Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/160/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Obec Gáň, so sídlom Obecný úrad Gáň, 925 31 Gáň zastúpeného: JUDr. Dalibor Kiselica, advokát, Nám. Martina Benku 12, 811 07 Bratislava proti odporcovi v prvom rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom ul. Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, odporcovi v druhom rade: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ul. 13, 975 04 Banská Bystrica, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcom v prvom a druhom rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 8.10.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných odporcov na náhradu škody v sume 8 197,60 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je ako správca dane v súlade s ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie obce / navrhovateľa / alebo jeho časť. Navrhovateľ ako obec sa nachádza v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrární a to atómovej elektrárne V1 prevádzkovateľ ktorej je spoločnosť JAVYS a.s. a atómovej elektrárne V-2 prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť SE, a.s.. Každý z prevádzkovateľov atómovej elektrárne V-1 a V-1 je držiteľom povolenia na prevádzku príslušného jadrového zariadenia. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie , veta druhá zákona číslo o mierovom využívaní jadrovej energie, podľa ktorého za jedno jadrové zariadenie nemožno však považovať viac jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia povolenia, aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú. Jadrové elektrárne vyššie uvedené sú z právneho pohľadu dve samostatné jadrové zariadenia a z dikcie ust. cit. zák. nie je možné pre V-1 a V-2 stanoviť jednu spoločnú oblasť ohrozenia ( Úrad jadrového dozoru SR stanovil pre atómové elektrárne dve samostatné oblasti ohrozenia ) : a) pre V-1 prevádzkovateľa JAVIS a.s. IČO : 35 946 024 rozhodnutím č. 39/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína JZ JE V-1, b) pre V-2 prevádzkovateľa SE a.s. IČO : 35 829 052 rozhodnutím č. 355/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína pri hlavnom výrobnom bloku JE V-2. Stredy jednotlivých oblastí ohrozenia sú stanovené rozdielne a teda aj keď sú obe samostatné oblasti ohrozenia z väčšej časti zhodné, nie sú totožné. Jadrové zariadenia V-1 a V-2 predstavujú dve samostatné jadrové zariadenia, prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, pre ktoré ÚJD stanovil dve samostatné oblasti ohrozenia ( poukázal na ust. veta tretia účinného do dňa 30.11.2009). Navrhovateľ sa nachádza v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi a preto v súlade ustanovením zákona číslo o správe daní a poplatkov ako aj v súlade s ustanovením zákona číslo o miestnych

daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009 vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške.

I. Navrhovateľ dňa 22.1.2008 a dňa 27.1.2009 vydal platobné výmery č. 1/2008 a č. 1/2009, ktorými vyrúbil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-1. Dňa 28.1.2008 a dňa 29.1.2009 daňovník JAVYS podal voči platobným výmerom č. 1/2008, č. 1/2009 zo dňa 22.1.2008 a zo dňa 27.1.2009 odvolanie. Dňa 25.4.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky /odporca v druhom rade/ ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 1/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Navrhovateľ dňa 26.1.2009 vydal platobný výmer č. 1/2008 voči ktorému podal dňa 29.1.2009 prevádzkovateľ JAVYS a.s. odvolanie. Dňa 6.7.2009 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenilo platobný výmer č. 1/2008 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne. Dňa 6.7.2009 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 1/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa JAVYS a.s. na úhrade dane za jadrové zariadenie pomerne.

II. Navrhovateľ dňa 22.1.2008 a dňa 27.1.2009 vydal platobné výmery č.2/2008 a č. 2/2009 ktorými vyrúbil daň prevádzkovateľovi SE a.s. za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-2. Dňa 1.2.2008 a dňa 9.2.2009 daňovník SE podal voči platobným výmerom č.2/2008 a č. 2/2009 zo dňa 22.1.2008 a zo dňa 27.1.2009 odvolanie. Dňa 2.5.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky /odporca v druhom rade/ ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím zrušilo platobný výmer č. 2/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Následne dňa 26.1.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č. 2/2008, voči ktorému podal dňa 9.2.2009 prevádzkovateľ SE a.s. odvolanie. Dňa 17.7.2009 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil platobný výmer č. tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 17.7.2009 Daňové riaditeľstvo slovenskej republiky ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenilo aj platobný výmer č. 2/2009 tak, že zaviazalo prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne.

Navrhovateľ vyrubil daňovníkom JAVYS a.s. a SE a.s. každému samostatne platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok 2007 a 2008 až vo výške 4 098,79 € za každý rok. Navrhovateľ dospel k záveru, že odporca v druhom rade konal protiprávne v rozpore so o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ustanovením o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009, keď svojimi rozhodnutiami vyrúbil daň prevádzkovateľom jadrových zariadení pomerne. Konaním odporcu v druhom rade navrhovateľovi ako správcovi dane bolo odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje t.j. a teda odporca v druhom rade navrhovateľovi spôsobil škodu, ktorú predstavujú príjmy z daní, o zaplatenie ktorých bol navrhovateľ ukrátený konaním odporcu v druhom rade v dôsledku vydania rozhodnutí, ktorými zmenil navrhovateľom vydané platobné výmery tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových zariadení zaplatiť nižšiu daň. Navrhovateľ nárok na náhradu škody si uplatňuje s poukazom na ustanovenie s odôvodnením, že odporcovia v prvom a druhom rade nie sú schopní preukázať, že neporušili právnu povinnosť a to, že postupovali v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými predpismi, že chránili záujmy obcí a že dbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Odporcovia svojim konaním navrhovateľovi ako prijímateľovi dane spôsobili majetkovú ujmu a to škodu v žalovanej sume 8 197,60 € tým, že navrhovateľ tak ako je uvedené vyššie nemohol ako správca dane vyrúbiť daň daňovým subjektom v plnej výške, ktorú by boli daňové subjekty navrhovateľovi povinné v zmysle ním vydaných platobných výmerov zaplatiť. Príčinnú súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou navrhovateľ videl v tom, že by mu škoda nebola spôsobená ak by odporca postupoval v súlad s vtedy platným ustanovením o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009 a potvrdil by navrhovateľom vydané platobné výmery, na základe ktorých navrhovateľ daňový subjektom vyrúbil daň v plnej výške. Zavinenie odporcov videl, že je nemysliteľné, že nevedeli respektíve nemohli vedieť, že svojim konaním porušujú platnú legislatívu Slovenskej republiky.

Odporca v prvom rade súdu dňa 7.1.2011 doručil písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa, v zmysle ktorého žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť z dôvodu, že návrh považuje za nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či sa jedná o návrh na vydanie platobného

rozkazu alebo o žalobný návrh, nakoľko samotné podanie je formulované ako žaloba, ale žalobný petit je formulovaný tak, že navrhovateľ žiada vydanie platobného rozkazu. Odporca v prvom rade ďalej uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci upravuje a prípadnú náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné si uplatňovať podľa . Predmetný návrh je neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle Rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky ( odporcu v druhom rade ), od ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Sám navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci. V zmysle ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľom nikdy nebol účastníkom konania.

Odporca v druhom rade v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa, ktoré súdu doručil dňa 13.1.2011 uviedol, že konanie o uplatnenom nároku navrhovateľom je potrebné zastaviť a to z dôvodu, že konanie navrhovateľa ako správcu dane vo veci vyrubenia miestnej dane v zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a odporcu v druhom rade ako odvolacieho orgánu v tomto konaní je upravené predpismi daňového práva o správe daní a poplatkov. Daňové právo je v rámci teórie práva zaradené do oblasti verejného práva, pričom štát je reprezentovaný štátnymi orgánmi vo vzťahu k ostatným subjektom v nadradenej pozícii. Normy verejného práva, medzi ktoré sa zaraďujú aj normy daňového práva viažu vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu na právny akt štátneho orgánu, ktorého právne účinky nastávajú nezávisle od vôle adresátov. Pre akty štátnych orgánov v oblasti verejného práva platí tzv. prezumpcia správnosti to znamená, že na akt štátnych orgánov ako reprezentantov moci sa z hľadiska právnej istoty pozerá ako na akt správny, platný, aj keď má určité vady čo znamená, že má právoplatné účinky až kým nie je zrušený alebo zmenený právom predpísaným spôsobom. Za tým účelom právny poriadok na území Slovenskej republiky poskytuje viacero postupov ako sa možno v rámci verejného práva domáhať zmeny alebo zrušenia rozhodnutia orgánu štátu

- rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov a rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov t.j. správne súdnictvo upravené v ,

- využitím mimoriadnych opravných prostriedkov - obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle , o správnom konaní

- podnetom na podanie protestu prokurátora v zmysle o prokuratúre ). Odporca v druhom rade poukázal na ust. s tým, že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu, je možné zo strany civilného súdu len v rámci správneho súdnictva. Až na základe rozhodnutia vo veci zmeny alebo zrušenia rozhodnutia štátneho orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti je možné domáhať sa náhrady škody ( ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ). Odporca v druhom rade dospel k záveru, že v predmetnej veci náhrady škody nie daná právomoc súdu v zmysle ust. , nakoľko sa nejedná o súkromnoprávny vzťah, podaný návrh nie je návrhom v zmysle správneho súdnictva a uplatneniu náhrady škody na súde z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci resp. nesprávneho úradného postupu nepredchádzal zákonom stanovený postup smerujúci k zmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha náhrady škody v zmysle ust. , ktorý je takmer výsostne inštitútom súkromného práva. Právna úprava stanovuje ako podmienku uplatnenia náhrady škody zrušenie alebo zmenu nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu. Až vydanie rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo rozhodnutie orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené z dôvodu nezákonnosti je podkladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím, pokiaľ o náhrade škody nebolo rozhodnuté v tomto konaní. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré je stále právoplatné a ktorého platnosť a zákonnosť nebola napadnutá. Posúdenie zákonnosti rozhodnutí vydaných správnym orgánom síce patrí do rozhodovacej právomoci súdov, avšak len v rámci správneho súdnictva, na základe žaloby proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Odporca v druhom rade ďalej uviedol, že jeho rozhodnutia neboli zrušené alebo zmenené právom stanoveným spôsobom, nie je preto možné považovať jeho konanie za porušenie zákonom stanovenej povinnosti, ktorá je základným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ust. . Zákon pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody stanovuje viacero

predpokladov, ktoré musia byť súčasne splnené ( ujma, príčinná súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou, zavinenie ) a je irelevantné zaoberať sa preukazovaním ďalších predpokladov.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako správca dane v zmysle s ustanovenia o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie alebo jeho časť.

Navrhovateľ vyrúbil prevádzkovateľom JAVYS a.s. a SE a.s. daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške a to rozhodnutiami v úvode rozsudku uvedenými. Predmetné rozhodnutia boli odporcom v druhom rade zrušené a vec bola navrhovateľovi vrátená na nové konanie. Navrhovateľ opäť rozhodol tak, že prevádzkovateľov jadrových zariadení zaviazal na zaplatenie dane v plnej výške. Odporca v druhom rade na základe opravných prostriedkov podaných prevádzkovateľmi jadrových zariadení rozhodnutia navrhovateľa /druhé v poradí/ zmenil tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových zariadení na zaplatenie dane pomerne. Odporca v druhom rade pri rozhodnutí daňovej povinnosti postupoval v zmysle stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2008, ktorým bolo odporcovi v druhom rade odporučené pri posudzovaní vyrúbenia dane prevádzkovateľom jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach zohľadniť ustanovenie tretej vety Odporca v druhom rade v zmysle citovaného písomného odporúčania postupoval pri vyrúbení dane v súlade ustanovením v , veta tretia o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení platnom v rozhodnom období podľa ktorého daň za jadrové zariadenie vyrubí správca dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia za predchádzajúci kalendárny rok. Daň za jadrové zariadenie sa vypočíta ako súčin základu dane podľa a sadzby dane podľa . Ak je daňovníkov v jednej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením niekoľko, správca dane vyrubí pomernú časť dane za jadrové zariadenie každému daňovníkovi. Pomerná časť dane za jadrové zariadenie sa určí ako podiel dane pripadajúci na jednotlivých daňovníkov.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmeňujúce rozhodnutia vydané odporcom v druhom rade ktorým vyrúbil daňovým subjektom daň za prevádzkovanie jadrových zariadení pomerne neboli do rozhodnutia súdu zrušené pre nezákonnosť súdom v správnom konaní.

Podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia §3 ods.2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods.1 ,písmeno d/ cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. zák č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. zák č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods.2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd skúmal predovšetkým pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných odporcov. V zmysle citovaného ustanovenia , písmeno d/ koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. Pasívne vecne legitimovaným účastníkom konania je teda štát zastúpený príslušným ministerstvom respektíve ústredným orgánom štátnej moci. V konaní je vecne pasívne legitimovaný subjektom len odporca v prvom rade v zmysle citovaného ustanovenia zákona . Odporca v druhom rade tak ako je navrhovateľom v konaní označený pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle citovaného ustanovenia nie je a z tohto dôvodu súd návrh voči tomuto odporcovi zamietol. Súd žalobu navrhovateľa zamietol voči odporcovi v prvom rade z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky - označený odporca v druhom rade ako správny orgán neprávne úradne postupoval tým, že vyrúbil prevádzkovateľom jadrových zariadení daň pomerne. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov. Odporca v druhom rade tak ako vyplynulo z dokazovania pri rozhodovaní o výške vyrúbenej dane prevádzkovateľom jadrových zariadení postupoval v súlade s citovaným ustanovením , veta tretia o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady

a drobné stavebné odpady v znení platnom v rozhodnom období. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutia vydané odporcom v druhom rade, od ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť ( posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci správneho konania na vecne príslušnom krajskom súde ). Navrhovateľ je týmito rozhodnutiami ako prvostupňový správny orgán viazaný.

Navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci a v zmysle ust. v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní a navrhovateľ nikdy nebol účastníkom konania, ale vykonávateľom verejnej moci.

Súd návrh ako nedôvodný zamietol aj z toho dôvodu, že v prejednávanej veci nie je daná zodpovednosť odporcu v prvom rade podľa ust. , lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa v znení neskorších predpisov, pretože tým je jedine nesprávny úradný postup respektíve zrušenie nezákonného rozhodnutia ( čo v danom prípade nenastalo ) a porušenie ust. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa ust. , ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu (odporcovi v prvom rade ) práve pre osobitnú úpravu V danom prípade nie je možné posudzovať zodpovednosť štátu ( odporcu v prvom rade ) podľa ust. , nakoľko na prejednávanú vec sa vzťahuje zákon číslo , ktorý je vo vzťahu k zákonom lex specialis. Súd návrh voči odporcovi v druhom rade zamietol aj z dôvodu, že zodpovednosť odporcu v druhom rade nie je možné posudzovať v zmysle ustanovenia s poukazom na citované ustanovenie , teda v rámci daňového konania, ktoré jedným z konaní správneho orgánu konal ako správny orgán, ktorého rozhodnutia sú pre orgány nižšieho stupňa záväzné, pokiaľ neboli správnym súdom pre nezákonnosť zrušené. Navrhovateľovi ako prvostupňovému orgánu v rámci správneho konania nie ani priznané právo v zmysle ustanovenia Toto právo je priznané účastníkom správneho konania ako aj osobám, s ktorými sa v správnom konaní nekonalo ako účastníkom konania hoci sa s nimi ako účastníkmi konať malo a ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím a postupom správneho orgánu .

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o náhrade trov konania rozhodoval v súlade s citovaným ustanovením v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní . Súd však úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovia , ktorí v konaní mali plný úspech si náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnili z dôvodu, že im trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /s.2 /