Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-182-2000.pdf
PDF · 110.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/182/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou, v právnej veci navrhovateľky: L.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, U., zastúpená advokátom JUDr. Milanom Sivým, Nám. sv. Egídia 3006/116, Poprad, proti odporcovi: L.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, U., zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, J. Kráľa 738/12, Senica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania takto:
Súd do výlučného vlastníctva navrhovateľky p r i k a z u j e nehnuteľnosti vedené Správou katastra U., zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre okres U., obec U., katastrálne územie U., okres U. ako pozemok- parcela registra “C“, parcelné číslo XXXX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok- parcela registra “C“, parcelné číslo XXXX o výmere XX m2, zastavené plochy a nádvoria, pozemok- parcela registra “C“, parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2, záhrady a rodinný dom, súpisné číslo XXX, parcelné číslo XXXX, bez povinnosti poskytnutia peňažného plnenia odporcovi z titulu vyrovnania podielov.
O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaním zo dňa 26.06.2000, doručeným na súd dňa 03.07.2000 žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM), nakoľko s odporcom nie je možné sa dohodnúť. Ako spoločný majetok v návrhu označila rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX, garáž postavenú na parcele č. XXXX, zastavané plochy o výmere XX m2, parcela č. XXXX- zastavané plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX- zastavané plochy o výmere XX m2, parc. č. XXXX- záhrada o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX. Zároveň ako spoločný majetok označila osobný automobil Suzuki Swift 1,6 GLX čierna metalíza ŠPZ Q.-XX-XX č. karosérie T. Y. XXSXXXXXXXX, osobný automobil Golf VW zelenej metalízy ŠPZ A.-XX-XX č. karosérie XXXJWXXXXXXXXX, zariadenie rodinného domu- starožitný nábytok: sekretár s hlavami levov, okrúhly stôl, 3 stoličky s koženou výplňou s vlysmi motýľov a kvetín, nástenné hodiny, sedacia súprava, dve kreslá, hotovosť nachádzajúca sa na vkladnej knižke W.- Q. vo výške 20.000 ATS. Ďalej navrhovateľka uviedla, že z manželstva pochádzajú aj nevysporiadané záväzky a to neuhradená časť mladomanželskej pôžičky vo výške 10.000,-Sk. V závere svojho podania navrhovateľa uviedla, že všetky hnuteľné, ako aj nehnuteľné veci boli zakúpené z finančných prostriedkov, ktoré poskytol výlučne jej otec, L.. T. D. a teda sa podstatnou mierou pričinila o nadobudnutie majetku, ktorý formálno- právne patrí do BSM.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že sa opakovane pokúšal o vysporiadenie BSM mimosúdnou cestou, avšak všetky návrhy, ktoré navrhovateľke predložil, zostali z jej strany bez odozvy.
Vzhľadom na uvedený postoj navrhovateľky je rozhodnutie súdu o vyporiadení BSM v konaní o predmetnom návrhu jediným možným riešením.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, s obsahom znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca I.. A. F., obsahom spisu XN XXX/XXXX, M. XXX/XXXX, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo zistené, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XXX/ XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva účastníkov sa narodil syn R., ktorý bol zverený do výchovy a opatery navrhovateľky.
Počas trvania manželstva nadobudli účastníci konania do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom vedený na LV č. XXX katastrálne územie U. a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi účastníkmi konania ako kupujúcimi a G. V. a K. E. ako predávajúcimi. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 746.240,-Kčs.
Súd zo súhlasných výpovedí účastníkov konania, ako aj z predložených potvrdení z peňažného ústavu P. sporiteľňa, a.s. zistil, že účastníci spoločne uzavreli za trvania manželstva zmluvu o pôžičke č. XX XXXXXXX, vo výške 20.000,-Sk, pričom časť pôžičky uhradili účastníci za trvania manželstva a po právoplatnosti rozvodového rozsudku uhradila zostatkovú splátku tejto pôžičky navrhovateľa a to vo výške 10.103,50,-Sk.
Súd z originálov potvrdení o výbere zistil, že navrhovateľke boli poukázané zo strany otca nasledovné sumy a to 14.978,99,-CAD, 1.980,-CAD, 14.964,66,-CAD, 19.963,98,-CAD, 495,-CAD, 14.000,-CAD, 19.963,98,-CAD, 1.940,-CAD, 3.681,50,-CAD, 474,-CAD, 7.542,-CAD, 7.860,50,-CAD, 1.916,-CAD, 1.915,-CAD, 1.915,-CAD, 3.930,-CAD, 1.980,-CAD, 4.978,13,-CAD, 9.985,12,-CAD, 14.978,59,-CAD, 14.987,90,-CAD.
Odporca vo svojej výpovedi zo dňa 24.11.2009 uviedol, že navrhuje rodinný dom predať a peniaze rozdeliť na polovicu, alebo tak, že ho navrhovateľka vyplatí. Ďalej odporca uviedol, že automobil značky Suzuki mal v držbe, pričom ho predal asi v roku XXXX. Osobný automobil zn. Golf mala navrhovateľka. Ohľadom starožitného nábytku odporca uviedol, že ho zrejme zobrala navrhovateľka, videl ho v jej dome blízko U., zároveň dodal, že nemá vkladnú knižku s hotovosťou 20.000,-ATS. Podľa vyjadrenia odporcu bola mladomanželská pôžička už splatená, pričom dlžné sumy mu boli po rozvode strhávané zo mzdy.
Navrhovateľka vo svojom podaní doručenom súdu dňa 18.01.2010 uviedla, že peniaze na kúpu domu boli výlučne z jej účtu. Ohľadom automobilu VW Golf uviedla, že ho nemala nikdy k dispozícii, nakoľko na ňom výhradne jazdil odporca, ktorý mal aj doklady od auta. Potom, čo zostalo auto nepojazdné, ho odparkoval v spoločnosti Porsche Inter Auto, ktorá jej následne zaslala výzvu na úhradu parkovného, tiež bola v tejto súvislosti predvolaná na políciu kvôli priestupku. Navrhovateľka ďalej uviedla, že starožitný nábytok kúpila zo svojich finančných prostriedkov v roku XXXX za 1000,-CAD.Vzhľadom k tomu, že odporca pracoval iba brigádnicky a tiez neúspešne podnikal, jeho finančná situácia mu neumožňovala, aby mohol hradiť kúpu domu, nábytku a áut. Odporca mal prístup k účtom a takisto si ponechal vkladnú knižku, ktorú založila pre ich syna v W. Q. vo F.. Nakoľko rozvodové konanie bolo pomerne zdĺhavé a dom začal chátrať, rozhodla sa ho dať do prenájmu. Napriek tomu, že nájomca dom udržiaval, dokonca ho aj zveladil, odporca ho z domu vyhodil, pričom následne musela hradiť všetky náklady s ním spojené ako daň z nehnuteľností, poistné, nedoplatky, atď.
I.. A. F., znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností v znaleckom posudku č. XX/XXXX stanovila všeobecnú hodnotu domu, ktorý je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ku dňu ku dňu vypracovania posudku vo výške 168.000,-eur.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu uviedla, že rodinný dom je za uvedenú hodnotu nepredajný a to s poukazom na to, že na dome je viacero porúch ako zatečené stropy, plesne, opadaná omietka, vlhké zvislé konštrukcie a na jeho opravu by bolo potrebné investovať minimálne 20.000,-eur a teda uvedená všeobecná hodnota je neprimerane vysoká, pričom ohodnotenie nehnuteľnosti by malo byť vzhľadom na stav nehnuteľnosti oveľa nižšie, ako tomu bolo v roku XXXX.
Odporca na pojednávaní dňa 21.10.2010 uviedol, že na kúpu domu v U. mu požičal T. F. sumu 350.000,- Sk, ktorý mu vystavil aj potvrdenie o tom, že peniaze vrátil. Na výsluchu tohto svedka netrval.
Svedok, I.. R. D., vo svojej výpovedi dňa 17.03.2011 uviedol, že nevie ako nadobúdali účastníci majetok, ale vie, že navrhovateľke posielal peniaze jej otec, ktorý sa tým aj rád chválil. Vždy keď bola príležitosť, tak je poslal peniaze. Podľa vyjadrenia svedka si odporca zmenil priezvisko na D. práve preto, aby peniaze mohli chodiť na jeho meno. L.. D. ho akceptoval len kvôli vnukovi.
Svedkyňa, D. D., vo svojej výpovedi dňa 17.03.2011 uviedla, že nevie ako účastníci spolu hospodárili, ale počula od otca navrhovateľky, ktorý žil v B., že posielal peniaze, ale len jej a jej synovi. L.. D. každému rozprával, že poslal dcére peniaze na dom v Q., na dom v U. a na autá.
Z písomných vyjadrení L.. D. zo dňa 24.10.1999 a 25.10.2000 vyplýva, že svojej dcére poslal peniaze nielen na kúpu domu, ale tiež na kompletné zariadenie domu a na kúpu áut, pričom odporca na kúpu uvedeného neprispel. Vo výpovedi v konaní pred Okresným súdom Trnava sp.zn. XXC XXX/XX dňa 29.3.1995 L.. T. D., otec navrhovateľky, uviedol, že s dcérou (navrhovateľkou) sa nerozprával 2 roky, nakoľko sa nepohodli ohľadom domu - jeho vlastníctva, na ktoré dal dcére peniaze, keď v tom čase si ich nemohol kúpiť na svoje meno, lebo nemal doklady o občianstve Slovenskej republiky. Keď prišiel s tým, že už môžu domy vysporiadať na jeho meno, mali medzi sebou nedorozumenie a dcéra dom v Q. bez neho predala. Dal jej finančné prostriedky na zakúpenie rodinného domu a ona nechcela dodržať ich pôvodnú dohodu, že budú bývať spolu v dome, pretože on jej dal na neho peniaze a vyhnala ho z domu v U. s tým, aby si zobral z domu svoje veci.
Navrhovateľka dňa 27.07.2011 uviedla, že k predaju automobilu Suzuki v roku XXXX na základe sprostredkovateľskej zmluvy nedošlo. Auto jej zobral odporca násilím v čase, keď sa rozhodlo o rozvode, následne jej známy oznámili, že je prepísané na S. Q.. O druhom automobile VW Golf nemá vedomosť, naposledy bolo odstavené v Autoporsche, odkiaľ si ho nezobrala, nakoľko nemala prostriedky na jeho opravu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ešte pred manželstvom sa stala členkou bytového družstva v U., kde mala 3-izbový byt a ktorý kúpila z vlastných finančných prostriedkov. Následne uzavrela dohodu o výmene bytu a o prevode členských práv za byt v Q..
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 27.07.2011 uviedla, že aj rodinný dom v Q. bol zakúpený zo spoločných prostriedkov účastníkov, keď časť ceny bola zaplatená prevodom členských práv a povinností, na základe dohody o výmene bytu.
Súd z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zistil zo dňa XX.XX.XXXX a z dohody o výmene bytov zistil, že predstavenstvo Okresného stavebného bytového družstva U. pridelilo navrhovateľke 3-izbový byt za podmienky, že zaplatí členský podiel 23.765,-Kčs. Na základe dohody o výmene bytov, došlo k vzájomnej výmene bytov medzi navrhovateľkou a I.. F. P., pričom navrhovateľka na základe tejto dohody nadobudla užívacie právo k 3-izbovému bytu v Q..
Svedkyňa L. D., matka navrhovateľky, dňa 27.07.2011 uviedla, že otec navrhovateľky odišiel do B. v roku XXXX. Peniaze je posielal, aby mala všetko čo potrebuje vrátane domu. Vyslovene to mal byť dom pre navrhovateľku a jej syna. Ešte pred manželstvom navrhovateľky jej kúpila byt v U.. Navrhovateľka mala auto už pred manželstvom a počas manželstva mala niekoľko áut, zakúpené z prostriedkov, ktoré jej poslal otec. Po uzatvorení manželstva odporca nepracoval. Neskôr pracoval v F., kde dostal výpoveď, potom pracoval v C. A. a následne v odborárskom rekreačnom zariadení L., kde dostal výpoveď v skúšobnej dobe. Ďalej pracoval v G. skadiaľ odišiel. Svedkyňa tiež uviedla, že pani P. na kúpu domu v U. neprispela, naopak dostávala od navrhovateľky dary.
Svedkyňa V. P., matka odporcu, vo svojej výpovedi dňa 27.07.2011 uviedla, že dom v U. si účastníci kúpili zo spoločných prostriedkov. Má vedomosť o tom, že navrhovateľka má otca v B., ale nevie či od neho dostávala nejaké peniaze, nakoľko v čase keď bývala v U., nemala s otcom dobrý vzťah. Vtedy im dal nejaké peniaze aj jej manžel. L.. D. jej povedal, že to čo dáva svojej dcére takisto dáva aj odporcovi, lebo mu bol ako syn a preto si odporca zobral aj jeho meno. Na otázku sudkyne, prečo si odporca zobral meno otca navrhovateľky, keď pred chvíľou uviedla, že nemali dobrý vzťah s octom navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že nejaký kontakt mali, ale bolo to dávno a nemôže si všetko pamätať.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 07.09.2011 vo svojej záverečnej reči navrhla, aby súd prikázal rodinný dom v U. do výlučného vlastníctva navrhovateľky s tým, aby ju nezaviazal vyplatiť odporcovi vyrovnávací podiel s poukazom na to, že predmetný dom bol zakúpený z výlučných prostriedkov navrhovateľky, ktoré dostala od otca, pričom odporca sa žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie a zveľadenie rodinného domu a ani akéhokoľvek ďalšieho majetku manželov a zároveň, aby súd zaviazal odporcu na uhradenie polovice splatenej pôžičky navrhovateľke.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojej záverečnej reči navrhla, aby súd určil , že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec U., k.ú. U. a okres U. a to rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX vo výmere XX m2 a parcela č. XXXX vo výmere XXX m2-záhrady, ako aj mladomanželská pôžička v P. sporiteľni, a.s. v sume 331,94 eur a tieto hodnoty vyporiadal tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľky a uloží navrhovateľke povinnosť vyplatiť odporcovi sumu 83.834,03 eur z titulu vyporiadania BSM. Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že nehnuteľnosti v k.ú. U. nadobudli účastníci konania za financie patriace výlučne navrhovateľke. Navrhovateľka predložila potvrdenia o výbere peňazí z účtov a to za obdobie od februára XXXX do marca XXXX, pritom poukázala na výbery dňa 26.07.1990 vo výške 30.000,-USD, dňa XX.XX.XXXX vo výške 10.500,-USD a 1.000,-USD dňa XX.XX.XXXX s odôvodnením, že vlastníci nehnuteľností v U. žiadali vyplatenie kúpnej ceny v amerických dolároch. Uvedené sumy však nie sú sumy použité na zakúpenie domu v k.ú. U.. Časť kúpnej ceny bola vyplatená ešte pred ich výberom a kúpna cena bola platená v československých korunách a nie v amerických dolároch. Na zakúpenie nehnuteľností boli použité spoločné prostriedky účastníkov konania, pričom odporca časť finančných prostriedkov na zakúpenie nehnuteľností mal zapožičaných. L.. T. D. dával dary aj navrhovateľke aj odporcovi. Potvrdenia predložené navrhovateľkou nie sú dôkazom toho, že tieto financie boli iba vo vlastníctva navrhovateľky a že boli použité priamo na kúpu nehnuteľností v k.ú. U..
Podľa ustanovenia §-u 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ustanovenia §-u 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa ustanovenia §-u 149 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa ustanovenia §-u 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pripadnú každému z manželov nemá Občiansky zákonník konkrétne hľadiská, treba však vychádzať z princípu o účelnom využití vecí. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého
z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci a dospel k nasledovným právnym záverom :
Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo za podmienok citovaných ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa XX.XX.XXXX. Pretože účastníci vyporiadanie BSM nevykonali dohodou, boli splnené podmienky, aby na návrh navrhovateľky, podaný na súde pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku BSM, vykonal vyporiadanie BSM súd podľa zákonných hľadísk. Súd pri určení vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ako manželov vychádzal z návrhu na začatie konania, z vyjadrení účastníkov konania ako aj zo spresnenia návrhu a z ďalšieho dokazovania v konaní. V rámci skutkového stavu súd zistil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec U., k.ú. U. a okres U. a to rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX vo výmere XX m2 a parcela č. XXXX vo výmere XXX m2- záhrady a ku dňu právoplatnosti rozvodu nesplatená pôžička účastníkov, avšak ku dňu vyhlásenia rozsudku splatená časť pôžičky vo výške 10.103,50,- Sk. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že počas trvania manželstva boli nadobudnuté aj nasledovné hnuteľné veci a to osobný automobil Suzuki Swift 1,6 GLX, osobný automobil VW Golf, starožitný nábytok- sekretár s hlavami levov, okrúhly stôl, 3 stoličky s koženou výplňou s vlysmi motýľov a kvetín, nástenné hodiny 0,5 x 1,9 m, sedacia súpravu, dve kreslá a tiež hotovosť na vkladnej knižke W.- Q.. Tieto hnuteľné veci a peňažnú hotovosť na účte však súd nezahrnul do masy BSM a teda ani neboli vyporiadané, keďže súd nemal preukázanú ich existenciu a žiaden z účastníkov nevedel kto tieto hnuteľné veci po rozvode používal a kto ich má v súčasnosti v držbe, pričom vzájomne tvrdili, že veci sú zrejme v držbe druhého účastníka, ale dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložili a ani nenavrhli dokazovanie týchto skutočností. Súd tiež nezahrnul do predmetu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom v Q., nakoľko dospel k záveru, že patril do výlučného vlastníctva navrhovateľky a nikdy sa nestal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania. Odporca sa na kúpe uvedeného rodinného domu nijako nepodieľal. Zároveň neobstojí tvrdenie odporcu, že pri kúpe tohto domu boli použité spoločné prostriedky, keď časť ceny bola zaplatená prevodom členských práv a povinností, nakoľko členkou Okresného stavebného bytového družstva U. a Stavebného bytového družstva Q. IV. bola len samotná navrhovateľka, odporca je uvedený na dohode o výmene bytu len ako manžel členky družstva. V texte dohody je uvedené, že navrhovateľka žiada o výmenu bytu a prevod členských práv, odporcovi vznikol len spoločný nájom bytu ako manželovi členky družstva.
Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadol najmä na to, ako sa každý z účastníkov zaslúžil o nadobudnutie a udržiavanie spoločných vecí. Na základe preukázaných skutočností súd nemôže mať za to, že miera účastníkov konania čo do nadobudnutia bezpodielového spoluvlastníctva a jeho udržania v priebehu manželstva bola rovnaká. Je zrejmé, že navrhovateľka sa ako jediná zaslúžila o získanie majetkových hodnôt spoločnej domácnosti zo svojich osobných finančných prostriedkov, pričom tieto boli použité, ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, nielen na nadobudnutie rodinného domu, ale aj ďalších spoločných vecí, ktoré však nie sú predmetom vyporiadania a to napríklad osobných automobilov ako aj vybavenia rodinného domu v U.. Skutočnosť, ktorá toto potvrdzuje je to, že na vyplatení nového domu sa podieľala prostriedkami od svojho otca. Dom mal byť podľa dohody prevedený na otca navrhovateľky, lebo poskytol na jeho kúpu finančné prostriedky, ale k prevodu nedošlo pre neochotu navrhovateľky. Aj v prípade, že by navrhovateľka dohodu dodržala, stala by sa jeho vlastníčkou na základe dedenia po svojom otcovi, preto je potrebné dom určiť do jej výlučného vlastníctva, keďže správne nemal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že hodnota nehnuteľnosti vzrástla oproti času kúpy nehnuteľnosti, nakoľko k vzrastu hodnoty nehnuteľnosti došlo iba na základe zmeny právnych predpisov upravujúcich spôsob zisťovania hodnoty nehnuteľností a tiež na celospoločenský vzrast cien nehnuteľností. Samotná nehnuteľnosť je schátralá, nedošlo k jej udržiavaniu a zveľadeniu práve preto, že účastníci konania sa nevedeli dohodnúť na užívaní nehnuteľnosti, naposledy túto nehnuteľnosť užíval odporca, avšak nedošlo k žiadnym opravám ani úpravám nehnuteľnosti a spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode trvá už od roku XXXX, čo bolo spôsobené hlavne tým, že súd nemohol zistiť pobyt odporcu a účastníci nespolupracovali so súdom. Z uvedeného vyplýva,
že vklad navrhovateľky použitý na kúpu nehnuteľnosti, sa plynutím času zhodnotil na súčasnú hodnotu nehnuteľnosti a je potrebné jej vrátiť to čo zo svojho osobného majetku vynaložila na spoločný majetok.
Súd preto považoval za jedinú vhodnú možnosť prikázanie rodinného domu, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, navrhovateľke, keďže všetky peniaze na jeho kúpu boli poskytnuté zo strany otca navrhovateľky samotnej navrhovateľke a je to v súlade s návrhom obidvoch strán v konaní. Aj keď odporca túto skutočnosť popieral a tvrdil, že dom bol kúpený za spoločné peniaze, súd mal za preukázané na základe predložených potvrdení o výbere, písomných listov otca navrhovateľky ako aj z výpovede otca navrhovateľky v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. XXC/XXX/ XXXX, ako aj na základe svedeckých výpovedí, že peniaze na kúpu domu boli poskytnuté výlučne zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka preukázala, že na kúpu rodinného domu mala peňažné prostriedky vo výške 41.700-CAD, pričom výber tejto sumy z účtu uskutočnila nasledovne a to dňa XX.XX.XXXX vo výške 30.000,-USD, dňa XX.XX.XXXX vo výške 10.500,-USD a dňa XX.XX.XXXX vo výške 1.200,- USD. Napriek tvrdeniam odporcu, že tieto peňažné prostriedky nemohli slúžiť na jeho kúpu, nakoľko časť kúpnej ceny bola vyplatená ešte pred ich výberom, má súd za to, že navrhovateľka v danom období mala dostatok prostriedkov a bola schopná uvedenú sumu uhradiť aj z peňazí poskytnutých jej pred podpisom kúpnej zmluvy, pričom súd poukazuje najmä na potvrdenie o výbere na sumu vo výške 14.978,99,- CAD zo dňa XX.XX.XXXX. Naopak odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že uvedený rodinný dom bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov resp. aj z jeho prostriedkov, ktoré mal zapožičané a z tohto dôvodu ani prípadný nárok odporcu vyplývajúci z vynaloženia finančných prostriedkov nemôže byť v konaní o vyporiadanie BSM prejednaný. Nakoľko sa odporca žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie rodinného domu, ako aj ďalšieho spoločného majetku, súd rozhodol tak, že nezaviazal navrhovateľku vyplatiť odporcovi vyrovnávací podiel.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vyporiadanie masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania rovnakým dielom by bolo nespravodlivé a nebolo by v súlade s ustanovením §-u 150 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa sama z prostriedkov od svojho otca zaslúžila o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva. V čase kúpy domu a počas celého manželstva bol odporca zamestnaný len krátkodobo alebo vôbec, okrem zamestnania iný zdroj príjmu neuviedol a nepreukázal. Navrhovateľka ako jediná zabezpečovala príjem do rodiny, sama zabezpečovala potreby dieťaťa ako aj starostlivosť o dieťa a spoločnú domácnosť. Z uvedeného vyplýva, že odporca tým, že riadne nepracoval si počínal nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby a svojim správaním spôsobil, že masa bezpodielového spoluvlastníctva sa nerozšírila o iný majetok ako je predmetná nehnuteľnosť. Skutočnosť, že navrhovateľka sa pričinila o vznik spoločného majetku, svedčí aj skutočnosť, že okrem predmetného domu, mala vo svojom výlučnom vlastníctve dom v Bernolákove, ktorý bol počas manželstva predaný a tak mali účastníci konania ďalšie finančné prostriedky z výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Vzhľadom na to, že súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva navrhovateľky bez toho, aby zaplatila odporcovi čiastku z titulu vyrovnania podielov a to s poukazom na vyššie uvedené, súd nezaviazal odporcu na úhradu polovice splatenej časti pôžičky navrhovateľke, nakoľko ide o zanedbateľnú sumu oproti cene nehnuteľnosti a počas konania navrhovateľka nepreukázala aký bol zostatok pôžičky ku dňu zániku BSM.
Súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.