Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/62/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Sžf/83/2011
„Najvyšší súd 5Sžf/83/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu P., bytom J., zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, so sídlom v Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ulica č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 02. marca 2011, č. I/225/550- 25386/2011/990813-r, rozhodnutia č. I/225/549-25385/2011/990813-r a rozhodnutia č. I/225/548-25384/2011/990813-r na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, zo dňa 06. septembra 2011, č. k. 1S/62/2011-44, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/62/2011-44 zo dňa 06. septembra 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu X. V., P. V. XX, XXX XX P. V., IČO: 342 395 37, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, Advokátska kancelária Svidník, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 02.03.2011 č. I/225/550-25386/2011/990813-r, I/225/549-25385/2011/990813-r a č. I/225/548-25384/2011/990813-r na základe žalôb takto

rozhodol:

Súd žaloby z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Predmetom preskúmania sú tri rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.03.2011 č. I/225/550-25386/2011/990813-r zapísané pod spisovou značkou , č. I/225/549-25385/2011/990813-r zapísané pod spisovou značkou a č. I/225/548-25384/2011/990813-r zapísané pod spisovou značkou .

Keďže sa jedná o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo úzko súvisia, súd ich uznesením zo dňa 06.07.2011 č.k. -33 spojil podľa na spoločné konanie s tým, že budú spoločne prejednávané pod spisovou značkou .

Rozhodnutím zo dňa 02.03.2011 č. I/225/550-25386/2011-990813-r žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svidník č. /Mich zo dňa 11.10.2010, ktorým podľa v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 vo výške 31.030,83 Eur daňovému subjektu X. V..

Rozhodnutím zo dňa 02.03.2011 č. I/225/549-25385/2011-990813-r žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svidník č. /Mich zo dňa 11.10.2010, ktorým daňovému subjektu X. V. podľa v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 vo výške 7.378,01 Eur.

Rozhodnutím zo dňa 02.03.2011 č. I/225/548-25384/2011-990813-r žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svidník č. /Mich zo dňa 11.10.2010, ktorým daňovému subjektu X. V. podľa v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 vo výške 4.320,95 Eur.

Z odôvodnení uvedených rozhodnutí vyplýva, že Daňový úrad Svidník vykonal u daňového subjektu X. V., P. V. XX daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2007, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. /Nem zo dňa 08.09.2010 v znení jeho dodatku zo dňa 29.09.2010. Na základe toho vydal správca dane v zmysle v znení neskorších predpisov dodatočné platobné výmery, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia. Tieto rozhodnutia správca dane odôvodnil porušením v nadväznosti na a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov spočívajúcom v tom, že daňový subjekt pri predaji použitého tovaru neodviedol daň zo základu dane podľa v znení neskorších predpisov, ale neoprávnene odviedol daň zo základu dane podľa tohto zákona, pričom neboli splnené podmienky na uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane podľa , alebo c) v znení neskorších predpisov. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období II., III. a IV. štvrťrok 2007 uskutočnil dodanie tovaru, pričom išlo o dodanie ojazdených motorových vozidiel a pri dodaní použil osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa v znení neskorších predpisov. Správca dane podľa údajov zo systému VIES, ako aj z dokladov predložených k daňovej kontrole zistil, že ojazdené motorové vozidlá kontrolovaný daňový subjekt kúpil od dodávateľa NV EURO CART AUCTION & DISTR. SOLUT, GRIJPENLAAN 19 TIENEN, IČ DPH: BE0867129223. Na základe faktúr (v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol presné typy dovezených ojazdených vozidiel, ako aj čísla faktúr) správca dane za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu použil údaje z centralizovaného informačného systému v rámci EÚ - systému VIES (VAT Exchange Information System), t.j. systému pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, ktorý obsahuje informácie o hodnote intrakomunitárnych obchodov medzi členskými štátmi EÚ. Tak zistil, že vo všetkých preverovaných prípadoch išlo o intrakomunitárne dodanie tovaru, pretože sa nachádzajú v systéme VIES a dodávateľ ojazdených motorových vozidiel podal súhrnný výkaz, v ktorom uviedol hodnotu dodania tovaru oslobodeného od dane pre X. V.. V údajoch cien v systéme VIES a zahraničných faktúr neboli zistené rozdiely. Dodávateľ z iného členského štátu (Belgicko) fakturoval tento tovar bez dane s poznámkou na faktúre ,,Vehicle intended for resale. Exempt from VAT in accordance with section 39a, 1o of the VAT Code for an inter-Community delivery“ a na niektorých aj ,,Intercommunity delivery performed in corformance with European derective 2006/112/EC: art. 138,1“ a dodanie vykázal v súhrnnom výkaze ako intrakomunitárne dodanie tovaru. Správca dane za účelom preverenia správnosti zistených údajov a preverenia, či pri tomto dodaní tovaru skutočne išlo o deklarovaný bežný režim uplatňovania dane, teda intrakomunitárne dodanie tovaru, zaslal žiadosť č. /Nem zo dňa 08.06.2009 o medzinárodnú výmenu informácií podľa článku 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH. Z odpovede belgickej daňovej správy (formulár ..SCAC 2004“ referenčné číslo: E_SK_BE_20090703_10541_CLO/M/20392(R), ktorá bola Daňovému úradu Svidník doručená dňa 16.07.2010 vyplýva, že tento prípad sa týka dodania ojazdených automobilov, ktoré nie sú v osobitnom režime, pokiaľ to nie je inak uvedené na faktúre. Ďalej správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt predmetné dodávky tovaru z iného členského štátu uviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2007 ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, t.j. nadobudnutie tovaru zdanil (samozdanil) a uplatnil si pri nadobudnutí tohto tovaru odpočítanie dane. Správca dane ďalej kontrolou predložených dokladov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt následne pri predaji tohto tovaru, ktorým je použitý tovar (ojazdené motorové vozidlá), uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane ( v znení neskorších predpisov), t.j. daň uplatnil zo základu dane, ktorým bol kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou. Správca dane na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt postupoval nesprávne, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel (nadobudnutých z iného členského štátu) uplatnil osobitný režim zdaňovania podľa v znení neskorších predpisov a odviedol daň z kladného rozdielu medzi kúpnou cenou a predajnou cenou. Predmetné automobily neboli kúpené od osoby zadefinovanej v až c) v znení neskorších predpisov, a preto pri jeho predaji nemôže kontrolovaný daňový subjekt použiť osobitnú

úpravu zdaňovania, ale bežný spôsob zdaňovania pri dodaní tovaru v tuzemsku podľa v znení neskorších predpisov. Na základe toho správca dane vypočítal daň, ktorú mal daňový subjekt priznať z predaja týchto automobilov, a ktorá mala byť uplatnená zo základu dane podľa v znení neskorších predpisov, ktorým je predajná cena (prijatá protihodnota) za jednotlivé automobily znížená o daň. Zároveň vyčíslil rozdiel medzi daňou, ktorú mal daňový subjekt uplatniť (priznať a zaplatiť) a daňou, ktorú skutočne uplatnil a priznal v kontrolovanom zdaňovacom období. Následne správca dane vyhotovil o výsledku zistenia z daňovej kontroly protokol č. /Nem zo dňa 08.09.2010, ktorý spolu s výzvou č. /Nem zo dňa 08.09.2010 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zaslal kontrolovanému daňovému subjektu. Kontrolovaný daňový subjekt sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadril k protokolu listom zo dňa 22.09.2010. Na základe tohto vyjadrenia správca dane vyhotovil dodatok k protokole zo dňa 29.09.2010, v ktorom vyhodnotil vyjadrenie daňového subjektu so záverom, že neobsahuje nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly , a preto ponecháva výsledok kontroly uvedený v protokole v pôvodnom stave. Záverečné prerokovanie protokolu sa uskutočnilo dňa 08.10.2010 za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu JUDr. Jozefa Vasilíka a priebeh tohto konania správca dane zaznamenal v zápisnici o ústnom pojednávaní č. /Nem zo dňa 08.10.2010.

Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí citoval ustanovenia , , , , , , , , , v znení neskorších predpisov. Ďalej čl. 226 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení Smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006, ďalej , , , a Zb, pri aplikácii ktorých v súlade so zisteným skutkovým stavom zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2007 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, opodstatnenosť použitia osobitnej úpravy uplatnenia dane pri použitom tovare podľa v znení neskorších predpisov. Správca dane dospel k správnemu záveru, že kontrolovaný daňový subjekt postupoval v rozpore so Zákonom o dani z pridanej hodnoty, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel nadobudnutých z iného členského štátu postupoval podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane ( v znení neskorších predpisov) a odviedol daň iba z kladného rozdielu medzi kúpnou cenou a predajnou cenou. Pri posudzovaní prípadov obchodovania s ojazdenými vozidlami (použitým tovarom) v rámci vnútorného trhu Európskych spoločenstiev sa postupuje podľa toho, či pri dodaní ojazdeného vozidla použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky. Rozhodujúcou skutočnosťou je pritom postavenie v akom konal dodávateľ ojazdeného automobilu. V prípade, ak pri dodaní ojazdeného vozidla z iného členského štátu bolo dodávateľom uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu (podľa obdobného ustanovenia ako je v znení neskorších predpisov), platiteľ, ktorý kúpil toto ojazdené vozidlo od osoby identifikovanej pre daň, zdaní jeho nadobudnutie, pretože v tomto prípade ide u tohto platiteľa o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa v znení neskorších predpisov, ktoré podlieha dani. Zároveň, ak splní podmienky stanovené v zákone, daň sa odpočíta. Pri následnom predaji tohto vozidla použije bežný režim zdaňovania, t.j. uplatní daň z celej predajnej ceny. V prípade, že osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte (v danom prípade ide o osobu identifikovanú pre daň v Belgicku) uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy (tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy v inom členskom štáte) alebo dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa zodpovedajúceho ustanovenia v znení neskorších predpisov v inom členskom štáte, nedochádza u obchodníka k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku ( ) a pri následnom predaji tohto vozidla je obchodník povinný použiť osobitnú úpravu uplatňovania dane. Zo zisteného skutkového stavu na základe uvedeného pre tento prípad platí, že kontrolovaný daňový subjekt nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (Belgicko). Ako bolo pri preverovaní týchto obchodov zistené, belgický dodávateľ fakturoval predmetný tovar s oslobodením od dane ako intrakomunitárne dodanie tovaru, ktoré uviedol v súhrnnom výkaze, v ktorom uviedol hodnotu dodania tovaru oslobodeného od dane pre X. V., pričom v údajoch cien v systéme VIES a zahraničných faktúr neboli zistené rozdiely.

Žalobca správne postupoval, keď predmetné dodávky tovaru podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov posúdil ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,

ktoré je predmetom dane, tieto dodávky uviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2007, teda daňovú povinnosť z nadobudnutia tohto tovaru preniesol na seba a zároveň si v súlade s ustanovením a v znení neskorších predpisov uplatnil odpočítanie dane. Pre posúdenie, či kontrolovaný daňový subjekt oprávnene postupoval podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane, nie je potrebné skúmať, v akom režime nadobudol belgický predávajúci použitý tovar. Pre správne posúdenie tejto otázky je rozhodujúci postup belgického dodávateľa vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu - kupujúcemu, pretože aj v prípade, ak by sa na dodanie predmetného tovaru u belgického obchodníka vzťahovala osobitná úprava uplatňovania dane, mohol by tento subjekt pri jeho predaji použiť bežný režim uplatnenia dane. Kontrolovaný daňový subjekt bol povinný postupovať podľa všeobecnej úpravy uplatňovania dane. K odvolacej námietke, že správca dane neobjasňoval, či belgický predávajúci bol vlastníkom týchto motorových vozidiel, a či nepôsobil len ako sprostredkovateľ, žalovaný v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že ak by tento predávajúci bol iba sprostredkovateľom, potom predmetom faktúry by nebolo dodanie tovaru, ale služba sprostredkovania. Pritom každá zdaniteľná osoba v obchodno- právnom vzťahu môže konať aj vo svojom mene, ale na účet inej osoby a v takom prípade sa z hľadiska dane z pridanej hodnoty na uskutočnené obchody hľadí tak, že táto osoba tovar kúpila a predala. K odvolacej námietke, že bolo povinnosťou správcu dane pri výkone daňovej kontroly zaoberať sa tým, či na predávané motorové vozidlá sa v danom členskom štáte nevzťahuje také ustanovenie zákona platného v tomto členskom štáte, ktoré zodpovedá ustanoveniu v znení platnom v roku 2007 a 2008 uviedol, že je pravdou, že ak zahraničný dodávateľ pri obstaraní motorového vozidla nemal právo na odpočítanie dane podľa príslušných ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty platného v jeho členskom štáte (keďže vykonával činnosti oslobodené bez nároku na odpočítanie dane), u slovenského obchodníka ide v takomto prípade o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodeného od dane podľa v znení neskorších predpisov a v takom prípade pri následnom predaji je obchodník povinný použiť osobitnú úpravu zdanenia prirážky ( ). V preverovaných prípadoch správca dane však preukázal, že u kontrolovaného daňového subjektu išlo o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa v znení neskorších predpisov, ktoré podlieha dani. Na základe takto zistených skutočností, keď je nepochybné, že belgický dodávateľ pri dodaní tovatu postupoval podľa všeobecnej úpravy DPH, resp. bežného režimu uplatňovania dane (a sám kontrolovaný daňový subjekt v zmysle intrakomunitárneho nadobudnutia konal), nebolo potrebné preverovať, či na predávané motorové vozidlá sa v danom členskom štáte nevzťahuje oslobodenie od dane bez možnosti odpočítania dane (také ustanovenie zákona platného v tomto členskom štáte, ktoré zodpovedá ustanoveniu v znení platnom v rokoch 2007 a 2008). Z uvedených dôvodov žalovaný nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za opodstatnené. Správca dane v konaní jednoznačne preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt postupoval nezákonne, keď pri predaji predmetných ojazdených motorových vozidiel uplatnil osobitný režim zdaňovania podľa v znení neskorších predpisov a odviedol daň iba z kladného rozdielu medzi kúpnou cenou a predajnou cenou, a že bol povinný postupovať v bežnom režime zdaňovania, teda daň, ktorú mal daňový subjekt priznať z predaja týchto automobilov, mala byť uplatnená z celej predajnej ceny, prijatej protihodnoty za jednotlivé automobily zníženej o daň. Tieto zistenia sú podložené jednoznačnými dôkazmi, ktorými sú údaje z centralizovaného informačného systému v rámci EÚ - systému VIES, teda systému pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, ktorý obsahuje informácie o hodnote intrakomunitárnych obchodov medzi členskými štátmi EÚ, doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom, ako aj výsledky preverovania jednotlivých prípadov belgickou daňovou správou získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií podľa čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH.

Identickými žalobami zo dňa 29.04.2011 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že konanie správneho orgánu trpí takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Vytýkal správcovi dane, že pri výkone daňovej kontroly sa obmedzil len na údaje zo systému VIES a odpovede z medzinárodnej výmeny informácií, ktorá však neobsahuje podstatnú skutočnosť, objasnenie ktorej je nevyhnutné pre zaujatie správneho zákonného stanoviska, a to v akom režime nadobudol predávajúci European Car Auction And Distribution Solutions n.v., BE0867129223 (Ecadis nv) predmetné motorové vozidlá. Nemenej podstatnou skutočnosťou, ktorou sa správne orgány nezaoberali je, či na predávané motorové vozidlá sa v danom členskom štáte nevzťahuje také ustanovenie zákona platného v tomto členskom štáte, ktoré

zodpovedá ustanoveniu o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v rokoch 2007 a 2008. Ďalej poukázal na to, že správca dane nepreukázal, či belgický dodávateľ Ecadis nv bol vôbec oprávnený uviesť dodanie predmetných motorových vozidiel do svojho súhrnného výkazu, a teda, či informácie uvedené v systéme VIES sú korektné. Sám žalovaný tvrdí, že je možné, že zahraničný dodávateľ nemusel mať právo na odpočítanie dane v jeho členskom štáte. Ani jeden zo správnych orgánov sa však nezaoberal skutočnosťou, či Ecadis nv mal alebo nemal právo na odpočítanie dane v Belgicku pri obstaraní motorových vozidiel, ktoré následne predal žalobcovi. Argumentoval tým, že ak by zahraničný dodávateľ nemal právo na odpočítanie dane v Belgicku pri obstaraní motorových vozidiel, potom nemal hodnotu dodávaných motorových vozidiel žalobcovi uvádzať vo svojom súhrnnom výkaze a tento údaj by sa nedostal do systému VIES. O možnosti oslobodenia od dane pri nadobudnutí motorových vozidiel z iného členského štátu, pri obstaraní ktorých zahraničný dodávateľ nemal nárok na odpočítanie dane pri ich obstaraní nevedel. Nesprávne predpokladal, že každé nadobudnutie tovaru z iného členského štátu je potrebné ,,dodaniť a oddaniť“. Bez náležitého a čo najúplnejšieho zistenia tejto skutočnosti, t.j. či belgický dodávateľ uviedol vo svojom súhrnnom výkaze korektné údaje, ktoré sa následne dostali do systému VIES, je záver tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného predčasný. Ďalej poukázal na závažné vady pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a to, že v predmetnej veci neprebehlo prvostupňové daňové konanie, čím žalobcovi bola znemožnená možnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane tak, ako to vyplýva z ustanovenia , a a o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, v ktorých je stanovená preukazná povinnosť daňových subjektov. Za prvostupňové daňové konanie je možné považovať len to konanie, ktoré nasleduje bezprostredne po ukončení daňovej kontroly. Zdôraznil, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, preto sa pri nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, ako to vyplýva z ustanovenia a o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Daňová kontrola v danom prípade bola ukončená v súlade s ustanovením citovaného zákona dňa 08.10.2010. Nasledujúci deň, t.j. 09.10.2010 sa v súlade s ustanovením štvrtá veta začalo vyrubovacie konanie, teda postup pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. V tomto konaní malo byť žalobcovi umožnené využiť a použiť všetky jemu zákonom priznané práva a malo byť vykonané najmä dokazovanie podľa cit. zákona, a to už vzhľadom na to, že žalobca namietal závery uvedené v protokole o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly. Žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu bez akejkoľvek jeho účasti, čím mu boli odňaté jeho základné procesné práva, a to právo na postup zachovávajúci práva a právom chránené záujmy daňového subjektu podľa cit. zákona a právo na úzku súčinnosť podľa cit. zákona. Postupom daňových orgánov bolo žalobcovi znemožnené splniť si povinnosť na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie a vyrubenie dane ako to určuje cit. zákona, čím mu bolo odňaté nielen zákonné, ale aj ústavné právo podľa vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom náleze pod sp.zn. zo dňa 16.12.2008 okrem iného ,,považoval za dôležité zaujať právne stanovisko k tomu, čo sa podľa jeho výkladu pod daňovou kontrolou rozumie“ a v odôvodnení nálezu zdôraznil, že až po doručení protokolu podľa cit. zákona sa umožňuje účastníkovi konania rozhodnúť sa, či v daňovom konaní využije všetky prípustné prostriedky alebo nie. V žiadnom prípade však nemožno zameniť právo využiť prostriedky obrany v začatom daňovom konaní za jednoduché využitie inštitútu vyjadrenia sa kontrolovaného daňového subjektu v lehote 8 dní postupom podľa žalobca zdôraznil, že Ústavný súd SR poukázal na tú skutočnosť, že z ústavných princípov je najdôležitejší princíp právneho štátu ( SR). Jedným zo základných aspektov právneho štátu je právna istota, ktorá by sa mala odrážať v určitej stabilite práva, resp. normotvorby, ale tiež jeho aplikácie. Právo na súdnu a inú ochranu (čl. 46 a nasl. SR) patrí k základným komponentom právneho štátu. Pre daňovú oblasť je vo vzťahu k tomuto právu najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy daní, ani v nadväzujúcich konaniach zbavený alebo obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. Správca dane v predmetnej veci napriek tomu, že nesúhlasil s výsledkami jeho zistení uvedenými v protokole, bez ďalšieho konania, výlučne na základe protokolu o opakovanej daňovej kontrole, vydal dodatočné platobné výmery. Po ukončení daňovej kontroly nebolo uskutočnené vyrubovacie konanie (príp. v jeho rámci vytýkacie konanie), v ktorom by žalobca mohol uplatniť svoje procesné práva. Daňové konanie sa v jeho prípade začalo bez prvej inštancie odvolacím konaním, pričom správca dane tak svojim konaním porušil základné zásady daňového konania (najmä zásadu zákonnosti, zásadu súčinnosti, zásadu rovnosti). Z toho dôvodu konanie pred správnym orgánom trpí výraznou procesnou vadou, čím došlo k porušeniu princípov spravodlivého procesu a porušenia zásady rovnosti. Táto procesná vada

mohla mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, pričom v odvolacom konaní žalovaný chyby správcu dane neodstránil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že ich považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Obsahom sú totožné z dôvodmi uvedenými v odvolaniach proti dodatočným platobným výmerom, ale žalobca v žalobách uvádza aj dôvody procesnoprávneho charakteru a takto v odvolaní nenamietal. S odvolacím námietkami sa odvolací orgán v odôvodneniach rozhodnutí podrobne vyporiadal. K žalobným dôvodom v rovine skutkovej žalovaný uviedol, že aj keď ich žalobca uvádza v nadväznosti na skutkový stav veci, ktorý je podľa jeho názoru nedostatočne zistený, v podstate ide o dôvody aplikácie rozdielnych ustanovení Zákona o DPH žalobcom a daňovými orgánmi na daný skutkový stav veci, ktorý v tomto prípade vôbec nie je sporný. Aj keď žalobca namieta voči zisteniu skutkového stavu, jeho námietky svojim obsahom zodpovedajú výlučne rozdielnemu právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu veci, ktoré je odlišné zo strany žalobcu a daňových orgánov. Žalobca v námietkach obhajuje správnosť svojho postupu pri uplatnení osobitného režimu zdaňovania podľa o DPH a to je hlavný dôvod, prečo považuje skutkový stav veci za nedostatočne zistený. Z toho dôvodu považuje za potrebné skúmať v akom režime nadobudol predávajúci motorové vozidlá, či na predávané motorové vozidlá sa v danom členskom štáte nevzťahuje také ustanovenie zákona platného v tomto členskom štáte, ktoré zodpovedá ustanoveniu o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v podobe platnej v roku 2007 a aj to, či dodávateľ pri obstaraní motorových vozidiel, ktoré predal žalobcovi, mal alebo nemal právo na odpočítanie dane v Belgicku, a že zo strany daňových orgánov, belgických orgánov, či iných medzinárodných orgánov nebola táto skutočnosť preverovaná. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, kde sa odvolací orgán s týmito námietkami úplne a podrobne vyporiadal. Odvolací orgán všetky tieto ,,nejasnosti“ žalobcu objasnil, poukázal pritom na príslušné ustanovenia o dani z pridanej hodnoty, na Smernicu Rady 2006/112/ES a na Nariadenie Rady č. 1798/2003, na zistený skutkový stav a v logických súvislostiach. Poukázal na zistený skutkový stav veci, t.j. že žalobca nesporne nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (v Belgicku), belgický dodávateľ nesporne fakturoval tento tovar s oslobodením od dane ako intrakomunitárne dodanie tovaru, ktoré nesporne uviedol v súhrnnom výkaze a v ňom nesporne uviedol hodnotu tovaru oslobodeného od dane pre žalobcu, pričom tieto zistenia daňových orgánov potvrdili aj belgické daňové orgány. Takto zistený skutkový stav veci žalobca v žiadnej fáze konania pred daňovými orgánmi a pred súdom nenamietal a ani nenamieta. Takto zistený skutkový stav veci nemohol správca dane vyhodnotiť inak ako tak, že žalobca nadobudol tento tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa o DPH, ktorý dani z pridanej hodnoty podlieha. Nesprávne postupoval žalobca, ak za daných skutkových okolností uplatnil osobitný režim zdaňovania podľa . Bolo preukázané, že použitý tovar nebol nakúpený od osoby identifikovanej v až c) , a preto mal pri zdaňovaní použiť bežný spôsob zdaňovania pri dodaní tovaru v tuzemsku podľa

K namietaným vadám konania, ktoré majú mať za následok nezákonnosť rozhodnutí žalovaný uviedol, že sa oboznámil s obsahom nálezov Ústavného súdu SR, na ktorý poukázal žalobca v žalobe a zistil, že závery Ústavného súdu SR v rozhodujúcej miere použil žalobca ako námietky v tomto spore. Po posúdení týchto skutočností zistil, že v prípade riešenom na Ústavnom súde SR išlo o preukázané porušenie práv daňového subjektu spočívajúce v tom, že dôkazy, z ktorých sa pri rozhodovaní vychádzalo, nebolo možné použiť z dôvodu, že boli vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rozpor spočíval v tom, že správca dane v tomto prípade vykonal dokazovanie bez akejkoľvek vedomosti daňového subjektu. Subjekt nebol prizvaný k vykonaniu svedeckej výpovede, nemohol sa k spôsobu a postupu ich vykonania vyjadriť, čím mu bolo odňaté základné procesné právo účastníka daňového konania, predovšetkým právo na úzku súčinnosť a spoluprácu a zákonný postup. Z toho dôvodu preto Ústavný súd SR vyhodnotil týmto spôsobom získané dôkazné prostriedky ako nezákonné. V tomto spornom prípade je však situácia odlišná. V priebehu výkonu kontroly správca dane vykonal dokazovanie v súlade so zákonom, skutkový stav veci bol zistený zákonným spôsobom a daňový subjekt bol s výsledkami kontroly zákonným spôsobom oboznámený a zistený skutkový stav veci je až doteraz nesporný. Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu z kontroly zo dňa 22.09.2010 síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, ale tieto jeho návrhy pramenili výlučne z dôvodu nesprávneho (teda odlišného) právneho posúdenia zistených skutkových okolností žalobcom. Neprijatie týchto návrhov odôvodnil správca dane v dodatku k protokolu

z kontroly zo dňa 29.09.2010. Aplikácia nálezu Ústavného súdu SR na tento prípad je nepoužiteľná. Daňový subjekt v tomto prípade nebol v štádiu výkonu kontroly ukrátený o žiadne práva a vo vyjadrení k protokolu nezasiahol do skutkového stavu veci, aj keď v ňom deklaruje nedostatočne zistený skutkový stav veci. Z obsahu námietok vyplýva výlučne nesprávne právne posúdenie veci za podpory poukazu na o DPH, Smernicu Rady 2006/112/ES a na Nariadenie Rady č. 1798/2003. Aj v odvolaniach namietal pod rúškom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci iba právne závery posúdenia režimu zdaňovania (bežný režim alebo osobitný režim) a aj v tomto prípade bez dotknutia sa zisteného skutkového stavu veci. Daňové orgány žalobcovi neupreli žiadne z jeho zákonných práv, pretože v každom štádiu výkonu správy daní, daňového, odvolacieho a súdneho konania má daňový subjekt v pozícii daňovníka, odvolávajúceho sa a žalobcu možnosť uviesť argumenty v prospech svojho právneho názoru, čo aj vždy urobil. V priebehu výkonu kontroly sa k výsledkom kontroly vyjadril nesúhlasným postojom k právnemu posúdeniu veci správcom dane ( ), po vydaní dodatočného platobného výmeru podal odvolanie, kde zotrvával na svojom právnom posúdení stavu veci ( ), a podal aj žalobu, v ktorej aj naďalej zotrváva na svojom právnom posúdení zisteného skutkového stavu veci. Zistený skutkový stav v každom z týchto konaní ostal žalobcom nedotknutý. K samotnému ,,vyrubovaciemu“ konaniu žalovaný vyslovil názor, že

- vzhľadom na zabezpečenie všetkých práv a povinností daňového subjektu vo vzťahu k splneniu jeho dôkaznej povinnosti, v záujme zistenia a preverenia základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pri správnom určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, čo vyplýva z (v priebehu výkonu kontroly) a z (v priebehu daňového konania), ak bol správcom dane na to vyzvaný.

- a v záujme zistenia a preverenia základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, čo vyplýva z (účel kontroly), s dôrazom na obsah spisového materiálu ( tohto zákona).

zákonodarca priznal ,,vyrubovaciemu“ konaniu špecifický, prísne formálny charakter, ktorý spočíva výlučne vo vydaní platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru ( ). Výkon daňovej kontroly totiž priamo predpokladá uplatnenie práv daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly a plnenie povinností daňového subjektu tak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych z dôvodu povinnosti uniesť dôkazné bremeno, ďalej predpokladá v dostatočnom rozsahu a účinne vykonané dokazovanie správcom dane v záujme dosiahnutia účelu kontroly. Vzhľadom na povinnosť dodržania zásady legality, ak teda daňové orgány môžu konať iba tak, ako im to zákon ukladá, môžu vo ,,vyrubovacom“ konaní vykonať iba tie úkony, ktoré určil zákon, t.j. vydať platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer. Za diametrálne odlišné považuje žalovaný konanie pred daňovými orgánmi od konania správneho podľa o správnom konaní, kde sa skutkový stav veci zisťuje priamo v správnom konaní. V tomto konaní (na rozdiel od konania pred daňovými orgánmi) zákonodarca ale neurčil účastníkovi konania povinnosť dôkazného bremena. V prípadoch vyrubenia dane podľa zákonodarca dokonca určil iba presne identifikovaný deň vyrubenia dane, a to aj bez toho aby správca dane vydával platobný výmer. V tomto prípade žalobca bez ohľadu na skutkový stav veci paušalizoval právne závery Ústavného súdu SR, a preto dôvodil neúčinne.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobách ( ), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov upravuje v druhej hlave piatej časti.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Správne súdnictvo je založené na prieskumnom princípe a prieskum súdov vychádza z podkladov zadovážených správnym orgánom v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Iba vo výnimočných prípadoch súd v správnom súdnictve vykonáva dokazovanie postupom podľa , lebo jednotlivé konania sú založené na vzájomne odlišných zásadách zisťovania skutkového stavu v procese dokazovania (napr. v správnom konaní prevláda zásada materiálnej pravdy a naopak v daňovom konaní je dominantná zásada voľného hodnotenia dôkazov ovplyvnená zásadou dôkazného bremena).

Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

Predmetom preskúmania v danej veci sú tri rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Svidník, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2007.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Daňový úrad Svidník u žalobcu na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 05.02.2009 vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty - I. štvrťrok až IV. štvrťrok 2007. Z ústneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 26.02.2009 sa zúčastnil aj žalobca. Z potvrdenia o zapožičaní dokladov zo dňa 25.05.2009 vyplýva, že žalobca zapožičal doklady k vykonaniu daňovej kontroly. Dožiadaním zo dňa 08.06.2009 požiadal Daňový úrad Svidník Daňové riaditeľstvo SR, odbor medzinárodných vzťahov o medzinárodnú výmenu informácií. Daňové riaditeľstvo SR podaním zo dňa 07.07.2010 predložilo Daňovému úradu Svidník odpoveď na medzinárodnú výmenu daňových informácií. Z odpovede vyplýva, že tento prípad sa týka dodania ojazdených automobilov, ktoré nie sú v osobitnom režime, pokiaľ na faktúre nie je uvedené inak. V administratívnom spise sa nachádzajú aj údaje zo systému VIES.

O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. /Nem zo dňa 08.09.2010, ktorý bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený mu bol dňa 16.09.2010. Výzvou zo dňa 08.09.2010 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2010 splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Jozef Vasilík oznámil správcovi dane, že s jeho zisteniami nesúhlasí. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkal správcovi dane, že pri výkone daňovej kontroly sa obmedzil len na údaje zo systému VIES, pričom k týmto údajom dal dožiadanie na medzinárodnú výmenu informácií. Z odpovede nevyplýva ani skutočnosť v akom režime nadobudol predávajúci European Car Auction And Distribution Solutions n.v., BE0867129223 (Ecadis nv) predmetné motorové vozidlá. Ďalej namietal, že nebolo preukázané, či predávajúci bol vlastníkom predávaných motorových vozidiel, či nepôsobil len ako sprostredkovateľ predaja, lebo predávajúci Ecadis nv je internetovou obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou internetové aukcie motorových vozidiel, ktoré do týchto aukcií prihlasujú rôzne lízingové spoločnosti alebo iní vlastníci motorových vozidiel. Ďalej vytýkal správcovi dane, že sa nezaoberal tým, či na predávané motorové vozidlá sa v danom členskom štáte nevzťahuje také ustanovenie zákona platného v tomto členskom štáte, ktoré zodpovedá ustanoveniu o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v roku 2007, lebo jednou z podmienok, ktoré ukladá platiteľovi dane povinnosť uplatniť osobitnú úpravu podľa ustanovenia cit. zákona je aj podmienka, aby dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa alebo zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte. Uviedol, že bez náležitého objasnenia uvedených skutočností možno považovať zistenia správcu dane uvedené v protokole za predčasné, čím správca dane porušil ustanovenie o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Daňový úrad Svidník vypracoval dodatok k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. /Nem zo dňa 08.09.2010, v ktorom sa vyjadril k námietkam žalobcu k protokolu a uviedol, že nie je pravdou, že správca dane pri výkone predmetnej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonávanej u daňového subjektu X. V. za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2007 nedostatočne zistil skutočný stav veci a celú vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Za účelom správneho a objektívneho posúdenia uplatňovaného objektívneho posúdenia uplatňovaného osobitného režimu uplatňovania dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel kontrolovaným daňovým subjektom, ktoré

bolo v rozpore s daňovým režimom vykázaným belgickým dodávateľom týchto vozidiel, správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, odpoveď na ktorú mala potvrdiť, resp. vyvrátiť režim uplatnený dodávateľom pri predaji ojazdených motorových vozidiel a tým aj oprávnenosť uplatnenia osobitného režimu kontrolovaným daňovým subjektom. Z doručenej odpovede jednoznačne vyplynulo, že dodávateľ pri predaji ojazdených motorových vozidiel uplatnil bežný režim uplatňovania dane, čím potvrdil pôvodne vykázané intrakomunitárne dodanie tovaru. Ďalej uviedol, že nie je úlohou správcu dane skúmať režim v akom nakúpil predávané motorové vozidlá ich dodávateľ. Túto skutočnosť by mohol preverovať v prípade potreby správca dane dodávateľského daňového subjektu, čo však nemá vplyv na výsledok zistení vykonávanou daňovou kontrolou. Spochybnenie samotného dodávateľa motorových vozidiel je zavádzajúce, nakoľko podľa predložených dokladov pri daňovej kontrole daňový subjekt v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2007 neobchodoval s motorovým vozidlom Volswagen Golf Comfort, VIN: WWWZZZIKZ7PO71055. Predmetom obchodovania boli motorové vozidlá uvedené v protokole, ktoré boli nepochybne zakúpené od dodávateľa European Car Auction And Distribution Solutions n.v., BE0867129223 (Ecadis nv). Daňový subjekt v predloženom vyjadrení nepredložil správcovi dane nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly. Z uvedeného dôvodu správca dane ponechal výsledok kontroly uvedený v protokole č. /Nem v pôvodnom stave. Dňa 08.10.2010 bol prerokovaný na ústnom pojednávaní protokol o kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2007 spolu s jeho dodatkom so splnomocneným zástupcom daňového subjektu.

Dňa 11.10.2010 Daňový úrad Svidník vydal dodatočné platobné výmery na daň z pridanej hodnoty, o ktorých rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami. Na dôvody rozhodnutí správcu dane poukázal žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.

Proti dodatočným platobným výmerom podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolania, ktoré následne doplnil. Z doplnení odvolaní vyplýva, že odvolania podal z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci správcom dane a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvody odvolania sú totožné s námietkami proti protokolu o vykonanej daňovej kontrole.

Podstatnou námietkou žalobcu uvedenou v žalobách je nedostatočné zistenie skutkového stavu, právne posúdenie veci a zistenie procesnej vady, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Úlohou súdu v danej veci aplikujúc ustanovenie je preskúmať rozhodnutia a postup správneho orgánu a v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobách posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď podľa v znení neskorších predpisov vyrubili žalobcovi rozdiely dane za zdaňovacie obdobie II. až IV. štvrťrok 2007 a zároveň, či takýto záver daňových orgánov bol správny.

Zákon o správe daní a poplatkov je procesnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na konanie o jednotlivých druhoch daní upravených v hmotnoprávnych predpisoch, pokiaľ tieto predpisy neobsahujú osobitné procesnoprávne ustanovenia.

Daňové konanie vo všeobecnosti predstavuje rozhodovací proces, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Účelom daňového konania je aj zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti ustanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.

Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu, preto Zákon o správe daní a poplatkov zakotvil inštitút daňovej kontroly (§ 15).

Jednou zo základných zásad je zásada zákonnosti. Podľa v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvené v citovaného zákona.

Podľa ustanovenia § 29 vyššie citovaného Zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania alebo aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, ale dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona).

Podľa v znení neskorších predpisov oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak by dodanie takého tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Podľa v znení platnom v roku 2007 dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení neskorších predpisov nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte a

b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

Podľa (prvá a druhá veta) v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa (prvá veta) v znení neskorších predpisov základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Podľa (prvá veta) v znení platnom v roku 2007 oslobodené od dane je dodanie tovaru , ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa , , a .

Podľa v znení neskorších predpisov oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak by dodanie takéhoto tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane.

Podľa v znení neskorších predpisov obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,

b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,

c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

Podľa v znení neskorších predpisov základom dane pri predaji tovaru podľa ods. 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.

Podľa v znení neskorších predpisov nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa .

Podľa čl. 226 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení Smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 faktúry musia obsahovať v prípade oslobodenia od dane alebo ak je zaplatiť daň povinný odberateľ, odkaz na uplatňované ustanovenie tejto smernice alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenie, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb je oslobodené od dane alebo je predmetom prenesenia daňovej povinnosti a v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Správne uzavreli daňové orgány, že žalobca bol povinný postupovať podľa všeobecnej úpravy uplatňovania dane, lebo zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (Belgicko), belgický dodávateľ fakturoval predmetný tovar s oslobodením od dane ako intrakomunitárne dodanie tovaru, ktoré uviedol v súhrnnom výkaze, v ktorom uviedol hodnotu dodania tovaru oslobodeného od dane žalobcovi, pričom v údajoch cien v systéme VIES a zahraničných faktúr neboli zistené rozdiely. Žalobca bol teda povinný postupovať pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty podľa v spojení s ustanovením a v znení neskorších predpisov a základ dane určiť podľa až 4 v znení neskorších predpisov, teda bol povinný uplatniť bežný režim uplatnenia dane, lebo neboli splnené podmienky, pri ktorých by bol kontrolovaný daňový subjekt povinný postupovať podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane ( v znení neskorších predpisov). Rozhodnutia žalovaného sú vo vzťahu k ustanoveniam Zákona o DPH riadne a presvedčivo odôvodnené. So závermi daňových orgánov sa súd stotožňuje.

Krajský súd za nedôvodnú považuje žalobnú námietku vo vzťahu k vadám konania, následkom ktorých sú napadnuté rozhodnutia nezákonné. Aj keď možno súhlasiť s názorom žalobcu, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, v danej veci nedošlo k porušeniu práv žalobcu ako účastníka daňového konania, pretože v priebehu výkonu daňovej kontroly bol správcom dane informovaný o jeho postupe pri zisťovaní skutkového stavu veci, mal možnosť predkladať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a mal možnosť vyjadriť sa aj k vykonaným dôkazom. Ako to vyplýva z § 15 ods. 13 Zákona o správe daní dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o

dohode a výške dane sa začína vyrubovacie konanie. Podľa § 44 Zákona o správe daní vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená. Ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň stanovená, ak sa tak stalo bez priznania alebo hlásenia daňového subjektu. O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak. Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon inak. Správca dane je povinný podľa ods. 6 § 44 vydať dodatočný platobný výmer do 15 dní od skončenia daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly, ak sa daň zistená pri daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená pri opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré to je zákonom ustanovené sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice (§ 46 ods. 1 Zákona o správe daní). Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 48 ods. 1 veta prvá Zákona o správe daní). Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom odvolaním, ak vyjdú pri preskúmaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie, alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty (§ 48 ods. 2 Zákona o správe daní).

Z uvedeného nevyplýva, že by správca dane bol povinný po ukončení daňovej kontroly v rámci vyrubovacieho konania ( až 45 ) vyzvať daňový subjekt na súčinnosť, predloženie dôkazov alebo na opakované vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia. Prerokovanie protokolu by nemalo význam, ak by daňové subjekty mali aj po uplynutí lehoty možnosť po prerokovaní protokolu podať ďalšie návrhy a predkladať ďalšie dôkazy. Žalobca do prerokovania protokolu nepredložil žiaden dôkaz na vyvrátenie záverov správcu dane uvedených v protokole. Možno súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že z obsahu námietok splnomocneného zástupcu žalobcu v písomnom vyjadrení k protokolu vyplýva, že namietal právne posúdenie veci. S týmito námietkami sa správca dane vyporiadal jednak v dodatku k protokolu, jednak v dodatočných platobných výmeroch a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach sa riadne a dostatočne vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu.

Zákon o správe daní, ktorého čl. 1 nadobúda účinnosť 01.01.2012, iným spôsobom v ustanovení § 68 upravuje vyrubovacie konanie. Aj podľa tohto ustanovenia správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu a v prípade pripomienok a dôkazov v lehote určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

V závere možno konštatovať, že žalobca vo veci neuniesol dôkazné bremeno. Z obsahu daňového spisu je zrejmé, že správca dane zaobstaral dostatočné množstvo dôkazných prostriedkov, ktorých vierohodnosť nebola žalobcom vyvrátená. Správca dane teda vyvodil správny záver, ak dodatočnými platobnými výmermi vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2007 z dôvodu, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1, keď pri predaji použitého tovaru neodviedol daň zo základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona, ale neoprávnene odviedol daň zo základu dane podľa § 66 ods. 3 zákona, pričom neboli splnené podmienky na uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane podľa § 66 ods. 2 písm. a), b) alebo c) zákona a žalovaný tým, že rozhodnutia správcu dane potvrdil.

Podľa krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žalôb je v súlade so zákonom a žaloby zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.