Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-82-2024.pdf
PDF · 113.92 KB
Case nature
Subarea
17Co/82/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov Ľ. Fullu 1968/15, so sídlom Ľ. Fullu 1968/15, 960 01 Zvolen, IČO: 37 830 210, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/39/2024 – 5 zo dňa 25. júna 2024 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu došlý na súd prvej inštancie dňa 06.06.2024, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vykonávať také činnosti, ktoré by viedli k odstaveniu výťahu v bytovom dome z prevádzky za účelom výmeny kabíny a technológie výťahu, a to do doby, kedy bude zabezpečená náhradná doprava osoby žalobcu z jeho bytu na prízemie a naopak, alebo do doby, kým sa jeho zdravotný stav nezlepší natoľko, aby bol schopný bezpečne chodiť po schodisku, t.j. po 80 schodoch, 3 krát denne nadol a 3 krát denne nahor.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu, nachádzajúceho sa na F. C. D. XXXX/XX G. E., k nemu prislúchajúceho pozemku a je tiež členom SVB Ľ. Fullu 1968/15. V predmetnom byte býva od roku 1980. Má dlhodobo vážne zdravotné problémy, pre ktoré bol práceneschopný takmer celý rok 2023, bol nútený ukončiť pracovný pomer a následne požiadať o predčasný starobný dôchodok. Jeho zdravotné ťažkosti spočívajú v neutíchajúcej bolesti pravej nohy, krívaní, podlamovaní v kolene, jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že musí neustále užívať lieky proti bolesti, nedokáže chodiť po schodoch, iba po rovine, obtiažna je pre neho aj chôdza do kopca, a teda používanie výťahu považuje za nevyhnutné, pričom lekárske správy potvrdzujúce jeho zdravotné problémy môže súdu poskytnúť k nahliadnutiu, za predpokladu dodržania ochrany osobných údajov. Od predsedníčky SVB pani H. sa dozvedel, že v októbri 2024 by mala byť realizovaná výmena výťahu, ktorá bola schválená na zhromaždení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na F. C. D. XXXX/XX konanom dňa 31.05.2023, v dôsledku čoho bude výťah vyradený z prevádzky po dobu 6 týždňov, čím sa ocitne v situácii, kedy nebude schopný zo svojho bytu na X. poschodí zísť na prízemie a rovnako späť z prízemia do bytu na X. poschodí. Výťah je plne funkčný, spoľahlivý a bezpečný. Za posledných 6 a viac rokov na ňom nebola porucha, ktorá by si vyžiadala opravu dlhšiu ako 1 deň. K veľkej rekonštrukcii výťahu pozostávajúcej z výmeny lán, technológie a elektrickej výzbroje došlo v dobe, keď predsedníčkou SVB nebola pani H.. Technický stav výťahu je pravidelne kontrolovaný zmluvným servisom a revidovaný v požadovaných termínoch, pričom revízna správa I. J. je platná do 02/2026. S poukazom na čl. 20
Ústavy SR a ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa vlastníckeho práva a jeho ochrany, v zmysle ktorých vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, aj iným spôsobom, ako zadržiavaním veci, napr. odstavením a demontážou funkčného výťahu sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia zakazujúceho takýto zásah. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil zápisnicu zo zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome zo dňa 31.05.2023 (ďalej aj „zápisnica“).
3. Súd prvej inštancie mal osvedčené nasledujúce skutočnosti:
4. Žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, G. H. XX, K. F. C. D. G. E. vedeného na LV č. XXXX, pre k. ú. L., a zároveň je podielovým spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení bytového domu, príslušenstva a pozemku, na ktorom je postavený bytový dom, pričom spoločným zariadením bytového domu je v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej aj „BytZ“) aj výťah. Dňa 31.05.2023 sa uskutočnilo zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na F. C. D. XXXX/XX, prítomných bolo 17 vlastníkov bytov z celkového počtu bytov 24. Na predmetnom zhromaždení sa okrem iného rozhodovalo a hlasovalo o pláne činnosti na rok 2023 - 2024, ktorý zahŕňal výmenu výťahu (bod 6. zápisnice) s tým, že výmena výťahu bude realizovaná v roku 2024 firmou M. N. za cenu 68 700,- €, pričom financovanie výmeny výťahu bude zabezpečené čerpaním úveru vo výške 65 000,- €. Za prednesený plán činnosti na rok 2023 - 2024 a čerpanie úveru hlasovalo 16 vlastníkov a 1 vlastník bol proti.
5. Poukazujúc na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2 a § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“), ust. § 14 ods. 1 a § 14a ods. 7 a 8 BytZ, po ozrejmení zákonných podmienok (predpokladov) a účelu nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie mal za to, že návrh žalobcu na nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
6. V prvom rade nepovažoval súd prvej inštancie za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov ako jeden zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Bol názoru, že žalobca aj vzhľadom na svoj ním tvrdený (v konaní pred súdom prvej inštancie neosvedčený) nepriaznivý zdravotný stav má do októbra 2024, kedy by sa podľa jeho tvrdení malo začať s výmenou výťahu, stále dostatok času na zabezpečenie potrebných záležitostí ohľadne jeho presunu z bytu na prízemie a späť, a to na nevyhnutný čas, t.j. po dobu uskutočňovania výmeny výťahu. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z tvrdení žalobcu nemôže posúdiť závažnosť jeho zdravotných problémov, ani odhadnúť dobu potrebnú na vyliečenie, prípadne zlepšenie jeho zdravotného stavu. Taktiež mal za to, že výmenu výťahu po plánovanú dobu 6 týždňov nemožno považovať za zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý by bol neoprávnený.
7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca ako prehlasovaný vlastník bytu mohol v prekluzívnej lehote 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania napadnúť rozhodnutie vlastníkov bytov o výmene výťahu prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 31.05.2023 žalobou podľa § 14a ods. 8 BytZ, v rámci ktorej je možné požiadať o dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov formou neodkladného opatrenia. Keďže táto lehota žalobcovi zjavne uplynula, nie je už oprávnený rozhodnutie prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 31.05.2023 napadnúť. V zmysle § 14a ods. 7 prvá veta BytZ sú platné rozhodnutia (vlastníkov bytov prijaté na zhromaždení) záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V zmysle uvedeného je žalobca povinný predmetné rozhodnutie o výmene výťahu v bytovom dome prijaté na zhromaždení dňa 31.05.2023 rešpektovať a súd v civilnom sporom konaní (vrátane konania o nariadenie neodkladného opatrenia) už nie je oprávnený toto rozhodnutie preskúmavať. Márne uplynutie predmetnej lehoty nemožno obchádzať podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, prípadnej ochrany sa bolo potrebné domáhať postupom podľa § 14a ods. 8 BytZ.
8. O nároku strán sporu na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol zohľadniac plný úspech žalovaného v konaní, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Žalobca bol názoru, že BytZ, ani iný zákon, či vyhláška neumožňuje väčšine hlasovaním na schôdzi spoločenstva vlastníkov bytov obmedzovanie vlastníckych práv jednotlivca, či menšej skupiny obyvateľov bytovky. Preto predložil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 126 ods. 1 OZ. Uviedol, že uplatňovanie jedného zákona nemôže porušovať iný zákon, musí sa prihliadať na všetky okolnosti a dodržiavať Ústava Slovenskej republiky a všetky relevantné ustanovenia ostatných zákonov.
11. Podľa žalobcu je nezmyslom, aby sa nemohol domáhať ochrany voči porušovaniu jeho osobných a ľudských práv v dôsledku zmeškania 30-dňovej lehoty v zmysle § 14a ods. 8 BytZ. Ako ťažko zdravotne postihnutý nemôže užívať svoj majetok, dopravný prostriedok – výťah a má byť v byte uväznený 6 týždňov, lebo sa tak rozhodli 3 - 4 obyvatelia v bytovke a dali si to potvrdiť na schôdzi v počte 17 hlasov. Poukázal na to, že v bytovke býva 43 obyvateľov, zväčša starší ľudia na dôchodku, mnohí viac ako 75 roční, používajúci ku chôdzi barle, či oporné ortopedické vozíky. Položil otázku, či sa na potreby a názory zvyšných 26 osôb v bytovke neprihliada. Uviedol, že ho nikto nemôže nútiť denne prekonávať 480 schodov v bolestiach, aké má. K odvolaniu predložil 2 lekárske správy od ortopéda, kde je uvedená diagnóza a plánovaný lekársky výkon – implantácia totálnej endoprotézy bedrového kĺbu, uviedol že je v poradovníku, čakateľom na operáciu na endoprotézu. Trval na tom, že technický stav výťahu je veľmi dobrý a jeho výmena v tomto čase nie je nutná.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že výmena výťahu bola odsúhlasená na schôdzi spoločenstva vlastníkov bytov dňa 31.05.2023. Z celkového počtu bytov 24 hlasovalo za výmenu výťahu 16, proti 1 – žalobca. Žalovaný poukázal na to, že žalobca svoju nespokojnosť s výmenou výťahu presadzoval vyvesovaním listov do výťahu, vložením listu do schránok obyvateľov, preto bola zvolaná mimoriadna schôdza dňa 29.01.2024, na ktorej obyvatelia bytovky opätovne súhlasili s výmenou výťahu a vyzvali žalobcu, aby za nich nerozhodoval. Žalobca požiadal o stanovisko aj mesto Zvolen. Žalovaný dodal, že je už podpísaná zmluva s firmou M. N. na realizáciu nového výťahu plánovanú v 1. štvrťroku 2025. K vyjadreniu pripojil list žalobcu a úradný záznam z prerokovania veci na mestskom úrade Zvolen zo dňa 17.04.2024, z ktorého vyplýva, že mesto návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia proti zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle § 5 OZ nevyhovelo a predostrelo žalobcovi riešenia jeho situácie počas obdobia výmeny výťahu.
13. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podané neboli.
14. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP), v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP na nariadenie neodkladného opatrenia, o neosvedčení dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a neosvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré vady nezistil. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
17. Na úvod je potrebné uviesť, že výťah ako spoločné zariadenie bytového domu je v (podielovom) spoluvlastníctve vlastníkov bytov, nie je výlučným vlastníctvom len jedného z nich. Preto bolo potrebné zákonom nastaviť mechanizmus, akým spôsobom sa bude realizovať toto spoluvlastnícke právo, a to v § 14 – 14b BytZ. Ak by tento mechanizmus nebol v zákone upravený, mohlo byť dochádzať k patovým situáciám, kedy pre nesúhlas jedného spoluvlastníka (vlastníka bytu) nemohli svoje vlastnícke právo (ktorého zložkou v zmysle § 123 OZ je aj právo s predmetom vlastníctva nakladať) realizovať ostatní vlastníci bytov. Prehlasovaný vlastník, ktorý s väčšinovým rozhodnutím ostatných vlastníkov nesúhlasí, má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd za účelom preskúmania tohto rozhodnutia, čím mu je daná možnosť súdnej ochrany jeho spoluvlastníckeho práva. Žalobca nevysvetlil, prečo toto svoje právo v danej lehote nevyužil. Neznalosť zákona pritom neospravedlňuje. BytZ spája s márnym uplynutím stanovenej lehoty zánik práva napadnúť prijaté väčšinové rozhodnutie vlastníkov bytov v bytovom dome. Odborná literatúra v tejto súvislosti uvádza: „...je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či majú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome popri špecifickom právnom prostriedku obsiahnutom v ust. § 14 ods. 4 BytZ (teraz § 14a ods. 8 BytZ – poznámka odvolacieho súdu) aj všeobecné právne prostriedky súdnej ochrany na zvrátenie stavu, ktorý vznikol v dôsledku rozhodnutí prijatých na schôdzach či zhromaždeniach vlastníkov. Toto bude aktuálne najmä vtedy, ak niektorému vlastníkovi uplynie zákonom stanovená prekluzívna lehota na podanie tejto žaloby (a zároveň nejde o prípad rovnosti hlasov alebo ak sa v určitej otázke nedosiahla väčšina), a ten sa bude určovacou žalobou podanou podľa ust. § 80 písm. c) OSP (teraz ust. § 137 písm. c), resp. d) CSP – poznámka odvolacieho súdu) domáhať nápravy s odvolaním sa na to, že nikomu nemôže byť odmietnutá právna ochrana realizovaná prostredníctvom všeobecných procesných nástrojov upravených v OSP (teraz v CSP – poznámka odvolacieho súdu). Z hľadiska zabezpečenia ústavného práva na súdnu ochranu a princípu právnej istoty, samozrejme, nikomu nemôže byť odňaté právo podať žalobu podľa ust. § 80 OSP (teraz § 137 CSP – poznámka odvolacieho súdu) kedykoľvek a proti komukoľvek. Otázne sú už však kritériá na posúdenie úspešnosti takéhoto návrhu z pohľadu hmotného i procesného práva...My sa však domnievame, že zákonom sú prekluzívne lehoty stanovené preto, aby sa zabránilo prieskumu prijatých rozhodnutí vlastníkov aj so značným časovým odstupom, čo by neprispelo k právnej istote vlastníkov i tretích osôb. Z tohto dôvodu zastávame stanovisko, že po uplynutí 15-dňovej (teraz 30- dňovej – poznámka odvolacieho súdu), resp. trojmesačnej lehoty už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa úspešne domáhať zrušenia či neplatnosti prijatých uznesení vlastníkov. Po tejto lehote teda dochádza ku konvalidácii prípadných vád prijatého uznesenia. V opačnom prípade by zakotvenie týchto lehôt do zákona stratilo akýkoľvek význam a zmysel. Súd by tak musel v prípade podania určovacej žaloby po uplynutí uvedených zákonných lehôt ex offo prihliadnuť na preklúziu tohto práva, ktoré má vo vzťahu k všeobecným prostriedkom právnej ochrany vzťah špeciálneho ustanovenia...Stanovením prekluzívnych lehôt v ust. § 14 ods. 4 BytZ (teraz § 14a ods. 8 BytZ – poznámka odvolacieho súdu) je výrazne podporená zásada vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa mu nepremlčali alebo neprekludovali. V kontexte s interpretovaným ustanovením možno uzavrieť, že zakotvením prekluzívnych lehôt na podanie žaloby vlastníkom, ktorí sa cítia dotknutí na svojich právach, je vyjadrený záujem zákonodarcu o stabilitu a nemennosť prijatých rozhodnutí vlastníkov, ktoré nebudú v zákonnej lehote spochybnené na súde.“ (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 900 - 902). Uvedené závery možno analogicky vzťahovať aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada dočasná nerealizácia, odklad realizácie, a teda vo svojej podstate pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov v bytovom dome prijatom na zhromaždení vlastníkov.
18. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 14 ods. 3 BytZ, podľa ktorého za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Z hľadiska nastavenia mechanizmu hlasovania a prijímania rozhodnutí na zhromaždení vlastníkov bytov teda nie je dôležitý počet obyvateľov bytového domu, ale počet bytov. Je vecou obyvateľov príslušného bytu, aby sa dohodli, kto z nich (samozrejme disponujúci (spolu)vlastníckym právom k bytu) a akým spôsobom bude za byt hlasovať.
19. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 3 ods. 1 BytZ, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Občiansky zákonník je všeobecným predpisom (tzv. lex generalis) vo vzťahu k BytZ, teda ustanovenia OZ sa aplikujú (uplatňujú) len vtedy, ak BytZ neustanovuje inak. BytZ je tzv. lex specialis k OZ, preto aj uplatňovanie jednotlivých práv sa spravuje týmto osobitným právnym predpisom.
20. Odvolací súd preto nesúhlasí s názorom žalobcu, že vlastnícke právo jednotlivca nemôže byť obmedzované väčšinou vlastníkov. Toto obmedzenie sa prejavuje práve v tom, že prehlasovaný vlastník, ktorý je v menšine je povinný sa prispôsobiť a rešpektovať väčšinové platné rozhodnutie ostatných vlastníkov bytov (§14a ods. 7 BytZ).
21. Podporne odvolací súd poukazuje na to, že aj v prípadoch spoluvlastníctva k inej spoločnej veci podľa OZ je prehlasovaný vlastník povinný rešpektovať väčšinové rozhodnutie ostatných spoluvlastníkov o hospodárení s vecou podľa ust. § 139 ods. 2 OZ. Dané uvádza odvolací sú podporne na porovnanie, nakoľko sa ust. § 139 ods. 2 OZ sa na tento spor neaplikuje vzhľadom na už vyššie uvedenú prednosť aplikácie BytZ (§ 14a ods. 7 a 8) pred OZ.
22. Preto v prípade, ak je väčšinové rozhodnutie vlastníkov bytov prijaté v súlade so zákonom, nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva prehlasovaného (menšinového) spoluvlastníka, nie je teda naplnená ani požiadavka ust. § 126 ods. 1 OZ.
23. Odvolací súd je podporne názoru, že vo svojej podstate sa žalobca domáha zvrátenia rozhodnutia prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov bytového domu o výmene výťahu podľa § 14a ods. 8 BytZ, nakoľko nesúhlasí s jeho výmenou argumentujúc dobrým technickým stavom výťahu, resp. sa domáha jeho odkladu, pozastavenia účinnosti rozhodnutia o výmene výťahu do zlepšenia jeho zdravotného stavu, preto odmieta jeho plánovanú realizáciu pôvodne v októbri 2024, teraz v 1. štvrťroku 2025, čím vlastne tvrdí skutkové okolnosti významné z hľadiska ust. § 14a ods. 8 BytZ, netvrdí také skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod hypotézu inej právnej normy, napr. ust. § 126 ods. 1 OZ. Súd v zmysle § 124 ods. 1 CSP posudzuje podanie strany sporu podľa jeho obsahu, nie je dôležité, ako ho strana sporu označuje. Okrem toho, že právo žalobcu podať takýto návrh zaniklo uplynutím 30-dňovej prekluzívnej lehoty, je daný ďalší dôvod na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia spočívajúci v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného – spoločenstva vlastníkov bytov. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na odbornú literatúru: „Pokiaľ ide o určenie pasívnej legitimácie v súdnom konaní podľa ust. § 14 ods. 4 BytZ (teraz § 14a ods. 8 BytZ – poznámka odvolacieho súdu), táto otázka prináša v praxi pomerne časté problémy. Najmä v prípade výkonu správy formou spoločenstva totiž vlastníci, ktorí sa domáhajú zmeny či zrušenia určitého uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov, často žalujú samotné spoločenstvo vlastníkov, či už nevedomky, alebo v záujme zjednodušenia procesnej situácie z hľadiska redukcie počtu žalovaných subjektov. Títo žalobcovia si však pritom neuvedomujú, že hoci spoločenstvo z povahy veci združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ide o samostatný právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú spôsobilosť. Ide teda vždy o subjekt odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto dôvodu musí byť žaloba podaná podľa ust. § 14 ods. 4 BytZ (teraz § 14a ods. 8 BytZ – poznámka odvolacieho súdu) smerujúca voči spoločenstvu vlastníkov súdom nevyhnutne zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. § 14 ods. 4 BytZ (teraz § 14a ods. 8 BytZ – poznámka odvolacieho súdu), lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich práva a povinnosti.“ (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 895).
24. Odvolací súd je napokon názoru, že žalobcom navrhovaný, formulovaný petit neodkladného opatrenia nie je vykonateľný, určitý, pokiaľ ide o čas trvania neodkladného opatrenia. Kritérium stanovené žalobcom – zlepšenie jeho zdravotného stavu natoľko, aby bol schopný bezpečne chodiť po schodisku, t.j. po 80 schodoch, 3 krát denne nadol a 3 krát denne nahor, nie je objektívne preveriteľné, dôvody, pre ktoré nebude potenciálne možné preukázať splnenie tohto kritéria môžu spočívať nielen
v objektívnej nemožnosti, ale aj v subjektívnej neochote žalobcu. Po praktickej stránke je taktiež ťažko predstaviteľné, že by súd, alebo vlastníci bytov v bytovom dome priamo v bytovom dome nútil(i) žalobcu kráčať po schodoch za účelom preverenia zlepšenia jeho zdravotného stavu. K zdravotnej dokumentácii žalobcu nemajú ostatní vlastníci bytov, ani spoločenstvo (oprávnený) prístup, preto by mohlo dôjsť k situácii, že o zlepšení zdravotného stavu by žalobca ostatných vlastníkov bytov ani súd nemusel informovať. Taktiež nie je zrejmé, aká náhradná doprava žalobcu má byť zabezpečená, kto ju má zabezpečiť a na čie náklady. Odborná literatúra uvádza: „Pokiaľ ide o formuláciu a skladbu žalobného petitu pri žalobách podaných podľa ust. § 14 ods. 4 BytZ (teraz § 14a ods. 8 BytZ – poznámka odvolacieho súdu), tie, ako už bolo naznačené vyššie, ostávajú v plnej dispozícii žalobcu. Ich správna formulácia však musí nevyhnutne vychádzať z povahy skutkovej podstaty, okolností a právneho postavenia vlastníka ako žalobcu, ktorý žiada súd o poskytnutie ochrany prostredníctvom tohto špeciálneho právneho prostriedku. Všeobecnými požiadavkami sú, samozrejme, určitosť zrozumiteľnosť žalobného návrhu, čo dáva popri riadnom a presnom označení všetkých účastníkov konania predpoklad na zabezpečenie materiálnej stránky vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.“ (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 919). Uvedené analogicky platí aj pre petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súdu podotýka, že k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu nemusí vôbec dôjsť, čím by ostatní vlastníci nemohli potenciálne po neprimerane dlhú dobu (napr. do predaja bytu žalobcom niekomu inému) realizovať nimi prijaté rozhodnutie o výmene výťahu.
25. Vzhľadom na to, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade uznesením, ktorým sa konanie pred súdom prvej inštancie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, resp. skončilo, nakoľko naň nenadväzuje konanie vo veci samej, súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP správne rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keďže uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade rozhodnutím, ktorým sa odvolacie konanie končí. Žalovaný mal síce aj v odvolacom konaní plný úspech, nakoľko mu však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu nevyplývajú, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).