Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/217/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V konaní pred samosudcom JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa : Obec Dvorníky, 920 56 Dvorníky, zast.: JUDr. Dalibor Kyselica, advokát, Nám. Martina Benku 12, 811 07 Bratislava, IČO : 31 809 464, proti odporcovi v 1. rade : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ul. Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, odporcovi v 2. rade : Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. 13, 975 04 Banská Bystrica, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi v 1. a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.10.2010 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody od odporcu v 1. a v 2. rade s odôvodnením, že navrhovateľ v súlade s ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je ako správca dane oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie alebo jeho časť. Každý z prevádzkovateľov atómovej elektrárne V-1 a V-1 je držiteľom povolenia na prevádzku príslušného jadrového zariadenia. Poukázal na o mierovom využívaní jadrovej energie v ust. s tým, že uvedené atómové elektrárne sú z právneho pohľadu dve samostatné jadrové zariadenia a z dikcie ust. cit. zák. nie je možné pre V-1 a V-2 stanoviť jednu spoločnú oblasť ohrozenia ( Úrad jadrového dozoru SR stanovil pre atómové elektrárne dve samostatné oblasti ohrozenia ) : a) pre V-1 prevádzkovateľa Jadrová vyraďovacia spoločnosť a.s. IČO : 35 946 024 rozhodnutím č. 39/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína JZ JE V-1, b) pre V-2 prevádzkovateľa Slovenské elektrárne a.s. IČO : 35 829 052 rozhodnutím č. 355/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína pri hlavnom výrobnom bloku JE V-2. Stredy jednotlivých oblastí ohrozenia sú stanovené rozdielne a teda aj keď sú obe samostatné oblasti ohrozenia z väčšej časti zhodné, nie sú totožné. Jadrové zariadenia V-1 a V-2 predstavujú dve samostatné jadrové zariadenia, prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, pre ktoré ÚJD stanovil dve samostatné oblasti ohrozenia ( poukázal na ust. veta tretia účinného do dňa 30.11.2009). Navrhovateľ sa nachádza v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi a poukázal na ust. o správe daní a poplatkov pričom v súlade s ustanovením účinného do 30.11.2009 vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške : navrhovateľ dňa 14.1.2008 a dňa 26.1.2009 vydal platobné výmery č. 1/2008 a č. 1/2009 na daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie V-1. Dňa 25.1.2008 a dňa 5.2.2009 daňovník JAVYS podal voči Platobným výmerom č. 1/2008, č. 1/2009 zo dňa 14.1.2008 a zo dňa 26.1.2009 odvolanie. Dňa 25.4.2008 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 1/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Následne dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal

platobný výmer č. 3/2009 voči ktorému podal dňa 5.2.2009 prevádzkovateľ JAVYS odvolanie. Dňa 17.7.2009 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenilo platobný výmer č. 3/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne. Dňa 17.7.2009 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 1/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS na úhrade dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 14.1.2008 a dňa 26.1.2009 vydal navrhovateľ prevádzkovateľovi SE platobné výmery č. 2/2008 a č. 2/2009 za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie V-2. Dňa 4.2.2008 a dňa 13.2.2009 daňovník SE podal voči platobným výmerom č. 2/2008 a č. 2/2009 zo dňa 14.1.2008 a zo dňa 26.1.2009 odvolanie. Dňa 2.5.2008 DR SR ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 2/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie . Následne dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č. 4/2009 , voči ktorému podal dňa 13.2.2009 prevádzkovateľ SE odvolanie. Dňa 17.7.2009 DR SR , ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil platobný výmer č. 4/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 17.7.2009 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 2/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne.. Navrhovateľ tak vyrubil daňovníkom JAVYS a SE každému samostatne platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok 2007 a 2008 až vo výške 16.953,26,-Eur za každý rok. Navrhovateľ dospel k záveru, že mu ako správcovi dane bolo odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje t.j. škodu, ktorú predstavujú príjmy z daní. Poukázal na ust. , a žiadal zaviazať odporcov v 1. a 2. rade k zaplateniu sumy 32906,52,-Eur s príslušenstvom. Návrh na začatie konania navrhovateľ doplnil písomným podaním zo dňa 20.5.2011, ktorým predbežne vyčíslil škodu na sumu 33.906,52,-Eur s príslušenstvom.

Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 22.2.2011 doručeným súdu dňa 28.2.2011 a žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť z dôvodu, že návrh považuje za nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či sa jedná o návrh na vydanie platobného rozkazu alebo o žalobný návrh, nakoľko samotné podanie je formulované ako žaloba, ale žalobný petit je formulovaný tak, že navrhovateľ žiada vydanie platobného rozkazu. Z návrhu nie je zrejmé ako navrhovateľ dospel k vyčísleniu škody a táto výška škody nie je totožná s výškou škody, ktorú navrhovateľ požaduje podľa textu návrhu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci upravuje a škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné uplatňovať podľa . Predmetný návrh je neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle Rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ( odporcu v 2. rade ) od ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Sám navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci. V zmysle ust. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľom nikdy nebol účastníkom konania.

Odporca v 2. rade sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril podaním zo dňa 4.2.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.2.2011a žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že konanie navrhovateľa ako správcu dane vo veci vyrubenia miestnej dane v zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku ako aj odporcu v 2. rade ako odvolacieho orgánu v tomto konaní je upravené predpismi daňového práva o správe daní a poplatkov. Daňové právo je v rámci teórie práva zaradené do oblasti verejného práva a v oblasti verejného práva je štát reprezentovaný štátnymi orgánmi vo vzťahu k ostatným subjektom v nadradenej pozícii. Normy verejného práva viažu vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu na právny akt štátneho orgánu, ktorého právne účinky nastávajú nezávisle od vôle adresátov. Pre akty štátnych orgánov v oblasti verejného práva platí tzv. prezumpcia správnosti t.j. na akt štátnych orgánov ako reprezentantov moci sa z hľadiska právnej istoty pozerá ako na akt správny, platný, aj keď má určité vady a má právoplatné účinky až kým nie je zrušený alebo zmenený právom predpísaným spôsobom . Za tým účelom právny poriadok na území Slovenskej republiky poskytuje viacero postupov ako sa možno v rámci verejného práva domáhať zmeny alebo zrušenia rozhodnutia orgánu štátu ( rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov a rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov t.j. správne súdnictvo upravené v , využitím mimoriadnych opravných prostriedkov - obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle , o správnom konaní , podnetom na podanie protestu prokurátora v zmysle o prokuratúre ). Odporca v 2. rade poukázal na ust. s tým, že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného

v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu, je možné zo strany civilného súdu len v rámci správneho súdnictva. Až na základe rozhodnutia vo veci zmeny alebo zrušenia rozhodnutia štátneho orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti je možné domáhať sa náhrady škody ( ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ). Odporca v 2. rade dospel k záveru, že v predmetnej veci náhrady škody nie daná právomoc súdu v zmysle ust. , nakoľko sa nejedná o súkromnoprávny vzťah, podaný návrh nie je návrhom v zmysle správneho súdnictva a uplatneniu náhrady škody na súde z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci resp. nesprávneho úradného postupu nepredchádzal zákonom stanovený postup smerujúci k zmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha náhrady škody v zmysle ust. , ktorý je takmer výsostne inštitútom súkromného práva. Právna úprava stanovuje ako podmienku uplatnenia náhrady škody zrušenie alebo zmenu nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu. Až vydanie rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo rozhodnutie orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené z dôvodu nezákonnosti je podkladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím, pokiaľ o náhrade škody nebolo rozhodnuté v tomto konaní. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré je stále právoplatné a ktorého platnosť a zákonnosť nebola napadnutá. Posúdenie zákonnosti rozhodnutí vydaných správnym orgánom síce patrí do rozhodovacej právomoci súdov, avšak len v rámci správneho súdnictva, na základe žaloby proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Nakoľko doteraz nebolo rozhodnutie odporcu v 2. rade zrušené alebo zmenené právom stanoveným spôsobom, nie je možné považovať konanie odporcu v 2. rade za porušenie zákonom stanovenej povinnosti, ktorá je základným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ust. . Zákon pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody stanovuje viacero predpokladov, ktoré musia byť súčasne splnené ( ujma, príčinná súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou, zavinenie ) a je irelevantné zaoberať sa preukazovaním ďalších predpokladov.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

Je nesporné, že navrhovateľ v súlade s ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je ako správca dane oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie alebo jeho časť.

Navrhovateľ vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške : navrhovateľ dňa 14.1.2008 a dňa 26.1.2009 vydal platobné výmery č. 1/2008 a č. 1/2009 na daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie V-1.

Dňa 25.1.2008 a dňa 5.2.2009 daňovník JAVYS podal voči Platobným výmerom č. 1/2008, č. 1/2009 zo dňa 14.1.2008 a zo dňa 26.1.2009 odvolanie. Dňa 25.4.2008 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 1/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie.

Následne dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č. 3/2009 voči ktorému podal dňa 5.2.2009 prevádzkovateľ JAVYS odvolanie. Dňa 17.7.2009 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenilo platobný výmer č. 3/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne. Dňa 17.7.2009 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 1/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS na úhrade dane za jadrové zariadenie pomerne.

Dňa 14.1.2008 a dňa 26.1.2009 vydal navrhovateľ prevádzkovateľovi SE platobné výmery č. 2/2008 a č. 2/2009 za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie V-2. Dňa 4.2.2008 a dňa 13.2.2009 daňovník SE podal voči platobným výmerom č. 2/2008 a č. 2/2009 zo dňa 14.1.2008 a zo dňa 26.1.2009 odvolanie. Dňa 2.5.2008 DR SR ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 2/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie .

Následne dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č. 4/2009 , voči ktorému podal dňa 13.2.2009 prevádzkovateľ SE odvolanie. Dňa 17.7.2009 DR SR , ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil platobný výmer č. 4/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 17.7.2009 DR SR ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 2/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa SE na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne.

Navrhovateľ tak vyrubil daňovníkom JAVYS a SE každému samostatne platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok 2007 a 2008 až vo výške 16953,26eur za každý rok.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 20.5.2011 predbežne vyčíslil škodu na sumu 33906,52eur s príslušenstvom.

Podľa , každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa , podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. zák č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa ust. zák č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ust. zák č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. zák č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok v zmysle ust. , avšak súd nie ej viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku účastníkom konania, preto súd vec posúdil v prvom rade vec v zmysle v znení neskorších predpisov ako aj podľa ust. .

S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle v znení neskorších predpisov. Predmetné rozhodnutia odporcu v 2. rade ( Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ) od ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené ( posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci správneho konania na vecne príslušnom krajskom súde ), preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými.

Navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci a v zmysle ust. v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľ nikdy nebol účastníkom správneho konania, ale vykonávateľom verejnej moci vydávajúcim rozhodnutia. Na doplnenie súd

uvádza, že pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, t.j. svedčí len tým osobám (právnickým ako aj fyzickým ), ktoré sú subjektmi sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov, na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade navrhovateľa , ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotného vzťahu, o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z tohto hmotného vzťahu svedčí nejaká povinnosť. Navrhovateľ na základe vyššie uvedených skutočností nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom nakoľko mu nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodu vyššie uvedeného ( nebol účastníkom správneho konania ale vykonávateľom verejnej moci ). V prípade posudzovania postavenia odporcu v 2. rade v zmysle by tento subjekt nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko za spôsobenú škodu nezodpovedá konkrétny správny orgán , ale štát - Slovenská republika zastúpená príslušným správnym orgánom.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd v rozhodovaní o náhrade škody je viazaný predmetným právoplatným rozhodnutím, ktoré ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej nebolo zrušené ani zmenené.

Konanie odporcu v 2. rade nie je možné považovať za porušenie zákonom stanovenej povinnosti ( ust. ods 1 ), neboli splnené zákonom stanovené podmienky a to ujma, príčinná súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou a zavinenie.

V tomto prípade nie je daná zodpovednosť odporcu v 1. rade podľa ust. a ust. , lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa v znení neskorších predpisov, pretože tým je jedine nesprávny úradný postup respektíve zrušenie nezákonného rozhodnutia ( čo v danom prípade nenastalo ) a porušenie ust. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa ust. , ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu (odporcovi v 1. rade ) práve pre osobitnú úpravu V danom prípade nie je možné posudzovať zodpovednosť štátu ( odporcu v 1. rade ) podľa ust. , nakoľko tu bol vytvorený lex specialis.

Z uvedených dôvodov súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca v 1. a v 2. rade ako úspešní účastníci konania náhradu trov konania nežiadali, a preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.