Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/381/2008

Uznesenie

Okresný súd v Humennom v exekučnej veci oprávneného SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, Prešov, IČO: 00 735 850 proti povinnému Q. V., nar. XX. X. XXXX, G.. XX. X. XXXX, naposledy bytom Z., V. XXXX/XX o vymoženie 16,59 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd v y h l a s u j e exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Poverením zo dňa 15. 5. 2008 sp.zn. súd v danej veci na vymoženie 16,59 eur s prísl. poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa na základe návrhu oprávneného, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18. 3. 2008 a exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Humenné zo dňa 3. 8. 2006 Č.. U. XXXXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 8. 2006 a vykonateľnosť dňa 18. 8. 2006.

Dňa 8. 7. 2011 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu podnet na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu, že oprávnený navrhol exekúciu zastaviť podaním zo dňa 24. 2. 2011. Súdny exekútor si zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania.

Z listu oprávneného zo dňa 24. 2. 2011 vyplýva, že oprávnený žiadal o zastavenie exekúcie podľa ustanovenia §57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, t.j. povinný zomrel dňa 30. 7. 2009.

Podľa uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 26. 1. 2011 sp. zn. XXD/XXX/XXXX, P.. XX/XXXX, povinný zomrel dňa XX. X. XXXX, pričom týmto uznesením súd konanie o dedičstve zastavil, pretože šetrením bolo zistené, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 1. 2011.

Podľa ustanovenia , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva, poprípade ukladá účastníkom. Zákon výslovne stanovil, že spôsobilosť byť účastníkom má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti. Ide o spôsobilosť byť účastníkom konania podľa a mať procesnú spôsobilosť podľa .

Podľa ustanovenia , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ustanovenia , každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

V súlade s citovaným ustanoveniami súd kedykoľvek za konania skúma podmienky konania.

Podľa ustanovenia veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

K neodstraniteľným podmienkam patrí nespôsobilosť toho, kto sa vydáva, alebo kto je označený za účastníka, byť účastníkom konania.

V predmetnej veci súd zistil, že povinný Q. V., K.. XX. X. XXXX, naposledy bytom Z., V. XXXX/XX, zomrel dňa XX. X. XXXX, t.j. po začatí exekučného konania. Podľa uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 26. 1. 2011 sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot. XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 1. 2011, dedičské konanie po zomrelom povinnom bolo zastavené, pretože povinný nezanechal žiaden majetok. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nie je možné pokračovať s dedičmi povinného podľa ustanovenia , povinný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v súlade s ustanovením a teda ani procesnú spôsobilosť v súlade s ustanovením a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto súd vyhlásil túto exekúciu za neprípustnú.

Podľa ustanovenia exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Keďže v danej veci Okresný súd v Humennom vyhlásil exekúciu za neprípustnú, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa ustanovenia §196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia §197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia §203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia §203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V zmysle ustanovenia §196 Exekučného poriadku, má exekútor za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času a ak je platcom DPH, zvyšuje sa jeho odmena o DPH. V zmysle ustanovenia §197 Exekučného poriadku, má tieto náklady uhrádzať povinný. Len vo výnimočných prípadoch podľa ustanovenia §203 Exekučného poriadku, môže súd uložiť nahradenie týchto trov oprávnenému, pričom súd má povinnosť zvážiť, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, kedy súd môže a nemusí uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie oprávnenému alebo v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok na strane povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, vtedy ich znáša oprávnený.

V danej veci súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Tento však žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný počas exekučného konania zomrel s tým, že aj súd kedykoľvek za konania prihliada na podmienky konania. V danej veci teda dôvodom zastavenia exekúcie bolo to, že povinný počas exekučného konania zomrel a dedičské konanie bolo zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Súd skúma podmienky konania kedykoľvek za konania a po zistení tejto skutočnosti bolo potrebné exekúciu v danej veci zastaviť pre tento nedostatok podmienky konania - nedostatok spôsobilosti na strane povinného a táto skutočnosť bola dôvodom na zastavenie exekúcie.

Je nepochybné, že v danej veci trovy exekútora v zmysle ustanovenia §197 Exekučného poriadku nemôže uhradiť povinný, keďže tento už neexistuje.

Súd sa preto zaoberal tým, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom ustanovenie §203 ods. 1 Exekučného poriadku, pripúšťa iba možnosť, nie povinnosť súdu, uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému a to za splnenia zákonných podmienok, t.j. či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k smrti povinného počas exekučného konania, nemožno považovať za zavinenie oprávneného ( z 24. 1. 2008). Súd má teda za to, že oprávnený dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci v smrti povinného, z objektívneho hľadiska nezavinil. Z dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená - pre stratu spôsobilosti byť účastníkom konania z dôvodu smrti povinnej, pričom v konaní nie je možné pokračovať s dedičmi povinnej, nevyplýva žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd ďalej dospel k záveru, že v danej veci nie je možné aplikovať ani ustanovenie §203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že by došlo k rozporu zastavenia exekúcie podľa ustanovenia §57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a následného použitia ustanovenia §203 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie.

Súdny exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora, musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania v časti trov. Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR (napr. uznesenia a nálezy z 24. 1. 2008, z 22. 10. 2008, z 17. 12. 2008 z 7. 8. 2008 a iné), v ktorých opakovane poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (nález z 22. 10. 2008).

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A č. 70, mutatis mutandis ), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Vzhľadom na to, že povinný už neexistuje a nemôže uhradiť trovy exekúcie a na strane oprávneného neexistuje dôvod pre to, aby mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie, t.j. neboli naplnené podmienky ustanovenia §203 Exekučného poriadku, súdu neostávalo nič iné, len súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.