Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_TT-14S-46-2023.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Subarea
TT-14S/46/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Delip, s.r.o., IČO: 52 752 470, so sídlom Hviezdoslavov 455, zastúpený: JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s.r.o., IČO: 53 998 791, so sídlom Vazovova 6838/9B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101292144/2023 zo dňa 16. mája 2023, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 29.05.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101292144/2023 zo dňa 16.05.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 103358301/2022 zo dňa 14.12.2022, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2020 v sume 4 800,- €.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uviedol, že všetky procesné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú splnené. Zároveň konštatoval, že rozpor medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom je vylúčený. Uviedol, že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca by sa dostal do platobne zlej situácie, ktorá by narušila jeho „obeh peňazí“ v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Pre svojich dodávateľov a zamestnancov by sa stal nedôveryhodným, čo by malo priamy vplyv na jeho ďalšie príjmy. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom exekúciou by sa žalobca dostal do sťaženej schopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom a podobne. Žalovaný je oprávnený realizovať výkon rozhodnutia, ktoré je síce vykonateľné, avšak ešte môže byť správnym súdom zrušené alebo zmenené. Nie je teda daná vlastnosť materiálnej a formálnej nezmeniteľnosti. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Priznaním odkladného účinku sa nevytvorí trvalý právny stav až do momentu právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe, ale správny súd môže uznesenie o priznaní odkladného účinku v priebehu konania aj zrušiť.
3. Žalobca uviedol, že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody, keďže bude bez disponibilných prostriedkov a dostane sa do platobnej neschopnosti, pričom v prípade predaja majetku by nemohol vo svojej činnosti pokračovať. Z uvedeného dôvodu nebude žalobca schopný uhrádzať dane a poistné.
4. Terajšia finančná situácia dovoľuje žalobcovi ďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúca, nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. Prípadná exekúcia nie len že nenaplní svoj účel, navyše dostane žalobcu do platobnej neschopnosti bez možnosti ďalšieho výkonu podnikateľskej činnosti a ako taká prestane fungovať.
5. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie záväzkov – zálohových a riadnych faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti. Napadnuté rozhodnutie v spojení s ďalšími rozhodnutiami žalovaného a daňového úradu predstavuje určenie rozdielu vo výške presahujúcej 30 000,- €, a to len na dani z pridanej hodnoty, čo nie je nezanedbateľná suma. V prípade narušenia finančného obehu žalobcu a prípadného úspechu v spore bude mať výkon rozhodnutia nezvratné dôsledky. Navyše, finančnými prostriedkami žalobca nedisponuje, sám využíva na svoj chod externé financovanie. Žalobca v súvislosti s priznaním odkladného účinku správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 53/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018 zo dňa 04.02.2019. Taktiež poukázal aj na konštantnú judikatúru Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhoduje o správnych žalobách spoločností spadajúcich do skupiny Hydina a ktorý priznáva podaným správnym žalobám odkladný účinok. Žalobca citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a poukázal najmä na to, že v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie je zrejmé, že vykonanie týchto rozhodnutí sa dotkne majetkovej sféry žalobcu. Je tu vysoko pravdepodobná značná hospodárska alebo finančná škoda a takisto vážny nenapraviteľný následok. Nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje.
6. Žalobca uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, keďže priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Úmyslom žalobcu v žiadnom prípade nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia, až do právoplatného skončenia súdneho konania.
7. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť tak, ako tomu je doposiaľ. Nepriznanie odkladného účinku môže pre žalobcu dokonca znamenať až zánik. V rámci zachovania právnej istoty a už raz priznanému odkladnému účinku správnej žalobe považuje žalobca návrh na priznanie odkladného účinku za relevantný a predložené dôkazy za dostatočné. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je jediná možná ochrana žalobcu, ktorá môže zamedziť aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu žalobcovi nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou so svojím majetkom ako obchodnej spoločnosti je nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených ustanovením § 185 písm. a/ SSP a žalobcovi hrozí závažná ujma z dôvodu zablokovania značných finančných prostriedkov, pričom žalobca je ako zamestnávateľ zdrojom príjmu živiteľov rodín.
8. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že navrhuje, aby Správny súd v Bratislave nepriznal podanej žalobe odkladný účinok.
9. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/46/2023 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-14S/46/2022.
10. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
12. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
13. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka, a nie ako pravidlo.
14. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:
- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou,
- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
15. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci:
- v závažnej ujme,
- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne
- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.
16. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda, resp. vážne ohrozenie jeho činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh v podstate odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o poškodení jeho podnikateľskej činnosti, dennodenného chodu žalobcu, možnosti vzniku druhotnej platobnej neschopnosti. Žalobca však existenciu závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby a niektorý z týchto dôvodov musí i riadne preukázať, čo v predmetnej veci žalobca neurobil.
17. V tomto kontexte nemožno hrozbu začatia exekúcie zo strany správcu dane na vymoženie nedoplatku považovať za dôvod, ktorý by bez iného priznanie odkladného účinku odôvodňoval.
Bezpochyby samotný výkon rozhodnutia na plnenie by sa dotkol majetkovej sféry povinného subjektu, avšak bez osvedčenia zákonom predpokladaných dôsledkov nie je dôvod na jeho priznanie. Pokiaľ by aj samotný výkon rozhodnutia (daňová exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá § 185 písm. a/ SSP, uvedené by zákonodarca v takom prípade spojil s odkladným účinkom, ktorý by nastal ex lege, čo sa však nestalo. Žalobca v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdené skutočnosti, konkrétne, že by nemal dostatočné likvidné prostriedky na úhradu dane, prípadne akým spôsobom by bola ohrozená jeho ďalšia činnosť. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.
18. Žalobca zároveň vôbec neosvedčil, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
19. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
20. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP.