Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Tk-1-2023.pdf
PDF · 172.52 KB
Case nature
Area
Subarea
37Tk/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Šatkovej a prísediacich A. B. C. a D. E. A. E. F., E., v trestnej veci obžalovaného B. G., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 13.12.2023, takto
rozhodol:
2
Obžalovaný
B. G., narodený XX.XX.XXXX v Komárne, trvale bytom H., I. J. E. XXXX/XX, I. H., bez prihlásenia H., G. K. L. XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 04.02.2023,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 03.02.2023 okolo 22:30 hod. v Komárne, na ulici Železničnej na železničnej stanici pristúpil k poškodenému B. M., ktorého bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia udrel päsťou do tváre a následne v úmysle usmrtiť ho opakovane veľkou intenzitou kuchynským nožom s plastovou rukoväťou o celkovej dĺžke približne 168 mm, dĺžke čepele približne 60 mm ho najmenej 6-krát bodol do oblasti hlavy, krku, hrudníka a brucha, čím mu spôsobil bodnorezné rany v oblasti spánkovej vpravo, temennozáhlavovej oblasti vľavo, ľavého líca, kývača hlavy vľavo smerom ku stredu, V. medzirebria vpravo vedľa hrudnej kosti s krvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny pod ľavým rebrovým oblúkom s prederavením predstery a tenkého čreva s dobou liečenia a práceneschopnosťou 8-12 týždňov, pričom u neho došlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, t e d a :
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
t ý m s p á c h a l :
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, s použitím ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - kuchynský nôž s čiernou rúčkou, ktorý tvorí prílohu vyšetrovacieho spisu.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému B. M., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX J., škodu vo výške 7 078,95 eur a spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einstenova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 10 530,03 eur.
Podľa § 288 Trestného poriadku poškodeného – spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einstenova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
15
Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra, sp. zn. Kv/31/23/4400 dňa 18.07.2023, Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) prejednal trestnú vec obžalovaného B. G. (ďalej len „obžalovaný“) stíhaného pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.
Súd vykonal potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka – poškodeného B. M., výsluchom svedkov N. O., D. F., P. C., H. Q., I. F. a R. F., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov D. M. a S. F. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov znalcov B. P. H., B. H. D., B. B. T., Kriminalisticko expertízneho ústavu PZ, oboznámením listinných dôkazov, pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/89/2021, pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/91/2020.
Obžalovaný B. G. po vznesení obvinenia odmietol v prípravnom konaní vypovedať. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Počas hlavného pojednávania sa k vykonávanému dokazovaniu nevyjadroval.
Súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítal časť výpovede obžalovaného z prípravného konania zo dňa 06.02.2023, z č.l. 45 spisu – v časti ku skutku. Pred sudkyňou pre prípravné konanie pri svojom výsluchu dňa 06.02.2023, v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tp/12/2023 pri rozhodovaní o väzbe uviedol, že skutok ľutuje a podrobne sa ku skutku nechce vyjadriť
Svedok – poškodený B. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 03.02.2023 okolo 22:30 hod. vystúpil z vlaku, prešiel podchodom na parkovisko, mal na chrbte ruksak, v ruke telefón, išiel s na parkovisko hľadať auto, auto tam nebolo, otočil sa a išiel smerom späť, pán – útočník stál asi tri kroky za ním, otočil sa a chcel ho obísť, ale ten pán sa postavil pred neho a napadol ho. Poškodený dostal päsťou do tváre, a následne ostatné údery, poradie si nepamätal, následne padol na zem, keď sa postavil, začal kričať
a útočník sa rozbehol smerom na autobusovú stanicu a on sa rozbehol za ním. O chvíľu zistil, že krváca, prestával vidieť, tak to vzdal, ostal stáť a vrátil sa späť. Pri návrate odpadol a ďalej si už nepamätá, prebral sa až v nemocnici. Keď sa to stalo, boli na vlakovej stanici len oni dvaja, na tom mieste neboli žiadne iné osoby, bola tma, ale nepršalo. Nevedel uviesť, ako útočník vyzeral, ani čo mal oblečené. Pri úderoch nevidel, že by mal útočník v ruke nejaký predmet, celý čas si myslel, že ho udiera päsťou. Prvý úder bol do brucha, do hrude, spadol na zem, mal preťatý krk aj líce, bolela ho sánka. Za útočníkom bežal dole smerom k autobusovej stanici a potom medzi bytovky, tam som zistil, že krváca. K útočníkovi sa dostal najbližšie na vzdialenosť asi meter – dva, nedočiahol na neho. Útočník na neho nekričal, až na konci mu povedal, že mu mobil nezobral, pričom to mal povedať po slovensky. K liečbe uviedol, že bol mesiac nemocnici a doposiaľ nie je v poriadku. Mal ukončenú PN, zamestnal som sa, ale po šiestich týždňoch som musel ísť znova na PN, lebo mal bolesti a nevydržal to.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka- poškodeného z prípravného konania zo dňa 29.02.2023, z č.l. 88 a nasl. spisu. Svedok – poškodený v prípravnom konaní uviedol, že dňa 03.02.2023 okolo 22:00 hod. - 22.30 hod. cestoval z Bratislavy do Komárna, kam išiel za priateľkou H. Q.. Bola noc, nepršalo. Z vlaku vystúpil on a ďalšie dve osoby, pán sadol do taxíka, staršia pani pod tým perónom si schovávala peňaženku do kabelky a išla preč. Celý čas, kým očami hľadal auto priateľky, s ňou telefonoval. Ako odbočil vľavo, tak obišiel skoro celú dĺžku budovy až za roh, kde je ďalšie parkovisko, tam ale priateľka nebola, tak sa otočil, že sa vráti naspäť, v tom ten pán stál od neho na tri – štyri kroky. Stále telefonoval s priateľkou, útočník mu nič nepovedal, nijako ho neoslovil. Len ako sa on otočil a chcel ho obísť sprava, tento sa mu postavil do cesty a prvé, čo bolo, tak dostal päsťou zboku do pravého líca naspodok sánky, päsťou asi útočníkovej ľavej ruky, a hneď potom dostal úder, nevedel, ktorou rukou, odspodu do brucha, tretí bol do pravej časti hrude, tiež nevedel uviesť, ktorou rukou, a po tomto padol na zem, po krátkej chvíli sa pozbieral. Pri útoku mal na chrbte ruksak, v ľavej ruke mal veľkú tašku s vecami a v pravej ruke mal mobil, mal teda plné ruky a nevedel sa v prvom momente brániť, bol to okamih, nestihol zareagovať. Keď padal, tie veci sa mu rozsypali, aj mobil odletel. Vyskočil na nohy, začal kričať, čo robí, aby prestal, útočník k nemu pristúpil, on možno krok - dva cúvol, útočník podišiel k nemu a potom dostal rany. Posledná rana bola zvrchu na hlave ako keby s výskokom, čo videl, že sa útočník pozdvihol. Nevedel uviesť, či ho kopol do bedrového kĺbu, keď bol na zemi, ale pociťoval bolesti kĺbu. Netušil, že či ho útočník udieral, alebo mal v ruke niečo. Následkom úderu do hlavy, ktorý bol dosť silný, išiel do kolien, ale nepadol. Od toho prvého pádu na útočníka celá čas kričal, nevedel sa brániť, lebo mal plné ruky. Po tej poslednej rane zvrchu do hlavy sa útočník otočil a začal utekať. Obzrel sa, kde má veci, či mu útočník niečo zobral, nevidel mobil, tak si myslel, že útočník mu ukradol mobil. Začal za ním utekať a kričal, nech stojí, nech mu vráti mobil. Utekali od rohu vlakovej stanice pri malom parkovisku blízko koľajiska smerom k autobusovej stanici dole trávou a stále rovno potom cez celú tú autobusovú stanicu pomedzi bytovky do tmy. Keď zišli dole tým brehom, mal útočníka na dosah, ale nepodarilo sa mu ho chytiť, tak za ním bežal ďalej. Až keď vchádzal z osvetleného priestoru do tmy, tak si chytil krk, vtedy zistil, že krváca na krku, chytil si aj ucho, celú tvár mal otečenú, krvavú. Vbehli do tmy medzi bytovkami, tam nič nevidel, strácal zrak, nevládal, začalo mu byť zle. Keď spomalil, spomalil aj útočník, lebo asi tiež nevládal. Videl ako zastavil a jediné, čo mu povedal, bolo „Ja som ti mobil nezobral.“ Myslí si, že to povedal po slovensky. Neveril mu, preto sa za ním znova rozbehol, po pár metroch zastavil, lebo bola úplná tma, začínalo mu byť zle a uvedomil si, že krváca a v prípade, že by útočníka dobehol, strhla by sa ďalšia bitka. Spomalil a útočník utiekol. Bol v tom čase v dosť zlom stave, otočil sa išiel späť na stanicu, s tým, že si celý čas myslel, že mu útočník ukradol mobil. Keď vyšiel z tmy na autobusovú stanicu, videl už len obrysy priateľky a auta, lebo začal strácať zrak aj sluch, celkovo mu bolo zle. Pri aute odpadol. Ruksak, ktorý mal celý čas na chrbte, nejako položil na zem a spadol pri aute. Priateľka ho prebrala, s tým, že idú do nemocnice, pričom on ju ešte prehovoril, aby išli na železničnú stanicu pre tie popadané veci, kde ona našla aj ten mobil, a odviezla ho do nemocnice. K popisu osoby útočníka poškodený uviedol, že bol celý v tmavom oblečení, mal buď čiapku alebo kapucňu na hlave, výškovo asi rovnako ako on, teda 165-170 cm, nebol ani tučný, skôr chudšej postavy, videl na chvíľu jeho tvár, ale nevedel ju popísať, bol to veľmi krátky čas. Oči, nos, nejaké zvláštne znamenie si nevšimol. Vlasy nevedel popísať, mal niečo na hlave. Nevedel sa vyjadriť ani k farbe pleti. Celý bol v tmavšom oblečení, tenisky si nevšimol aké mal, bundu mal určite tmavú, aj nohavice boli tmavej farby. Pokiaľ ide o vek, určite to bola dospelá osoba, a tým, ako utekal, určite mladší, nebol starý. Útočník bol pre neho neznámy človek, nikdy predtým ho nevidel.
Svedok D. F. vypovedal, že v kritický čas bol pri tuneli na stanici, kde bolo viacero ľudí, boli z Hurbanova. Čakali na autobus, čas si nepamätal. Počul, ako niekto kričal po slovensky o pomoc, pred ním bežal útočník. Boli dosť ďaleko od nich. Obžalovaného pozná z videnia. V ten deň videl obžalovaného v priebehu dňa, inde a nie na stanici, ale ako sa ide na stanicu. Ten, ktorý bežal ako druhý, sa vrátil a odpadol pri aute, bola tam slečna, ktorá im nedovolila pomôcť. Na hlavnom pojednávaní si na oblečenie obžalovaného nepamätal.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 12.06.2023 z č.l. 207-212 spisu, v časti popisu oblečenia osoby, str. 4 zápisnice o výsluchu. V prípravnom konaní svedok uviedol, že obžalovaný bol oblečený v čiernom a na hlave mal kapucňu.
Svedok N. O. uviedol, že v kritický večer ho kamarát M. (D. F.) poslal ku koľajniciam, pozrieť, či tam má kamaráta. Pri koľajniciach, keď išiel z podchodu ku koľajom, videl stáť iba obžalovaného, stál oproti nemu. Nekomunikovali spolu. Svedok sa vrátil k ostatným, k tunelu pri autobusových zastávkach. Po cca 5- 10 minútach na to prišiel vlak. Následne počuli, ako niekto kričí o pomoc a videl obžalovaného, ako uteká prvý, a za ním bežal ten zranený. Bežali smerom k bytovkám, na vzdialenosť od neho asi 5 metrov, bolo to na druhej strane cesty. Potvrdil, že obžalovaný mal v ten deň oblečené čierne veci a na hlave mal kapucňu. S obžalovaným sa stretol predtým, v ten večer.
Svedkyňa H. Q. uviedla, že v ten deň bolo nepriaznivé počasie, rozhodla sa, že pre poškodeného pôjde na stanicu. Došla skôr, mohlo byť cca 22:10 hod., čakala na kraji na železničnej stanici v aute. Videla prichádzať vlak, v ktorom sa nachádzal poškodený, a bol pripravený, že vystúpi. Nevšimla si, že na ktorú stranu vystúpil, asi si ju nevšimol, lebo jej volal, že kde sa nachádza, a ako spolu telefonovali, tak ho navigovala na správny smer. Z ničoho nič sa v telefóne ozvalo „au“, nechaj ma, svedkyňa kričala do telefónu, že čo sa deje, čo sa deje, nakoľko ale nedostala odpoveď, tak vystúpila z auta, že sa pozrie, čo sa stalo, či ho niekde uvidí. Jediné videla už len utekajúceho človeka smerom na autobusovú stanicu, ktorá je hneď pod vlakovou. Usúdila, že sa poškodený pravdepodobne za niekým rozbehol, a išla sa pozrieť na autobusovú stanicu. Na stanici okrem ľudí čo tam postávali, nikto iný nebol a keď sa ich pýtala, či nevideli, kam utekali dotyční, tak povedali, že nikoho nevideli. Po chvíli, keď si už chcela sadnúť do auta, tak spomedzi bytoviek na ňu začal kričať poškodený, s tým, že už bol celý od krvi a videla na ňom, že postupne stráca vedomie. Ako išiel k nej, jej povedal, nech mu zoberie batoh a akonáhle chytila ruksak, on odpadol. Rýchlo otvorila auto a snažila sa ho naložiť, s tým, že po chvíľke došiel naspäť k vedomiu. Potom, čo ho naložila, tak je poškodený povedal, že na stanici ostali ešte nejaké veci. Tak sa rýchlo vrátila po veci, ktoré hodila do auta, a utekali do nemocnice. Cestou v aute poškodený ešte niekoľkokrát stratil vedomie. V nemocnici si ho už prevzal personál. K osobe páchateľa uviedla, že nevie, kto to konkrétne bol. Bol to zlomok sekundy, sčasti bol na svetle a sčasti v tme a mal na hlave kapucňu.
Svedok R. F. pri svojom výsluchu uviedol, že mu volali v piatok, presný dátum si nepamätal, že mu zomrel bratranec. Privolal taxík, bolo to okolo trištvrte na osem večer, a obžalovaný, ktorý býval u svojej matky, sa ho opýtal, či môže ísť s ním taxíkom do osady Harčáš. Išiel tam s obžalovaným a I. F.. U Rómov je taký zvyk, že keď niekto zomrie, kamaráti, príbuzní, bratranci idú na rozlúčku s nebohým. Tam len sedeli, obžalovaný bol s nimi v kuchyni do pol tretej ráno nasledujúceho dňa. Naspäť išli taxíkom. Na rozlúčke bolo veľa ľudí, nikoho obžalovaný nepoznal okrem neho, nebol tam nikto z G. K., kde býva. Obžalovaný nebol s nebohým rodina, len kamarát.
Svedok P. C. uviedol, že v inkriminovaný deň pil pri tuneli. Bol tam ešte M. a chalan s menom Ádám. Zbadal, ako nejaká osoba kričí o pomoc, že mu ukradli mobil, po slovensky, tá osoba utekala za útočníkom. Ale asi ho nechytil. Vzdialenosť od utekajúcich osôb si nepamätal. Utekali od vlakovej stanice a bežali až za budovu obchodu Jednota. Potom sa poškodený vrátil k autu, oprel sa o kapotu vozidla, kde spadol na chrbát. Útočník mal oblečené čierny kabát s kapucňou, svetlomodré rifle a svetlé botasky. Skutok sa mal odohrať medzi 21:30 – 22:30 hod. Na hlavnom pojednávaní k rozporom vo výpovedi, oproti výpovedi v prípravnom konaní, uviedol, že vtedy bol na pol opitý, na pojednávaní hovorí pravdu, lebo ani na hlavnom pojednávaní si to už nepamätal, nevedel to s istotou povedať. Obžalovaného stretával častejšie, v osade.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 01.06.2023 z č.l. 174 – posledný odsek.
V prípravnom konaní svedok uviedol, že prvý utekajúci mal postavu ako G., ale či to bol on, nevedel potvrdiť. Vedel len toľko, že Czirok ho tam videl predtým. Nevedel, či bežal dole G., lebo toho zahliadol len v rýchlosti, a mal aj kapucňu, ale postavu mal rovnakú. Bližšie sa o tom s O. ani s Bugym odvtedy nerozprávali.
Svedok I. F. uviedol, že v ten deň, to bolo asi piatok, u nich zomrel mladý chlap. Spolu s R. F. sa chceli ísť s ním rozlúčiť a obžalovaný prišiel za nimi. Spýtal sa, že kam idú. Keď mu povedali, že sa idú rozlúčiť s nebohým, lebo je to taký rómsky zvyk, spýtal sa, či môže ísť s nimi. Volali taxík, mohol prísť o pol ôsmej – trištvrte na osem, sadli do taxíka všetci traja a išli na tú rozlúčku s nebohým. Bolo tam veľa Rómov (500-600 ľudí), v dome, aj na dvore. V izbe, kde boli muži, sedeli a nikto z nich sa celý čas nepostavil. Sedeli pri stole tak, že sa videli. On sedel vedľa R., obžalovaný sedel oproti nim, ani na toaletu neodišiel. Asi o pol druhej – trištvrte ráno volali taxík a o pol tretej sa dostali domov všetci traja. Obžalovaný nebol s nebohým v príbuzenskom pomere. Svedok uviedol, že všetci obžalovaného poznajú, ale nevedel uviesť, kto sú tí ľudia. Svedok popísal vzdialenosť medzi Hradnou ulicou a osadou Harčáš asi 1 km, pričom má ísť o rovný terén, pešo dostupný.
Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán prečítal výpoveď svedka S. F. zo dňa 08.06.2023 z č. l. 189-194, z ktorej vyplýva, že o skutku sa dozvedel zo správ, našiel bratovi – obžalovanému obhajcu. Od I. F. a R. F., s ktorými sa náhodou stretol, sa dozvedel, že obžalovaný mal byť s nimi na G., kde niekto zomrel.
Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán prečítal výpoveď svedka D. M. zo dňa 08.06.2023 z č. l. 202-206, ktorý uviedol, že ako taxík ho na G. zavolal U. a I. F. spolu so starším (R. F.), toho poznal, a mladým, toho v ten večer videl prvý krát – obžalovaný, chceli ísť tiež. U. vyložil na G. ulici, asi č. 11, tí traja chceli ísť na G., kde sú unimobunky, ale vyložil ich na V. I., čo je asi 5 minút odtiaľ peši. Podľa času jázd to bolo cca o 0.20 hod.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok znalca B. P. H., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Traumatológia, č. 39/2023 (č.l. 287-351), zo záveru ktorého vyplýva, že poškodený B. M. utrpel bodno reznú ranu v spánkovej oblasti vpravo, veľkosti cca 4 cm, zasahujúcu do podkožia, bodno reznú ranu v temenno záhlavovej oblasti vľavo, veľkosti cca 5 cm, zasahujúcu do kosti, bodno reznú ranu v oblasti ľavého líca, veľkosti cca 1,5 cm, bodno reznú ranu v oblasti kývača hlavy vľavo smerom ku stredu, veľkosti cca 1,5 cm, zasahujúcu do podkožia, bodno reznú ranu v oblasti piateho medzirebria vpravo vedľa hrudnej kosti, veľkosti cca 1,5 cm širokú, ktorá prechádzala z pravej strany smerom doľava cez medzihrudie až do ľavej pohrudnicovej dutiny s krvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny, bodno reznú ranu v oblasti pod ľavým rebrovým oblúkom, veľkosti 2-3 cm, prenikajúcu do dutiny brušnej s prederavením predstery a s prederavením tenkého čreva. Znalec sa domnieval, že vzájomné postavenie páchateľa a poškodeného v čase vzniku zranení bolo také, že mohli stáť oproti sebe, a zranenia boli spôsobené spôsobom, ako to uvádzal poškodený vo svojom výsluchu. Jednalo sa o pôsobenie vonkajšieho, priameho aktívneho násilia silnej intenzity ostrým predmetom s najväčšou pravdepodobnosťou nožom, pričom smer násilia bol pod ľavým rebrovým oblúkom smerom do dutiny brušnej, kde došlo k prederaveniu predstery a tenkého čreva. Jednalo sa o násilie ostrým predmetom, silnej intenzity. Znalec v závere uviedol, že tieto zranenia boli spôsobené ostrým predmetom, a to kuchynským nožom, ktorý vydal obžalovaný dňa 04.02.2023. Ďalej konštatoval, že vyššie uvedené zranenia neboli spôsobené nožničkami vydanými obžalovaným dňa 04.02.2023. Podľa znalca bol poškodený ohrozený na živote a len vďaka urgentnej a vysoko odbornej lekárskej pomoci nedošlo ku smrti poškodeného.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok B. H. D., znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, č. 20/2023 (č.l. 404-450), zo záveru ktorého vyplýva, že u obžalovaného bola ešte v detstve diagnostikovaná mentálna retardácia ľahkého stupňa, a to znamená, že trvala pred skutkom, v čase skutku a trvá aj v súčasnosti, jedná sa o stav trvalý, neliečiteľný a prejavuje sa celkovým znížením intelektových schopností, absenciou abstraktného myslenia, úsudková schopnosť je však zachovaná. Okrem toho bolo u obvineného diagnostikované škodlivé užívanie viacerých psychoaktívnych látok (stimulancií a kanabinoidov), ktoré nedosahujú stupeň závislosti. Mentálny deficit podľa znaleckého posudku nie je takého stupňa, aby obžalovanému bránil rozpoznať, že svojim konaním pácha trestný čin
a nebola ním ovplyvnená ani jeho schopnosť ovládacia. Diagnostikované škodlivé užívanie viacerých psychoaktívnych látok taktiež nemalo v čase skutku vplyv na tieto schopnosti. Rovnako tak ani požitie metamfetamínu pred skutkom nepôsobilo forenzne významne na rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti obžalovaného. Obe tieto schopnosti v čase spáchania skutku boli zachované. Vzhľadom k svojmu duševnému stavu v dobe vyšetrovanej udalosti bol schopný rozpoznať protispoločenskú nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať. Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný účasti na trestnom konaní a je schopný plne chápať zmysel trestného konania. K motivácii sa vyjadruje psychológ, z psychiatrického hľadiska znalkyňa konštatovala, že motivácia inkriminovaného skutku nebola patologická, čiže chorobná. V závere uviedla, že obžalovaný netrpí ochorením z okruhu psychóz a nebola u neho ani diagnostikovaná závislosť od alkoholu či iných psychoaktívnych látok, nie je indikované opatrenie v zmysle ochranného liečenia a nie je dôvodný ani návrh ochrannej psychiatrickej liečby mentálnej retardácie, ktorá je liečbou neovplyvniteľná. Rovnako nie je indikované nebezpečenstvo pobytu na slobode.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok B. B. T., znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, č. 4/2023 (č.l. 358-397), v ktorom v závere konštatovala, že osobnosť obžalovaného je simplexná, s intelektom v pásme miernej duševnej zaostalosti, čo je ale mentálna výbava umožňujúca mu diferencovať, že konanie tvoriace podstatu inkriminovaného trestného skutku, je z pohľadu zákona a spoločnosti konaním neprípustným, stojacim mimo hranice základných noriem, toto aj verbálne počas psychologického vyšetrenia potvrdil. Dominujú rysy disociálnej poruchy osobnosti, s plochou egocentrizovanou emotivitou, nerozvinutými vyššími citmi, neschopnou empatie, decentrácie, nedostatočným rešpektovaním potrieb iných, s absenciou sebareflexie. U obžalovaného možno očakávať sklon ku vedomému skresľovaniu výpovedí, čo platí aj pre predmetnú vyšetrovanú vec, v tomto kontexte sa však nejedná o chorobný fenomén, ale účelové, tendenčné skresľovanie. Príležitostne u neho možno pripustiť konfabulátorskú produkciu – nevedomé vypĺňanie medzier v pamäti novotvarmi, nevedomými „spomienkami“, oveľa častejšie je však potrebné očakávať fabulačné tendencie. Znalkyňa uviedla, že pri vyšetrení spáchanie skutku poprel. Psychologicky najpravdepodobnejším motívom jeho konania je motív posesívny (snaha obohatiť sa, získať finančné prostriedky, resp. predmety, ktoré by sa dali speňažiť), pri odbrzďujúcom vplyve návykovej látky. Osobnosť obžalovaného je ovplyvniteľná a manipulovateľná, najmä v kontexte promptného uspokojovania vlastných potrieb, sociokulturálne, morálne a etické zábrany u neho nie sú dostatočne zvnútornené, tým ani dostatočne funkčné, ľahko tieto hranice prestúpi. V čase pred predmetným skutkom možno u neho predpokladať frustráciu základných existenčných potrieb. Malígna predátorská agresivita nepatrí k dominantným osobnostným črtám obžalovaného, v prípade psychicky záťažových situácií možno predpokladať verbálnu agresiu, pri náraste situačných afektov aj fyzickú agresiu, táto sa môže manifestovť aj v inštrumentálnej podobe ako prostriedok na dosiahnutie cieľa uspokojenia subjektívnej potreby, čo zvlášť platí pre stavy pod vplyvom návykovej látky. Z toho hľadiska podľa znalca je u obžalovaného vysoký predpoklad recidívy protispoločenského konania a prognóza resocializácie je u obvineného z psychologického hľadiska hodnotená ako nepriaznivá.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok Kriminalistického expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/492 – mechanoskopia (č.l. 262-270), z ktorého záveru vyplýva, že bodnorezné poškodenia na odevných zvrškoch zabezpečených v nemocnici Komárno patriacich poškodenému, pravdepodobne vznikli násilným pôsobením jednobritým nástrojom (napr. prienikom čelepe noža, a pod.) Vzhľadom na tvar, charakter, parametre a spôsob vzniku bodnorezných poškodení zistených na predložených odevných zvrškoch (oblečenie poškodeného zabezpečené v nemocnici v Komárne) a vzhľadom na parametre čepele noža, ktorý bol vydaný obžalovaným dňa 04.02.2023, je možné konštatovať, že uvedené bodnorezné poškodenia mohli byť vytvorené aj čepeľou predloženého noža.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/492 – biológia (č.l. 249-261), ktorým bolo zistené, že DNA profil zistený z biologického materiálu zaisteného z biologických stôp, ktoré boli zistené a zaistené dňa 04.02.2023 pri ohliadke miesta činu Komárno, ul. Železničná, železničná stanica, je zhodný s DNA profilom poškodeného B. M.. Z výsledkov DNA
analýzy vyplynulo, že DNA profil zistený z biologického materiálu zaisteného z biologickej stopy – modré rifľové nohavice obžalovaného, ktoré boli obžalovaným vydané pri zadržaní dňa 04.02.2023, pochádza od osoby ženského pohlavia, bol vhodný na individuálnu identifikáciu, porovnaním v databáze DNA profilov nebol zistený zhodný DNA profil. Ďalej DNA profil zistený z biologického materiálu zisteného a zaisteného zo stôp – povrchovej časti nožníc, vonkajšieho povrchu rukávov a predných dielov bundy, z vonkajšieho povrchu predných dielov trička, vydaných obžalovaným pri jeho zadržaní dňa 04.02.2023, je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej údajmi obžalovaného B. G.. Biologický materiál zaistený zo stopy – vonkajšieho povrchu rukávov a predných dielov svetra vydaného obžalovaným pri jeho zadržaní dňa 04.02.2023, pochádza najmenej od dvoch osôb. Majoritná časť zmiešaného DNA profilu bola vyhodnotená ako zhodná s DNA profilom obžalovaného B. G., nestotožnená minoritná časť zmiešaného DNA profilu nebola využiteľná na individuálnu identifikáciu. Biologický materiál zaistený zo stôp – z povrchu rukoväte nožníc a povrchu čepele a rukoväte noža, pochádza najmenej od dvoch osôb. Uvedený zmiešaný DNA profil je tvorený kombináciou DNA profilu porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej údajmi obžalovaného B. G. a DNA profilu pochádzajúceho od osoby ženského pohlavia vhodného na porovnanie a identifikáciu, rovnakého ako v prípade stopy z povrchu predných a zadných dielov nohavíc. Biologický materiál zaistený zo stopy, veci poškodeného B. M. – z povrchu vrchnej časti rukávov mikiny, pochádza najmenej od dvoch osôb. Majoritná časť zmiešaného DNA profilu je zhodná s DNA profilom poškodeného B. M., nestotožnená minoritná časť zmiešaného DNA profilu nie je vhodná na individuálnu identifikáciu. Biologický materiál zaistený zo stopy – z povrchu špičiek pravej a ľavej topánky a vecnej stopy z trička obžalovaného B. G., zaistenej ÚVV a UVTOS Nitra, je zmiešanou biologickou stopou pochádzajúcou najmenej od troch rôznych osôb a získané DNA profily nie sú vhodné na interpretáciu a individuálnu identifikáciu.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2023/2108 (č.l. 273-277), zo záverov ktorého vyplýva, že vo vzorke krvi obžalovaného nebola skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť omamnej a psychotropnej látky zo skupiny kanabinoidov, amfetamínov, opiátov, bezodiazepínov, barbiturátov, metadónu, metabolitov kokaínu, buprenorfínu, tramadolu, zolpidemu, fentanylu a tricyklických antidepresív. Vo vzorke moču obžalovaného nebola skríningových vyšetrením zistená prítomnosť omamnej a psychotropnej látky zo skupiny kanabinoidov, amfetamínov, opiátov, bezodiazepínov, barbiturátov, metadónu, metabolitov kokaínu, buprenorfínu, tramadolu, zolpidemu, fentanylu a tricyklických antidepresív. Vo vzorke krvi obžalovaného nebola zistená prítomnosť etanolu.
U obžalovaného bol dňa 04.02.2023 vykonaný tzv. Rapiddrug test vzorky moču, ktorý bol pozitívny na metamfetamín. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Bratislava je však zrejmé, že vo vzorke krvi a moču obvineného nebola skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok, ani prítomnosť etanolu, pričom za účelom odstránenia rozporov bol Kriminalistický a expertízny ústavu Policajného zboru požiadaný o vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že v prípade použitia Rapiddrug testov sa jedná o orientačné testy, u ktorých nemožno vylúčiť falošnú pozitivitu.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.
V zápisnici o obhliadke miesta činu (č.l. 452-478) je preukázané, že obhliadka začala pred poslednou budovou napravo od hlavnej budovy železničnej stanice v Komárne, ul. Železničná. Okolo tejto budovy sa ohliadajúce osoby presunuli ku koľajisku. Miesto činu sa nachádzalo vo vzdialenosti cca 1,5 m od koľajiska, cca 5 m od začiatku perónu, kde sa na zemi na betónovej ceste nachádzali stopy červenej tekutiny neznámeho pôvodu, z ktorých boli odobraté stery, označené ako stopy 2,3, a 4 – biologické, z okruhu miesta činu. Pri budove, bližšie k hlavnej budove železničnej stanice, na rohu tejto budovy, ktorá je najbližšie k autobusovej stanici, sa na hlavnej ceste nachádzali kvapky červenej tekutiny nezisteného pôvodu. Smerom k hlavnej budove železničnej stanice sa na asfaltovej ceste nachádzali ďalšie kvapky červenej tekutiny nezisteného pôvodu . Po prejdení chodníka zo železničnej stanice dole na autobusovú stanicu, pokračuje asfaltový chodník. Smerom k samotným autobusovým zastávkam sa na asfaltovej ceste, na ktorej je vyznačený bývalý priechod pre chodcov, nachádzala kaluž červenej krvi neznámeho pôvodu, označená ako stopa č. 5 – biologická. E. W. V. H. K. B., sa v areáli nemocnice na parkovisku
nachádzalo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia bielej farby, EČV E. XXX J., na zadných dverách sa nachádzali stopy po krvných mazancoch, ktoré sú viditeľné aj na zadných ľavých dverách. Na zadnom sedadle auta bol ruksak čiernej farby, biela igelitová taška s nápisom KIKA s odevmi, na ktorej sa nachádzali mazance od krvi a modrá pánska bunda. Podľa dodatku zápisnice o obhliadke miesta činu - miesto činu sa nachádzalo v Komárne, na ulici Košická v priestore – voľnej ploche medzi vchodmi č. 12, čo je posledný vchod napravo z pohľadu od železničnej stanice a vedľajšou budovou patriacou cestovnej kancelárii. Medzi týmito budovami sa nachádza voľný priestor s trávnatým porastom a v strede neho je vyšliapaný chodník v zemine, v strede ktorého boli nájdené kvapky červenej tekutiny o veľkosti asi 1 cm, vo vzdialenosti medzi sebou od 5 do 30 cm. Zaistené boli stopy č. 1,2,3 – biologické. Z ohliadky bola vyhotovená aj fotodokumentácia.
Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 29.03.2023 (č.l. 223 a nasl. + fotoalbumy) je preukázané, že poškodený ako opoznávajúcej osoba nevedel určiť žiadnu osobu, ktorá ho napadla a pichala nožom, nakoľko bola tma a mal niečo na hlave, kapucňu alebo čiapku a bol to okamih. Dokonca ani vylúčiť nevedel nikoho.
Z lekárskej správy W. N. H. (č.l. 479-484) vyplýva, že dňa 03.02.2023 bol vyšetrený – liečený poškodený B. M., u ktorého boli zistené bodnorezné rany hlavy - 1 x v spánkovej oblasti vpravo (4 cm), 1 x v oblasti temennej vľavo (cca 5 cm) presahuje do kosti, 1 x v oblasti líca vľavo (cca 2,5 cm), bodnorezná rana v oblasti krku vľavo (cca 1,5 cm) v oblasti pravého hrudníka – v V. medzirebrí parasternálne vpravo (1,5 – 2 cm) a pod ľavým rebrovým oblúkom (cca 2-3 cm)– trčí predstierka, smeruje do srdca/bránice – život ohrozujúce. K pôvodu zranení pacient uviedol, že bol napadnutý neznámou osobou – pichnutý ostrým predmetom (nožom) do hlavy, krku, hrudníka, brucha. Poranenia mohli byť spôsobené, ako udal pacient, komplikácia poranenia sa nedala určiť, predpokladaná doba liečenia viac ako 4 týždne, išlo o život ohrozujúci úraz, následky sa toho času nedali určiť. Súčasťou lekárskej správy je aj fotodokumentácia zranení poškodeného.
Zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 489-504) zo dňa 04.02.2023 o 4:20 hod. vyplýva, že B. G. v pozícii zadržanej osoby dobrovoľne vydal vec špecifikovanú ako nôž hnedej farby o dĺžke 11 cm s nápisom O. H. I. a čepeľou o dĺžke 6 cm. Zadržaný uviedol, že týmto nožom poranil muža na hlavnej vlakovej stanici v Komárne dňa 03.02.2023. Z fotodokumentácie súd zistil, že sa jedná o nôž bez značky s rukoväťou čiernej farby, s o celkovej dĺžke približne 168 mm, dĺžke čepele približne 60 mm.
Zo zápisnice o prehliadke tela (č.l. 542-547 ) bolo zistené, že prehliadka tela B. G. bola vykonaná dňa 04.02.2023 za účelom odobratia vzorky spod nechtov a fotografického zadokumentovania jeho telesných propozícií. Ten sa dobrovoľne podrobil úkonu a boli mu odobraté vzorky spod nechtov a fotograficky zadokumentované jeho telesné proporcie. Z prehliadky tela B. G. bola vyhotovená fotodokumentácia (čl.543-547).
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 20.06.2023 (č.l. 578) bolo preukázané, že od 01.06.2023 bol poškodený B. M. v evidencii Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava ako zamestnanec u zamestnávateľa X. K. O., Y., Bratislava.
Podľa správy mesta Komárno (č.l. 586) ku dňu 26.6.2023, v zmysle evidencie priestupkov sa obžalovaný dopustil priestupku podľa § 47 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch dňa 30.1.2023, nakoľko znečisťoval verejné priestranstvo. Iné údaje nebolo možné poskytnúť.
Zo správy mesta Kolárovo (č.l. 592) zo dňa 26.6.2023 vyplýva, že obžalovaný má hlásený trvalý pobyt na adrese H., I. J. E. XXXX/XX, k prechodnému pobytu prihlásený nie je. Nebolo voči nemu začaté objasňovanie priestupku.
Z Cetrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 671-684 a č.l. 825-849) súd zistil, že obžalovaný bol priestupkovo prejednávaný a postihovaný celkom 12 krát, a predovšetkým za majetkové delikty (napr. 02.12.2018 drobná krádež OD Lidl, 13.05.2020 drobná krádež OD Lidl, 25.02.2020 drobná krádež OD Billa, 26.02.2020 drobná krádež OD Billa, 02.03.2020 drobná krádež OD Billa,...), 22.04.2020 drobné ublíženie na zdraví, naposledy dňa 30.01.2023 za znečisťovanie verejného priestranstva.
Z odpisu registra trestov (č.l. 685-686 a č.l. 850-851) vyplýva, že obžalovaný má 9 záznamov v odpise z registra trestov, z toho v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 3T/105/2018 bol odsúdený za zločin podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečin podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na úhrnný trest - podmienečný trest odňatia slobody. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 05.09.2019 sp. zn. 1T/52/2019 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a, b) Trestného zákona, od uloženia súhrnného trestu bolo upustené vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Komárno sp. zn. 2T/53/2019 (zahladený). Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/30/2020 zo dňa 07.05.2020 bol odsúdený pre prečin podľa § 212 odsek 1 písmeno g) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno b) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona - úhrnný trest nepodmienečne na 2 roky a 4 mesiace v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/72/2020 zo dňa 08.10.2020 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno b) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 5 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom tento trest je súhrnný k trestu uloženému rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/30/2020, ktorý bol týmto zrušený. Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/91/2020 zo dňa 04.05.2021 bol odsúdený pre prečin podľa § 194 odsek 1,2 písmeno a) a c) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 2 roky a 8 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trest je súhrnný, trest uložený Okresným súdom Komárno sp. zn. 3T/30/2020 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/72/2020 bol zrušený. Trest vykonal 20.01.2023. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/89/2021 bol uznaný vinným z prečinu podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Komárno sp. zn. 2T/53/2019. Naposledy bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno zo dňa 13.04.2023 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa§ 212 odsek 1 písmeno b), písmeno g) a odsek 2 písmeno b) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Komárno sp. zn. 3T/91/2020.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný dňa 03.02.2023 okolo 22:30 hod. v Komárne, na ulici Železničnej na železničnej stanici pristúpil k poškodenému B. M., bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia ho udrel päsťou do tváre a následne v úmysle usmrtiť ho opakovane veľkou intenzitou kuchynským nožom s plastovou rukoväťou o celkovej dĺžke približne 168 mm, dĺžke čepele približne 60 mm ho najmenej 6-krát bodol do oblasti hlavy, krku, hrudníka a brucha, čím mu spôsobil bodnorezné rany v oblasti spánkovej vpravo, temennozáhlavovej oblasti vľavo, ľavého líca, kývača hlavy vľavo smerom ku stredu, V. medzirebria vpravo vedľa hrudnej kosti s krvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny pod ľavým rebrovým oblúkom s prederavením predstery a tenkého čreva s dobou liečenia a práceneschopnosťou 8-12 týždňov, pričom u neho došlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo spáchania pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1 Trestného zákona podľa obžaloby Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. Kv/31/23/4400-39 dňa 18.07.2023, pri zachovaní totožnosti skutku a spôsobeného následku, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného trestného činu, a že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona po stránke subjektívnej aj objektívnej.
K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Objektom, ktorý chráni ustanovenie § 145 Trestného zákona, je ľudský život a hmotným predmetom útoku je ľudské telo. Objektívna stránka trestného činu vraždy spočíva v konaní smerujúcom k usmrteniu človeka bez ohľadu na použité prostriedky. Po subjektívnej stránke sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Pri trestnom čine vraždy, vôľa páchateľa, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia, musí smerovať k následku, ktorým je smrť iného človeka, preto je dôležité zistiť páchateľov subjektívny vzťah práve k spôsobenému následku, teda ozrejmiť motív, ktorým bolo vedené konanie páchateľa. Úmysel súd vyvodil z okolností trestného činu objektívnej povahy, teda z okolností, za ktorých došlo k útoku páchateľa, čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil, či páchateľ útočil proti životne dôležitým orgánom a akou intenzitou útočil. Súd konštatoval po vyhodnotení týchto okolností, že konanie obžalovaného bolo dôsledkom jeho spontánneho rozhodnutia posesívne motivovaného (snaha obohatiť sa, získať finančné prostriedky, resp. predmety, ktoré by sa dali speňažiť). Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka N. O., ktorý obžalovaného videl v rozhodnom čase na mieste činu. Z výpovedí poškodeného a svedka N. O. bolo preukázané, že na tom mieste sa v rozhodnom čase nenachádzali iné osoby. Osoby, ktoré vystúpili z vlaku spolu s poškodeným, bezprostredne na to opustili priestor železničnej stanice. Svedok P. P. aj D. F. potvrdili, že obžalovaný sa pohyboval v priestoroch stanice, popísali oblečenie obžalovaného - v čiernom a mal na hlave kapucňu, ktoré bolo obdobné s tým, v ktorom videli bežať útočníka, čo korešpondovalo s výpoveďou poškodeného, že útočník mal na sebe tmavé oblečenie a na hlave mal pokrývku hlavy. Poškodený skutok od okamihu, kedy sa rozbehol za útočníkom, opísal v podstatných skutkových okolnostiach obdobne ako svedkovia D. F., P. P., N. O. a H. Q., teda neexistoval dôvod, aj na podklade podporných znaleckých posudkov, listinných a vecných dôkazov, poškodenému neveriť. Jeho výpoveď, opis skutkových okolností a priebeh skutku podporne dokresľujú výpovede svedkov N. O., D. F., P. P., aj H. Q., ktorí útok priamo nevideli, ale udalosti bezprostredne po skutku, kedy poškodený naháňal útočníka, v podstatných skutkových okolnostiach opísali v zásade vo vzájomnej zhode s výpoveďou poškodeného, teda ich výpovede podporujú verziu poškodeného o tom, ako predmetný skutok prebehol. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že počas konania nevyšiel najavo žiaden iný významný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dôvodne spochybniť verziu poškodeného.
Svedkovia R. F. a I. F. v podstate mali potvrdzovať alibi obžalovaného v tom smere, že v kritický večer v čase o 19.45 hod. do 02.30 hod. nasledujúceho dňa sa mal s nimi nachádzať v Komárne – časť G., kde sa konala rozlúčka s nebohým. Celý čas tam mal sedieť, kde bolo veľké množstvo ľudí, nikam neodišiel a spoločne sa s nimi vrátil taxíkom. Výpovede I. F. a R. F. mali potvrdzovať alibi obžalovaného v tom smere, že v kritický večer v čase o 19.45 hod. do 02.30 hod. nasledujúceho dňa sa mal s nimi nachádzať v Komárne – časť G., kde sa konala rozlúčka s nebohým. Celý čas tam mal sedieť, kde bolo veľké množstvo ľudí, nikam neodišiel a spoločne sa s nimi vrátil taxíkom.. Svedok I. F. uviedol, že vzdialenosť medzi G. ulicou a osadou V. G. je asi 1 km.
Tieto výpovede je potrebné vyhodnotiť ako nedôveryhodné, nakoľko títo svedkovia nevedeli uviesť žiadnu ďalšiu osobu, ktorá by dokázala potvrdiť prítomnosť obžalovaného na G. v čase skutku, a to napriek tomu, že sa tam mali nachádzať desiatky ľudí, ktorí boli v rodinnom alebo v priateľskom vzťahu, teda všetci sa mali poznať. Podľa výpovede I. F., všetci títo ľudia, z ktorých ale nevedel uviesť nikoho, poznali obžalovaného. V rozpore s tým svedok R. F. uviedol, že obžalovaný poznal z týchto ľudí len jeho.
V kontexte s výpoveďami svedkov N. O., P. C., D. F., H. Q. a poškodeného je obžalovaný z trestnej činnosti usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, znaleckými posudkami B. P. H. (zranenia poškodeného), B. H. D. (psychiatri) a B. B. T.(psychológ), znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Pri ustálení viny obžalovaného vychádzal súd teda primárne z výpovede poškodeného ako priamej obete útoku, ktorý vzhľadom na rýchly dej skutku aj spôsobené zranenia nevedel detailne popísať osobu útočníka a neopoznal ho ani pri rekognícii. Skutočnosti, o ktorých poškodený vypovedal, ako priebeh samotného skutku, spôsob spáchania skutku ako aj okolnosti, ktoré nastali po skutku, zodpovedali aj výpovediam svedkov - N. O., P. P., D. F. aj H. Q.. V nadväznosti na takto zistené skutočnosti súd starostlivo vyhodnocoval aj obranu obžalovaného a v tejto súvislosti musel vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatovať, že obrana obžalovaného, že obžaloba trpí tzv. dôkaznou núdzou a nebola bez pochybností preukázaná vina obžalovaného, preto je potrebné postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je účelová. Výpoveď poškodeného nestála osamotene, bola podporená reťazou priamych a nepriamych dôkazov (listinných dôkazov, vecných dôkazov, znaleckých posudkov, svedeckých výpovedí), ktoré tvorili ucelenú logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich svedčiacich v neprospech obžalovaného. Súd nezistil ani žiadne závažné dôvodné pochybnosti v skutkových zisteniach, pre ktoré by bolo namieste aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“.
Súd zhodnotil dôkazy tak jednotlivo, ako i súhrnne a hoci obžalovaný poprel, že by sa dopustil skutku kladeného mu za vinu, z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí svedkov a rozsiahleho a všestranného znaleckého dokazovania, vyplynula reťaz priamych a nepriamych usvedčujúcich dôkazov, ktoré sú dostatočnými na prijatie záveru o vine obžalovaného, vo vzájomnom spojení a súvislostiach tvoria pevnú a ucelenú reťaz presvedčivých dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného. Súd ustálil záver o vine obžalovaného, ktorý po tom, ako na železničnej stanici v Komárne, na Železničnej ulici pristúpil k poškodenému B. M., ktorého bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia udrel päsťou do tváre a následne v úmysle usmrtiť ho opakovane veľkou intenzitou kuchynským nožom s plastovou rukoväťou o celkovej dĺžke približne 168 mm, dĺžke čepele približne 60 mm ho najmenej 6-krát bodol do oblasti hlavy, krku, hrudníka a brucha, čím mu spôsobil bodnorezné rany v oblasti spánkovej vpravo, temennozáhlavovej oblasti vľavo, ľavého líca, kývača hlavy vľavo smerom ku stredu, V. medzirebria vpravo vedľa hrudnej kosti s krvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny pod ľavým rebrovým oblúkom s prederavením predsteny a tenkého čreva s dobou liečenia a práceneschopnosťou najmenej 8 týždňov, pričom u neho došlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov.
Obžalovaný sa pokúsil v priamom úmysle usmrtiť poškodeného (jednota vedomosti a vôle). Tento úmysel (vnútorný psychický vzťah k porušeniu záujmu chráneného zákonom - ochrana života) bol preukázaný predovšetkým mechanizmom vzniku bodného zranenia, t.j. zranenie bolo spôsobené zaživa, priamym pôsobením ostrým predmetom – nôž s plastovou rukoväťou o celkovej dĺžke približne 168 mm, dĺžke čepele približne 60 mm, násilím silnej intenzity, ktorým obžalovaný opakovane pôsobil na miesta, kde prišlo k viditeľným prejavom zranení. Obžalovaný mal dostatok mentálnej výbavy na to, aby pozitívne vedel, že bodnorezným predmetom smerom k životne dôležitým orgánom (hrudný kôš so srdcom, pľúcami) môže poškodenému spôsobiť devastačné zranenia, napriek tomu viedol útok s nožom voči poškodenému opakovane (do hlavy, do hrudníka- silnou intenzitou) až došlo k samotnému následku, v dôsledku ktorého mohol poškodený bez rýchlej a vysoko odbornej lekárskej pomoci zomrieť. Súd takýto intenzívny útok s nabodnutím tela až po rukoväť noža, považoval za útok vyznačujúci sa agresivitou a bezohľadnosťou, opierajúc sa pri svojich úvahách o znalecký posudok znalca B. P. H.. Obžalovaný teda, pokiaľ ide o zavinenie, spáchal skutok v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, keď bolo preukázané, že chcel spôsobom uvedeným v skutkovej vete porušiť, príp. ohroziť záujem chránený týmto zákonom, čo vyplýva jednak z výpovede poškodeného, ako i zo spôsobu vykonania skutku obžalovaným.
Trestného činu vraždy podľa § 145 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí. Už z uvedenej zákonnej citácie vyplýva, že k trestnosti konania páchateľa, ktoré inak naplňuje znaky trestného činu vraždy, sa vyžaduje existencia úmyselného zavinenia, ako obligatórneho znaku subjektívnej stránky. Záver o zavinení a forme zavinenia je záverom právnym, ku ktorému bolo možné dospieť až na podklade skutkových zistení súdu po vykonanom dokazovaní. V neposlednom rade o priamom úmysle obžalovaného usmrtiť poškodeného svedčila aj intenzita útoku – silná intenzita, s použitím nástroja – nôž, s opakovaným útokom na životne dôležité orgány poškodeného. Súd v rámci konania ustálil aj samotný motív, ktorý mal u obžalovaného posesívny charakter. Podľa znaleckého posudku B. H. D., príčetnosť obžalovaného bola v čase skutku plne zachovaná.
Všetko skôr uvedené, teda, najmä spôsob, akým viedol obžalovaný útok, jeho intenzita a vôbec skutočnosť, že proti poškodenému použil zbraň - nôž, vytvorila súdu jednoznačný podklad na vyslovenie záveru, že cieľom obžalovaného bolo smrteľne zraniť poškodeného, teda nie mu „iba“ napríklad ublížiť na zdraví či lúpiť. Nakoľko však k dokonaniu činu nedošlo, konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako pokus trestného činu v zmysle § 14 odsek 1 Trestného zákona. Za pokus trestného činu sa považuje konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin ale k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tomto prípade zamýšľaný následok nenastal, a preto súd žalovaný skutok posúdil v zmysle ustanovenia Trestného zákona uvedeného v tomto odseku. Podľa § 14 odsek 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Pokiaľ išlo o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu, ako i k charakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti. Pri trestnom čine vraždy je potrebné zdôrazniť, že objektom tohto trestného činu je ľudský život ako najvyššia hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom Slovenskej republiky, vrátane Ústavy SR. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote sú považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Táto skutočnosť sa prejavuje aj v jednotlivých sadzbách trestov, ktoré zákonodarca za spáchanie takýchto trestných činov stanovuje. V prípade § 145 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina v tomto prípade, zákonodarca stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody na 15-20 rokov.
Pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, vývinové štádium trestného činu a zohľadnil aj okolnosti prípadu, ktoré bolo potrebné pri ukladaní trestu vyhodnotiť a premietnuť do primeranej trestnej výmery.
K osobným pomerom obžalovaného súd z listinných dôkazov zistil, že obžalovaný bol do okamihu spáchania prejednávaného skutku osemkrát súdne trestaný, v dvoch prípadoch bol odsúdený za trestný čin lúpeže, v ďalších prípadoch bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, čím mal súd preukázané, že páchaním trestnej činnosti si opätovne zabezpečoval finančné zdroje, ktoré u neho absentujú, pretože žije bez vlastných finančných prostriedkov, tieto získava len od matky, je dlhodobo bez zamestnania, nie je prihlásený ako uchádzač o zamestnanie, je teda bez akéhokoľvek osobného príjmu, žije v unimobunke s matkou, ubytovanie platí jeho matka. Z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní dva roky osem mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 3T/91/2020 zo dňa 28.06.2021, bol prepustený 20.01.2023, ktorý trest zjavne na neho nemal výchovný vplyv a v priebehu necelých dvoch týždňov sa dopustil prejednávaného skutku.
Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 145 odsek 1 Trestného zákona, kedy bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov, pričom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúci okolností a priťažujúcich okolností. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, a to, že už bol odsúdený, kde súd zohľadnil odsúdenia Okresným súdom Komárno – trestný rozkaz sp. zn. 3T/105/2018 zo dňa 30.07.2019, rozsudok sp. zn. 1T/52/2019 zo dňa 05.09.2019, trestný rozkaz sp. zn. 3T/30/2020 zo dňa 07.05.2020, trestný rozkaz sp. zn. 1T/72/2020 zo dňa 08.10.2020, trestný rozkaz sp. zn. 3T/105/2018 zo dňa 30.07.2019, rozsudok sp. zn. 1T/52/2019 zo dňa 05.09.2019, trestný rozkaz sp. zn. 3T/91/2020, a rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/89/2021. Súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal opakovane zločin, s poukazom na predchádzajúce odsúdenie za zločin trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/105/2018 zo dňa 30.07.2019 a rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/52/2019 zo dňa 05.09.2019, teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o polovicu, čím došlo k úprave trestnej sadzby pre uloženie trestu na 17 rokov a 6 mesiacov – 20 rokov.
Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona V danom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že vzhľadom na vývinové štádium trestného činu, okolnosti prípadu, bolo namieste aplikovanie mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu mal súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, vo výmere 14 rokov.
Znalci konštatovali, že u obžalovaného je predpoklad perseverácie konania stojaceho mimo hranice zákona, v rámci ktorého nie je možné vylúčiť ani skutky násilnej povahy, pričom u obžalovaného na základe jeho pozorovania konštatovali aj predpoklad vysokej pravdepodobnosti recidívy protispoločenského konania, pričom nepredpokladali priaznivejší vývoj jeho osobnosti.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti dosiahnutý uložením hore uvedeného trestu, s presvedčením, že takto uložený trest je zákonný, spravodlivý a primeraný a plní nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovanému ale aj ochrannú funkciu smerom k spoločnosti a je signálom navonok, že konanie presahujúce rámec zákona nie je v rámci medziľudských vzťahov prípustné ani tolerovateľné.
V rámci dokazovania v prípravnom konaní bol obžalovanému zaistený kuchynský nôž s čiernou rúčkou rukoväťou o celkovej dĺžke približne 168 mm, dĺžke čepele približne 60 mm, ktorý mu preukázateľne patril, a ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu, preto súd v súlade s ustanovením § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona rozhodol aj o uložení trestu prepadnutia veci.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin, uložil mu súd podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní tri roky.
Pokiaľ ide o zodpovednosť obžalovaného za spôsobenú škodu, vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané , že skutok uvedený v obžalobe sa stal a je trestným činom a tento spáchal obžalovaný. Poškodenému B. M. bola skutkom spôsobená škoda, a to jednak na zdraví v podobe bolestného, vynaložených liečebných nákladov ako i v podobe vecnej škody spočívajúcej v zničení vecí, ktoré mal poškodený na sebe a pri sebe. Poškodený si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 7 078,95 €, ktorá pozostáva z bolestného vo výške 6 520 €, pričom výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom B. P. H. č. 39/2023, ktorý bol čítaný na hlavnom pojednávaní. Pozostáva ďalej z náhrady liečebných nákladov vo výške 58,95 €, výška škody bola preukázaná pokladničnými dokladmi predloženými poškodeným a oboznámením na hlavnom pojednávaní. Ďalej táto škoda pozostáva zo škody na hnuteľných veciach vo výške 500 €, výška bola preukázaná listinami, ktoré poškodený predložil súdu (č.l. 653, č.l. 761 a nasl.), a ktoré boli oboznamované na hlavnom pojednávaní. Súd tak uložil podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému B. M., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX J., škodu vo výške 7 078,95 eur. Zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einstenova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX vo výške 10 530,03 eur, ktoré uplatnila v prípravnom konaní titulom liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť poškodeného B. M. (č.l. 571-574), uplatnenie nároku oboznámené v rámci listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Poškodená spoločnosť uviedla, že suma liečebných nákladov nie je konečná, vzhľadom na doposiaľ prebiehajúcu liečbu poškodeného B. M.. Preto súd so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal podľa § 288 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť na civilný proces.
Poučenie:
15
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.