Q. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P.. X. B. č. X o zaplatenie X,XX Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 9C 85/2011 - 28 zo dňa 26. 05. 2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a vec postúpil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, H. X, S. na ďalšie konanie. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu, ktorá je vymedzená ust. § 7 Občianskeho súdneho poriadku. Predmet konania vymedzil ako nárok na zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004. Citoval ust. § 18 ods. 8, § 19 ods. 1 - 3, ako aj ust. § 23 ods. 1 - 4 zákona č. 273/1994 Z. z., zo znení ktorých dospel k záveru, že zákonodarca považoval nárok na zaplatenie zdravotného poistenia, ako aj poplatku z omeškania v dôsledku jeho oneskorenej úhrady za verejnoprávny nárok, o ktorom autoritatívne rozhodovala zdravotná poisťovňa ako predstaviteľ štátnej správy v oblasti zdravotného poistenia. Mal za to, že nič na tom nemení ani ust. § 25a ods. 11 zákona č. 273/1994 Z. z., účinného od 01. 09. 2002 - 01.08. 2004, v zmysle ktorého od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou táto stráca charakter pohľadávky príslušnej poisťovne. Toto ustanovenie totižto v čase postúpenia pohľadávky, teda dňa 07. 07. 2005, nebolo účinné. Zdôraznil, že zákon č. 273/1994 Z. z. bol s účinnosťou od 01. 11. 2004 zrušený a nahradený zákonom č. 581/2004 Z. z., ktorý v ust. § 18 zakotvil oprávnenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením mimo iného tým, že vydáva platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu. Ďalej citoval ust. § 85h ods. 1 - 3 zákona č. 581/2004 Z. z. Z týchto ustanovení dospel k záveru, že na rozhodnutie o nárokoch vzniknutých za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. je po 01. 11. 2004 príslušný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý záver oprel aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 6Rks 1/2010 zo dňa 21. 04. 2010. V závere konštatoval, že nemá právomoc rozhodovať o nároku žalobcu na zaplatenie dlžného zdravotného poistenia a poplatku z omeškania. Absencia jeho právomoci je daná aj vo vzťahu k poplatku z omeškania z dôvodu, že hlavná pohľadávka má charakter pohľadávky vyplývajúcej z verejného práva, preto neprichádza do úvahy, aby sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo odlišne. S poukazom na ust. § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil a vec postúpil na konanie príslušnému orgánu.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že predmetom konania je zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý vznikol na základe vtedy platného zákona o zdravotnom poistení, pričom tak dlžné poistné, ako aj poplatok z omeškania, neboli v zmysle ust. § 18 ods. 9 a ust. § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. predpísané a ani nebolo takéto konanie iniciované správnym orgánom. Citoval ust. § 77a ods. 1 - 4 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje konanie, ktorým zdravotná poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatiteľom poistného. Exekučným titulom na vymoženie takejto pohľadávky je platobný výmer, k vydaniu ktorého je oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa. Zákonodarca však nepočítal s možnosťou predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu a už vôbec nie s možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú spoločnosť. Poukázal na to, že predmetná pohľadávka bola na neho postúpená z M. DZP, ktorá nemohla byť dokonca považovaná za doterajšiu zdravotnú poisťovňu, keďže jej bola odobratá licencia na vykonávanie činnosti rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. 3215/1999 - A zo dňa 01. 07. 1999, a teda ku dňu účinnosti zákona č. 581/2004 Z. z. už dávno nebola ani poisťovňou v zmysle tohto zákona. Vyslovil názor, že práve preto nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Právnu nemožnosť úradu rozhodovať o predmete súdneho konania podľa odvolateľa potvrdil samotný úrad vo svojej odpovedi na jeho žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., v ktorej uviedol, že nemá právomoc vydať platobný výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa. Žalobca ďalej namietal, že v prípade správoplatnenia uznesenia by mu mohla byť odňatá možnosť konať pred súdom. S poukazom na ust. § 77a ods. 9 zákona o zdravotných poisťovniach uviedol, že týmto ustanovením zákonodarca všeobecne ustanovil, akým spôsobom sa postupuje pri rozhodovaní o nárokoch vzniknutých a začatých na základe zákona o zdravotnom poistení. Mal za to, že oprávnenosť rozhodovania úradu je kumulatívne splnenie podmienok začatia konania doterajšou zdravotnou poisťovňou, neukončenie takéhoto konania, nevydanie povolenia v zmysle štvrtej časti zákona alebo postupu doterajšej zdravotnej poisťovne v zmysle ôsmej časti zákona. Keďže v danom prípade neboli naplnené tieto podmienky, postup úradu podľa ust. § 77a ods. 9 zákona o zdravotných poisťovniach nie je aplikovateľný. Z dôvodu, že ako žalobca nemôže byť osobou oprávnenou konať pred úradom, trval na tom, že jediným orgánom, ktorý o jeho nároku môže rozhodnúť, je súd. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších predpisov, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil. Na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd odkazuje. K nim je možné dodať nasledovné:
V predmetnom konaní žalobca ako postupník pohľadávok, ktoré mu boli postúpené od pôvodného postupcu M. Q. H. M. v konkurze, uplatňuje proti žalovanej nároky, a to konkrétne nárok na dlžné poistné a poplatok z omeškania s oneskoreným zaplatením poistného v zmysle ust. § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení.
Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z. z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0, 2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 3 citovaného zákona, pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania, premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti tohto zákona.
Podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
Uvedený zák. č. 273/1994 o zdravotnom poistení bol zrušený zák. č. 581/2004 Z. z.. Na označené ustanovenia Zákona o zdravotnom poistení však treba odkázať v súvislosti s ust. § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov určených do 31.12.2004.
Dlh žalovanej proti pôvodnému veriteľovi M. Q. H. M. v konkurze za nezaplatené poistné i nárok na poplatok z omeškania, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného od 09. 09. 1997 je nárokom, ktorý zodpovedá ust. § 23 ods. 2 Zák. o zdravotnom poistení. Ide o dlžné poistné vo výške 88,03 Eur a poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň odo dňa splatnosti poistného. Od 09. 09. 1997 do doby zaplatenia poistného prichádza do úvahy poplatok z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Tento nárok však vznikol ako následok oneskoreného plnenia nárokov z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného. Charakter tejto pohľadávky zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky postupujú, resp. prechádzajú zo zákona na iné subjekty. Ani použitie právnych predpisov z oblasti súkromného práva pri nakladaní s nimi neznamená, že sa zmenili na pohľadávky súkromno-právne. Pri vymáhaní nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie teda nepochybne nie je žalobca so žalovaným v súkromno- právnom (obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú zo vzťahov z práva verejného, nemožno považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného.
Ust. § 25a ods. 2 zák. č. 273/1994 Z. z. umožňovalo na postúpenie pohľadávky aplikovať ust. § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky spočíva v zmysle týchto ustanovení v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom; nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka; postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky.
Uvedené ustanovenia treba mať na zreteli aj pri posudzovaní uplatňovaného nároku na poplatok z omeškania vo výške 0, 2% denne, či ďalších nárokov súvisiacich s omeškaním dlžníka.
Uvedené nároky sú nepochybne nárokmi z práva verejného. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného
v súkromno-právnom (obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu. Tento charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.
Občiansky súdny poriadok stanovuje v § 7 ods. 1, 3, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú všetky veci, ktoré vyplývajú zo vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych, pokiaľ ich neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, ako aj iné veci, ak to stanoví zákon.
Na to, či je daná právomoc súdu na konanie v konkrétnej veci, súd prihliadne z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Danosť právomoci súdu na konanie vo veci je jednou z podmienok, ktorých dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak súd zistí, že vec nepatrí do jeho právomoci, konanie zastaví a vysloví, ktorému orgánu bude vec postúpená. V takomto prípade súd prvého stupňa rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 104 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci je totiž neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil to, že ide o vec, ktorú podľa zákona prejednávajú a rozhodujú o nej iné orgány (§ 7 ods. 1 O. s. p.) a nejde ani o vec podľa § 7 ods. 3 O. s. p.. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd sa rovnako nestotožňuje s názorom žalobcu, ktorý v odvolaní uviedol, že sa rozhodovanie úradu vzťahuje len na tie nároky, ktoré uplatňuje priamo poisťovňa. Tak, ako je už uvedené vyššie, postúpením pohľadávky z poisťovne na iný subjekt sa charakter ani obsah tejto pohľadávky nemení. Vždy ide o nárok z práva verejného. O tomto nároku v zmysle § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z. má právo rozhodnúť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Na žalobcu prešla pohľadávka verejno-právneho charakteru. Následky spojené s omeškaním plnenia uvedených nárokov z práva verejného majú za následok aplikáciu len tých noriem práv verejného, na ktoré toto právo obsahuje konkrétnu úpravu. Táto konkrétna právna úprava dáva priestor preto, aby aj postupník zdravotnej poisťovne na príslušnom orgáne uplatňoval jemu postúpené nároky spojené s omeškaním platieb poistného. Postupník vstúpil do práv postupcu a tak na príslušnom úrade uplatňuje tie nároky, ktoré mala a postúpila ďalej poisťovňa. Nemožno preto sa stotožniť so žalobcom, že nie je daná právomoc úradu na rozhodnutie predmetnej veci, pretože nároky neuplatňuje zdravotná poisťovňa. Opäť je treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že postúpením pohľadávky zdravotnou poisťovňou sa obsah pohľadávky nezmenil. Zmena veriteľa nie je preto spojená ani so založením právomoci súdu na rozhodnutie o nárokoch z práva verejného. Podľa názoru odvolacieho súdu niet prekážky, aby úrad, ktorému sa vec po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi, rozhodol o nárokoch, na ktoré mal postupca nárok v zmysle ust. § 23 ods. 2 zákona č.273/1994 Z. z.
Prvostupňový súd preto rozhodol správne, keď konanie zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdzuje.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keďže žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.