Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-87-2009.pdf
PDF · 143.23 KB
No categories available
20S/87/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a z členov senátu JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Dana Wänkeová, v právnej veci žalobcu: Radoslav Mizera, s miestom podnikania Záborského 1686/1, 010 08 Žilina, IČO: 37 597 183, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom X. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo SR, so sídlom Nová ul. 13, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/13683-105136/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. I/228/13683-105136/2009/993168-r zo dňa 23.09.2009, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina 1 dodatočný platobný výmer č. 694/231/40945/09/Polť z 20.05.2009 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 515,47 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Daňový úrad Žilina 1 rozhodnutím č. 694/231/40945/09/Polť zo dňa 20.05.2009 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty Radoslavovi Mizerovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2007 vo výške 867.343,62 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt nakupoval v mesiaci apríl 2007 zlato od spoločnosti M&K GLOBAL, s.r.o. Spoločnosť M&K GLOBAL, s.r.o. kupovala uvedené zlato od spoločnosti VITOX, s.r.o. Prešov. Spoločnosť VITOX, s.r.o. nakupovala zlato vo forme tehličiek u rakúskej spoločnosti Schoeller Munzhandel GmBH Viedeň, ktorá iné ako investičné zlato ani nepredáva. K týmto obchodom sa vyjadrila konateľka spoločnosti M&K GLOBAL, s.r.o. Katarína Kardosová, z ktorej výpovede vyplýva, že zlato preberala od sprostredkovateľa a následne ho bezo zmeny odovzdala daňovému subjektu. Zlato čo nakupovala od spoločnosti VITOX, s.r.o., bolo zlato investičné, potom i zlato, ktoré predávala bezo zmeny muselo byť investičné aj keď to vo faktúrach, ktoré vystavovala pre daňový subjekt, takto nedeklarovala. Následne aj predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval daňový subjekt svojim odberateľom, je predajom investičného zlata. Aj keď daňový subjekt konštatuje, že dodané zlato bolo určené na ďalšie spracovanie, túto skutočnosť daňový subjekt nepreukázal. Na základe toho správca dane neuznal podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 200743, 200746, 200751, 200752, 200753, 200754, 200755 a 200757, v ktorých bol vyfakturovaný predaj investičného zlata vystavených spoločnosťou M&K GLOBAL, s.r.o., pretože pri predaji tohto tovaru nevznikla daňová povinnosť podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Výška neuznaného nároku na odpočítanie je 7.458.697,73 Sk. Ďalšie obchody, ktoré uskutočňoval daňový subjekt boli uskutočnené od spoločnosti ALEXANDRA, s.r.o. Bratislava. Nakupované zlato od tejto spoločnosti bolo deklarované vo faktúrach ako investičné, potom následne aj predaj tohto zlata, ktoré uskutočňoval daňový subjekt svojim
odberateľom bol predajom investičného zlata. Preto správca dane opätovne neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 20070102, 20070103, 20070104, 20070107, 20070108, 20070110, 20070112, 20070115, 20070116, 20070117, 20070118, 20070119, 20070120, 20070122, 20070124 vystavených spoločnosťou ALEXANDRA, s.r.o., pretože pri predaji tohto tovaru nevznikla daňová povinnosť, Výška neuznaného nároku na odpočítanie dane je 15.259.380,- Sk. Ďalším obchodným partnerom, ktorý dodával daňovému subjektu investičné zlato je spoločnosť SAFINA SLOVAKIA, s.r.o., pričom správca dane taktiež neuznal podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2007111225, 2007111263, 2007111321, 2007111330, 2007111343 vystavených spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s.r.o., pretože pri predaji tohto tovaru nevznikla daňová povinnosť. Výška neuznaného nároku na odpočítanie dane je 2.381.197,90 Sk. Skutočnosť, že ide o investičné zlato mal správca dane preukázanú tým, že od daňového subjektu uvedené investičné zlato odkúpil Jozef Kubaščík - K.O.S. Horný Vadičov, ktorý dodal spoločnostiam v ČR dodávku investičného zlata, ktorá pochádzala z dodávok zlata dodaných spoločnosťou SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. Radoslavovi Mizerovi. Vzhľadom na to, že zlato dodané do ČR J. Kubaščíkom bolo dodaním investičného zlata, potom aj nákup tohto zlata uskutočnený Jozefom Kubaščíkom od R. Mizeru a taktiež nákup R. Mizeru so spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. bol dodaním investičného zlata. Spoločnosť SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. získala toto zlato od spoločnosti A Energie, s.r.o. Trnava, pričom zo skladovej evidencie spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. vyplýva, že bolo nakúpené a predané v ten istý deň. Nie je tam zápis o tom, že by bolo vyskladnené do výroby na pretvorenie. Naopak, je tam zápis o dodávateľovi (A Energie, s.r.o.) a odberateľovi (R. Mizera). SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. teda nemala v týchto obchodných prípadoch dostatočný časový priestor na pretvorenie tohto dodaného zlata a zlato na faktúrach nemohla zdaňovať. Ďalej sa správca dane zaoberal faktúrou č. 200740 zo dňa 30.03.2007, z ktorej si daňový subjekt uplatnil DPH na odpočítanie dane v II. štvrťroku roku 2007. Správca dane uviedol, že táto bola uplatnená i v I. štvrťroku roku 2007, a to vo výške 1.028.495,31 Sk (doklad N/166), pričom v II. štvrťroku bola uplatnená vo výške 1.030.436,30 Sk (doklad N/216). Skutočnosť, že neexistujú dve rôzne faktúry č. 200740 potvrdzuje i čestné prehlásenie Kataríny Kardosovej. Správca dane teda neuznal nárok na odpočítanie dane vo výške 1.030.436,30 Sk, ktorú si daňový subjekt uplatnil v II. štvrťroku 2007. Celkovo správca dane znížil nárok na odpočítanie dane za II. štvrťrok 2007 o 26.129.711,93 Sk., t.j. na výšku 826.531,07 Sk. Čo sa týka uplatňovania zdanenia v daňovom priznaní, daňový subjekt nesprávne uplatnil zdanenie, keďže mu vôbec nevznikla daňová povinnosť. Avšak vzhľadom na to, že daň na faktúrach uviedol, vznikla mu povinnosť platiť daň podľa § 71 ods. 6 zák. o DPH. Z číselného zhrnutia výsledkov kontroly potom vyplýva, že daňový subjekt si v daňovom priznaní uplatnil celkom daň 26.705.665,- Sk a na odpočítanie si uplatnil 26.956.243,- Sk. Po úprave daňového priznania po kontrole mu správca dane odpočítal len daň vo výške 827.042,- Sk. Aj vzhľadom na daňovým subjektom deklarovanú daňovú povinnosť potom vlastná daňová povinnosť daňového subjektu predstavuje 25.879,016 Sk, pričom rozdiel dane z pridanej hodnoty predstavuje sumu 26.129.594,- Sk, čo predstavuje 863.343,62 €.
Na odvolanie odvolateľa vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. I/228/13683-105136/2009/993168- r zo dňa 23.09.2009, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovým zistením prvostupňového správneho orgánu, že dodávky zlata daňovému subjektu od spoločnosti M&K GLOBAL, s.r.o. boli dodávkami investičného zlata, ktoré je oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Z výpovede svedkyne Kardosovej vyplýva, že zlato predávala od sprostredkovateľa a následne ho bezo zmeny odovzdala daňovému subjektu ešte v ten istý deň. Pokiaľ ide o formu zlata a vyjadrenie K. Kardosovej, že zlato bolo vo forme zliatkov tvaru kvádra, pásov a granulátu toto považoval za účelové, lebo ústne pojednávanie s Kardosovou ako svedkom R. Mizeru sa uskutočnilo v čase, keď sa problém investičného zlata riešil na celoslovenskej úrovni a snahou všetkých kontrolovaných daňových subjektov bolo spochybniť údaje na predmetných faktúrach, najmä však formu zlata, ktoré bolo vo faktúrach deklarované v rýdzosti 999,9/1000. Čo sa týka nesprávne fakturovanej DPH na faktúrach vystavených daňovým subjektom, správca dane nebol oprávnený z úradnej moci upraviť nesprávne fakturovanú DPH a určiť ju správne, pretože platiteľ vystavil faktúru, na ktorej uviedol DPH. Opraviť ju môže len sám platiteľ, ktorý faktúru vystavil. Došlo by k porušeniu čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES, keď DPH uvedená na faktúre musí byť zaplatená každou osobou, tzn. že nie je rozhodujúce postavenie tejto osoby (platiteľ, neplatiteľ, nezdaniteľná osoba), ako aj to, či dodávka uvedená na faktúre podlieha DPH alebo je mimo predmetu DPH. V predmetnej veci platiteľ uplatnením DPH na faktúre za dodávku oslobodenú od dane uviedol na faktúre vyššiu sumu DPH ako to stanovuje zákon, preto je povinný túto DPH zaplatiť podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH. Ďalej bolo správcom dane správne zistené, že
investičné zlato, ktoré odoberal daňový subjekt od spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. faktúrami zo dňa 14.06.2007, 18.06.2007, 25.06.2007, 27.06.2007 a 28.06.2007 je zlato investičné. Uvedené bolo preukázané preverením zmeniteľných obchodov medzi dodávateľom Mizerom a jeho odberateľom Jozefom Kubaščíkom - K.O.S. v roku 2007, keď predmetom dodávok Jozefa Kubaščíka do ČR bolo zlato nakúpené od Radoslava Mizeru. Z výsledku medzinárodného dožiadania vyplýva, že do ČR bolo dodané investičné zlato. Rovnako správne bol zistený skutkový stav aj čo sa týka dodania investičného zlata daňovému subjektu od spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. Jednalo sa o to isté zlato, ktoré R. Mizera predal J.Kubaščíkovi, ktorý toto následne predal do ČR firme SOLITER, a.s. Záver, ku ktorému dospel správca dane potvrdzuje tovarový tok, keď v priebehu dvoch až troch dní bolo zlato dodané od spoločnosti 1. Martinská, s.r.o. Bratislava cez spoločnosť A Energie, s.r.o., SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. R. Mizerovi, J. Kubaščíkovi až do spoločnosti SOLITER, a.s. v ČR. V súvislosti s neuznaním nároku na odpočítanie dane z faktúry č. 200740 odvolací orgán uviedol, že táto je zaevidovaná v peňažnom denníku dvakrát, a to raz pod položkou N/166 a druhýkrát pod položkou N/216. Pod položkou N/166 s dátumom 29.03. je prepočítaná kurzom z 30.03. čo predstavuje DPH 1.028.495.31 Sk, v knihe daňových dokladov od 01.04.2007 do 30.6.2007 sa opätovne nachádza táto faktúra pod položkou N/216 prepočítaná kurzom z 11.04.2009 čo predstavuje sumu 1.030.436,30 Sk. Preto bola faktúra zaradená na odpočítanie do I. štvrťroka 2007.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu voči rozhodnutiu žalovaného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako žalobné námietky uviedol, že tvrdenie správcu dane a žalovaného, že išlo o dodávky investičného zlata, ktoré sú podľa § 67 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je nesprávne. Ak túto skutočnosť tvrdí, k tomu tvrdeniu nesie aj dôkazné bremeno. Túto skutočnosť musí jednoznačne preukázať správca dane. Správca dane, ako i žalovaný bezvýhradne akceptovali faktúry vyhotovené v reťazci dodávateľov a k záverom, že sa jedná o dodanie investičného zlata v požadovanej forme postačovalo len to, že na faktúrach sa formálne deklarovalo dodanie investičného zlata a niekedy postačovalo aj to, že na faktúrach bola uvedená váha zlata rýdzosť. Preto bolo povinnosťou správcu zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Preto záver o tom, že sa jedná o investičné zlato je predčasný a nepotvrdený. Čo sa týka formy investičného zlata, napriek tomu, že Nariadenie Rady ES č. 1777/2005 uvádza, že trh formálne akceptuje zlaté tehly o hmotnosti 1 kg, reálne trh s drahými kovmi zlaté tehly o hmotnosti 1 kg neakceptuje. V ust. § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sa neuvádza, že ide o hmotnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. II Nariadenia Rady ES č. 1777/2005, ale sa výslovne uvádza, že musí ísť o hmotnosti, ktoré akceptuje trh drahých kovov. Smernica Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov prestavuje dôkaz, že zlaté tehly, ktoré nakupoval a predával žalobca, nemali hmotnosť, ktorú by akceptoval trh drahých kovov. Ďalšou žalobnou námietkou bolo, že nastala zmena výkladu §-u 67 zák. č. 222/2004 Z.z. bez akejkoľvek jeho legislatívnej zmeny, čo je nezlučiteľné s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Od roku 2004 do roku 2008 daňové orgány nenamietali predaj zlata, ktoré formálne spĺňalo podmienky investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v cenách vrátane dane z pridanej hodnoty a nenamietali odpočítanie dane z nákupu uvedeného zlata, kým v súčasnej dobe túto skutočnosť namietajú. Ďalšou námietkou bolo, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že žalobca nakupoval zlato od spoločnosti M&K GLOBAL, s.r.o., ktorá nakúpila investičné zlato od spoločnosti VITOX, s.r.o. Táto ho nakúpila od spoločnosti Schoeller Munzhandel GmBH Viedeň. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní však uvádza, že spoločnosť M&K GLOBAL, s.r.o. nakúpila zlato od spoločnosti AVETI, s.r.o., ktorá ho nakúpila od spoločnosti KENGURA, s.r.o. a VELOB, s.r.o. Žalovaný sa o nákupe zlata od spoločnosti ALEXANDRA, s.r.o. vo svojom rozhodnutí nezmieňuje. Taktiež žalobca v žalobe namieta, že z dodatočného platobného výmeru správcu dane nevyplýva, že by faktúra (bez uvedenia jej čísla) bola zaradená na odpočítanie do I. štvrťroka roku 2007. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z dodatočného platobného výmeru správcu dane za I. štvrťrok 2007. Poslednou žalobnou námietkou je, že z textu §-u 71 ods. 6 zákona o DPH jednoznačne nevyplýva, na rozdiel od ust. § 69 ods. 5 citovaného zákona, že platiteľ je povinný platiť daň aj vtedy, ak uvedie vo faktúre daň na plnenie nepodliehajúc dani. Uvedené žalobca namietol aj v odvolaní, s čím sa však odvolací orgán nevyrovnal.
Podaním zo dňa 01.04.2011, doručené Krajskému súdu v Žiline 05.04.2011 žalobca doplnil žalobné dôvody. Namietol nekompletnosť správneho spisu, keď uviedol, že protokol Daňového úradu Žilina 1 č. 694/320/109647/2008/Sim zo dňa 16.12.2008, ako aj zápisnica toho istého daňového úradu č. 694/320/711/2009/Sim zo dňa 08.01.2009 sa v správnom spise nenachádzajú. Ďalej namietal, že
správca dane nebol oprávnený vystaviť nový protokol z 24.03.2009 a taktiež namietal dĺžku daňovej kontroly, ktorá podľa neho mala byť ukončená najneskôr 31.01.2009 a nie 18.05.2009.
Podaním zo dňa 23.05.2011 žalovaný súdu doručil protokol č. 694/320/109647/2008/Sim zo dňa 16.12.2008. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 694/320/711/2009/Sim zo dňa 08.01.2009 sa v správnom spise - v jeho origináli nachádzala.
Podaním zo dňa 23.05.2001, ako aj podaním zo dňa 17.05.2010 sa k veci vyjadril žalovaný. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkových zisteniach správcu dane a právnych záveroch uvedených v prvostupňovom i druhostupňovom rozhodnutí. Čo sa týka doplnenia žaloby uviedol, že námietky v súvislosti s prekročením lehoty na výkon daňovej kontroly uviedol žalobca až v doplnení k žalobe a preto žalovaný navrhol, aby k tejto námietke súd neprihliadal.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z nasledujúcich dôvodov:
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu (bod V. žaloby), že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacím dôvodom ohľadne výkladu § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z., z ktorého podľa právneho názoru žalobcu nevyplýva (na rozdiel od § 69 ods. 5 citovaného zákona), že platiteľ je povinný platiť daň aj vtedy, ak uvedie vo faktúre daň na plnenie nepodliehajúce dani. Krajský súd sa s právnym názorom žalovaného nestotožnil a preto je žalobná námietka vo svojej podstate dôvodná. Z prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že správca dane pri určovaní vlastnej daňovej povinnosti ponechal žalobcom uvedenú daň v daňovom priznaní vo výške 26.705.665,- Sk a od takto priznanej dane odpočítal správcom dane upravenú výšku 827.042,- Sk namiesto priznaného odpočítania dane 26.956.243,- Sk. Správca dane sa so skutočnosťou, že prihliadol na daň uvedenú daňovým subjektom v daňovom priznaní, hoci podľa jeho právneho názoru ide o plnenie oslobodené od dane z pridanej hodnoty, vysporiadal tak, že vzhľadom na to, že žalobca daň na faktúrach uviedol, vznikla mu povinnosť platiť daň podľa § 71 ods. 6 zák. o DPH.. Druhostupňový správny orgán sa s touto skutočnosťou vysporiadal tak, že poukázal na čl. 203 Smernice 2006/112/ES, podľa ktorého DPH uvedená na faktúre musí byť zaplatená každou osobou. V danom prípade podľa neho, platiteľ, t.j. dodávateľská spoločnosť uplatnením DPH na faktúre za dodávku oslobodenú od dane uviedla na faktúre vyššiu sumu DPH ako stanovuje zákon, preto je povinná túto DPH platiť podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH.
Podľa § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení ku dňu 30.06.2007 ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona v znení účinnom k 30.6.2007 ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.
Podľa čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty účinnej od 01.01.2007 DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.
Krajský súd v Žiline zastáva právny názor, podľa ktorého transpozícia čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ ES účinnej od 01.01.2007 nastala do zákona č. 222/2004 Z.z. v § 69 ods. 5 tohto zákona, pričom znenie ods. 5 §-u 69 sa menilo, až kým došlo k úplnému transponovaniu tohto článku smernice tým, že došlo k úprave znenia ods. 5 na dnešnú podobu. Do 31.12.2009 znelo toto ustanovenia tak, že ak osoba, ktorá nie je platiteľom, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Až novelou zákona o DPH účinnou od 01.01.2010 nastala zmena tohto ustanovenia, ktoré znie, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Ust. § 71 ods. 6 citovaného zákona, na ktoré poukazuje druhostupňový správny orgán netransponuje čl. 203 uvedenej smernice, pretože uvádza, povinnosť platiť daň, ktorú uviedol vo faktúre má platiteľ, tj. osoba, ktorá má povinnosť platiť daň. V danom prípade však nešlo o platiteľa dane, ale o osobu, ktorá
je oslobodená od dane. Tým, že daňový subjekt uviedol nesprávne na faktúre DPH, hoci DPH vôbec nemala byť zaplatená, nestal sa platiteľom a teda vo faktúre neuviedol vyššiu daň ako stanovuje zákon, pretože vo faktúrach nemala byť uvedená žiadna daň. Preto na daný prípad nie je možné aplikovať § 71 ods. 6 zákona o DPH. Čo sa týka aplikácie § 69 ods. 5, v zdaňovacom období II. štvrťroku 2007, ktoré obdobie rieši napadnuté rozhodnutie, čl. 203 Smernice 2006/112/ES nebol výslovne podľa jeho znenia transponovaný do slovenského právneho poriadku. Správca dane pritom akceptoval daň uvedenú žalobcom v daňovom priznaní, hoci podľa jeho skutkových zistení išlo o plnenie oslobodené od dane z pridanej hodnoty podľa § 71 ods. 6. Z odôvodnenia druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že taktiež aplikoval § 71 ods. 6 zákona o DPH s tým, že daňový subjekt uviedol ako platiteľa uplatnením DPH na faktúre za dodávku oslobodenú od dane. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, a to. Rozsudok NS SR 3SžoKs 167/2006 zo dňa 19. júla 2007, v ktorom NS SR konštatoval, že úprava v § 71 ods. 6 Zákona DPH sa nepochybne vzťahuje na prípad, ak plnenie nie je oslobodené a daň premietnutá do ceny tovaru (služby) bola vyššia, ako bol platiteľ povinný platiť.
Ďalej v tejto časti žalobného bodu súd konštatuje, že žalovaný aplikoval pri rozhodovaní nielen ust. § 71 ods. 6 Zákona o DPH, ale tvrdil, že v danom prípade došlo aj k porušeniu čl. 203 Smernice. Rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, a to z dôvodu, že na jednej strane konštatuje, že je správny postup aplikovať pre stanovenie daňovej povinnosti § 71 ods. 6 Zákona o DPH a súčasne konštatuje, že opačnou aplikáciou by došlo k porušeniu čl. 203, pričom, okrem iného, v dôvodoch odkazuje aj na čl. 22 Šiestej smernice.
V tomto smere súd konštatuje, že samotné rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, nakoľko nie je zrejmé, či daňovú povinnosť, ktorú správca dane uložil podľa § 71 ods. 6 Zákona o DPH, ukladá žalovaný iba v súlade s názorom správcu dane, alebo že je tu povinnosť žalobcu platiť daň aj podľa čl. 203 Smernice o DPH.
Z uvedeného dôvodu vzhľadom na to, že právny názor Krajského súdu v Žiline na túto otázku je rozdielny od právneho názoru žalovaného, súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
Čo sa týka žalobnej námietky, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, keď správca dani i žalovaný konštatovali, že ohľadne jednotlivých plnení spoločnosti M&K GLOBAL, s.r.o., SAFINA SLOVAKIA, s.r.o., ALEXANDRA, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi bolo preukázané, že bolo dodávané investičné zlato, krajský súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná. Správca dane zistil riadne skutkový stav veci a dostatočným spôsobom bolo listinnými dôkazmi preukázané, že v týchto obchodných prípadoch sa jedná o komoditu investičného zlata.
Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v znení ku dňu 30.09.2007 na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac.
Podľa § 67 ods. 3 citovaného zákona od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.
Jednotlivé faktúry od spoločnosti M&K GLOBAL, s.r.o. s dátumami zdaniteľného plnenia 03.04.2007, 11.04.2007, 18.04.2007, 20.04.2007, 23.04.2007, 26.04.2007 a 27.04.2007 uvádzajú celkovú gramáž jednotlivých komodít, pričom sa jedná o 11.500 gramov, 14 000 gramov, 10 000 gramov, 3 000 gramov, 5 000 gramov, 3 000 gramov, 8 000 gramov, 2 000 gramov, 3 000 gramov, 3 000 gramov, 12 000 gramov a 4 000 gramov. Za firmu M&K GLOBAL, s.r.o. vystupovala ako konateľka Katarína Kardosová, ktorá
vypovedala ako svedkyňa, pričom z jej výpovede je zrejmé, že táto zlato nakupovala od spoločnosti VITOX, s.r.o. a toto bezo zmeny predávala žalobcovi. Následne žalobca predával toto zlato svojim odberateľom, a to Jozefovi Kubaščíkovi, ktorý ho následne predával do ČR firme SOLITER, a.s. taktiež bezo zmeny. Z tohto uceleného reťazca jednotlivých obchodov vyplýva, že zlato, ktoré bolo na začiatku predávané ako investičné, nebolo pretvorené na neinvestičné zlato, resp. použité na iné ako investičné účely ako napr. na priemyselné účely. Ak žalobca tvrdil opak, t.j. že zlato malo byť použité na ďalšie spracovanie, bolo jeho povinnosťou v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov toto jeho tvrdenie preukázať relevantnými dôkazmi. Dôkaznú povinnosť má každý účastník daňového konania. Na správcovi dane bola dôkazná povinnosť preukázať, že sa jedná o investičné zlato a naopak na daňovom subjekte bolo preukázať jeho tvrdenie, že v danom prípade nejde o investičné zlato. Krajský súd konštatuje, že správca dane riadnym spôsobom preukázal, že išlo o investičné zlato a naopak žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že nejde o investičné zlato. Rovnako tak tomu bolo i u faktúr od firmy SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. pre žalobcu s dátumom zdaniteľného plnenia 14.06.2007, 18.06.2007, 25.06.2007, 27.06.2007 a 28.06.2007. V týchto faktúrach sú uvedené jednotlivé množstvá zlatých odliatkov v rýdzosti 999,9, a to 5 000 gramov a 5 kg. Hoci nie je uvedené, že sa jedná o investičné zlato vzhľadom na to, že spoločnosť SAFINA SLOVAKIA, s.r.o. tento tovar kúpila od dodávateľa A Energie, s.r.o. Trnava a krátkom časovom odstupe ho predala žalobcovi, ktorý následne predával taktiež v krátkych časových odstupoch niekoľkých dní zlato Jozefovi Kubaščíkovi, ktoré bolo do ČR nakúpené ako investičné zlato (výsledok medzinárodného dožiadania zo dňa 31.03.2007 Form „SCAC 2004"), bolo dostatočne preukázané, že sa jednalo o investičné zlato. Naopak žalobca nepreukázal, že by sa jednalo o zlato určené na iné účely. Na preukázanie tejto skutočnosti - na preukázanie rozčlenenia jednotlivých faktúr z hľadiska množstva v gramoch a časového hľadiska - osobitnou výzvou vyzval správca dane žalobcu, avšak žalobca na túto výzvu nereagoval. Čo sa týka dodávok od firmy ALEXANDRA, s.r.o. jednalo sa o faktúry zo dňa 02.05.2007, 03.05.2007, 04.05.2007, 09.05.2007, 10.05.2007, 15.05.2007, 18.05.2007, 21.05.2007, 22.05.2007, 25.05.2007, 29.05.2007, 31.05.2007 a 05.06.2007. Vo faktúrach, ktoré vyhotovila spoločnosť ALEXANDRA, s.r.o. žalobcovi je uvedené, že predmetom dodávok bolo investičné zlato a boli splnené i ďalšie podmienky investičného zlata. Preto bol správne prijatý záver správcom dane, že vo všetkých týchto prípadoch ide o investičné zlato. Čo sa týka námietky, že neboli dodržané parametre investičného zlata ako to má na mysli § 67 ods. 1 zákona o DPH najmä jeho formy, krajský súd konštatuje, že zlato malo formu tehál a jednoznačne deklarovanú hmotnosť a rýdzosť na jednotlivých faktúrach. Pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov, možno usudzovať, že hmotnosť aj obvykle býva na tehličke alebo prúte vyznačená, avšak preto, aby správny orgán takéto zlato považoval za investičné, nie je podstatná a nevyplýva zo zákona. Zákon len požaduje, aby mal trhom drahých kovov akceptovanú hmotnosť tak, ako bola uvedená v prílohe II. čl. 19 nariadenia Rady (ES) č. 1777/2005 zo dňa 17.10.2005, z ktorej vyplýva, že akceptovanou hmotnosťou na trhu drahých kovov je hmotnosť 1 kg a aj hmotnosť 100 gramov, ktoré boli žalobcom obchodované, pričom k zrušeniu alebo zmene hmotnosti akceptovaných trhom drahých kovov nedošlo. Správca dane preto správne zistil, že ide o investičné zlato, ktoré nepodlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH.
Na námietku žalobcu ohľadne zmeny prístupu správnych orgánov pri vykladaní § 67 zákona o DPH krajský súd uvádza, že výklad zákona môže podať len súd. Úlohou správnych orgánov je len aplikovať zákon pri svojej rozhodovacej činnosti a nie robiť výklad zákona. Ak teda správny orgán dospel k záveru, že doterajšia prax pri aplikácii právnej normy nebola v súlade so zákonom, mal na takýto postup právo. Až pri následnom súdnom spore môže súd následne rozhodnúť, či táto aplikácia právnej normy je v súlade alebo nie je v súlade so zákonom. Preto na túto žalobnú námietku súd nemohol prihliadnuť.
Čo sa týka žalobnej námietky spočívajúcej v tom, že v druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu je nesprávnosť, keď sa uvádza, že spoločnosť M&K GLOBAL, s.r.o. nakúpila zlato od spoločnosti AVETI, s.r.o., ktorá ho nakúpila od spoločnosti KENGURA, s.r.o. a VELOB, s.r.o., avšak žalovaný sa o nákupe zlata od spoločnosti ALEXANDRA, s.r.o. nezmieňuje, nejde o pochybenie zo strany žalovaného. Žalovaný vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že spoločnosť M&K GLOBAL, s.r.o. nakupovala zlato od spoločnosti AVETI, s.r.o., ktorá ho nakupovala od spoločnosti KENGURA, s.r.o. a VELOB, s.r.o. Spoločnosti AVETI, s.r.o. ho teda predávala spoločnosti M&K GLOBAL, s.r.o. Tieto zdaniteľné plnenia však nastali podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v mesiacoch január až marec 2007, t.j. nie v II. štvrťroku roku 2007, ktorý je predmetom vydaného dodatočného platobného výmeru. Preto na túto námietku súd nemohol prihliadnuť.
Poslednou námietkou uvedenou v žalobe je tvrdenie žalobcu, že ani z napadnutého dodatočného platobného výmeru za II. štvrťrok roku 2007, ani z dodatočného platobného výmeru za I. štvrťrok roku 2007 nevyplýva, že správca dane faktúru neuvedeného čísla zaradil na odpočítanie. K tomu súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Aj keby táto faktúra bola skutočne nesprávne zaradená, nemá to vplyv na výšku dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty, pretože išlo o odpočet DPH z tejto faktúry, ktorý však v skutočnosti nemal byť vykonaný, lebo v danom prípade plnenie je od dane z pridanej hodnoty oslobodené. O DPH uvedenú na tejto faktúre sa mal zvýšiť odpočet DPH, ktorý však ani v nižšej výške nebol zo strany správcu dane žalobcovi uznaný práve preto, že plnenie je od DPH oslobodené. Podľa vyjadrenia žalovaného však nedošlo k chybe a faktúra bola zaradená na odpočítanie do I. štvrťroka 2007 a teda nebola opomenutá. K rozdielnym hodnotám základu dane i samotnej dane došlo z dôvodu, že bol na to isté zdaniteľné plnenie zo strany žalobcu použitý iný konverzný kurz eura k slovenskej korune. Námietku, že faktúra nebola zaradená na odpočítanie ani v prvom štvrťroku 2007 bolo potrebné uplatniť v odvolaní voči rozhodnutiu, ktoré riešilo toto časové obdobie.
Čo sa týka námietok uvedených v doplnení žaloby zo dňa 01.04.2011, súd sa zaoberal len žalobným dôvodom, ktorým sa musí zaoberať z úradnej povinnosti v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p., a to úplnosťou správneho spisu. Na ostatné žalobné námietky uvedené v doplnení žaloby krajský súd nemohol prihliadnuť v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. Žalobné dôvody možno totiž rozšíriť len v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. Dôvody uvedené v doplnení žaloby boli podané na poštovú prepravu po uplynutí tejto lehoty.
Zásadu iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, ktoré preskúmava na základe podanej. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým súd musí prihliadnuť bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala, resp. či takýto nedostatok je namietaný po uplynutí lehoty na podanie žaloby (§ 250d ods. 1 O.s.p.).
Súd z úradnej povinnosti skúmal, či namietané vady spôsobili nulitu napadnutých rozhodnutí. Právna úprava Slovenskej republiky nevypočítava dôvody nulity rozhodnutia ako individuálneho aktu a ponecháva právnej teórii a súdnej praxi, aby samy vymedzili okruh prípadov, kedy vady dosahujú takú mieru, že už o rozhodnutí, akte, vôbec nemožno hovoriť. K nulite právneho aktu nie možné pristupovať rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí isť o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných predpisov. Povinnosťou súdu zaoberať sa nulitou správneho aktu ex offo nie je prelomením dispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané.
Podľa právnej teórie správne akty, ktorých pochybnosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť, sú akty nulitné. Všeobecne prevažuje názor, že nulita aktu nastáva z dôvodu:
- neexistencie kompetencie správneho orgánu vydať správny akt,
- nedostatok predpísanej formy aktu,
- absolútneho omylu v osobe adresáta aktu,
- založenie požiadavky fakticky nemožného plnenia,
- neurčitosti, či nezmyselnosti aktu.
Právna úprava vychádza z toho, že v prípade vyhlásenia nulity právneho aktu musí isť o závažný a jednoznačný rozpor s právnym poriadkom.
V doplnení žaloby žalobca poukazoval na nezákonnosť postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, a to nezákonnosť vypracovania nových protokolov zo dňa 26.2.2009 a nezákonnosti kontroly, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí.
Pokiaľ by aj tvrdenia žalobcu v podanej žalobe o nezákonnosti vypracovania nových protokolov a nezákonnosti kontroly v dôsledku prekročenia zákonnej lehoty na jej ukončenie, boli preukázané, tak podľa názoru súdu aj takéto procesné pochybenie samo o sebe nemá za dôsledok nulitu vydaných rozhodnutí. Nemožno konštatovať, že každé porušenie procesných predpisov upravujúcich daňovú kontrolu a daňové konanie spôsobuje nulitu vydaného správneho rozhodnutia.
Súd dospel k záveru, že špecifikované dôvody „nezákonnosti kontroly", ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí, nie sú takej intenzity, takého rozsahu, ktorými by došlo bezpochyby k jednoznačnému, zjavnému a hrubému porušeniu zákona alebo procesných predpisov, a ktoré by spôsobovali nulitu vydaného správneho rozhodnutia. Taktiež predmetné rozhodnutia, podľa názoru krajského súdu, majú atribúty správneho rozhodnutia, nakoľko boli vydané kompetentným orgánom, ktorý je oprávnený správny akt vydať, boli vydané v predpísanej forme, nedošlo k absolútnemu omylu v osobe adresáta aktu, nezakladajú fakticky nemožné plnenie, sú určité a nevykazujú znaky nezmyselnosti aktu.
Ak žalobca uvedené skutočnosti namietal a tvrdil, že došlo k porušeniu zákona, mal nezákonnosť rozhodnutia, na základe predchádzajúceho nezákonného postupu, namietať riadne a včas v podanej žalobe. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nie je možné vecne preskúmať uvedené žalobné body doplnenia žaloby, nakoľko neboli podané v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobné dôvody neobsahujú skutočnosti, na ktoré by v súlade s § 250j ods. 3 O.s.p. súd musel ex offo prihliadať.
Hoci žalobca namietal nepredloženie protokolu Daňového úradu Žilina I č. 694/320/109647/2008/Sim zo dňa 16.12.2008 ako aj zápisnice Daňového úradu Žilina I č. 694/320/711/2009/Sim zo dňa 08.01.2009, krátko súd konštatuje, že zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 08.01.2009 bola od počiatku súčasťou správneho spisu a čo sa týka protokolu zo dňa 16.12.2008, tento žalovaný v priebehu súdneho konania doložil do súdneho spisu. Preto je potrebné konštatovať, že správny spis bol predložený kompletne a námietka bola nedôvodná.
Keďže jedinou právne relevantnou žalobnou námietkou žalobcu bol výklad § 71 ods. 6 v spojení s § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.06.2007, súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Ostatné žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech a preto mu patrí náhrada trov konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 517,93 Eur, ktoré špecifikoval v osobitnom podaní zo dňa 13. 09. 2011. Uplatnené trovy konania zahŕňali trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci v roku 2009 - prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom zo dňa 30. 11. 2009 vo výške 115,90 Eur + réžijný paušál 6,95 Eur a písomné podanie na súd (žaloba) z 02. 12. 2009 vo výške 115,90 Eur + réžijný paušál 6,95 Eur. Právny zástupca pri určení výšky uplatnených trov konania vychádzal z výšky výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pre rok 2009, ktorý bol stanovený na 695,41 Eur, pričom podľa vyčíslenia právneho zástupcu jeden úkon právnej pomoci predstavoval 1/6 výpočtového základu v súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky. V roku 2011 vznikli žalobcovi trovy právneho zastúpenia za 1 úkon - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 13. 09. 2011 vo výške 123,50 Eur + réžijný paušál 7,41 Eur Právny zástupca vychádzal z výška výpočtového základu pre rok 2011, ktorý bol ustanovený na 741 € a jeden úkon právnej pomoci v tomto roku predstavoval 1/6 výpočtového základu v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky. Spolu trovy konania za úkony právnej pomoci predstavovali 355,30 Eur + réžijný paušál 21,31 Eur. Právny zástupca z uplatnených trov (zo základu 376,61 Eur) vyčíslil súhrnne 20%DPH vo výške 75,32Eur.
Uplatnené trovy zahŕňali aj hotové výdavky v podobe zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 Eur.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal náhradu trov konania v celkovej výške 515,47 Eur . Žalobcovi vznikli trovy konania ako trovy právnej pomoci v roku 2009 za dva úkony - prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom zo dňa 12. júna 2009 vo výške 115,90 Eur + réžijný paušál 6,95 Eur a podanie žaloby zo dňa 23. 11. 2009 vo výške 115,90 Eur + réžijný paušál 6,95 Eur a úkon v roku 2011 - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 13. 09. 2011 vo výške 123,50 Eur + réžijný paušál 7,41 Eur. Keďže právny zástupca preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd priznal aj uplatnenú DPH, avšak za úkony a náhrady v roku 2009 vo výške 19% a za úkon a náhrady v roku 2011 vo výške 20%, t. j. celkovo vo výške 72,86 Eur. Súd zároveň priznal aj uplatnené hotové výdavky v podobe zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 €. Celkovo súd priznal trovy konania vo výške 515,47 Eur v súlade s ust. § 11 ods. 3 a 4, § 14 ods. 1, § 15 písm. a), §16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 515,47 Eur, na účet právneho zástupcu JUDr. Eugena Kostovčíka, X. XX, XXX XX K. troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.