Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoCsp-21-2023.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/21/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., o zaplatenie 1182,66 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24Csp/121/2022 - 56 zo dňa 23.01.2023, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: I. „Žaloba žalobcu sa zamieta. II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“),§ 54a, § 101, § 103 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). 3. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 182,66 eur s príslušenstvom. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, t.j. spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvoril dňa 10.10.2017 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 500 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý spotrebiteľský úver vrátiť v 60 mesačných splátkach po 38,35 eur. Súčasťou zmluvy bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 20,23 % a RPMN bola vo výške 20, 23 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.10.2022. Žalovaný uhradil žalobcovi splátky v hodnote 843,70 eur, pričom poslednú splátku uhradil dňa 20.03.2019. Nakoľko žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne a včas, žalobca ho listom zo dňa 27.11.2019 upozornil na nedoplatok na splátkach vo výške 115,05 eur a listom zo dňa 22.01.2020 mu oznámil, že vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. 4. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že pre tieto zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť obsah týchto podmienok ovplyvniť. Vzhľadom na to, že sa v danom prípade jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie ex offo pristúpil ku skúmaniu otázky premlčania nároku uplatneného žalobcom. V tejto súvislosti uviedol, že ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k ust. § 101 špeciálnym ustanovením, ktoré upravuje začiatok plynutia premlčacej doby odlišne od § 101 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade zosplatnenia
dlhu začína premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. To znamená, že premlčanie zvyšku dlhu je viazané na okamih splatnosti tej nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ pristúpil k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti v danom prípade došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2019, a teda odo dňa 21.03.2019 začala veriteľovi plynúť premlčacia doba. Nakoľko bola žaloba podaná dňa 21.08.2022, t.j. po uplynutí premlčacej doby, súd z dôvodu premlčania nároku zamietol. 5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v súlade ust § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca sa nestotožnil s právnymi závermi súdu uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Namietal, že v danom konaní nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, a že tento bol uplatnený v rámci zákonnej 3-ročnej premlčacej doby. Uviedol, že pre posúdenie plynutia premlčacej doby, v prípade zosplatnenia dlhu je rozhodujúcou splátka, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. V tejto súvislosti odkázal na ustanovenia zmluvy, a taktiež aj na znenie ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za to, že z gramatického výkladu predmetných ustanovení nevyplýva pravidlo, ktoré by stanovovalo možnosť zosplatnenia dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, t.j. prvej nesplatenej splátky. Uviedol, že ako veriteľ mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej ktorú sám určí. Ďalej uviedol, že k dátumu zosplatnenia evidoval žalobca z predpísaných 26. splátok úhradu 22. splátok, a teda žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou 23. splátky splatnej dňa 20.09.2019. Poukázal na znenie Zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve, pričom uviedol, že k zosplatneniu môže veriteľ pristúpiť až po naplnení zákonných podmienok, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uviedol že v danom prípade nastalo zosplatnenie vo vzťahu k splátke splatnej 20.12.2019. Žalobca mal za to, že právne posúdenie súdu prvej inštancie v danom prípade malo za následok skrátenie zákonom stanovenej premlčacej doby o tri mesiace. V tejto súvislosti poukázal aj na text predžalobnej upomienky zo dňa 27.11.2019, pričom mal za to, že uvedená listina nikde neuvádza, že dlh mal byť zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.09.2019. Naopak z obsahu tejto upomienky vyplýva, že v prípade jej neuhradenia bude žalobca ako veriteľ oprávnený dlh zosplatniť. Taktiež uviedol, že ani z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 22.01.2020 nevyplývalo, pre ktorú splátku bol úver zosplatnený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti veriteľ sám určil splátku pre nesplnenie ktorej úver zosplatnil, pričom mal za to, že vyhlásanie mimoriadnej splatnosti je oprávnením veriteľa a toto oprávnenie nie je možné zmeniť na povinnosť, nakoľko by tým došlo k zásahu do jeho zákonných práv. Žalobca zdôraznil, že zosplatnenie úveru je potrebné považovať za oprávnenie veriteľa, ku ktorému môže pristúpiť, ak je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym právnym posúdením plynutia premlčacej doby porušil ústavnoprávny princíp právnej istoty veriteľa obsiahnutý v čl. 46 Ústavy SR. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 mal za to, že svoju pohľadávku uplatnil na súde včas, a teda v rámci plynutia premlčacej doby. Uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s prvou neuhradenou splátkou splatnou dňa 20.09.2019, pričom premlčacia doba začala plynúť až prvý deň po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splátkou splatnou dňa 20.09.2019, t.j. odo dňa 21.12.2022. Keďže uplatnený nárok nebol premlčaný a žaloba bola podaná dôvodne mal žalobca za to, že mu patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. 6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávny skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 1 182,66 eur s príslušenstvom z dôvodu premlčania jeho uplatneného nároku.
14. Premlčacou dobou je potrebné rozumieť časový úsek, v ktorom musí byť vykonané právo, inak môžu nastať účinky premlčania podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžka premlčacej doby je určená zákonom, pričom ust. § 101 Občianskeho zákonníka vymedzuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.
15. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka upravuje začiatok plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného vymedzenia v ust. § 101. Podľa ust. § 103 druhej vety plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu od splatnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.
16. V predmetnom prípade sa žalobca domáha od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatenia dlžnej sumy z titulu nevráteného spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a to vzhľadom na to, že žalobca sa svojho práva domáha po uplynutí premlčacej doby, ktorej začiatok plynutia odvíjal od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru. Takouto splátkou bola podľa názoru súdu 1. inštancie splátka splatná dňa 20.03.2019, a teda odo dňa 21.03.2019 začala plynúť premlčacia doba. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a mal za to, že premlčanie nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale od tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Uviedol, že žalovaný bol k dátumu zosplatnenia v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.09.2019 a mal za to, že začiatok premlčacej doby je potrebné počítať až po uplynutí troch mesiacov od uvedeného dátumu. V danom prípade tak bol sporným okamih od ktorého je potrebné odvíjať začiatok plynutia premlčacej doby.
17. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje na skutočnosť, že uvedená otázka bola už riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, a to sp. zn. 2Cdo/18/2022 zo dňa 30.01.2023, sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 1Cdo/61/2022 zo dňa 25.04.2023, sp. zn. 4Cdo/23/2022 zo dňa 26.01.2023 a sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022, ktoré možno označiť za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.
18. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že otázka okamihu od ktorého je potrebné odvíjať počítanie začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka bola predmetom prieskumu vyššie spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Ako príklad možno uviesť uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2020, zo dňa 29.11.2022, ktorý v bode 23 a 24 uvádza nasledovné: „Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie - bod 16). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).“ Následne v bode 24 dodáva, že „po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich
sa na danú vec predostiera, že „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“.“
19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nepostupoval pri stanovení začiatku plynutia premlčacej doby v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako odvolaniu podaného žalobcom vyhovieť.
20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
21. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-679/18, v ktorom Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a otázkou odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Súd neposúdil, či pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca postupoval pri poskytovaní spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou , tak ako to vyžaduje ust. § 7 ZoSÚ.
22. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách odôvodnenia odvolacieho súdu sa opätovne zaoberať a vysporiadať s otázkou premlčania žalobcom uplatneného nároku, a to v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu a v nadväznosti na to opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok. Taktiež úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť povinnosť žalobcu ako veriteľa, či s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druha veta ZoSÚ. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci v súlade so zásadami uvedenými v § 220 ods. 2, 3, CSP náležite odôvodní.
23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).