Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-88-2009.pdf
PDF · 112.36 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/88/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a z členov senátu JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Dana Wänkeová, v právnej veci žalobcu: Radoslav Mizera, s miestom podnikania Záborského 1686/1, 010 08 Žilina, IČO: 37 597 183, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX H., proti odporcovi: Daňové riaditeľstvo SR, so sídlom Nová ul. 13, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/13677-105142/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/228/13677-105142/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, ktorým druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina 1 dodatočný platobný výmer č. 694/231/25806/09/Súk z 01.04.2009, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 16.523,36 €.
V podanej žalobe žalobca poukázal na § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a konštatoval, že pri posúdení predaja zlata odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o. správca dane vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že žalobca dodával odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o. tovar, ktorý nemal charakter použitého tovaru, napr. aj nové šperky, ktoré nazval zlomkovým zlatom, ako aj použitý tovar (zlomkové zlato). Tvrdil, že v prípade predaja nového tovaru vystavoval faktúry a ak v danom prípade uviedol na faktúrach odkaz na ust. § 66 zák. č. 222/2004 Z.z. postupoval nesprávne a tvrdil, že v prípade predaja použitého tovaru postupoval podľa § 66 ods. 11 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalobca tvrdil, že bolo povinnosťou správcu dane v súlade s § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Tvrdil správca dane takto nepostupoval a že skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie, preto aj záver prijatý správcom dane a žalovaným je predčasný a nepotvrdený.
Písomným podaním zo dňa 28.03.2011, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Žiline 30.03.2011 doplnil žalobca žalobné dôvody o nasledovné skutočnosti: Tvrdil, že z protokolu Daňového úradu Žilina 1 č. 694/320/13543/2009/Matu z 26.02.2009 o kontrole dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2006 vyplýva, že kontrola bola začatá 31.01.2008. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Žilina 1 č.
694/231/25806/09/Súk vyplýva, že protokol za I. štvrťrok 2006 bol prerokovaný 26.03.2009. Žalobca tvrdil, že dňa 14.01.2009 prevzal zástupca daňového subjektu JUDr. E. výzvy zo dňa 16.12.2008 na vyjadrenie sa k protokolu zo dňa 16.12.2008 č. 694/320/109634/2008/Matu za I. štvrťrok 2006. Tento protokol žalovaný súdu nepredložil. Dňa 26.01.2009 boli správcovi dane osobne doručené vyjadrenia k protokolu zo dňa 16.12.2008. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré daňový subjekt uviedol vo svojich vyjadreniach k protokolom boli daňovému subjektu osobne doručené 30.01.2009 oznámenia o tom, aby výzvy zo dňa 16.12.2008 považoval za bezpredmetné. Následne boli daňovému subjektu doručené výzvy zo dňa 04.02.2009 s tým, aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvedených vo vyjadreniach k protokolom, na čo daňový subjekt doručil 16.02.2009 správcovi dane dôkazy. Žalobca tvrdil, že uvedený postup nemá oporu v zákone. Poukazoval na § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. a tvrdil, že správca dane nebol oprávnený ani na základe vyjadrení žalobcu k protokolom zo 16.12.2008 vypracovať nové protokoly zo dňa 26.02.2009 a v nich sa zaoberať a vyhodnotiť vyjadrenia žalobcu. Správca dane pritom tvrdil, že vyjadrenia žalobcu boli iba všeobecné a nepoukázal v nich na žiadne nové skutočnosti.
Žalobca tvrdil, že uvedeným postupom došlo k porušeniu ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Z.z., pretože kontroly boli začaté 31.01.2008 a mohli byť ukončené najneskôr 31.01.2009. Pôvodné protokoly mali byť prerokované 30.01.2009. V danom prípade však kontroly boli ukončené prerokovaním protokolov zo dňa 26.03.2009.
Žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010. Tvrdil, že celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné.
Žalobca tvrdil, že z obsahu správneho spisu správcu dane a odvolacieho orgánu nevyplýva, že by účastník konania v pozícii kontrolovaného subjektu, nebol poskytoval daňovému úradu pri daňovej kontrole potrebnú súčinnosť. Žalobca tvrdil, že správca dane sa pri daňových konaniach neriadil uvedenými zásadami upravenými v § 2 ods. 2 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. a nepostupoval v súlade so zákonom, že kontroly dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2006 boli vykonané nezákonným spôsobom a následne vydaný dodatočný platobný výmer Daňového úradu Žilina 1, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z protokolov z nezákonne vykonaných kontrol a teda aj tieto napadnuté rozhodnutia sú nezákonné.
Žalobca ďalej tvrdil, že má za to, že poukázanie na vady konania mimo žalobného návrhu nie je zásahom do dispozičnej zásady upravenej v § 250j ods. 1 O.s.p., ale je jej logickým vyústením, pretože na vady konania správneho orgánu, ktoré mohli mať vplyv na nezákonnosť napadnutých rozhodnutí musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. V porušení postupu správcu dane podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. a v nedodržaní lehoty na výkon kontrol podľa § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. sa jedná o také vady konania, ktoré majú podstatný vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako aj prvostupňových rozhodnutí s poukazom na ust. § 250j ods. 3 O.s.p.
Žalobca tvrdil, že žalovaný v konaní nepredložil súdu úplný spisový materiál a súčasťou spisového materiálu nie je protokol Daňového úradu Žilina 1 č. 694/320/109634/2008/Matu za I. štvrťrok 2006 zo dňa 16.12.2008, ani zápisnica Daňového úradu Žilina 1 č. 694/320/711/2009/Sim o ústnom pojednávaní zo dňa 08.01.2009. Z tohto dôvodu mal za to, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a § 250j ods. 3 O.s.p.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu, ktoré sú obsiahnuté v dôvodoch napadnutých rozhodnutí. Po doručení doplnenia žaloby žalovaný písomným vyjadrením z 23.05.2011 (č.l. 60 spisu) poukázal na to, že správca dane neporušil práva daňového subjektu, naopak mal snahu dostatočne sa zaoberať námietkami daňového subjektu k výsledkom kontroly, vzhľadom k tomu, že v krátkom časovom úseku od dátumu určeného ako deň prerokovania protokolu troch dní nebolo možné zaoberať sa námietkami, písomných vyjadrení a vypracovať dodatky k protokolom o kontrole jednotlivých zdaňovacích období, správca dane sa s
námietkami k protokolu vysporiadal v rámci prerokovania (nového) protokolu o kontrole, v ktorom poukázal na písomné vyjadrenia žalobcu a reagoval na jeho námietku. Žalovaný poukázal, že dňa 26.02.2009 zaslal správca dane žalobcovi nový protokol, ku ktorému sa žalobca písomne nevyjadril, ktorý bol prerokovaný 26.03.2009. Žalovaný tvrdil, že daňová kontrola nebola ukončená v 12-mesačnej lehote do 31.01.2009, ale až 26.03.2009, kedy došlo k prerokovaniu protokolu, stalo sa tak z dôvodu, že správca dane mal snahu vysporiadať sa s námietkami žalobcu, ktoré boli doručené 26.01.2009 tesne pred správcom dane určeným dňom 30.01.2009 k prerokovaniu protokolu. Žalovaný tvrdil, že nakoľko správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a dbal na zachovanie jeho práv, vzhľadom na skutočnosť, že námietky v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly uviedol žalobca až v doplnení žaloby, žalovaný žiadal, aby súd na ne neprihliadal.
V prílohe písomného podania žalovaný súdu predložil protokol Daňového úradu Žilina 1 o vykonanej kontrole za I. štvrťrok 2006 pod č. 694/320/109634/008/Matu zo dňa 16.12.2008 viď č.l. 62 spisu.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov.
Z obsahu správneho spisu súd mal preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 05.10.2009 v riadne a včas podanej žalobe (doručenej krajskému súdu 08.12.2009, na pošte dňa 04.12.2009). Z obsahu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu súd zistil, že správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 16.523,36 Sk, keď dodatočne určil daň k dokladom o výkupe č. 206340041 zo dňa 03.02.2006, ako aj k dokladom o výkupe č. 2006340049, 2006340054, 2006340057, 2006340063, 2006340078, 2006340085, 2006340129, 2006340131, 2006340139, 2006340154, 2006340155, 2006340171, 2006340182 a 2006340188. V odôvodnení správca dane konštatoval, že zistil, že daňový subjekt predával zlomkové zlato odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o., nevystavoval z tohto predaja odberateľské faktúry, pričom príjem z predaja si iba účtoval v peňažnom denníku na základe príjmových pokladničných dokladov. Konštatoval, že spoločnosť Safina Slovakia, s.r.o. mu na tento predaj vystavovala doklady o výkupe, na ktorých nebola vyčíslená daň. Žalobca tieto zdaniteľné obchody neuviedol v povinných záznamoch a ani z nich neodviedol daň. Správca dane konštatoval, nakoľko žalobca je platiteľom DPH a predaj zlomkového zlata je v zmysle § 8 ods. 1 a § 13 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru v tuzemsku vznikla, podľa názoru správcu dane, s pouk. na § 19 ods. 1 zákona o DPH v deň dodania tovaru daňová povinnosť dodania tohto tovaru, preto žalobca bol povinný s pouk. na § 71 vyhotoviť faktúru so všetkými povinnými náležitosťami, zahrnúť ju do povinných záznamov s pouk. na § 70 zákona o DPH, ktorý vychádza pri vystavovaní daňového priznania a odviesť daň s pouk. na § 69 ods. 1 zákona o DPH. Nakoľko pri predaji zlomkového zlata odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o. žalobca porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH vo vzťahu k vyššie citovaným dokladom o výkupe vyčíslil dodatočne určenú daň a určil výšku dodatočne určenej dane vo výške 497.782,30 Sk. Správca dane konštatoval, že pri kontrole daňových dokladov bolo zistené, že pri časti zdaniteľných obchodov, pri ktorých žalobca predával spoločnosti Safina Slovakia, s.r.o. zlomkové zlato, uvedená obchodná spoločnosť mu na tento predaj vystavovala doklad o výkupe a daňový subjekt-žalobca vystavoval faktúry, na ktorých sa odvolal na § 66 zákona o DPH a odviedol daň, pričom základom dane nebol kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou zníženou o daň, ale celková suma určená k výplate podľa dokladu o výkupe vystaveného spoločnosťou Safina Slovakia, s.r.o. Poukázal, že o takomto postupe žalobcu svedčí obsah faktúr 9/2006 a 10/2006 vystavených v I. štvrťroku 2006, ako aj ďalšie faktúry, ktoré vystavoval počas celého roku 2006. Správca dane poukázal na § 66 ods. 11 zákona o DPH a konštatoval, že keďže žalobca sa rozhodoval použiť bežný režim dane musí ho používať pri všetkých zdaniteľných plneniach, ktoré sa týkajú predaja použitého tovaru, teda nemôže pri niektorých zdaniteľných obchodoch použiť režim podľa § 66 ods. 3 a pri iných obchodoch režim podľa § 66 ods. 11 zák. č. 222/2004 Z.z. Z tohto dôvodu zvýšil žalobcovi daň z predaných tovarov a služieb za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 o sumu 497.782,30 Sk.
Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie správnych orgánov vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Súd sa oboznámil s obsahom správneho spisu a dospel k záveru, že správne orgány vychádzali z listinných dôkazov, teda dokladov o výkupe, ktoré sú súčasťou správneho spisu, ktorými predával žalobca odberateľovi Safina Slovakia, s.r.o. tovar označený ako zlato zlomkové špecifikované množstvom, rýdzosťou a jednotkou a konečnou cenou. Taktiež z obsahu správneho spisu súd mal preukázané, že vo vzťahu k vyššie špecifikovaným dokladom o výkupe nevystavoval žalobca žiadne faktúry napriek tomu, že k dokladu o výkupe č. 2006340115 bola vystavená faktúra žalobcom 9/2006, v ktorej žalobca účtoval predaj zlomkového zlata špecifikovanej hmotnosti, rýdzosti, v jednotkovej a konečnej cene a súčasne aj zdanil uvedený obchod 19%-nou sadzbou dane. Obdobne v prípade faktúry žalobcu 10/2006, ktorá sa vzťahovala k dokladu o výkupe č. 2006340203 rovnako vystavil faktúru, kde uvedený výkup zdaňoval 19%-nou DPH. Ako vyplýva z uvedených obchodných prípadov z faktúr 9/2006 vystavená 02.03.2006 (dátum dodania 02.03.2006) a 10/2006 vystavená 30.03.2006 (dátum dodania 30.03.2006) je zrejmé, že uvedené obchody - predaj zlomkového zlata žalobca zdaňoval v bežnom zdaňovacom režime. Z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom a z obsahu správneho spisu nebolo preukázané, že vyššie špecifikované doklady o výkupe, teda obchodné prípady, zdaňoval tak, ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch v zdaňovacom období I. štvrťrok 2006, potom správca dane postupoval správne, keď dodanil predmetné obchody daňou DPH v bežnom režime.
Podľa § 66 ods. 1 písm. c) zák. č. 222/2004 Z.z. na účely tohto ustanovenia použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene,
Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,
Podľa § 66 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. prvá veta základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.
Podľa § 66 ods. 11 zák. č. 222/2004 Z.z. Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň
a) zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,
b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.
Z obsahu správneho spisu súd mal preukázané, že nie je preukázané tvrdenie žalobcu, že by správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď k dokladom o výkupe, ku ktorým nevystavil žalobca faktúry a neúčtoval daň dovyrubil daň v bežnom režime. Pritom vychádzal zo skutočností, že v zdaňovacom období 2006 v prípade faktúr žalobcu 9/2006 a 10/2006 predával obdobný tovar žalobca obchodnej spoločnosti Safina Slovakia, s.r.o. a neuplatnil si osobitný režim zdanenia. Potom postup správcu dane, že takýmto spôsobom je povinný dodaňovať v bežnom režime žalobca predaj zlomkového zlata aj pri dokladoch o výkupe, ku ktorým žalobca nevystavoval faktúry a neúčtoval daň je vecne správny.
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že žalobca v konaní do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neuviedol žiadne tvrdenia, že by deklarované zlomkové zlato v dokladoch o výkupe nespĺňalo kritéria použitého tovaru. Tieto tvrdenia neuviedol ani v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. K týmto tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy, preto záver a postup správnych orgánov prvého a druhého stupňa, ktoré vychádzali z dokladov, ktoré sú súčasťou správneho spisu je vecne správny, keď vo vťahu k dokladom o výkupe, ku ktorým žalobca nevystavoval faktúry správca dane dovyrubil daň, pričom postupoval pri vyrubení dane bežným režimom zdanenia, nie režimom podľa
§ 66 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z.. Tento postup správcu dane bol vecne správny, nakoľko z obsahu správneho spisu bolo preukázané, že v zdaňovacom období I. štvrťroku 2006 v prípade dokladov o výkupe, ku ktorým vystavoval faktúry žalobca (faktúra 9/2006 a 10/2006) zdaňoval predaj (zlomkové zlato) v bežnom režime, preto je vecne správny záver správnych orgánov, že sám žalobca, ktorý si zvolí spôsob zdaňovania použitého tovaru za I. štvrťrok 2006 je povinný spôsob zdaňovania aplikovať vo všetkých ostatných prípadoch, tzn. správca dane, pokiaľ tvrdí, že nemôže žalobca kombinovať v danom zdaňovacom období bežný režim zdaňovania podľa § 66 ods. 11 zák. č. 222/2004 Z.z. s osobitným režimom zdaňovania podľa § 66 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. je vecne správny. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že posúdenie predaja zlomkového zlata v I. štvrťroku 2006 a predmetných dokladov o výkupe bolo zo strany správnych orgánov bolo zákonné a vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu veci, preto súd dospel, že žaloba nie je dôvodná.
Čo sa týka dôvodov uvedených v doplnení žaloby, z obsahu spisu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zástupcovi doručené dňa 5.10.2009 a doplnenie žaloby podal žalobca písomným podaním zo dňa 28. marca 2011, doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 30.3.2011 (č.l. 62 spisu).
Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Zásadu iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, ktoré preskúmava na základe podanej. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým súd musí prihliadnuť bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala, resp. či takýto nedostatok je namietaný po uplynutí lehoty na podanie žaloby (§ 250d ods. 1 O.s.p.).
Súd z úradnej povinnosti skúmal, či namietané vady spôsobili nulitu napadnutých rozhodnutí. Právna úprava Slovenskej republiky nevypočítava dôvody nulity rozhodnutia ako individuálneho aktu a ponecháva právnej teórii a súdnej praxi, aby samy vymedzili okruh prípadov, kedy vady dosahujú takú mieru, že už o rozhodnutí, akte, vôbec nemožno hovoriť. K nulite právneho aktu nie možné pristupovať rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí isť o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných predpisov. Povinnosťou súdu zaoberať sa nulitou správneho aktu ex offo nie je prelomením dispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané.
Podľa právnej teórie správne akty, ktorých pochybnosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť, sú akty nulitné. Všeobecne prevažuje názor, že nulita aktu nastáva z dôvodu:
- neexistencie kompetencie správneho orgánu vydať správny akt,
- nedostatok predpísanej formy aktu,
- absolútneho omylu v osobe adresáta aktu,
- založenie požiadavky fakticky nemožného plnenia,
- neurčitosti, či nezmyselnosti aktu.
Právna úprava vychádza z toho, že v prípade vyhlásenia nulity právneho aktu musí isť o závažný a jednoznačný rozpor s právnym poriadkom.
V doplnení žaloby žalobca poukazoval na nezákonnosť postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, a to nezákonnosť vypracovania nových protokolov zo dňa 26.2.2009 a nezákonnosti kontroly, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí.
Pokiaľ by aj tvrdenia žalobcu v podanej žalobe o nezákonnosti vypracovania nových protokolov a nezákonnosti kontroly v dôsledku prekročenia zákonnej lehoty na jej ukončenie, boli preukázané, tak podľa názoru súdu aj takéto procesné pochybenie samo o sebe nemá za dôsledok nulitu vydaných rozhodnutí. Nemožno konštatovať, že každé porušenie procesných predpisov upravujúcich daňovú kontrolu a daňové konanie spôsobuje nulitu vydaného správneho rozhodnutia.
Súd dospel k záveru, že špecifikované dôvody „nezákonnosti kontroly“, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí, nie sú takej intenzity, takého rozsahu, ktorými by došlo bezpochyby k jednoznačnému, zjavnému a hrubému porušeniu zákona alebo procesných predpisov, a ktoré by spôsobovali nulitu vydaného správneho rozhodnutia. Taktiež predmetné rozhodnutia, podľa názoru krajského súdu, majú atribúty správneho rozhodnutia, nakoľko boli vydané kompetentným orgánom, ktorý je oprávnený správny akt vydať, boli vydané v predpísanej forme, nedošlo k absolútnemu omylu v osobe adresáta aktu, nezakladajú fakticky nemožné plnenie, sú určité a nevykazujú znaky nezmyselnosti aktu.
Ak žalobca uvedené skutočnosti namietal a tvrdil, že došlo k porušeniu zákona, mal nezákonnosť rozhodnutia, na základe predchádzajúceho nezákonného postupu, namietať riadne a včas v podanej žalobe. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nie je možné vecne preskúmať uvedené žalobné body doplnenia žaloby, nakoľko neboli podané v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobné dôvody neobsahujú skutočnosti, na ktoré by v súlade s § 250j ods. 3 O.s.p. súd musel ex offo prihliadať.
Čo sa týka žalobného bodu v doplnení žaloby, v ktorom namietal žalobca, že nebol predložený úplný správny spis, ktorého obsahom neboli citované protokoly daňového úradu za I. štvrťrok 2006 zo 16.12.2008 a zápisnica Daňového úradu Žilina I z 8.1.2009, súd poukazuje, že súčasťou spisového materiálu je zápisnica Daňového úradu Žilina I č. 694/320/711/2009/Sim z 8.1.2009, uvedená v správnom spise ako príloha č. 10. Súčasne žalobca v prílohe písomného podania zo dňa 23.5.2011 (č.l. 62 spisu) do spisu založil protokol o kontrole č. 694/320/109634/2008/Sim zo dňa 16.12.2008 týkajúcej sa kontroly DPH za I. štvrťrok 2006. Týmto odstránil vadu konania spočívajúcu v neúplnosti správneho spisu, na ktorú by bolo možné s poukazom na § 250j ods. 3 O.s.p. z úradnej povinnosti prihliadať bez toho, že by bola obsahom žaloby. Nakoľko pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia s poukazom na § 246c O.s.p., v spojení s ust. § 154 ods. 1 O.s.p. a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia bol predložený kompletný správny spis, súd síce tento bod doplnenia žaloby preskúmal, avšak dospel k záveru, že nie je dôvodný.
Žalobca nemal v konaní úspech nevzniká mu právo na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vzniká s pouk na § 250k ods. 1 O.s.p. iba v prípade, že mal v konaní úspech. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
.
Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.