Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/2/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: C.L.N. Slovakia s.r.o., IČO: 36 652 211, so sídlom v Košiciach, Vstupný areál U.S. Steel, Košice-Šaca, právne zastúpený: NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 197 919, so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

P r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 07.07.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Košice (ako správcu dane) č. MK/B/2023/044961/MK/B/2023/00002013/09 zo dňa 13.01.2023, ktorým bola žalobcovi podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. 132 o miestnych daniach v znení neskorších zmien a doplnkov vyrubená daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2021 v sume 165 161,15 eur.

2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že správca dane, a následne žalovaný svojimi argumentami uvedenými v napadnutom rozhodnutí opakovane popiera princíp právnej istoty na úkor žalobcu. Žalobca má zato, že žalovaný vôbec neprihliada na to, že žalobca daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území, už raz dobromyseľne zaplatil. Žalobca pritom nevyvolal tento nepriaznivý právny stav, pretože postupoval iba v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby si nespôsobil ďalšiu ujmu. Žalobca má zato, že Mesto Košice nie je miestne príslušným správcom dane na vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v spornom území Navrhol preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej aj ). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že mu hrozí výkonom napadnutého rozhodnutia vysoký a nepredvídateľný výdavok, na zaplatenie ktorého žalobca nemal vopred vyčlenené finančné prostriedky, keďže daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 už raz dobromyseľne zaplatil. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2023 už taktiež zaplatil daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2023. S prihliadnutím na výšku vyrubenej dane 165.161,15 eur, žalobca vôbec nepochybuje, že by táto nemala predstavovať škodu značnú alebo až škodu veľkého rozsahu, pokiaľ by bol preukázaný nezákonný postup mesta Košice aj žalovaného. Žalobca je v súčasnosti zo strany žalovaného vystavený tlaku, ktorý spočíva

v akceptovaní stavu dvojitej daňovej povinnosti, čo značným spôsobom už v súčasnosti narušilo princíp právnej istoty žalobcu. Žalobca v súčasnosti nevie jednoznačným spôsobom zvoliť svoj ďalší právny postup tak, aby mu vznikla čo najmenšia ujma na právach.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.11.2023. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca hrozbu závažnej ujmy nielen nepreukázal, ale svoj návrh ani riadne neodôvodnil. Žalovaný tvrdí, že žalobca poukázal iba vo všeobecnej rovine na svoje majetkové, ekonomické a hospodárske pomery, ale aká je jeho finančná situácia konkrétne neuviedol. Podľa názoru žalovaného je žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku neopodstatnený a nedostačujúci, keďže ním nebolo preukázané ani osvedčené, že by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný nenapraviteľný následok, a taktiež z neho nevyplýva, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný preto navrhol súdu návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietnuť.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa predstavuje vysoký a nepredvídateľný výdavok, na zaplatenie ktorého žalobca nemal vopred vyčlenené finančné prostriedky, keďže daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 už raz dobromyseľne zaplatil. Žalobca je taktiež podľa svojho vyjadrenia vystavený tlaku zo strany žalovaného, ktorý spočíva v akceptovaní stavu dvojitej daňovej povinnosti, čo narušilo právnu istotu žalobcu.

13. Správny súd v závere poznamenáva, že právna istota je inštitút, ktorý predznamenáva jasnosť, určitosť a stálosť úradných rozhodnutí, je dôležitým pilierom ochrany práva. Na základe uvedeného žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia deklaruje a akceptuje právny stav dvojitého zdanenia žalobcu, a teda zaťaženia žalobcu rovnakou daňou vzťahujúcou sa na totožný predmet dane za totožné zdaňovacie obdobie voči dvom rôznym správcom dane. V takomto prípade by uvedený právny stav odporoval základnému princípu právneho štátu zakotvenému v , pretože by nebola zachovaná právna istota žalobcu, čo je navyše v rozpore so zásadou zákonnosti ustanovenou v o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správny súd na dôvažok pripomína, že v prípade akceptovania právneho názoru žalovaného by hrozilo potenciálne riziko vzniku stavu absolútnej právnej neistoty, kedy by v ktoromkoľvek zdaňovacom období mohol ktorýkoľvek správca dane pristúpiť k vyrubeniu dane z nehnuteľností, pretože by sa podľa jeho právneho názoru dotknuté nehnuteľnosti nachádzali na území, kde vykonáva správu daní. Správcovia dane by v uvedenom prípade mohli byť limitovaní iba zánikom práva vyrubiť daň vzhľadom na plynutie času.

14. Pri posudzovaní dôvodov žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel súd k záveru, že žalobca uviedol dôvodné a dostatočné argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť záver, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcovi hrozí značná finančná škoda spočívajúca v akceptovaní stavu dvojitej daňovej povinnosti, ako zákonodarcom predpokladaný následok podľa .

15. Z uvedených dôvodov správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).