Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-5-2022.pdf
PDF · 193.75 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: Di Mihálik, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011, právne zastúpený: JUDr. Halagan, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102331525/2021 zo dňa 22.11.2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej aj ako len „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) rozhodnutím č. 101319778/2021 zo dňa 26.07.2021 (ďalej ako „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) určil daňovému subjektu Di Mihálik, s.r.o. (ďalej aj ako „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) rozdiel v sume 28.116,74 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015, nepriznal nadmerný odpočet 15.029,07 Eur a vyrubil daň v sume 13.087,67 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až október 2015, pričom o výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 101825084/2020 zo dňa 25.11.2020 (ďalej len „protokol“). V predložených záznamoch DPH – odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie júl 2015 si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane od daňového subjektu DREKOL s.r.o., Cintorínska 22, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré mesto, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH A. (do 15.03.2019), IČO: 35 859 113 (ďalej len „DREKOL s.r.o.“) na základe 9 faktúr (znejúcich celkom spolu na sumu 140.583,66 Eur – z toho DPH v sume 28.116,74 Eur), ktoré sú identifikované na strane 3 rozhodnutia správcu dane – všetky s predmetom fakturácie „dodanie dreviny“). Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia predmetných zdaniteľných plnení medzi dodávateľom DREKOL s.r.o. a žalobcom, vykonal správca dane v súlade so zásadami daňového konania viacero úkonov. Daňový subjekt DREKOL s.r.o. nepredložil ku daňovej kontrole žiadne účtovné a daňové evidencie a daňové doklady preukazujúce skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015.
Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Oddiel: Sro, Vložka číslo: 98357/B p. B. C. bol v období od 07.04.2015 do 08.04.2016 konateľom spoločnosti DREKOL s.r.o., t.j. aj v období vystavenia faktúr spoločnosťou DREKOL, s. r. o., odberateľovi Di Mihálik, s.r.o. (t.j. žalobca). Dňa 14.07.2016 správca dane vykonal miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti DREKOL s.r.o., Cintorínska 22, 811 06 Bratislava. Na uvedenej adrese spoločnosť D. A. nemala žiadne označenie. Správca dane vypočul B. C. (konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. v období od 7.4.2015 do 8.4.2016) ako svedka dňa 10.11.2016 (za žalobcu sa pojednávania nikto nezúčastnil, napriek tomu, že bol o ústnom pojednávaní informovaný). B. C. sa k dodávkam drevnej hmoty vyjadril tak, že spoluprácu so spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. začali niekedy na jar 2015, podrobnosti si už nepamätá, firmy nadviazali spoluprácu cez E. F. z Dolného Kubína. Obchodné zmluvy so spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. uzatváral a podpisoval on a p. G. G.. Niektoré záležitosti za spoločnosť DREKOL s.r.o. riešil aj p. E. F., ktorý mal splnomocnenie konať za spoločnosť DREKOL s.r.o. Svedok potvrdil, že faktúry vyhotovil a podpísal na základe toho, že dostal od firmy Di Mihálik, s.r.o. objednávku na drevnú hmotu, túto drevnú hmotu objednal u dodávateľov, tovar bol dodaný spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. firmou DREKOL s.r.o. v plnom rozsahu tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Objednávky od firmy Di Mihálik, s.r.o. boli doručované buď e-mailom alebo osobne p. E. F., na objednávkach bol podpísaný p. G. G.. Objednávky preberal svedok. Dodávky drevnej hmoty boli uskutočnené na rôznych miestach. Jednalo sa o skládky dreva, kde sa drevo nakladalo buď na vozidlá firmy Di Mihálik, s.r.o. alebo, pokiaľ sa drevo nakladalo do vagónov, bolo drevo dodané ku koľajovej vlečke, kde firma Di Mihálik, s.r.o. oznámila číslo vagóna, do ktorého bolo treba drevo naložiť. Nakládku vagónov zabezpečila konkrétna firma, ktorá im drevo dodávala. Drevnú hmotu za firmu Di Mihálik, s.r.o. preberal vždy niekto z ich firmy (šofér, pracovník pri nakládke vagóna). Preukazy o pôvode dreva k jednotlivým dodávkam drevnej hmoty pre firmu Di Mihálik, s.r.o. vypisoval vždy niekto od dodávateľa spoločnosti DREKOL s.r.o., za spoločnosť DREKOL s.r.o. tieto podpisoval svedok. Spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu neťažila, ale nakupovala od subdodávateľov, svedok uviedol, že predpokladá, že drevnú hmotu ťažili v blízkosti jednotlivých skládok. Drevnú hmotu označovali firmy, ktoré túto ťažili v blízkosti jednotlivých skládok. Drevnú hmotu označovali firmy, ktoré ťažili a kubíkovali, tieto označovali drevnú hmotu svojou ciachou. Spoločnosť DREKOL s.r.o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala, spoločnosť DREKOL s.r.o. vlastnú evidovanú ciachu nemala, ani žiadnu ťažbu neprevádzala. Drevnú hmotu dodávala hlavne firma NLT s.r.o. a Intergal SR, s. r. o.. Niektoré drobné dodávky boli aj od iných firiem. Spôsob prevzatia drevnej hmoty od dodávateľa bol taký, že tento im oznámil, kde je drevná hmota uložená a dohodol sa čas prevzatia. Prevzatia za spoločnosť DREKOL s.r.o. sa zúčastňoval buď p. F. alebo svedok, alebo niekto z firmy Di Mihálik, s.r.o. Množstvo drevnej hmoty bolo vždy prepočítané a na základe toho aj fakturované firme Di Mihálik, s.r.o.. Miesta dodania drevnej hmoty boli totožné s miestami ich dodávky drevnej hmoty firme Di Mihálik, s.r.o. Spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu neprepravovala a nijako neupravovala. Správca dane vyzval spoločnosť Intergal SR, s. r. o. (dodávateľa spoločnosti DREKOL s.r.o.) na zapožičanie dokladov, zásielka nebola prevzatá a doklady neboli predložené. Doklady nepredložila správcovi dane ani H. E. G., ktorá bola od 27.09.2016 do 18.10.2016 splnomocnencom v daňovom konaní za spoločnosť DREKOL s.r.o. a podávala v uvedenom období za túto spoločnosť aj daňové priznania, teda je predpoklad, že vyššie uvedené doklady mala mať k dispozícii. Bola splnomocneným zástupcom v daňovom konaní aj za daňový subjekt Di Mihálik, s.r.o., a preto mohla spolupracovať so správcom dane pri objasnení dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. a spoločnosťou DREKOL s. r. o. V podanom daňovom priznaní spoločnosť DREKOL s.r.o. nedeklarovala žiadne odpočítanie DPH, teda nedisponovala žiadnymi dokladmi, ktoré by dokazovali, že prijala od iných platiteľov dane dodávku tovaru, resp. dodávku služieb. Túto skutočnosť potvrdzuje i podaný kontrolný výkaz, v ktorom DREKOL s.r.o. nedeklaruje žiadne transakcie typu B2, t.j. prijatie dodávky tovarov a služieb od iných platiteľov dane. Správca dane zistil, že žiadny daňový subjekt neuviedol vo svojom podanom kontrolnom výkaze predaj pre spoločnosť DREKOL s.r.o. Správca dane ďalej zistil, že na všetkých predložených predmetných preukazoch o pôvode dreva od spoločnosti DREKOL s.r.o. je uvedené číslo ciachy R-CA-41/1. Svedok B. C. vo svojej výpovedi uviedol, že drevnú hmotu označovali firmy, ktoré túto ťažili a kubíkovali, tieto označovali drevnú hmotu svojou ciachou. Spoločnosť DREKOL s.r.o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, táto na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala.
Správca dane požiadal Okresný úrad Čadca, Pozemkový a lesný odbor, Palárikova 95, Čadca o informáciu, na koho boli registrované ciachy RCA041-1, RCA041-2. Okresný úrad Čadca, Pozemkový a lesný odbor vo svojej odpovedi uviedol, že zaevidoval ciachy s evidenčnými číslami RCA041-1, RCA041-2 pre subjekt Drevoindustria Mihálik, s.r.o., Nová Bystrica 677, 023 05 Nová Bystrica (predchádzajúci názov žalobcu). Ďalej uviedol, že podľa Vyhlášky č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva nemohol ako dodávateľ DREKOL s.r.o. použiť na preukaze o pôvode dreva identifikačné údaje ciach RCA041-1, RCA041-2. Uvedený dôkaz vyhodnotil správca dane tak, že vyššie uvedené označenie drevnej hmoty ciachami spochybňujú, že dodávateľom drevnej hmoty poľa faktúr je dodávateľ DREKOL s.r.o. Svedok B. C. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť DREKOL s. r. o. drevnú hmotu neťažila, ale nakupovala od subdodávateľov a že drevnú hmotu označovali firmy, ktoré túto ťažili a kubíkovali, tieto označovali drevnú hmotu svojou ciachou. Spoločnosť DREKOL s.r.o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, táto na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala. Z uvedeného je zrejmé, že dodávaná drevná hmota mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, resp. dodávateľa, ktorý dodával drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s. r. o., a teda nie ciachou, ktorá je pridelená spoločnosti Drevoindustria Mihálik, s.r.o. (predchádzajúci názov žalobcu). Spoločnosť DREKOL s.r.o. nemohla ako dodávateľ použiť na preukaze o pôvodne dreva identifikačné údaje ciach RCA 041-1, RCA041-2.
Analýzou v ISFS správcom dane bolo zistené, že daňový subjekt DREKOL s.r.o. za zdaňovacie obdobie rok 2015 na dani z príjmov právnickej osoby daňové priznanie podal, avšak negatívne. Zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť DREKOL s.r.o. v období, keď boli vystavené predmetné faktúry, nedisponovala potrebnými zamestnancami a vykonanou daňovou kontrolou vykonanou u spoločnosti DREKOL s.r.o. sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných predmetnými faktúrami. Daňový subjekt DREKOL s.r.o. nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. Štvrťrok 2015, čo taktiež preukazuje nedodanie drevnej hmoty spoločnosťou DREKOL s.r.o. pre spoločnosť Di Mihálik, s.r.o. V podanom daňovom priznaní za IV. Štvrťrok 2015 spoločnosť DREKOL s. r. o. deklaruje na riadku č. 20 a 21 – Odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 54 zákona odpočítanie dane v sume 0,00 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť DREKOL s. r. o. v čase podania predmetných daňových priznaní nedisponovala žiadnymi dokladmi, ktoré by dokazovali, že táto prijala od iných platiteľov dane dodávku nejakého tovaru, resp. dodávku služieb. Túto skutočnosť potvrdzuje i podaný kontrolný výkaz za kontrolované zdaňovacie obdobie, v ktorom DREKOL s. r. o. nedeklaruje žiadne transakcie typu B2, t.j. prijatie dodávky tovarov a služieb od iných platiteľov dane. Svedok B. C. dostavil k správcovi dane na ústne pojednávanie dňa 10.06.2021 za účasti splnomocneného zástupcu JUDr. Ing. Jána Halagana (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101014206/2021). Svedok sa vyjadril, že spoločnosť DREKOL s.r.o., v ktorej bol konateľom v období od 07.04.2015 do 08.04.2016 vykonávala obchodnú činnosť, obchody zabezpečoval on a tiež bol splnomocnený konať za spoločnosť pán F., splnomocnenie sa týkalo práve spoločnosti Di Mihálik, s.r.o., ale nepamätal si, či splnomocnenie bolo konkretizované na spoločnosť Di Mihálik, s.r.o. Ďalej uviedol, že spoločnosť DREKOL s.r.o. zamestnancov nemala a na účely svojho podnikania využívala sklady na Oravickej ulici v Trstenej, kde ostali aj účtovné a daňové doklady spoločnosti DREKOL s. r. o. a nakoľko majiteľ budovy ich odtiaľ vyhodil z hodiny na hodinu, viac sa k dokladom nedostal a nevie doklady predložiť správcovi dane. Svedok potvrdil, že pre žalobcu vystavoval faktúry, on túto spoločnosť nepoznal, poznal ich pán F.. Potvrdil, že predmetné faktúry, dodacie listy a preukazy pôvodu dreva, vystavil a aj podpísal. Faktúry dával pánovi F.. K požiadavke správcu dane, či vie predložiť doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru a uvedenie konkrétnych názvov spoločnosti, od ktorých spoločnosť DREKOL s.r.o. nadobudla guľatinu, ktorú ďalej predávala na základe predmetných faktúr, sa pán B. C. vyjadril, že spoločnosť DREKOL nenakupovala tovar. K otázkam týkajúcich sa miesta vyťaženia, skladovania a prepravy drevnej hmoty sa vyjadril svedok tak, že s pánom F. chodil niekedy na miesta ťažby. Tam vždy bolo to drevo a fyzicky ho videl. Bolo to rôzne, na Liptove, miesta sa zhodovali s miestami, ktoré boli uvedené na preukaze o pôvode dreva. K faktúram dostal od pána F. vypísaný doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená ako dodávateľ iná firma, nie DREKOL s.r.o. a podľa toho urobil nový doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená spoločnosť DREKOL s.r.o. ako dodávateľ. Podľa toho dokladu o pôvode dreva súhlasila aj faktúra a dodací list. Cenu a všetky údaje dostal od pána F.. Spoločnosť DREKOL s.r.o. neuskladňovala drevnú hmotu. Drevo bolo vždy na nejakej skládke, z ktorej sa potom vozilo pánovi G. autami, ktoré sú uvedené na dokladoch. Svedok uviedol, že on neoznačoval ciachou jednotlivé dodávky drevnej hmoty, spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala registrovanú ciachu. B.
C. uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti DREKOL s.r.o. za rok 2015 a nevedel tiež povedať, či spoločnosť DREKOL s.r.o. podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015. Svedok nevedel, či spoločnosť DREKOL s.r.o. priznala a odviedla DPH zo zdaniteľných obchodov uskutočnených pre žalobcu v zdaňovacích obdobiach v roku 2015 a či bola DPH zaevidovaná a zaúčtovaná v evidencii pre účely DPH. Uviedol, že povedal pánovi F., že tieto vystavené faktúry nebude spoločnosť DREKOL s.r.o. priznávať, prečo by mal priznávať niečo, čo nedodal. Spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. ani nedodala. Tovar bol dodávaný, ale nie firmou DREKOL s.r.o., takú má informáciu a ten tovar aj videl. Svedok uviedol, že fyzicky obchody nerobil, vystavoval len doklady. Zamestnanci správcu dane upovedomili svedka o skutočnosti, že v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 104272218/2016 zo dňa 10.11.2016 vypovedal, že H. E. F. mal splnomocnenie konať za spoločnosť DREKOL s.r.o. K uvedenému sa B. C. vyjadril, že pána H. E. F. pozná, ale nevie predložiť splnomocnenie, bolo v tých dokladoch v skladoch, nevie, či bolo doručené na daňový úrad a už presne nevie v akom rozsahu, ale bolo na žalobcu. Na otázky splnomocneného zástupcu svedkovi, či boli ním vystavené faktúry spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. zaplatené, odpovedal, že áno, faktúry ale neboli priznané. Peniaze vybral v hotovosti a dal ich pánovi F.. Domnieva sa, že drevo nakupoval pán F. z prostriedkov, ktoré mu odovzdal. Na otázku splnomocneného zástupcu, kto teda dodával drevo žalobcovi, svedok odpovedal, že nevie, ale myslím si, že to bude vedieť pán F. a tie firmy, ktoré prepisoval z prvotných dokladov o pôvode dreva, myslí si, že tieto firmy boli reálni dodávatelia tovaru. Na otázky týkajúce sa stretnutia s konateľom žalobcu, a to, kedy sa prvýkrát stretol iba s konateľmi žalobcu a či si pamätá, čo riešili, svedok odpovedal, že sa stretol iba s jedným, stretol sa s ním prvýkrát vtedy, keď začali problémy s faktúrami, asi to bolo pred daňovými kontrolami, chcel vedieť, čo sa vlastne deje. Správca dane uvedenú svedeckú výpoveď vyhodnotil tak, že jednoznačne preukázala nedodanie drevnej hmoty žalobcovi dodávateľom DREKOL s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že spoločnosť DREKOL s. r. o. drevnú hmotu žalobcovi nedodávala, uviedol, že má informáciu, že tovar bol dodávaný, ale nie firmou DREKOL s.r.o., fyzicky obchody nerobil, vystavoval len doklady a robil administratívu, ale reálne tovar spoločnosť DREKOL s.r.o. nedodávala žalobcovi. Dňa 24.06.2021 bolo správcovi dane doručené podanie zaevidované pod ev. č. 250188660/2021, doplnenie dokladov – preukazov pôvodu dreva na prepravu a spracovanie pripojené k 77 faktúram dodávateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. pre odberateľa Di Mihálik, s.r.o. za obdobie od 09.07.2015 do 02.10.2015. Predmetné doručené dokumenty vzal správca dane na vedomie, avšak tieto doručené dokumenty nemali vplyv na výsledky uvedené v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100933603/2021 a nemenili výsledok daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia január 2015 – október 2015. Vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodanie sa ukázalo len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Všetky získané informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia, že k dodaniu skutočne došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou DREKOL s. r. o. pre kontrolovaný daňový subjekt Di Mihálik, s.r.o., z ktorého si ako platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe vzniku daňovej povinnosti. Daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane reálne dodané deklarovaným dodávateľom, teda že tomuto platiteľovi vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorá po splnení ďalších zákonných podmienok zakladá nárok na odpočítanie dane u odberateľa v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti a daňový subjekt nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, čím porušil usta. § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako „odvolací správny orgán“ alebo „žalovaný“), ktoré rozhodnutím č. 102331525/2021 zo dňa 22.11.2021 (ďalej aj len „rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu“ alebo „rozhodnutie žalovaného“, alebo „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo predmetné rozhodnutie správcu dane (viď bod 1. tohto rozsudku) majúc za to, že správca dane postupoval správne, keď nepriznal odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľskej spoločnosti DREKOL s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že uvedenej dodávateľskej spoločnosti
vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Podľa odvolacieho orgánu napadnuté rozhodnutie správcu dane obsahuje podrobné popísanie zisteného skutkového stavu, jeho vyhodnotenie a uvedenie právnych predpisov, na základe ktorých správca dane rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia správu dane je v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa žalovaného svedok ako konateľ dodávateľskej spoločnosti vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdil, že sa nejednalo o reálne dodanie fakturovaného tovaru spoločnosťou DREKOL s.r.o. Svedok uviedol, že ním vystavené faktúry odvolávajúcemu sa boli zaplatené, pričom s finančnými prostriedkami, ktoré mu zaplatil žalobca za uvedené faktúry, nakladal tak, že ich z banky vybral v hotovosti, odovzdal ich pánovi F. a podľa domnienky p. C. z nich p. F. nakupoval tovar. Uvedené nie je dôkazom o reálne uskutočnenom dodaní dreviny spoločnosťou DREKOL s.r.o. pre odvolávajúceho sa – t.j. žalobcu. Výpoveď svedka B. C. spísaná v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101014206/2021 dňa 10.06.2021, ktorej sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, jednoznačne preukázala, že drevná hmota spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. nebola dodaná dodávateľom DREKOL s.r.o. uvedeným na predmetných faktúrach, ktorému nevznikla daňová povinnosť. Spoločnosť DREKOL s. r. o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala, spoločnosť DREKOL s. r. o. vlastnú evidovanú ciachu nemala, ani žiadnu ťažbu neprevádzala. Dôležitým dôkazom o tom, že drevinu nedodala spoločnosť DREKOL s.r.o. sú zistenia ohľadne ciach RCA041-1, RCA041-2, ktoré sú uvedené na predložených preukazoch o pôvode dreva Okresným úradom Čadca, pozemkový a lesný odbor, bolo oznámené, že ciachy RCA041-1 a RCA041-2 sú registrované pre subjekt Drevoindustria Mihálik, s.r.o. (predchádzajúci názov odvolávajúceho sa) a tieto nemohol DREKOL s.r.o. ako dodávateľ použiť na preukaze o pôvode dreva. Podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, na základe vyššie uvedených zistení musel vedieť, že dodávateľ uvedený na faktúrach drevnú hmotu reálne nedodal. Žalobca teda bezdôvodne poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 7Sžf/41/2013, keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného, nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalovaný uviedol, že správca dane neodoprel odvolávajúcemu sa právo na odpočet DPH z dôvodu neplnenia daňových povinností dodávateľa DREKOL s.r.o., ale na základe toho, že u tohto dodávateľa nevznikla daňová povinnosť, čo je základná podmienka pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Aj keď dokazovanie v daňovom priznaní vedie správca dane, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, je jeho základnou povinnosťou preukázať jeho oprávnenosť na základe nespochybniteľných dôkazov. Správca dane vstupuje do procesu dokazovania prioritne s cieľom verifikovať skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom. Nie je povinnosťou správcu dane preukazovať, že dodávateľ tovar nedodal, ale práve naopak, je povinnosťou daňového subjektu relevantným spôsobom preukázať, že k dodaniu tovaru došlo. Správca dane netvrdil, že žalobca neuskutočňoval v roku 2015 nákup drevnej hmoty, ktorú predal odberateľom, ale spochybnil jej nákup od deklarovaného dodávateľa. Podľa Knihy záväzkov v roku 2015 boli dodávateľmi drevnej hmoty pre žalobcu viacerí dodávatelia.
Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa nestotožnil s právnym a skutkovým posúdením veci žalovaným, tak ako to je uvedené v napadnutých rozhodnutiach, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalobca naďalej trvá na tom, že drevnú hmotu od spoločnosti DREKOL s.r.o. skutočne obdržal a za drevnú hmotu riadne a včas zaplatil. Skutočnosť, že žalobca za drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s.r.o. riadne zaplatil nespochybňuje ani správca dane ani žalovaný. Žalobca so správcom dane počas daňovej kontroly spolupracoval a predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré v zmysle zákona o DPH ako aj ďalších zákonov musel mať pri daňovej kontrole k dispozícii. K daňovej kontrole žalobca predložil všetky faktúry vystavené spoločnosťou DREKOL s.r.o., dodacie listy a listy o pôvode dreva. Vo faktúrach predložených žalobcom správcovi dane sú uvedené všetky náležitosti v zmysle zákona o DPH. Faktúry žalobcovi vystavila spoločnosť DREKOL s.r.o. a za tieto faktúry žalobca riadne zaplatil. Faktúry vystavila spoločnosť DREKOL s.r.o. s DPH a bolo povinnosťou spoločnosti DREKOL s.r.o. tieto faktúry následne viesť v účtovníctve a podať riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za uvedené účtovné obdobie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že u dodávateľa DREKOL s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dôvodu, že nebolo preukázané, že spoločnosť DREKOL s.r.o. reálne dodávala žalobcovi drevnú hmotu. Pričom však žalovaný zároveň uvádza, že žalobca spoločnosti DREKOL s.r.o. za uvedené faktúry zaplatil a konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. pán C. uvedené finančné prostriedky z účtu vybral. Z tohto pohľadu by teda stačilo, aby si akýkoľvek dodávateľ nechal zaplatiť za tovar od odberateľa, neuviedol by z akých zdrojov a od akých subdodávateľov tovar získal a nemusel by tak priznať príjmy z predaného tovaru
a následne odviesť DPH uvedenú vo faktúre aj napriek tomu, že za tovar odberateľ zaplatil. Pri takejto úvahe žalovaného by stačilo, aby akýkoľvek dodávateľ tovaru pri daňovej kontrole uviedol, že si nepamätá, od koho tovar kúpil za účelom následného predaja a finančné prostriedky získané za tovar by tak boli nezdanené. Podľa úvahy žalovaného ako aj správcu dane, dodávateľ spoločnosť DREKOL s.r.o. aj napriek tomu, že mala riadne a včas zaplatené za tovar, nemala povinnosť príjmy za tovar zdaniť a odviesť vyfakturovanú DPH. Konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. pán C. vo svojej výpovedi vyslovene uviedol, že finančné prostriedky z účtu vybral a daňové priznanie na daň z príjmu a daň z DPH podať nechcel.Ako teda vyplynulo z výpovede konateľa spoločnosti D. A. tento úmyselne neuvádzal prijatie plnenia v daňových priznaniach, čím úmyselne zbavoval spoločnosť DREKOL s.r.o. vlastnej daňovej povinnosti. Podľa platnej slovenskej legislatívy každý daňový subjekt zodpovedá za vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností vo vlastnom mene a na vlastný účet. Daňový subjekt nemôže zodpovedať za plnenie daňových povinností dodávateľa. Žalobca zdôraznil, že dodávateľ podniká vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pod vlastným identifikačným číslom a daňovým identifikačným číslom. Žalobca by mohol ručiť za neodvedenú DPH spoločnosti DREKOL s. r. o. len v prípade, ak by spoločnosť DREKOL s.r.o. podala daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty (DPH) a uvedenú daň by štátu neodviedla. Avšak nie v prípade, ak spoločnosť DREKOL s.r.o. zatajila finančné prostriedky prijaté od spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. a daňové priznanie k dani DPH vôbec nepodala. Navyše je potrebne uviesť, že žalobca nedisponoval prostriedkami na to, aby zabezpečil plnenie daňových povinností (podania daňového priznania) svojho obchodného partnera. Odvolací orgán, ako aj správca dane uvádzajú, že správca dane spochybnil reálnosť uskutočnenia dodania guľatiny podľa predmetných faktúr, čím sa následne dôkazné bremeno prenieslo späť na žalobcu, ktorý ho neuniesol. S týmto názorom žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Odpočítanie DPH na vstupe nemôže byť podmienené preukázaním skutočnosti, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby a nie je v možnostiach žalobcu. Nemožno teda od žalobcu žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa (spoločnosti DREKOL s.r.o.) a jeho subdodávateľov, keď žalobca takéto dôkazy objektívne nemôže mať. Je bežnou obchodnou praxou v obchodných vzťahoch, že dodávatelia neinformujú odberateľov o svojich subdodávateľoch. Má to svoje logické opodstatnenie, v opačnom prípade by sa odberatelia mohli nakontaktovať priamo na subdodávateľov, čím by dodávatelia stratili finančný profit z obchodného vzťahu. Žalobca predložil daňovému úradu všetky doklady, ktoré mal povinnosť uschovať. Skutočnosť, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nepredložila správcovi dane požadované doklady, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Predložením všetkých potrebných daňových dokladov, ktorými žalobca disponoval a predložil správcovi dane, žalobca vyčerpal vlastné dôkazne bremeno, a preto dôkazné bremeno bolo prenesené na správcu dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015). Z dôkazov, ktoré mal žalobca k dispozícii a predložil ich správcovi dane, bolo nepochybne preukázané, že žalobca od 01.01.2015 do 31.12.2015 nakúpil 231.747,03 m3 dreva a v tom istom období svojim odberateľom predal 229.066,39 m3 dreva. Túto skutočnosť správca ani žalovaný nespochybnili, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Z knihy záväzkov za rok 1/2015 až 10/2015 mal správca dane preukázaných všetkých dodávateľov drevnej hmoty v celkovom objeme 231.747,03 m3 a taktiež mal bezpochyby preukázané, že od spoločnosti DREKOL s.r.o. žalobca nakúpil drevo v objeme 24.701,69 m3. Žalobca predsa nemohol v uvedenom období predať svojim odberateľom drevo v objeme 229.066,39 m3, ak by ho od svojich dodávateľov (aj od spoločnosti DREKOL s. r. o.) v takomto objeme nenakúpil. Tento dôkaz, ktorý mal správca dane k dispozícii preukazuje, že žalobca skutočne nakúpil od spoločnosti DREKOL s.r.o. drevo v objeme 24.701,69 m3. Že spoločnosť DREKOL s.r.o. neuviedla od koho uvedenú drevnú hmotu nakúpila a následne žalobcovi predala, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Tým, že konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. zámerne neuviedol od koho uvedenú drevnú hmotu spoločnosť nakúpila, sa spoločnosť DREKOL s.r.o. zbavila povinnosti odviesť DPH z vystavených faktúr, ktoré žalobca riadne zaplatil a taktiež aj povinnosti zdaniť takýto príjem. Ako už žalobca uviedol vyššie, žalobca si splnil aj svoju povinnosť preverovať si svojich obchodných partnerov. Žalobca už v období 01/2015 - 06/2015 spolupracoval so spoločnosťou NNN Trstená s. r. o., ktorej konateľom bol H. E. F., teda osoba, ktorú vo svojej výpovedi uvádza svedok B. C. ako zástupca spoločnosti DREKOL s.r.o. Spoločnosť NNN Trstená s.r.o. dosahovala v roku 2014 obrat cca 1 mil. Eur (túto skutočnosť si daňový úrad mal možnosť preveriť v rámci vlastných zistení). Jednalo sa teda o spoločnosť, ktorá reálne obchodovala s drevom a preto žalobca nemal dôvod spochybňovať spoluprácu s takouto spoločnosťou a s H. E. F., ktorý spoločnosť DREKOL s.r.o. zastupoval. Žalovaný tvrdí, že svedok B. C. potvrdil, že drevo nebolo nakupované cez spoločnosť DREKOL s.r.o., avšak okolnosti, za akých bolo drevo nakupované, tvrdenia tohto svedka vyvracajú. Tento svedok priamo potvrdil a vyplýva to aj z predložených podkladov, predovšetkým z listov o pôvode dreva, že drevo bolo spoločnosťou Di Mihálik s.r.o. aj reálne kupované. Tento svedok vystavoval listy o pôvode dreva ako aj faktúry. Z obsahu listov o
pôvode dreva, ktoré vypisoval svedok B. C., nesporne vyplýva, aké množstvo drevnej hmoty bolo reálne dodávané, z akého odvozného miesta bolo drevo dodávané, ako aj konkrétne čísla EVČ motorových vozidiel, ktoré drevo odvážali. Žalovaný ako aj daňový úrad poukazujú na to, že konateľ spoločnosti B. C. tvrdí, že drevo nebolo dodávané cez spoločnosť DREKOL s.r.o. Žalovaný však neberie do úvahy skutočnosť, že ten istý konateľ tvrdí, že finančné prostriedky za dodaný tovar zaplatené žalobcom tento konateľ z účtu spoločnosti DREKOL s.r.o. vyberal a odovzdával splnomocnenému zástupcovi H. E. F., ktorý za uvedené finančné prostriedky drevo nakupoval. Tvrdenie B. C., že drevo nebolo dodávané cez spoločnosť DREKOL s.r.o. je preto účelové s cieľom nepriznať príjmy spoločnosti DREKOL s.r.o. podliehajúce zdaneniu DPH a dani z príjmu. Nie je predsa možné, aby konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. na jednej strane tvrdil, že vystavoval faktúry, za ktoré prijímal platby a drevnú hmotu v skutočnosti žalobcovi nedodával. Podľa žalobcu v daňovom konaní žalobca preukázal, že v roku 2015 uskutočňoval nákup drevnej hmoty od spoločnosti DREKOL s.r.o. v objeme a za cenu, tak je uvedená vo faktúrach vystavených touto spoločnosťou (ktoré daňovému úradu žalobca predložil) a z uvedeného dôvodu preto vzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.
4. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 27.7.2022 vyjadril žalovaný, ktorý zotrvávajúc na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku) navrhol žalobu zamietnuť. Dôvodom nepriznania odpočtu DPH u žalobcu neboli skutočnosti zistené na strane jeho dodávateľa, ku ktorým nemá dôkaznú povinnosť, ako to žalobca tvrdí, ale skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preukázania skutočnosti uvedených na ním predložených faktúrach, na základe ktorých si odpočítanie dane uplatnil. Tvrdenia žalobcu o tom, že k dodaniu dreva došlo spoločnosťou DREKOL s.r.o. správca dane preukázateľne spochybnil, čím dôkazné bremeno presunul späť na žalobcu. Žalovaný v podstate zopakoval podstatný skutkový stav a hodnotenie dôkazov (pasivita splnomocnenej zástupkyne žalobcu v odvolacom konaní H. E. G., ktorá bola splnomocnená tiež na zastupovanie spoločnosti DREKOL s.r.o.; výpoveď konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. v predmetnom čase B. C., ktorý potvrdil, že spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu spoločnosti Di Mihálik, s.r.o. reálne nedodávala, ale len vystavovala doklady; zistenie správcu dane, že žiadny daňový subjekt neuviedol vo svojom podanom kontrolnom výkaze predaj pre spoločnosť DREKOL s.r.o.; nemožnosť použitia na preukaze o pôvode dreva identifikačné údaje ciach RCA041-1 RCA041-2, ktoré boli zaevidované pre subjekt Drevoindustria Mihálik, s.r.o. – čo je predchádzajúci názov žalobcu; vyjadrenie H. F. dňa 12.03.2021 do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100423218/2021, že si nespomína a nevie, či bol vôbec splnomocnený konať za spoločnosť DREKOL s.r.o., na základe čoho nebolo preukázané, že žalobca v rámci deklarovaných obchodov konal s osobou oprávnenou konať za spoločnosť DREKOL s.r.o.), čo je podrobne rozvinuté v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správcu dane, z ktorého dôvodu správny súd nepovažuje za potrebné ich duplicitne opakovať. Podľa žalovaného vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodanie sa ukázalo len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Všetky získané informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou DREKOL s.r.o. pre žalobcu, z ktorého si ako platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Svedok ako konateľ dodávateľskej spoločnosti vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdil, že sa nejednalo o reálne dodanie fakturovaného tovaru spoločnosťou DREKOL s. r. o. Svedok uviedol, že ním vystavené faktúry žalobcom boli zaplatené, pričom s finančnými prostriedkami, ktoré mu zaplatil žalobca za uvedené faktúry nakladal tak, že ich z banky vybral v hotovosti, odovzdal ich pánovi F. a podľa domnienky p. C. z nich p. F. nakupoval tovar. Uvedené nie je dôkazom o reálne uskutočnenom dodaní dreviny spoločnosťou DREKOL s.r.o. pre žalobcu. Spoločnosť DREKOL s. r. o. už preberala drevnú hmotu ociachovanú, na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala, spoločnosť DREKOL s.r.o. vlastnú evidovanú ciachu nemala, ani žiadnu ťažbu neprevádzala. Samotné faktúry a evidencie DPH sú síce formálnou podmienkou uplatnenia nároku na odpočítanie dane, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Správca dane spochybnil reálnosť uskutočnenia dodania guľatiny podľa predmetných faktúr, čím sa následne dôkazné bremeno prenieslo späť na odvolávajúceho sa, ktorý ho neuniesol.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 05.09.2022, ktorou zotrval na podanej žalobe. S názorom žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Ako vyplýva zo samotného daňového spisu, žalobca nebol konečným odberateľom drevnej hmoty od spoločnosti DREKOL s.r.o. Z dokladov predložených žalobcom správcovi dane bolo nepochybne preukázané, že žalobca predal svojim ďalším
konkrétnym odberateľom drevnú hmotu v objeme 229 066,39 m3, teda aj drevnú hmotu, ktorú nakúpil od spoločnosti DREKOL s.r.o. Žalobca bol dodávateľom dreva pre svojich odberateľov a bolo povinnosťou žalobcu (ako dodávateľa dreva) drevo, ktoré prevážal na svojich nákladných automobiloch, označiť ciachou žalobcu a nie ciachou spoločnosti DREKOL s.r.o., ako to tvrdí žalovaný. Aj keď spoločnosť DREKOL s.r.o. použila na dokladoch o pôvode dreva identifikačné údaje ciach patriacich žalobcovi, táto skutočnosť sama osebe nepreukazuje, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nebola dodávateľom drevnej hmoty pre žalobcu, ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej odvoláva na výpoveď konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. zo dňa 10.06.2021 uvedenú v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101014203/2021. Podľa žalovaného bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti B. C. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nenakupovala tovar. Je potrebné ale dodať, že tento svedok zároveň uviedol, že k faktúram, ktoré vystavil pre žalobcu, dostal od pána H. F. (ktorý zastupoval spoločnosť DREKOL s.r.o. ako zástupca vo vzťahu k žalobcovi) vypísaný doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená ako dodávateľ iná firma nie DREKOL s.r.o. a podľa toho urobil nový doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená spoločnosť DREKOL s.r.o. ako dodávateľ. Podľa toho dokladu o pôvode dreva súhlasila aj faktúra a dodací list. Cenu a všetky údaje dostal od pána F.. Drevo bolo vždy na nejakej skládke, z ktorej sa potom vozilo pánovi G. autami, ktoré sú uvedené na dokladoch. Tento svedok teda nepoprel tvrdenia žalobcu pred správcom dane, že žalobca pri obchodovaní so spoločnosťou DREKOL s.r.o. spolupracoval s pánom F., ktorý vystupoval ako splnomocnený zástupca za spoločnosť DREKOL s.r.o. Práve výpoveď svedka B. C., na ktorého sa odvoláva žalovaný, preukazuje, že drevo bolo nakupované od iných firiem cez spoločnosť DREKOL s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti síce uviedol, že tovar bol dodávaný žalobcovi inými firmami, nie firmou DREKOL s.r.o., avšak toto tvrdenie B. C. vyvracajú listinné dôkazy, ako aj samotná jeho výpoveď. Tým, že B. C. prebral údaje o druhu dodaného dreva a množstve dreva z preukazov o pôvode dreva od subdodávateľov a tieto použil spôsobom, akým uviedol, nakúpil drevo pre spoločnosť DREKOL s.r.o., ktoré následne za zmenenú cenu predal žalobcovi. Takýto postup preukazuje, že drevo bolo dodávané žalobcovi od spoločnosti DREKOL s.r.o., a nie od iných dodávateľov, ako to tvrdí tento svedok. Skutočnosť, že drevo bolo reálne dodávané, svedčí aj celkový objem dodaného dreva dodávateľskými spoločnosťami vrátane spoločnosti DREKOL s.r.o. a následne predané odberateľom. Bývalý konateľ taktiež vo svojej výpovedi nespochybnil, že žalobca za drevo riadne zaplatil a že tento svedok peniaze vybral v hotovosti a dal ich pánovi F., ktorý následne za tieto finančné prostriedky nakupoval drevo od subdodávateľov. Svedok B. C. teda nespochybňuje, že drevo bolo žalobcovi reálne dodávané, spochybňuje len skutočnosť, či drevo žalobcovi dodávala spoločnosť DREKOL s.r.o. alebo iná spoločnosť. Bývalý konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. B. C. tvrdí, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nedodávala drevo žalobcovi len z jediného dôvodu, a to s cieľom nepriznať príjmy spoločnosti DREKOL s.r.o. podliehajúce zdaneniu DPH a dani z príjmu. Nie je predsa možné, aby bývalý konateľ spoločnosti DREKOL s.r.o. na jednej strane tvrdil, že vystavoval faktúry, za ktoré prijímal platby a drevnú hmotu v skutočnosti spoločnosť DREKOL s.r.o. nedodávala. Ak by jeho tvrdenie bolo pravdivé, potom všetky platby od žalobcu má bývalý konateľ spoločnosti vrátiť opäť na účet žalobcu ak neopodstatnené platby. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR – rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015. Žalobca so správcom dane od začiatku daňovej kontroly spolupracoval a predložil správcovi dane všetky doklady týkajúce sa kontrolovaných období, ktoré mal a mohol mať k dispozícii (faktúry vystavené spoločnosťou DREKOL s. r. o., dodacie listy, listy o pôvode dreva, evidencia DPH Odpočítanie dane 1/2015 – 10/2015, evidencia DPH Zdaniteľné obchody 1/2015 – 10/2015, hlavná kniha za rok 2015 – karty majetku rok 2015, pohľadávky za 1/2015 10/2015, záväzky za 1/2015 – 10/2015, účtovný denník za obdobie 1/2015 – 10/2015, číselník partnerov). V tomto zmysle vyššie označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR sa dôkazné bremeno prenieslo zo žalobcu na správcu dane, ktorý mal povinnosť dokázať, že nedošlo k reálnemu dodaniu drevnej hmoty spoločnosťou DREKOL s.r.o., poprípade bývalý konateľ nevedeli uviesť, resp. zámerne neuviedli ich subdodávateľov, nemôže mať za následok neunesenie dôkazného bremena žalobcom v rámci daňového konania, tak ako to má na mysli ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V konaní pred správcom dane bolo preukázané, že spoločnosť DREKOL s. r. o. reálne žalobcovi drevnú hmotu o objeme 24.701,69 m3 dodala. Vyplýva to jednak z listinných dôkazov – predložených faktúr, listov o pôvodne dreva, ale aj výpovedí bývalého konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. B. C., ako aj výpovedí H. E. F., ktorý spoločnosť DREKOL s.r.o. v tomto období ako splnomocnený zástupca zastupoval. B. C. ako bývalý konateľ spoločnosti predsa doklady o pôvode dreva na základe pôvodných dokladov o pôvode dreva od subdodávateľov, kde menil len cenu a taktiež uviedol, že žalobca za drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s.r.o. riadne zaplatil. Skutočnosť, že bývalý konateľ spoločnosti faktúry vystavené spoločnosťou DREKOL s.r.o. žalobcovi neuviedol v daňovom priznaní a neodviedol riadne dane, nemôže byť na ťarchu žalobcu.
6. Žalovaný nevyužil svoje právo reagovať na repliku žalobcu duplikou.
7. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/115/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/115/2022.
8. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, keď žalobca ani žalovaný jeho nariadenie nežiadal a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:
Právny rámec
9. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 493e SSP, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
12. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
13. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
14. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
15. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
16. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
17. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
18. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
19. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v rozhodnom znení (ďalej iba „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Posúdenie veci správnym súdom
24. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správcu dane a žalovaného, tak ako sú podrobnejšie opísané v bode 1., 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj existencia daňových dokladov – faktúr, ktoré sú identifikované v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalobcom predložených výpisov z účtu o realizácii úhrad.
25. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
26. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
27. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Dôkazné bremeno preukázania splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH teda ťaží v daňovom konaní daňový subjekt, pričom uvedené jednoznačne vyplýva z úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
28. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu
- žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.“
29. Správny súd zdôrazňuje, že odpočítanie dane si môže uplatniť v zásade len platiteľ dane. Právo odpočítať daň vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Základnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane je, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 - § 21 zákona o DPH). Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane. Pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté.
30. Vzhľadom na to, že sťažovateľ svoje tvrdenia o dodaní predmetného tovaru oprel o formálne doklady- faktúry, dodacie listy, doklady o pôvode dreva, výpisy z účtu a ďalšie účtovné doklady, správca dane dôvodne pristúpil k ich prevereniu z hľadiska materiálneho.
31. Správca dane spochybnil pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených sťažovateľom aj s poukazom na iné nezrovnalosti. Konkrétne išlo o nasledovné skutkové zistenia správcu dane:
- daňový subjekt DREKOL s.r.o. počas výkonu daňovej kontroly nepredložil ku daňovej kontrole žiadne účtovné a daňové evidencie a daňové doklady preukazujúce skutočnosti uvedené v daňovom priznaní aj napriek tomu, že bol na ich predloženie vyzvaný správcom dane v oznámení o začatí daňovej kontroly č. 101154335/2017 zo dňa 31.05.2017 a opakovane vo výzve č. 100296158/2018 zo dňa 06.02.2018;
- požadované doklady nepredložila správcovi dane ani H. E. G., ktorá bola od 27.09.2016 do 18.10.2016 splnomocnencom v daňovom konaní za spoločnosť DREKOL s.r.o. a podávala v uvedenom období za túto spoločnosť aj daňové priznania, teda je predpoklad, že vyššie uvedené doklady mala k dispozícii. Táto bola splnomocneným zástupcom v daňovom konaní aj za kontrolovaný daňový subjekt Di Mihálik, s.r.o., a preto by mala spolupracovať so správcom dane pri objasnení dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi daňovým subjektom a spoločnosťou DREKOL s.r.o.;
- zistenie že na adrese sídla spoločnosti DREKOL s.r.o. sa podľa Obchodného registra, sídlo tohto subjektu nenachádza, čo vyplýva z výsledku miestneho zisťovania dožiadaného správcu dane – Daňového úradu Dolný Kubín zo dňa 14.7.2016;
- daňový subjekt DREKOL s. r. o. nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015;
- príjmy (výnosy) z faktúr vystavených daňovým subjektom DREKOL s. r. o. v roku 2015 pre odberateľa Di Mihálik, s.r.o. neboli zdanené;
- spoločnosť DREKOL s.r.o. v čase podania predmetných daňových priznaní nedisponovala žiadnymi dokladmi, ktoré by dokazovali, že táto prijala od iných platiteľov dane dodávku nejakého tovaru, resp. dodávku služieb;
- zistenie, že žiadny subjekt neuviedol vo svojom podanom kontrolnom výkaze za kontrolované zdaňovacie obdobie A1 transakciu, t.j predaj pre spoločnosť DREKOL s.r.o. (čo správca dane zistil preverením cudzích kontrolných výkazov);
- zistenie, na všetkých predložených predmetných preukazoch o pôvode dreva od spoločnosti DREKOL s.r.o. je uvedené číslo ciachy R-CA-41/1, resp. R-CA-41/2, ktoré boli Okresným úradom Čadca, Pozemkový a lesný odbor zaevidované pre subjekt Drevoindustria Mihálik, s.r.o. – čo je predchádzajúci názov žalobcu;
- zistenie, že spoločnosť DREKOL s.r.o. drevnú hmotu neťažila, žiadnou ciachou nedisponovala a na drevnú hmotu žiadnu ciachu nedávala, z čoho je zrejmé, že dodávaná drevná hmota mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, resp. dodávateľa, ktorý dodával drevnú hmotu spoločnosti DREKOL s.r.o., a teda nie ciachou, ktorá je pridelená spoločnosti Drevoindustria Mihálik, s.r.o.; pričom v prípade, ak by dodávku dreva mala skutočne realizovať spoločnosť DREKOL s.r.o. nemohla by ako dodávateľ použiť na preukaze o pôvode dreva identifikačné údaje ciach RCA41-1 RCA041-2;
- zistenie, že spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov,
- skutočnosť, že k nadviazaniu spolupráce medzi spoločnosťou DREKOL s.r.o. a žalobcom malo dôjsť v roku 2015 cez pána H. E. F. - vtedajšieho konateľa spoločnosti NNN Trstená s.r.o., ktorá mala byť tiež dodávateľom drevnej hmoty pre žalobcu (ako vyplýva zo svedeckej výpovede B. C. – bývalého konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. dňa 10.11.2016);
- skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej výpovede B. C. – bývalého konateľa spoločnosti DREKOL s.r.o. (dňa 10.6.2021 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu ako to vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101014206/2021), z ktorej jednoznačne vyplýva, že spoločnosť DREKOL s.r.o. fakturovanú drevnú hmotu spoločnosti D. G., A. reálne nedodávala, ale len vystavovala faktúry na predmetný tovar – drevnú hmotu, a to podľa inštrukcií pána F. – vtedajšieho konateľa spoločnosti NNN Trstená s.r.o., ktorá mala byť tiež dodávateľom drevnej hmoty pre žalobcu. Svedok B. C. potvrdil, že predmetné faktúry, dodacie listy a preukazy pôvodu dreva, vystavil a aj podpísal. Faktúry dával pánovi F.. Spoločnosť DREKOL s.r.o. nenakupovala tovar. Svedok uviedol, že k faktúram dostal od pána F. vypísaný doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená ako dodávateľ iná firma, nie DREKOL s.r.o. a podľa toho urobil nový doklad o pôvode dreva, kde bola uvedená spoločnosť DREKOL s.r.o. ako dodávateľ. Podľa toho dokladu o pôvode dreva súhlasila aj faktúra a dodací list. Cenu a všetky údaje dostal od pána F.. Drevo bolo vždy na nejakej skládke, z ktorej sa potom vozilo pánovi G. autami, ktoré sú uvedené na dokladoch. Svedok uviedol, že on neoznačoval ciachou jednotlivé dodávky drevnej hmoty, spoločnosť DREKOL s.r.o. nemala registrovanú ciachu. B. C. uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti DREKOL s.r.o. za rok 2015 a nevedel tiež povedať, či spoločnosť DREKOL s.r.o. podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015. Svedok nevedel, či spoločnosť DREKOL s.r.o. priznala a odviedla DPH zo zdaniteľných obchodov uskutočnených pre spoločnosť Di Mihálik, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach v roku 2015 a či bola DPH zaevidovaná a zaúčtovaná v evidencii pre účely DPH. Menovaný svedok uviedol, že povedal pánovi F., že tieto vystavené faktúry nebude spoločnosť DREKOL s.r.o. priznávať, prečo by mal priznávať niečo, čo nedodal. Spoločnosť DREKOL s.r o. drevnú hmotu spoločnosti Di Mihálik s.r.o. ani nedodala. Tovar bol dodávaný, ale nie firmou DREKOL s.r.o., takú má informáciu a ten tovar aj videl. Svedok uviedol, že fyzicky obchody nerobil, vystavoval len doklady. K osobe H. E. F. a jeho splnomocneniu konať za spoločnosť DREKOL s.r.o. svedok uviedol, že pána H. E. F. pozná, ale nevie predložiť splnomocnenie, nevie či bolo doručené na daňový úrad a
už presne nevie v akom rozsahu, ale bolo na spoločnosť Di Mihálik s.r.o. Ním vystavené faktúry boli spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o. zaplatené, faktúry ale neboli priznané. Peniaze vybral v hotovosti a dal ich pánovi F.. Domnieva sa, že drevo nakupoval pán F. z prostriedkov, ktoré mu odovzdal. Menovaný svedok uviedol, že nevie kto dodával drevo spoločnosti Di Mihálik, s.r.o., ale myslí si, že to bude vedieť pán F. a tie firmy, ktoré prepisoval z prvotných dokladov o pôvode dreva, myslí si, že tieto firmy boli reálni dodávatelia tovaru.
- zistenie v súvislosti s osobou H. E. F., podľa ktorého nebolo preukázané, že žalobca v rámci deklarovaných obchodov konal s osobou oprávnenou konať za spoločnosť DREKOL s.r.o. (ako vyplýva z vyjadrenia H. F. zo dňa 12.03.2021 do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100423218/2021).
32. V posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal, že v príslušnom zdaňovacom období došlo k reálnemu dodaniu služieb od dodávateľa uvedeného na faktúrach, prípadne inej zdaniteľnej osoby a teda či v prípade posudzovaných zdaniteľných plnení boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods.1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH.
33. Bolo možné bezpečne ustáliť, že daňové orgány spochybnili dodanie tovaru uvedeného na faktúrach práve spoločnosťou DREKOL, s. r. o., spochybnená bola teda osoba dodávateľa. Správny súd považuje za nevyhnutné poznamenať, že aj keď materiálna existencia plnenia nebola zo strany správcu dane výslovne spochybnená, z vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť záver, že existencia tovaru (drevnej hmoty) špecifikovaného vo faktúrach ako aj v dokladoch o pôvode tovaru v tomto konkrétnom právnom vzťahu bola preukázaná. K tomu, aby mohlo byť ustálené, že existujúci tovar je naozaj tovarom, ktorý bol predmetom dodávok na základe príslušných dodávateľských faktúr (a to bez ohľadu na to, či deklarovaný dodávateľ je aj skutočným dodávateľom tovaru), je potrebné - pre účely daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania – mať tento tovar dostatočne individualizovaný, a to buď na základe objektívnych individualizačných kritérií samotného tovaru alebo je potrebné takúto individualizáciu mať preukázanú na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia vo vzájomných súvislostiach v priebehu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania. Podľa názoru správneho súdu v súdenej veci takýto stav individualizácie dodaného tovaru nenastal, a to práve z dôvodov uvedených vyššie v tomto odôvodnení (napr. vnútorné rozpory vo vykonaných dôkazoch ohľadom dodávok tovaru, prípadne existencie dreva s ciachami žalobcu, nie dodávateľa a pod.). Len samotná existencia tovaru generickej povahy - bez ďalšieho - nemusí byť postačujúca pre záver, že sa jedná o tovar, ktorý mal byť predmetom deklarovaných dodávok. Rovnako správny súd považuje za dôležité uviesť, že ust. § 8 zákona o DPH formálne definuje tzv. dodanie tovaru, ale uvedené rámcové vymedzenie v písmenách a), b) a c) musí mať aj materiálny obsah. To znamená, že nestačí v prípade § 8 písm. a) zákona o DPH iba formálne deklarovať prevod práva nakladať s hmotným majetkov ako vlastník, ale je nevyhnutné aj preukázať, že tovar bol daňovému subjektu aj reálne dodaný a to osobou, ktorá ma status osoby dodávateľa podľa zákona o DPH. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014). Pokiaľ žalobca namietal, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno predložením všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii a toto dôkazné bremeno prešlo na správcu dane, poukazuje správny súd na už vyššie uvedené závery a dodáva, že ani preukázanie konkrétnych množstiev – metrov kubických daňovým subjektom nakúpenej drevnej hmoty, vrátane úhrad týchto dodávok a následne predaj drevnej hmoty v čase od januára do júna 2015 nepreukazuje splnenie materiálnej podmienky dodania tovaru dodávateľom deklarovaným na faktúrach.
34. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov sťažovateľa. Keďže žalobca dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie dôkazy na ich vyvrátenie, je dôvodný záver, že v daňovom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, a teda nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo
sporných obchodov. Konkrétne nebolo v danom prípade preukázané, že deklarovaný tovar bol dodaný sťažovateľovi zdaniteľnou osobou – spoločnosťou DREKOL s. r. o., resp. inou zdaniteľnou osobou. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobca tvrdil, že mu bol tovar dodaný práve spoločnosťou DREKOL s. r. o. (táto skutočnosť preukázaná nebola), inú zdaniteľnú osobu neoznačil a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by mal byť tovar dodaný inou zdaniteľnou osobou (rozhodnutie SD EÚ Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021).
35. Námietku žalobcu, že správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, t. j. všetky zákonom vyžadované doklady, ktoré je povinný evidovať, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. S uvedeným súvisí aj aj námietka žalobcu, že správca dane od neho požadoval predloženie dôkazov, ktorými on nedisponoval a ani disponovať nemohol. Správny súd zvýrazňuje, že správca dane ani žalovaný svoje závery o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom ohľadom skutočností, vo vzťahu ku ktorým dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt, konkrétne vo vzťahu k podmienke realizácie dodávky tovaru – drevnej guľatiny žalobcovi deklarovaným dodávateľom DREKOL s. r. o., nezaložili na skonštatovaní nepreukázania skutočností, na ktoré by žalobca nemal dosah a ktoré by sa netýkali vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa – subjektu DREKOL s. r. o., a teda ktoré by sa netýkali obchodnoprávneho vzťahu, ktorý bol pod plnou kontrolou daňového subjektu a na ktorý vzťah mal daňový subjekt dosah.
36. Osobitne vo vzťahu k žalobcom opakovane v správnej žalobe označovanému rozhodnutiu NS SR sp. zn. 7Sžf/41/2013, správny súd poznamenáva, že v obsahu správnej žaloby nie sú vymedzené skutkové východiská tejto veci NS SR a k nim prijaté konkrétne závery, ktoré by z tejto veci robili vo vzťahu k prejednávanej veci vec obdobnú. Poukázanie žalobcu na označené rozhodnutie takúto kvalitu vymedzenia nemá. Naviac správny súd uvádza, že v označenej veci NS SR išlo o prieskum rozhodnutia o dani z príjmov fyzickej osoby, čo tiež nepochybne malo vplyv na postup správcu dane pri vedení dokazovania oproti prejednávanej veci kde išlo o odpočet DPH. Tieto skutočnosti majú vplyv na vnímanie a prípadnú aplikabilitu záverov i v tak všeobecnej oblasti otázok ako je dokazovanie v daňovom konaní, konkrétnejšie dôkazné bremeno, ktoré vo veci sp. zn. 7Sžf/41/2013 zaujal NS SR. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že jediný konkrétny záver NS SR podľa rozhodnutia sp. zn. 7Sžf/41/2013 v otázke dôkazného bremena, vychádzajúci z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 o tom, že ak daňový subjekt disponuje materiálnym plnením a má k tomu zodpovedajúci daňový doklad – faktúru s položkovitým podrobným opisom druhu, ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa, vyčerpal daňový subjekt svoje dôkazné bremeno a toto dôkazné bremeno znáša správca dane, je aktuálne už judikatúrou prekonaný so záverom zvýraznenia zodpovednosti daňového subjektu za splnenie dôkaznej povinnosti a unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k podmienkam odpočtu DPH (predovšetkým rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžfk 17/2017 zo dňa 26.02.2019). V prejednávanej veci však daňový subjekt svoje dôkazné bremeno nevyčerpal, hoci mu na to správca dane zákonným procesným postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku vytvoril podmienky. Dôsledkom toho bolo správne konštatovanie správcu dane, že daňový subjekt svoje dôkazné bremeno neuniesol. Tak ako je už skonštatované vyššie správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré by boli mimo dosahu žalobcu a netýkali by sa priameho vzťahu žalobcu a jeho dodávateľa, na ktoré by teda žalobca dosah nemal a ktoré by nespadali do jeho dôkazného bremena v zmysle úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
37. Námietka nesprávneho právneho posúdenia vznesená žalobcom tak, ako je uvedená v žalobe, nebola správnym súdom hodnotená ako dôvodná primárne pre svoju všeobecnosť a rovnaký záver uvádza správny súd i vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Zároveň správny súd konštatuje, že skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným bol zistený dostatočne pre riadne posúdenie veci a bol správne právne posúdený. Správcom dane vyvodený záver, podľa ktorého daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, boli reálne uskutočnené, teda že guľatina bola dodaná žalobcovi subjektom DREKOL s. r. o. deklarovaným na faktúrach, resp. inou zdaniteľnou osobou, a teda, že tomuto platiteľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, čím daňový subjekt porušil úpravu podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, vyhodnotil správny súd ako správny a súladný so zákonom.
38. Rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o náležitosti odôvodnenia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku spĺňa v tomto ustanovení vymedzené zákonné náležitosti.
Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného dostatočne určuje východiská prijatých záverov, ich vyhodnotenie vrátane vymedzenia úvah správnych orgánov pri hodnotení dostatočne zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, ktorý skutkový stav má oporu v administratívnom spise, je s ním v súlade a bol správnymi orgánmi správne právne posúdený, tak ako je skonštatované vyššie. Správny súd nevzhliadol vo vzťahu k odôvodneniam rozhodnutí správnych orgánov nedostatočné vymedzenie ich argumentácie vo vzťahu k prijatým záverom, vrátane záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k materiálnej podmienke realizácie dodávky guľatiny žalobcovi zdaniteľnou osobou.
39. Vychádzajúc z vyhodnotenia nedôvodnosti správnej žaloby rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
40. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. Žalobcovi správny súd v nadväznosti na to na základe aplikácie § 167 ods. 1 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani žalovanému na základe aplikácie § 168 SSP a contrario, skonštatujúc absenciu splnenia podmienky výnimočnosti situácie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
41. Rozhodnutie súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.