Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-1482-2007.pdf
PDF · 85.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1482/2007
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: 1/ mal.Viktória Vargová, nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, 2/ mal.Patrik B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa, sídlo Exekútorského úradu: Svätoplukova 36, Rimavská Sobota, na vymoženie pohľadávky vo výške 228,83 eur s príslušenstvom, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie vo výške 188,32 eur.
III. Ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť v r á t i ť Okresnému súdu Rimavská Sobota časť poskytnutého preddavku na trovy exekúcie vo výške 11,32 eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnení požiadali súdneho exekútora o vymoženie sumy 228,83 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.
2. Súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiaden majetok hnuteľný ani nehnuteľný.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“).
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Vo vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
7. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. Súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na podporu tohto záveru súd navyše vykonal aj aktuálnu lustráciu v databáze Sociálnej poisťovni, Registra obyvateľov SR a majetku cez ústredný portál katastrálneho úradu. Výsledky všetkých šetrení potvrdili záver , ktorý uviedol súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekučného konania.
9. Súdu je známa argumentácia oprávnených v obdobných prípadoch a preto poukazuje na závery Krajského súdu Banská Bystrica v konaní 2 CoE/183/2017 zo dňa 31.01.2018 s ktorým sa stotožňuje :
„Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť
takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku).Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na
zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj „ex offo“ v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie 2017 exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.
V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS452/2011 z 20.10.2011)“.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods.2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Súdny exekútor si vyčíslil odmenu pri zastavení exekúcie sumou 202,28 eur s DPH.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo 23.08.2007, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, prináleží súdnemu exekútorovi odmena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov s účinnosťou do 30. apríla 2008 (ďalej len „Vyhláška“).
14. Súdny exekútor má nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky za nasledovné úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur, doručenie exekučného príkazu 3,32 eur, zisťovanie bydliska povinného 4 x 3,32 eur, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4 x 3,32 eur, zisťovanie účtu povinného 4 x 3,32 eur, zisťovanie majetku povinného 4 x 3,32 eur. Uskutočnenie týchto úkonov vyplýva z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 236/08. Súdnemu exekútorovi patrí
paušálna odmena spolu vo výške 66,40 eur (20 x 3,32 eur). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd jeho odmenu priznal zvýšenú o túto daň, spolu v sume 13,28 eur.
15. Ohľadne odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky platí, že pokiaľ je určitý úkon odmeňovaný paušálnou sumou podľa § 15 vyhlášky, nemožno si za ten istý úkon uplatniť aj odmenu podľa času vynaloženého na ten - ktorý úkon, pretože takto by došlo k duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora (viď napríklad uznesenie NS SR zo dňa 21. 3. 2012, č. k. 6 M Cdo 6/2011, strana 9). Odmena s ohľadom na ustanovenie § 25 vyhlášky nepatrí ani za administratívne úkony nesmerujúce priamo k vymoženiu nároku oprávneného. Keďže predložená špecifikácia pozostáva výlučne z úkonov týchto dvoch kategórií, súd odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v súhrnnej výške 6,64 eur nepriznal (prevzatie a štúdium návrhu).
16. Dňa 09.01.2008 vykonal súdny exekútor výjazd do miesta trvalého bydliska povinného za účelom preverenia majetkových pomerov povinného a spísania hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v jeho vlastníctve, za čo mu podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí cestovná náhrada. Cestovná náhrada bola súdnym exekútorom vyčíslená v súlade s vyhláškou v celkovej výške 19,54 eur s DPH, preto mu ju súd priznal v ním uplatnenej výške.
17. Súdny exekútor má ďalej podľa § 22 vyhlášky právo na náhradu hotových výdavkov - poštovného v sume 57,24 eur, elektronických lustrácií v sume 1,07 eur a nákladov na overenie poverenia v sume 15,94 eur. Spolu vo výške 89,10 eur s DPH.
18. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kopírovanie a tlač listín vo výške 5,00 eur. Kopírovanie a ostatné výdavky majú administratívnu povahu a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t.j. cestovné náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím)subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné). Okrem
uvedeného je potrebné dodať, že súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučných titulov (§2 Exekučného poriadku), ktorej výkon je zároveň svojim spôsobom (za splnenia zákonných predpokladov podľa Exekučného poriadku) slobodným povolaním. Ak by súd priznal výdavky za kancelárske náklady (kopírovanie, tlač), exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. Súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši aj stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29.4,2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
19. Súdny exekútor si uplatnil aj 20 % DPH z priznaných trov exekúcie. Súdny exekútor preukázal súdu, že je platiteľom DPH a tak mu súd priznal uplatnenú sumu zodpovedajúcu 20 % DPH z odmeny.
20. Súd teda rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 188,32 eur.
19. Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že súdnemu exekútorovi bol , uznesením zo dňa 05.11.2009, č.k. 1Er/1482/2007-9, priznaný preddavok z rozpočtových prostriedkov súdu na trovy exekúcie vo výške 199,65 eur. Právoplatné uznesenie bolo učtárni doručené dňa 07.12.2009. Keďže trovy exekúcie, ktoré znáša súd, sú vo výške 188,32 eur, súdny exekútor je povinný súdu vrátiť prevyšujúcu časť poskytnutého preddavku na trovy exekúcie vo výške 11,32 eur. Súd mu na vrátenie časti preddavku určil lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C.s.p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.