Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/25/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: LICITOR factoring, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 435 601, zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti povinným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš, pod sp. zn. EX 175/2015, o vymoženie 1.136,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 02.02.2023, č. k. -212, takto

rozhodol:

I. Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že exekúciu zastavuje v časti vymoženia istiny 33,19 eur.

II. V prevyšujúcej časti exekúcia podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku pokračuje.

III. Oprávnenému priznáva voči povinným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie v rozsahu 94 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením (výrok II).

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2008, sp. zn. , poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora poverením č. 5802 107724* zo dňa 06.03.2014. V priebehu exekúcie nadobudol účinnosť , ktorým došlo k novelizovaniu o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o . V zmysle tohto ustanovenia bolo povinnosťou oprávneného doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie o dôkazy a opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho vlastného vzťahu s povinným za účelom preskúmania, či v konaní nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Oprávnený doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že právny predchodca oprávneného H. I. J., a.s., IČO: 31 318 916, poskytol povinnej v 1. rade na základe Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 038 5015 04 SU zo dňa 16.7.2004 úver 100.000,- Sk (3 319,49 eur) spolu s dohodnutým úrokom. Zmluva bola zabezpečená ručením povinnej v 2. rade. Za účelom zabezpečenia vzniknutej pohľadávky zároveň povinná v 1. rade vystavila dňa 16.07.2004 vlastnú bianko zmenku a podpísala s právnym predchodcom oprávneného Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. 034 5015 04 BZ. Zmenka bola avalovaná povinnou v 2. rade. V tom čase bol účinný o spotrebiteľských úveroch, ktorý neobsahoval zákaz plnenia alebo zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Po postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného došlo k vyplneniu biankozmenky v časti zmenkovej sumy (1 136,30 eur) a splatnosti zmenky (17.04.2007).

Keďže povinné v 1. a 2. rade nesplácali svoj záväzok riadne a včas, Okresný súd Košice I vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Súd prvej inštancie posúdil oprávneným predložené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a uznesením zo dňa 22.07.2012, č. k. -122 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.10.2022, sp. zn. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto opätovne skúmal, či v konaní sú dané podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keďže mal nepochybne preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a zároveň posudzujúc právny vzťah medzi oprávneným a povinnými podľa a nasl. dospel k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Konštatoval, že v konaní, v ktorom došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu ako exekučného titulu, súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi, keďže podľa pripojeného súdneho spisu ani nemal k dispozícii Zmluvu o spotrebnom úvere, ktorá zakladala právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými. Uviedol, že v čase uzavretia tejto zmluvy síce právny poriadok nezakotvoval absolútny zákaz použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, ale vzhľadom na eurokonformný výklad a znenie čl. 10 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS mal súd v základnom konaní dbať na ochranu spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že exekučný súd sa nevie vyjadriť k tomu, či uplatnený nárok naozaj vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže z návrhu nie je zrejmé, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) uplatnená suma pozostávala a či tieto nároky mali základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach. Týmto by sa mohol zaoberať až súd rozhodujúci v konaní o obnove konania. Vzhľadom na uvedené a existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

4. Oprávnený uplatnil odvolacie dôvody podľa , a . Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí viacerými nedostatkami, pričom ho považuje za účelové, arbitrárne, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nerešpektoval právny názor vyjadrený odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí. Zdôraznil, že si svoju povinnosť vyplývajúcu z Exekučného poriadku splnil a súdu predložil všetky dôkazy osvedčujúce jeho vlastný vzťah s povinnými. Príloha Zmluvy o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného obsahovala presnú špecifikáciu postúpenej pohľadávky. Podľa tejto prílohy celkový zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval sumu 1 136,30 eur, z toho istina 1 057,44 eur, zmluvný úrok v sume 63,78 eur, úroky z omeškania v sume 4,30 eur a ostatné pohľadávky 10,79 eur. Súd prvej inštancie sa však týmito skutočnosťami nezaoberal a exekúciu zastavil v celom rozsahu. Oprávnený považoval súdom uvádzané skutočnosti bez akéhokoľvek právneho základu, keďže je logické, že zmenkový súd sa nezaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu a spotrebiteľskou zmluvou ako takou, nakoľko takýto postup súdu v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, t. j. dňa 10.12.2008 nenariaďoval žiaden právny predpis. Nie je možné bez zohľadnenia právnej úpravy platnej v čase vystavenia zmenky a vydania zmenkového platobného rozkazu vyvodiť záver, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie len preto, že sa zmenkový súd spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu nezaoberal, a tak ani neskúmal neprijateľnosť podmienok. Poukázal tiež na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015. Podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy bola banka oprávnená zabezpečiť návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov zmenkou. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo použitie zmenky zakázané ani obmedzené. Zmenka bola vystavená na sumu predstavujúcu nesplatenú výšku úveru vrátane príslušenstva, uplatnený zmenkový úrok ako aj zmenkovú odmenu nepresahujú výšku stanovenú zákonom. Podľa právneho názoru oprávneného z predložených listinných dôkazov jasne vyplýva, že nárok priznaný zmenkovým platobným rozkazom nie je v rozpore s dobrými mravmi ani s inými zákonmi. Rovnako tak z predložených dôkazov vyplýva, že oprávnenému ako veriteľovi nebolo zmenkovým platobným rozkazom priznané plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený

ďalej zdôraznil, že nárok priznaný zmenkovým platobným rozkazom nie je v rozpore s dobrými mravmi ani s inými zákonmi; je vymáhaná len zmenková suma (istina) spolu s príslušným (zákonným) 6 % -ným úrokom, zmenkovou odmenou a náhradou trov konania. V návrhu neboli uplatnené žiadne sankcie, len zákonné príslušenstvo. Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.02.2020, sp. zn. a uviedol, že podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať príliš formalisticky, pretože prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie práv (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07.03.2012 spis. zn. ). Je zrejmé, že pri príliš formalistickom výklade ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku dospel súd k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmenkový súd neposudzoval spotrebiteľskú zmluvu a teda nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky. V tomto kontexte však ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučného titulu. Zastavenie exekúcie len s poukazom na § 57 ods. 1písm. m) Exekučného poriadku a formálne skonštatovanie skutočnosti, že neboli uvedené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými a konštatovanie, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktorou je podľa názoru súdu aj samotná zmenka, je podľa názoru oprávneného ústavne nekonformné a neudržateľné.

5. Povinné sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal toto odvolanie podľa a , a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa , keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Splnenie podmienok na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v prejednávanej veci už bolo predmetom odvolacieho prieskumu. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací vydal vo veci dňa 18.10.2022 uznesenie sp. zn. , na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V tomto konštatoval, že právny predchodca oprávneného – H. I. J., K. – uzavrel s povinnou v 1. rade dňa 16.07.2004 Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 038 5015 04 SU, na základe ktorej poskytol povinnej v 1. rade spotrebný úver vo výške 3 319,39 eur (100 000,- Sk). Poskytnutý úver dlžníčka zabezpečila prostredníctvom ručenia zo strany povinnej v 2. rade. Zároveň pohľadávku banky s príslušenstvom zabezpečila aj bianko zmenkou, ktorú odovzdala banke a ktorú avalovala povinná v 2. rade na základe Dohody o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. 034 2015 04 BZ zo dňa 16.07.2004. Uvedenú Zmluvu o spotrebnom úvere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, čo oprávnený v podanom odvolaní nenamietal. Ďalej v citovanom uznesení odvolací súd uviedol, že keďže povinná v 1. rade nesplácala svoj dlh riadne a včas, podľa oprávneného došlo k vyplneniu bianko zmenky v časti zmenkovej sumy na 1 136,30 eur a v časti splatnosti zmenky – 17.04.2007. Na základe tejto zmenky Okresný súd Košice I vydal dňa 10.12.2008 zmenkový platobný rozkaz sp. zn. , ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. V zmysle tohto rozhodnutia mali povinné v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne oprávneného sumu 1 136,30 eur s príslušenstvom.

11. Uvedený zmenkový platobný rozkaz je exekučným titulom v tomto konaní. V jeho priebehu došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku o ust. , podľa ktorého oprávnený, ktorý v exekučnom konaní vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, je po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej povinný do 30

dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu (prípadne vzťahu právneho predchodcu) s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, bolo povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučný súd zastav exekúciu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí už konštatoval, že v danom prípade súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 243f ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keď skúmal, či v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky bolo prihliadnuté na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, vytkol však súdu prvej inštancie, že v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.02.2020, sp. zn. exekúciu zastavil v celom rozsahu, keďže jeho povinnosťou bolo v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

13. V rozpore s vyššie uvedenými závermi odvolacieho súdu a ústavného súdu súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu opätovne zastavil ako celok, teda v celom rozsahu konštatujúc, že konajúci súd (v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul) sa nezaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnými, neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a neskúmal zmluvné podmienky, či obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky (§ 57 ods. 1 písm. m/ bod 2 Exekučného poriadku).

14. Takýto postup nebol v súlade s vyššie uvedenými závermi ústavného súdu a odvolacieho súdu, keďže v čase uzavretia spornej Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 038 5015 04 SU, ktorá zakladala právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného H. I. J., K. a povinnou v 1. rade, t. j. dňa 16.07.2004, neexistovala právna úprava, ktorá by explicitne zakazovala zabezpečiť spotrebiteľský vzťah zmenkou. Podľa o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak spotrebiteľ použil na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Citovaný o ochrane spotrebiteľa zákaz použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch neobsahoval.

15. Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie o zastavení predmetnej exekúcie v celom rozsahu len z dôvodu, že súd v základnom konaní neprihliadol na obmedzenosť či neprípustnosť použitia zmenky, keďže zákon v čase uzavretia právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými takéto obmedzenia neobsahoval. Uvedený nedostatok zakladá dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa , nakoľko však v predmetnej veci už rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutia a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, podľa je povinnosťou odvolacieho súdu sám rozhodnúť vo veci.

16. Exekučný súd má v tomto prípade skúmať, či exekučným titulom - zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2008, sp. zn. neboli priznané nároky majúce pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, resp. na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom a v prípade zistenia nedostatkov tieto kvantifikovať a oddeliť od zvyšku vymáhaného nároku. Na takéto závery je potrebné preskúmať Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 038 5015 04 SU zo dňa 16.07.2004, ktorá zakladala právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného H. I. J., K. a povinnou v 1. rade.

17. Súd prvej inštancie vo svojom prvotnom uznesení zo dňa 22.07.2021, č. k. -122 v bode 20 odôvodnenia konštatoval, že „v rozpore s dobrými mravmi a ochranou spotrebiteľa sú taktiež poplatky za poskytnutie úveru, za upomienky a vedenie účtu upravené v čl. V. Poplatky citovanej zmluvy

o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo. Poplatky za vedenie a správu úverového účtu sú zmluvnými podmienkami, ktoré vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané ale slúži záujmom dodávateľa. Poplatky umožňujú poskytovateľovi úveru získať vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady, či už za upomienku alebo za zabezpečenie poistenia, narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takéto poplatky sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu náklady na takéto výdavky dodávateľa úveru.“

18. Odvolací súd v čl. V Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve identifikoval len poplatok za spracovanie úveru v sume 33,19 eur (1 000,- Sk), keďže ako je uvedené vyššie ide o plnenie, ktoré umožňuje poskytovateľovi úveru získať vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady, čím je narušená rovnováha medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa ( ). V tejto časti je preto potrebné exekúciu zastaviť podľa Exekučného poriadku.

19. Ďalej z predložených dôkazov odvolací súd zistil, že povinnej v 1. rade bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý nesplácala riadne a včas a preto je dôvodné vrátenie poskytnutej sumy oprávnenému ako veriteľovi tejto pohľadávky, a to v rozsahu jeho nesplatenej časti. Ako odmena za poskytnutie úveru bol dohodnutý úrok ako súčet základnej sadzby pre spotrebné úvery a prirážky 4,65 % p.a., ktorá mala byť nemenná. Základná sadzba pre spotrebné úvery ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 8 % p.a., preto výsledná úroková sadzba spotrebného úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 12,65 % p.a. Podľa sumarizácie C. I. J. priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk pre obyvateľstvo v čase uzatvorenie Zmluvy o spotrebnom úvere predstavovala 7,79 %, pri dlhodobých úveroch od 1 do 5 rokov 8,10 % a z čerpaných úverov pre obyvateľstvo 10,45 %. Podľa C. I. J. úroková miera spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov v júli 2004 predstavovala čiastku 15,92 % a ročná percentuálna miera nákladov sa v danom čase pre uvedené úvery pohybovala na úrovni 15,56 %. Podľa čl. V, bodu 4 Zmluvy o spotrebnom úvere ročná percentuálna miera nákladov v prejednávanej veci v čase uzavretia zmluvy predstavovala 7,08 %. Prihliadnuc na uvedené odvolací súd nepovažuje ani dohodnutý úrok vo výške 4,65 % p.a. plus základná sadzba pre spotrebné úvery za neprimerane vysoký a narúšajúci rovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, resp. za neprimeranú odplatu za poskytnutie úveru.

20. V zostávajúcej časti odvolací súd na základe predložených dôkazov a obsahu spisu nezistil iné neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto rozhodol o pokračovaní v exekúcii podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku s prihliadnutím na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.02.2020, sp. zn. .

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže oprávnený bol v konaní o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie úspešný takmer v plnom rozsahu okrem sumy 33,19 eur, čo predstavuje 3 % z vymáhanej istiny, teda oprávnený bol úspešný v rozsahu 97 %, súd mu priznal nárok na náhradu trov tohto konania proti neúspešným povinným v rozsahu 94 % (97 % úspechu – 3 % neúspešnej časti).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).