Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-197-2011.pdf
PDF · 70.5 KB
No categories available
5Co/197/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Y. M., bytom X. K. I., H. XXX/XX proti odporcovi E. G. K. M..N.., so sídlom v K., S. N. č. XX, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody z choroby z povolania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. augusta 2011, č.k. 5C/123/2011-5 jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude spis postúpený Sociálnej poisťovni Bratislava, pobočka K.. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 100.000 Eur, pričom táto suma predstavuje náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.7.1986 pracoval u odporcu až do 4.8.2009 ako baník. V roku 2007 sa u neho prejavili zdravotné problémy, následne bol u neho konštatovaný trvale zhoršený zdravotný stav s tým, že jeho zdravotné problémy sú spôsobené v súvislosti s jeho pracovným zaradením. Žiadal preto, aby bolo znalecky ohodnotené odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom sám si nárok vyčíslil na sumu 100.000 Eur. Súd prvého stupňa uzavrel, že s účinnosťou od 1.1.2004 vstúpil do účinnosti zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V náväznosti na § 103, § 104 ods. 1 O.s.p., § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 2 písm.c/ citovaného zákona a § 178 ods. 1 písm.a/ bod 3 citovaného zákona z návrhu vyplýva, že keďže si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie základnej sumy bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom nárok je uplatnený dňa 1.8.2011, podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za bolesť má poškodený podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z.z.. Navrhovateľ si uplatnil základné odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorom s účinnosťou od 1.1.2004 rozhoduje v prvom stupni ako o úrazovej dávke príslušná pobočka sociálnej poisťovne. V súlade s § 214 a § 215 zákona o sociálnom poistení možno proti takémuto rozhodnutiu podať opravný prostriedok. Preto o nároku, ktorý si navrhovateľ uplatnil, má právomoc konať a rozhodovať sociálna poisťovňa s tým, že súd uloží s účinnosťou od 1.1.2004 rozhodovať len o nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto nárok si však navrhovateľ neuplatnil. Preto pre nedostatok právomoci súd rozhodol podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. tak, že konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia súd postúpi vec Sociálnej poisťovni Bratislava na ďalšie konanie o návrhu navrhovateľa. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že predmetom daného návrhu je súkromnoprávny vzťah medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom. Zákonník práce stanovuje zodpovednostný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom v § 195 Zákonníka práce. Súd nesprávne použil na navrhovateľom uplatnený nárok ust. § 461/2003 Z.z., pretože základ nároku je práve v Zákonníku práce. Poukázal na § 7 ods. 1 O.s.p., kedy naopak súdom uvádzaný
zákon č. 461/2003 Z.z. sa vzťahuje aj na konanie vo veciach sociálneho poistenia a upravuje konanie v zmysle § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Vyslovil preto názor, že sociálna poisťovňa nemôže rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch založených Zákonníkom práce. Vytýkal súdu prvého stupňa, že ho nijakým spôsobom nepoučila ohľadne návrhu na začatie konania a nevyzval ho na jeho opravu, prípadne doplnenie. Poukázal tiež na iné konanie, kde v tomto prípade súd rozhodoval o chorobe z povolania a o veci s rovnakým právnym základom aj konal. Poukázal tiež na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a týmto dňom bolo aj okrem iného zrušené ustanovenie § 198 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce, podľa ktorého mal zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania nárok voči zamestnávateľovi na poskytnutie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. je náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia jednou z dávok sociálneho poistenia. Úrazové dávky vypláca poškodeným Sociálna poisťovňa. Odporca je povinne úrazovo poistený. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na vec vedenú na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. B./XXX/XXXX, jednalo sa o určovaciu žalobu, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia, že u neho odporca nepracoval za podmienok, v ktorých vzniká choroba z povolania. Takýto nárok však z návrhu navrhovateľa nevyplýva. Mal preto za to, že súd prvého stupňa správne vec posúdil.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Právomoc súdov nie je daná na prejednanie žaloby zamestnanca na náhradu škody voči zamestnávateľovi spôsobenej pracovným úrazom, alebo chorobou z povolania. Vo veci nárokov na náhradu za straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti, náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti a uznaní plnej invalidity, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške a účelových nákladov spojených s liečením, ktoré vznikli do 31. decembra 2003, ale ak boli uplatnené až po 1. januári 2004. O týchto nárokoch po 1. januári 2004 rozhoduje sociálna poisťovňa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pre rozhodovanie o nárokoch na zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zostala právomoc súdov zachovaná aj po 1. januári 2004.
V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom návrh na súd bol doručený dňa 1.8.2011.
Správny bol teda postup súdu prvého stupňa, ktorý v prvom rade skúmal svoju právomoc vo veci konať a dospel k záveru, že vzhľadom na nedostatok právomoci v súlade s ust. § 104 ods.1 O.s.p. je potrebné konanie zastaviť s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená príslušnému orgánu.
Neobstoja námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne. Faktom je, že základ nároku je daný a vyplýva zo vzťahu medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom. Na druhej strane však pokiaľ zákon s účinnosťou od 1.1.2004 stanovil, že o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli uplatnené po 1. januári 2004 je daná právomoc rozhodovania pre sociálnu poisťovňu, nakoľko v zmysle § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. je takáto náhrada jednou z dávok sociálneho poistenia. Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol tak, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená orgánu, ktorý je právomocný vo veci konať a rozhodovať.
Základné právo navrhovateľa týmto porušené nebude, nakoľko o jeho nároku bude rozhodovať orgán, ktorý má na to právomoc a príslušnosť.
Vo zvyšku v celom rozsahu odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .