Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-51-2011.pdf
PDF · 73.83 KB
No categories available
1Co/51/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu C. V., bytom W., L.. O. č. X, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kuchárom, advokátom v Prešove, Ul. Tkáčska č. 3, proti žalovanému V. M. B. T., so sídlom v A., o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17 C 177/2010-42 z 28.2.2011 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.193 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania vo výške 322,78 Eur na účet jeho právneho zástupcu v tej istej lehote.
Vychádzal zo zistenia, že z vyšetrovacieho spisu UJKP PZ Prešov č. ORP 303/1-OVK-PO vyplýva, že voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie na základe uznesenia vyšetrovateľa, ktoré sa neskôr ukázalo ako bezdôvodné a rozhodnutím Okresnej prokuratúry č. 1 PV 613/07 - 35 z 24.6.2008 bolo zastavené. Toto rozhodnutie zakladá hmotnoprávnu povinnosť za škodu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca v súvislosti s postupom vyšetrovateľa bol vzatý do väzby 28.3.2008, z ktorej bol prepustený 16.6.2008. Žalovaný zodpovedá za túto škodu podľa § 4 ods. 1 písm. k/, lebo ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci a v takom prípade, ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, zodpovedá ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Týmto orgánom je V. M., ktorému žalobca adresoval ako prvému svoju žiadosť a ktorý odmietol túto zodpovednosť. Súd preto zaviazal žalovaného ako zodpovedný subjekt k náhrade tejto škody. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, súd mal preukázané z vyšetrovacieho spisu č. 303/1, ako aj zo záznamov o návštevách právneho zástupcu vo väznici za účelom porady s klientom v tejto veci, ako aj podania žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu predmetné úkony právneho zástupcu. Preto súd žalobe vyhovel.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.
Poukázal na to, že V. vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasti vymedzené v § 11 zákona č. 575/2001 Z.z. V. M. B. T. je právnickou osobou, teda má spôsobilosť byť účastníkom konania. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy jeden účastník je subjektom práva a účastník na opačnej strane je subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania,
sa v občianskom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom skutočne je alebo nie je. Okresný súd nesprávne zaviazal na náhradu škody žalobcu, ktorému však nemôže vzniknúť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody v zmysle § 6 zákona č. 5147/2003 Z.z. sa zakladá na podmienke, že rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým konštatuje nezákonnosť rozhodnutia je súd v konaní viazaný a nemôže pripadnú nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku. Je rozdiel medzi procesnou samostatnosťou vyšetrovateľa v trestnom konaní a dozorovou právomocou prokurátora. Vzhľadom ku skutočnosti, že v týchto prípadoch jediným orgánom príslušným rozhodnúť o tom, či uznesenie vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné, je prokurátor. Civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné. Uznesenie o začatí trestného stíhania, ani uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi neboli zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, ktorým je v tomto prípade prokurátor.
Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu, v zmysle § 21 Občianskeho zákonníka by mal byť vecne legitimovaným štát, a to Slovenská republika, za ktorú koná príslušný orgán.
Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné v tom zmysle, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento je nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, čo je zároveň dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona podľa písm. b/ je orgánom verejnej moci štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týchto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
V predmetnej veci je potrebné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v oboch rovinách, ktoré sú naznačené v odvolaní žalovaného.
Z hľadiska vecnej legitimácie je potrebné upriamiť pozornosť súdu prvého stupňa, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovedným subjektom štát, teda Slovenská republika, pričom príslušný orgán štátnej správy koná len v mene štátu, pričom samostatná zodpovednosť tohto ústredného orgánu štátnej správy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je daná, aj keď takýto štátny orgán má právnu subjektivitu. Súd prvého stupňa sa však touto otázkou vôbec nezaoberal a neustálil, kto má byť zodpovedným subjektom v predmetnej veci a teda kto je vlastne pasívne legitimovaným účastníkom v predmetnej veci.
Pokiaľ ide o otázku veci samej, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa nijakým spôsobom nevysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia, o ktorý prípad v zmysle § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. ide a v čom spočíva nezákonnosť tohto rozhodnutia a ako bola táto nezákonnosť zistená a ako sú splnené ďalšie podmienky pre poskytnutie náhrady škody.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa sa obmedzilo na konštatovanie, že došlo k začatiu trestného stíhania, vzatiu žalobcu do väzby a následne k zastaveniu trestného stíhania, čo samo o sebe postačuje pre priznanie náhrady škody.
V skutočnosti však, ako bolo vyššie naznačené, § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádza z nezákonnosti rozhodnutia, pričom musí existovať príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody na strane poškodeného občana. Touto problematikou sa však súd prvého stupňa nijakým spôsobom nezaoberal.
Preto z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom konaní bude potrebné dôsledne ustáliť, kto je pasívne legitimovaným subjektom na strane žalovaného a zaoberať sa predpokladmi priznania náhrady škody v zmysle § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. a tieto okolnosti náležite vysvetliť v odôvodnení rozhodnutia.
Až po takto vykonanom dokazovaní a naznačených právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.