Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-182-2005.pdf
PDF · 82.4 KB
No categories available
12C/182/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v právnej veci navrhovateľa: Š. C., nar. XX.. X.. XXXX,. N. C. XX,. J., zastúpený JUDr. I. J., advokátom so sídlom K. XX,. B., proti odporcovi: P. K., N. C. XX,. J., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr. E. Z., advokátkou so sídlom K. XXX,. G. o zaplatenie 72.000,- Sk s príslušenstvom rozhodol
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 72.000,- Sk s 16,5% ročným úrokom z omeškania počítaným:
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.9.2002 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.10.2002 do zaplatenia, s 16 % ročným úrokom z omeškania počítaným:
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.11.2002 do zaplatenia, s 13 % ročným úrokom z omeškania počítaným:
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.12.2002 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.1.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.2.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.3.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.4.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.5.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.6.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.7.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.8.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.9.2003 do zaplatenia, s 12,5 % ročným úrokom z omeškania počítaným:
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.10.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.11.2003 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.12.2003 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania počítaným:
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.1.2005 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.2.2005 do zaplatenia, so 6 % ročným úrokom z omeškania počítaným:
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.3.2005 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.4.2005 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.5.2005 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.6.2005 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.7.2005 do zaplatenia,
- zo sumy 3.000,- Sk od 16.8.2005 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania doručenom súdu dňa 9. 9. 2005 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 108.000,- Sk titulom nezaplateného nájomného za užívanie garáže navrhovateľa na parc. č. 866/2 v kat. úz. J. vedenej na LV č. 652. Návrh odôvodnil tým, že odporca užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 18. 12. 1997. Odporca bol podľa zmluvy povinný platiť navrhovateľovi nájomné v sume 3.000,- Sk mesačne. Napriek výzve si však odporca túto povinnosť neplnil a do dnešného dňa dlžné nájomné navrhovateľovi neuhradil. Vzhľadom na uplynutie premlčacej doby si navrhovateľ v návrhu na začatie konania uplatňoval len nárok na zaplatenie nájomného za obdobie troch rokov spätne spolu s úrokmi z omeškania odo dňa podania návrhu na súd.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 12Ro 230/05-10 zo dňa 8. 11. 2005, proti ktorému odporca podal v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že navrhovateľovi nič nedlží, nakoľko všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si riadne splnil. Ako dôkaz predložil pokladničný doklad č. V/184 zo dňa 11. 12. 2004 na sumu 36.000,- Sk. Ďalej uviedol, že od 1. 8. 2005 mu navrhovateľ neumožňuje užívať predmet nájmu ani odniesť si veci tam uložené, čím mu znemožňuje vykonávať svoje podnikateľské aktivity. Vzhľadom k uvedenému žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu poprel, že by od odporcu prijal akúkoľvek hotovosť z titulu nájomného za predmet nájomnej zmluvy zo dňa 18. 12. 1997.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov E. C., M. H., L. M. a Z. O., prečítaním sa oboznámil s obsahom všetkých v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov: LV č. 652, nájomnej zmluvy, stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, daňového priznania navrhovateľa a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru.
Podľa predložených listinných dôkazov súd zistil, že spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J., vedených Správou katastra G. na LV č. 652 sú v súčasnosti navrhovateľ s manželkou v podiele 1/1. Z výpovedí svedkov i samotných účastníkov je zrejmé, že odporca užíval garáž navrhovateľa od roku 1998 a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18. 12. 1997.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že na podanom návrhu trvá. Ohľadom predloženého príjmového dokladu uviedol, že doklad podpísal, avšak žiadne peniaze na jeho základe od odporcu neprevzal. Odporca vo svojej výpovedi poprel, že by navrhovateľovi dlžil akúkoľvek sumu z titulu nezaplateného nájomného. Uviedol, že nájomné vždy riadne platil, čo však nevie súdu preukázať, nakoľko všetky doklady o zaplatení až na doklad zo dňa 11. 12. 2004 odniesla dcéra navrhovateľa. Ohľadom spôsobu platenia uviedol, že spočiatku platil mesačné nájomné formou poštových poukážok, neskôr sa s navrhovateľom dohodli na platení z ruky do ruky s tým, že koncom roka bol vystavený doklad o zaplatení ročného nájomného v sume 36.000,- Sk. Tieto doklady vypisovala dcéra navrhovateľa, s ktorou v tej dobe žil ako s družkou. Tá mala prístup k všetkým dokladom odporcu, na konci daňového obdobia ich nosila účtovníčke za účelom vyhotovenia daňového priznania.
Svedkyňa E. C., manželka navrhovateľa, na pojednávaní vo veci potvrdila skutočnosti tvrdené navrhovateľom. Uviedla, že navrhovateľ nájomné od odporcu za užívanie garáže v dobe, keď odporca žil s ich dcérou nežiadal i napriek tomu, že bola uzatvorená nájomná zmluva. Potom, čo sa odporca s dcérou odsťahovali z ich domu v roku 2002 začal navrhovateľ požadovať od odporcu platenie nájomného, odporca však na jeho výzvy nereagoval. V auguste 2005 si chcel odporca odniesť veci z garáže v čom mu spolu s manželom zabránili, nakoľko nemal splatené dlžné nájomné. Ohľadom vydania zadržaných vecí je na tunajšom súde vedené konanie pod sp. 13C 155/05. Svedkyňa potvrdila, že odporca zaplatil šekmi v roku 1998 nájomné za 3-4 mesiace, ale peniaze mu vrátili ,nakoľko v tom čase žil s ich dcérou, ktorej chceli aj takýmto spôsobom pomôcť.
Súd ako svedka vypočul i dcéru navrhovateľa a bývalú družku odporcu M. H., ktorá potvrdila, že odporca si od navrhovateľa prenajal garáž na podnikateľské účely. Zo začiatku platil dojednané nájomné
poštovými poukážkami, avšak len z dôvodu vedenia účtovnej evidencie. V skutočnosti mu vyplatené peniaze navrhovateľ vždy vrátil. Neskôr prestal odporca platiť nájomné úplne, nakoľko dosahoval z podnikania malé príjmy a nepotreboval si takto znižovať daňový základ. Po ich odsťahovaní od rodičov v roku 2002 navrhovateľ odporcu vyzval na platenie nájomného, na čo však odporca nereagoval i keď garáž stále užíval. Asi v júli 2005 sa jej vzťahy s odporcom zhoršili a následne si odporca začal sťahovať veci z prenajatej garáže. Ohľadom pokladničného dokladu zo dňa 11. 12. 2004 uviedla, že doklad vypísala ona na požiadanie odporcu. Doklad mal slúžiť k daňovému priznaniu odporcu, ale k reálnemu odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo.
Na pojednávaní vo veci dňa 30. 3. 2006 súd v súlade s § 95 O. s. p. pripustil za prítomnosti účastníkov konania zmenu petitu, v zmysle ktorej upravil navrhovateľ výšku požadovaných úrokov z omeškania zo sumy dlžného nájomného zo obdobie od septembra 2002 do augusta 2005. Na pojednávaní dňa 25. 4. 2006 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 36.000,- Sk späť. Išlo o nájomné zaplatené za rok 2004. V tejto časti súd konanie uznesením č. k. 12C 182/05-64 zo dňa 11. 5. 2006 zastavil, predmetom konania ostala suma 72.000,- Sk s príslušenstvom.
Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon ( zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov).
Podľa §3 ods.1 Zákona č.116/1990 Zb. v úplnom znení účinnom v čase uzavretia nájomnej zmluvy, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Podľa §7 Zákona č.116/1990 Zb. v úplnom znení účinnom v čase uzavretia nájomnej zmluvy, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol nájomný vzťah uzavretím nájomnej zmluvy v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona č.116/1990 Zb., a to dňom 1.1.1998. Na základe zmluvy bol odporca ako nájomca povinný platiť navrhovateľovi ako prenajímateľovi nájomné v sume 3.000,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Tvrdenia účastníkov sú však rozporné ohľadom skutočného zaplatenia a prevzatie nájomného. Podľa vyjadrení navrhovateľa podporených výpoveďami svedkov a to manželky a dcéry navrhovateľa, odporca nájomné za prenájom garáže nikdy skutočne neplatil. Predložený pokladničný doklad ako aj poštové poukážky boli vyhotovené účelovo pre potreby vedenia účtovníctva, avšak k prevzatiu peňazí nikdy nedošlo. Napriek svojim tvrdeniam, navrhovateľ uznal pokladničný doklad zo dňa 11. 12. 2004 a vzal návrh na začatie konania v tejto časti späť. Odporca trval na tom, že navrhovateľovi nájomné za celú dobu nájmu riadne uhradil. Uvedené sa mu však nepodarilo pred súdom hodnoverne preukázať. Svoje tvrdenia oprel len o existenciu daňového priznania navrhovateľa za rok 2002, v ktorom sa uvádzajú príjmy vo výške 50.000,- Sk, ktoré podľa jeho výkladu predstavujú zaplatené nájomné za prenájom garáže odporcovi. Predložený doklad však nepreukazuje žiadnu spojitosť s odporcom, nie je z neho zrejmý pôvod príjmov navrhovateľa, teda o prenájom akej nehnuteľnosti išlo, kedy bolo nájomné uhradené ani či ide o bežné nájomné za rok 2002 alebo zameškané platby za predchádzajúce obdobia.
Súd akceptoval nárok navrhovateľa vo výške 72.000,- Sk, akceptoval aj požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných súm do zaplatenia, tak ako to navrhol navrhovateľ. Výška úroku z omeškania bola stanovená v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže návrh bol na súd podaný dňa 9. 9. 2005, teda pred splatnosťou nájomného, priznaná istina predstavuje dlžné nájomné od mesiaca september 2002 až do mesiaca august 2005, nakoľko v tento mesiac ešte odporca mal prístup k prenajatej nehnuteľnosť a teda i možnosť ju užívať. Výška priznaného nájomného bola upravená vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti nájomného za rok 2004.
Z uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a síce návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodne súd v súlade s § 151 O. s. p. samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.