Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-116-2010.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/116/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci navrhovateľa: K. H., nar. XX.XX.XXXX, Z., J. cesta XXX/XX, prechodne Z., J. 84X, zastúpený splnomocnencom: Mgr. Attila Párkány, Galanta, Hlavná 945/5, proti odporcom: 1. I. U., nar. XX.XX.XXXX, J. cesta XXX, Z., 2. D. U., nar. XX.XX.XXXX, J. cesta XXX, Z., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ivan Jánošík, Klincová 35, Bratislava, o vydanie vecí, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 13C 155/2005-236 zo dňa 27. januára 2010, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania 2.308,92 eur k rukám ich advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť vydať navrhovateľovi
- hydraulický ohraňovací lis s ohýbacími a preťahovacími prípravkami - univerzálny hydraulický lis, výrobca Y. Rakovník zelenej farby do 450 KPa/GDC 30-9 No 0210390, označený nálepkou - nadobudnutý 25.11.2002 za cenu 209.000.-Sk,
- nástrojársku frézu FN 3 zelenej farby TOS Trenčín / 2393109/, univerzálny rozchod stola pozdĺžny 1000 mm priečny cca 300 mm a zdvih cca 250 mm s možnosťou nastaviť na výrobu ozubených kolies, označený nálepkou - nadobudnutý dňa 7.10.2002 za cenu 220.000.-Sk
- s príslušenstvom frézy a to pevný zverák - nadobudnutý 6.12.1999, za cenu 2.340.-Sk výklopný zverák TOS Michalovce zelenej farby nadobudnutý 10.11.1999 za cenu 8200.-Sk, otočný stôl zelenej farby - nadobudnutý 19.12.1999 za cenu 9800.-Sk, vŕtacie a upínacie puzdrá oceľovosivej farby nadobudnuté 30.4.2004 za cenu 23.000.-Sk, 2,3 kužeľ, norma ISO upínacie hlavičky 2 ks upínanie náradia do priemeru 20 a 12,
- výstužníky univerzálne do priemeru 4 - 22, vrtáky od priemeru 1 - 35 univerzálne oceľovosivej farby, výrobca NAREX nadobudnuté 27.2.2004 za cenu 25.000.-Sk,
- závitníky univerzálne oceľovosivej farby, výrobca NAREX od M3 po 27 nadobudnuté 7.8.2004 za cenu 29.000.-Sk.
- pracovný stôl drevený svetlej farby s namontovaným zverákom - nadobudnutý 14.4.1998 za cenu 5.800.-Sk,
- pracovný stôl s bukovou pracovnou doskou 2,5 x 0,9 m - nadobudnutý 12.4.2002 za cenu 19.900.-Sk,
spolu v hodnote 552.040 Sk, a o trovách konania vyslovil, že rozhodne osobitným uznesením.
Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 123, 126, 672 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne s prihliadnutím na to, že konanie na Okresnom súde v Galante pod spis. zn. 12C 182/2005 je právoplatne ukončené, v tomto konaní vystupujúci navrhovateľ a v spomínanom konaní vystupujúci odporca, bol zaviazaný na zaplatenie sumy 72.000,- Sk s príslušenstvom z titulu nájomného voči odporcom, avšak súd poukázal na to, že hodnota nehnuteľnosti, ktoré odporcovia zadržujú je vyššia ako 500.000,- Sk. Ide o nehnuteľnosti(?) zakúpené na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorý ju nemôže vykonávať v rozsahu ako pred uplatnením zádržného práva a tieto hnuteľnosti slúžia na zabezpečenie jeho potrieb. Súd prihliadol na to, že konanie o zaplatenie nájomného je právoplatne ukončené a odporcovia si svoj nárok voči navrhovateľovi môžu uplatniť v rámci exekúcie. Súd prvého stupňa mal vlastnícke právo navrhovateľa k veciam majúcim sa vydať preukázané kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 07.10.2002 a kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 25.11.2002, kartami dlhodobého majetku a v rámci dokazovania bolo zistené, že odporcovia v 1. a v 2. rade neprávom, teda bez právneho dôvodu hnuteľnosti zadržujú a užívajú a neumožňujú navrhovateľovi prístup k jemu patriacim hnuteľným veciam.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a alternatívne, že súd rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na nové prejednanie a pre prípad, že odvolací súd rozsudok potvrdí, navrhli vysloviť prípustnosť dovolania pre výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu. Odvolacie dôvody uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K skutkovému a skutočnému stavu veci odvolatelia uviedli, že je nesporné, že navrhovateľ v minulosti uzavrel zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol nájom nehnuteľnosti - garáže postavenej na parc. č. XXX/2, v k.ú. Z.. Pritom je nesporné, že navrhovateľ majetok iného užíval a za užívanie tohto neplatil nájomné. Navrhovateľ vykonával úkony smerujúce k znemožneniu resp. obmedzeniu možnosti vyrovnania nárokov na nájomné a jednotlivé veci odnášal a preto podľa § 672 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného bolo realizované voči hnuteľným veciam záložné právo v súlade s právnou úpravou. Okresný súd Galanta aj prostredníctvom súdneho vykonávateľa vykonal súpis zadržaných hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na predmete bývalého nájmu. Navrhovateľ nevykonal žiaden právne významný úkon pri súpise hnuteľných vecí, nedomáhal sa vylúčenia žiadnej veci z uplatnenia záložného práva. Podľa právneho názoru odporcov, navrhovateľ sa má domáhať v samostatnom konaní vylúčenia vecí zo záložného práva z dôvodu, že ich nie je možné postihovať výkonom rozhodnutia. Odporcovia potvrdili skutočnosť, že vo veci nájomného sa rozhodlo rozsudkom Okresného súdu v Galante č. k. 12C 182/05, ktorým navrhovateľovi v pozícii odporcu bola uložená povinnosť zaplatiť 72.000,- Sk s príslušenstvom, vec je právoplatne skončená a navrhovateľ nároky nevyrovnal. Odporcovia poukázali na to, že si svoje nároky zabezpečili v súlade s právnou úpravou vymedzenou v Ústave a v § 672 Občianskeho zákonníka. Ide o stav objektívny a napriek neexistencie právnej úpravy, na základe ktorej by sa navrhovateľ mohol domáhať uloženia povinnosti vydať hnuteľné veci z dôvodu, že odporcovia by mali podať návrh na exekúciu, ide o hnuteľné veci s hodnotou viac ako 16.000,- eur a odporcovia uvádzajú, že ide o úkon, ktorý je v súčasnej dobe nerealizovateľný. Odporcovia považujú za sporné, či navrhovateľ je výlučným vlastníkom jednotlivých hnuteľných vec, nakoľko v súčasnej dobe prebieha súdne konanie vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorého predmetom sú aj jednotlivé hnuteľné veci. Odporcovia odmietajú tvrdenie navrhovateľa, že by jednotlivé hnuteľné veci, voči ktorým je zriadené záložné právo mali mať hodnotu 16.600,- eur, ide zväčša o šrot, veci nezistiteľnej funkčnosti. Ďalej poukázali na to, že navrhovateľ nepodniká a jednotlivé hnuteľné veci nepotreboval na túto podnikateľskú činnosť, išlo o zásoby. Vo veci podľa názoru odporcov absentuje aktívna vecná legitimácia navrhovateľa, pretože nie je výlučným vlastníkom predmetných vecí, neexistuje právna úprava, ktorá by obmedzovala práva odporcom spôsobom uvádzaným navrhovateľom. Vzhľadom na predmet súdneho konania vydania veci sa má domáhať aj S. Halajová v pozícii podielového spoluvlastníka. Predmet údajného vlastníctva navrhovateľa, ktorý majú odporcovia podľa napadnutého rozsudku vydať, nie je špecifikovaný čo do druhu ani čo množstva, absentujú identifikačné údaje.
Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom tak, že vo veci nariadil pojednávanie (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.) a po doplnení dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti odvolania odporcov.
Predmetom konania je vydanie hnuteľných vecí.
Z výpovede navrhovateľa pred odvolacím súdom vyplýva, že veci sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorý má v súčasnosti prerušenú podnikateľskú činnosť. K otázke vzniku záložného práva odporcov poukázal na právoplatné rozhodnutie o tom, že nedošlo k platnému právnemu úkonu týkajúceho sa uzavretia nájomnej zmluvy a navrhovateľ nemá finančné prostriedky, aby vyplatil finančnú čiastku, ktorá mu bola uloženú v konaní Okresného súdu Galanta spis. zn. 12C 182/2005. Veci sú uložené v garáži u odporcov, v ktorej sa nachádzajú výlučne iba predmetné veci.
Z výpovede právneho zástupcu odporcov vyplýva, že vzhľadom na konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi navrhovateľom a p. E. vedenom na Okresnom súde Galanta spis. zn. 13C 137/2005 existuje prekážka tohto konania, pretože nie je ustálené vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam a z tohto dôvodu odporcovia aj navrhovali prerušenie konania z dôvodu, že navrhovateľ nie je výlučným vlastníkom vecí, ale iba spoluvlastníkom podielovým, vzniká tú nerozlučné spoločenstvo. Na daný právny stav nemožno aplikovať ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka. Právo odporcov uplatnené v zmysle zákonnej úpravy nie je časovo obmedzené, nie je upravené dokedy môžu oprávnení realizovať svoje záložné právo a nie je ani vymedzené akým spôsobom. Doposiaľ nedošlo k vyrovnaniu pohľadávky odporcov na nájomnom a navrhovateľ nemá ani žiaden príjem, z ktorého by mohlo možné túto pohľadávku uspokojiť. Spochybnil tvrdenie, že hnuteľné veci navrhovateľ používa na podnikateľskú činnosť a či podnikateľskú činnosť aj realizuje.
Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané súdnym vykonávateľom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis súdnym vykonávateľom, alebo musí veci vydať.
V zmysle ustanovenia ods. 1 prenajímateľovi na nehnuteľnosti vzniká na zabezpečenie nájomné záložné právo k hnuteľným veciam za podmienok: musí ísť o hnuteľné veci, ktoré sú na prenajatie nehnuteľnosti a hnuteľné veci patria nájomcovi, alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne. Pokiaľ sú splnené podmienky na vznik záložného práva, záložné právo vzniká okamihom vnesenia hnuteľných vecí na prenajatú nehnuteľnosť a zaniká odnesením tejto veci z prenajatej nehnuteľnosti. Hnuteľné veci sa nestanú predmetom záložného práva, pokiaľ sú vylúčené z exekúcie. V ustanovení ods. 2 sú upravené podmienky zániku záložného práva a podmienky výkonu zádržného práva prenajímateľa. Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, okrem prípadu keď boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlásil svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Prenajímateľovi prislúcha zádržné právo za presne vymedzených podmienok, ak sa nájomník sťahuje, alebo ak sa veci odstraňujú, napriek tomu, že
nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené iným zabezpečovacím prostriedkom, prenajímateľ môže zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, musí však do ôsmich dní žiadať o ich súpis osobou poverenou, alebo musí veci vydať. Záložné právo prenajímateľa môže zaniknúť okrem všeobecných spôsobov zániku záložného práva podľa § 151md) ods. 1 Občianskeho zákonníka aj osobitným spôsobom upraveným v § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Zániku pohľadávky sa týkajú ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 324 a nas. Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 672 OZ upravuje dva zabezpečovacie inštitúty, ktoré sa odlišujú najmä ich vznikom a zánikom. Ide o záložné právo a zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou veci vylúčených z výkonu rozhodnutia. Pohľadávku veriteľa na zaplatenie nájomného zabezpečujú až dva zabezpečovacie inštitúty. Rozlišovanie medzi záložným a zádržným právom má význam predovšetkým pre poradie uspokojenia pohľadávok veriteľov z výťažku z predaja hnuteľnej veci v rámci výkonu rozhodnutia. Prednosť totiž majú pohľadávky veriteľov, ktorí majú zádržné právo pred ostatnými veriteľmi vrátane veriteľov ktorí majú záložné právo.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporcovia neprávom, bez právneho dôvodu hnuteľnosti zadržujú, užívajú a znemožňujú navrhovateľovi prístup k hnuteľným veciam patriacim a slúžiacim na jeho podnikanie. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že existencia záložného práva voči predmetným hnuteľným veciam je závislá od toho, či vznikol uplatňovaný nárok teda nárok na nájomné. V tejto súvislosti bola konštatovaná existencia konania vedeného na Okresnom súde Galanta spis. zn. 12C 182/2005 v ktorom konaní bola rozsudkom zo dňa 13.06.2007 uložená odporcovi (vystupujúci v tomto konaní ako navrhovateľ) povinnosť zaplatiť 72.000,-Sk s úrokmi z omeškania. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie o zaplatenie nájomného je právoplatne ukončené, odporcovia si svoj nárok môžu uplatniť v rámci exekúcie. Taktiež bolo zistené, že k uhradeniu tejto pohľadávky titulom nájomného doposiaľ nedošlo. Súd prvého stupňa iba konštatoval, že zadržanie vecí odporcami je protiprávne, pričom neskúmal predbežnú otázku existencie zákonného záložného práva odporcov voči predmetným hnuteľným veciam v zmysle § 672 Občianskeho zákonníka.
Z ustanovenia § 672 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prenajímateľ má záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti už v momente, keď nastanú právne skutočnosti, skutočnosti predvídané zákonom a to existencia nájomného vzťahu a hnuteľné veci spôsobilé stať sa predmetom záložného práva vo vlastníctve osôb určených v § 672 ods. 1 OZ na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu.
Odvolací súd uvedenú predbežnú otázku posúdil tak, že konštatoval vznik zákonného záložného práva, nakoľko je preukázaná existencia nájomného vzťahu, pričom vychádzal aj z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12C 182/2005, ktorý sa podrobne zaoberal otázkou vzniku nájomného vzťahu a preto odvolací súd poukazuje na obsah tohto spisu. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 317/2008, 10Co 318/2008-195 zo dňa 28. apríla 2009 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa Okresného súdu Galanta zo dňa 16. mája č. k. 12C 182/2005-106 vo veci samej potvrdil riadiac sa právnym názorom o platnosti zmluvy o nájme v tejto veci vysloveným dovolacím súdom v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 1Cdo 61/2008 zo dňa 28. júla 2008. S poukazom na uvedené je potrebné pri posúdení otázky existencie nájomného vzťahu vychádzať z tohto rozhodnutia, ktoré sa zaoberalo otázkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bola garáž a dovolací súd dospel k záveru, že táto zmluva je platná a založila nájomný vzťah medzi účastníkmi. Názor navrhovateľa spochybňujúci platnosť nájomnej zmluvy je preto neopodstatnený. Zároveň bola splnená aj druhá podmienka a to existencia hnuteľných vecí spôsobilých stať sa predmetom záložného práva vo vlastníctve osôb určených v § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu. Skutočnosť, že ide o hnuteľné veci spôsobilé stať sa predmetom záložného práva vo vlastníctve osôb určených v § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola žiadnym účastníkom spochybnená, bola preukázaná existencia týchto hnuteľných vecí a taktiež bolo preukázané výpoveďami účastníkov, že tieto veci sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu.
Keďže odvolací súd dospel k záveru, že došlo k zákonnému spôsobu vzniku záložného práva, tak následne skúmal aj otázku či záložné právo naďalej trvá a či nedošlo k právnej skutočnosti spôsobujúcej zánik záložného práva, nakoľko v takomto prípade by bola podaná žaloba oprávnenou, a bol odôvodnený právny záver o tom, že odporcovia neprávom zadržujú veci. Ako už bolo uvedené vyššie, záložné právo zaniká zákonnými spôsobmi upravenými predovšetkým v ust. § 151md) O.z., záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom a k zániku pohľadávky dochádza najmä spôsobom uvedeným v § 559 a nasl. a v § 324 nasl. Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 559 a nasl. je upravený zánik záväzkov a to splnením dlhu, dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou dlžníka alebo veriteľa, započítaním, výpoveďou, neuplatnením práva, splynutím, urovnaním, pričom v danom prípade nedošlo k ani jednému spôsobu zániku pohľadávky. Účastníci konania takýto zánik pohľadávky netvrdili, ani žiadnym spôsobom nepreukázali a zhodne uviedli, že pohľadávka odporcov vyplývajúca z rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. mája č. k. 12C 182/2005-106 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave spis. zn. 10Co 317/2008, 10Co 318/2008-195 zo dňa 28. apríla 2009 doteraz nebola uhradená. K záveru súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ tu existuje právoplatné rozhodnutie, majú odporcovia podať návrh na exekúciu, odvolací súd uvádza, že uvedený právny názor nezodpovedá právnej úprave, nakoľko takýto spôsob zániku pohľadávky právne predpisy nepoznajú.
Na základe týchto skutočností preto odvolací súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je právne neopodstatnená, predčasná, nakoľko zákonné záložné právo odporcov k hnuteľným veciam naďalej trvá.
S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa ust. § 220 O.s.p., nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na a jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
K námietke nedostatku aktívnej legitimácie je potrebné uviesť, že otázkou sa v konaní súdy zaoberali pri procesom postupe prerušenia konania z dôvodu existencie ďalšieho sporu o zrušenie a vyporiadanie hnuteľných vecí, a bol vyslovený názor, že takéto iné konanie je irelevantné, pretože vychádzajúc z konštantnej judikatúry, že každý so spoluvlastníkov má možnosť samostatne čeliť proti právnym zásahom a je aktívne legitimovaný k podaniu žalobu smerujúcej k jeho ochrane teda aj navrhovateľ vychádzajúc z toho, že by vystupoval ako samostatný podielový spoluvlastník bol by aktívne vecne legitimovaný, teda nebolo nevyhnutné, aby navrhovateľmi boli obaja spoluvlastníci aj za situácie, že samotný navrhovateľ existenciu spoluvlastníckeho vzťahu spochybňuje, keďže tvrdil, že sa považuje za výlučného vlastníka vecí majúcich sa vydať od odporcov.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto konaní plne procesne úspešným odporcom bola priznaná náhrada trov konania. Právny zástupca odporcov uplatnil trovy právneho zastupovania vychádzajúc z hodnoty predmetného súdneho konania 18.324,40 eur, hodnota právneho úkonu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 654/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje 353,54 eur. Právny zástupca odporcov uplatnil úkony právnej služby a to: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 19.06.2006 vo výške 353,54 eur a režijný paušál 5,44 eur, účasť na pojednávaní dňa 21.06.2006 - 353,54 eur a režijný paušál 5,44 eur, účasť na pojednávaní dňa 17.12.2007 - 353,54 eur a režijný paušál 5,92 eur, odvolanie zo dňa 07.02.2008 - 353,54 eur a režijný paušál 6,32 eur, účasť na pojednávaní dňa 02.12.2009 - 353,54 eur a režijný paušál 6,95 eur, účasť na pojednávaní dňa 27.01.2010 - 353,54 eur a režijný paušál 7,21 eur, odvolanie zo dňa 11.03.2010 - 353,54 eur, režijný paušál 7,21 eur, účasť na pojednávaní dňa 12.09.2011 - 353,54 eur a režijný paušál 7,41 eur. Súd priznal odmenu za jednotlivé úkony právnej služby vychádzajúc z hodnoty právneho úkonu tak ako právny zástupca odporcov uplatnil s ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca zastupoval dvoch odporcov a mal nárok na tarifnú odmenu za zastupovanie dvoch osôb.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca uplatnil aj odmenu za úkony právnej služby, ktoré nevykonal, a to odmenu za účasť na pojednávaní dňa 21.06.2006, pričom zo zápisnice na čl. 55 vyplýva, že právny zástupca na tomto pojednávaní prítomný nebol a rovnako nebol prítomný ani na pojednávaní dňa 27.01.2010. Zohľadniac túto skutočnosť je tarifná odmena 2.138,10 eur. Režijný paušál súd priznal podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 38,77 eur. Hotové výdavky právny zástupca odporcov uplatnil v celkovej výške 184,45 eur, avšak doklady o preukázaní cesty osobným motorovým vozidlom nepreukázal, nepredložil doklady o spotrebe pohonných hmôt a doklady o tom, či skutočne vozidlo bolo použité tzn., že kópie dokladov o použití konkrétneho motorového vozidla. Náhrada za stratu času bola uplatnená v celkovej výške 219,57 eur a súd pristúpil k jej priznaniu podľa § 17 vyhlášky, za pojednávanie dňa 21.06.2006 za 4 polhodiny po 9,06 eur = 36,25 eur, za pojednávanie dňa 02.12.2009 za 4 polhodiny po 11,60 eur = 46,40 eur a za pojednávanie dňa 12.09.2011 za 4 polhodiny po 12,35 eur = 49,40 eur. Náhrada za stratu času tak predstavuje 132,05 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 2.308,92 eur ( 2.138,10 eur + 38,77 eur + 132,05 eur) na zaplatenie ktorých podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa na účet advokáta odporcov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.