Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci žalobcu: TOPTRANS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Dopravná 3974, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 864 865, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100194335/2019 zo dňa 11.01.2019, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100194335/2019 zo dňa 11.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) okrem iných období (január – december 2013) aj za zdaňovacie obdobie máj 2013. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej aj ako „správca dane“) č. 101461545/2018 zo dňa 30.07.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie máj 2013. Správca dane uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dodania tovaru - motorovej nafty, t. j. že k nemu skutočne došlo tak, ako je uvedené na dvoch faktúrach zo dňa 06.05.2013 a 17.05.2013 od dodávateľa A. B. C., a teda nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa a a o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „“).

2. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 100194335/2019 zo dňa 11.01.2019, právoplatné dňa 24.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, s ktorého závermi sa stotožnil. Žalovaný sa s odvolacími námietkami vysporiadal tak, že nesúhlasí s tým, že by prvostupňové rozhodnutie bolo založené na nedostatku skutkových dôvodov, rovnako správca dane vykonal všetky potrebné procesné a iné právne úkony pre objektívne zhodnotenie zistených skutočností. Žalovaný skonštatoval, že existencia tovaru nebola spochybnená vychádzajúc zo záznamov o prevádzke motorových vozidiel, ale nebolo preukázané, že

tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Ku všeobecným námietkam žalobcu uviedol, že sú nekonkrétne a neumožňujú mu vykonať prieskum zákonnosti.

II. Správna žaloba

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 13.03.2019, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia okrem iných rozhodnutí (za obdobia máj – september 2013) aj napadnutého rozhodnutia, a tiež aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej len „SSP“, v spojení s účinného od 01.07.2023). Poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. všetky z 12.12.2017, z ktorých vyplýva, že ak daňové orgány tvrdia, že ide o fiktívne obchody, čo logicky vyplýva zo záverov daňových orgánov v tomto prípade, potom ide o podvodné konanie a daňové orgány sa mali zaoberať objasnením mechanizmu podvodného konania, čo neurobili.

5. Ďalej žalobca v rámci argumentácie o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia namietal, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje skutočný opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti (poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. z 08.12.2008, z 08.10.2010, z 24.03.2011). Ak podľa daňových orgánov zo strany dodávateľa A. B. C. nedošlo k vecnému plneniu, potom tovar v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom A. B. C. neexistoval a skutok, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti spočíval v tom, že si odpočítal daň z faktúr, kde plnenie neexistovalo. Absencia skutočného opisu uvedeného skutku viedla k tomu, že daňové orgány nesprávne posúdili aj rozloženie dôkazného bremena, keďže v prípade podvodného konania má dôkazné bremeno správca dane.

6. Nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho vnútornú rozpornosť žalobca videl v závere žalovaného, ktorý nespochybňuje existenciu tovaru a zároveň pripúšťa možnosť, že identický tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ. Z napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkou žalobcu, že správca dane vec po právnej stránke posúdil nesprávne, ak preukázanie vlastníckeho práva k tovaru podmieňoval tým, že spoločnosť A. B. C. nemala žiadne skladové priestory, pričom zo záverov žalovaného vyplýva, že spoločnosť A. B. C. disponovala tovarom, mohla tovar dodať žalobcovi a z výpovedí svedkov vyplýva, že prepravu nafty zo skladu spoločnosti D. C., s. r. o. vozili cisterny s ilavskou ŠPZ. Žalobca poukázal na to, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru od dodávateľa A. B. C. je to, že ide o problémový daňový subjekt, u ktorého nebolo možné daň preveriť a v prípade zistenia rozdielov, by táto daň bola nevymožiteľná, a teda správca dane uprednostnil vybranie dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový výnos bude zaručený (s odvolaním sa na rozsudok Nejvyššího správního soudu sp. zn. z 30.01.2018).

7. Žalobca ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy pre riadne posúdenie veci (, ), a to najmä vo vzťahu k objasneniu, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť A. B. C.. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že správca dane za jeden z rozhodujúcich dôkazov, ktorým odôvodnil svoj záver, že reálnym dodávateľom tovaru nebola spoločnosť A. B. C., považuje to, že nebola potvrdená preprava tovaru z Ilavy do Topoľčian, resp. neboli predložené doklady o preprave tovaru. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že správca dane za účelom presne a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie podľa a daňového poriadku nepožiadať Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian. Žalovaný tiež namietal, že správca dane nevyužil inštitút predvedenia v prípade E. F., splnomocneného zástupcu spoločnosti A. B. C., ktorého sa nepodarilo predvolať, a ktorý podľa vyjadrenia A. G. (konateľa spoločnosti A. B. C. v čase deklarovaného uskutočnenia zdaniteľných plnení) zabezpečil až 90 % obchodov, vystavoval a podpisoval faktúry a mohol potvrdiť alebo poprieť dodanie tovaru spoločnosťou A. B. C.. Z napadnutých rozhodnutí tiež nie je zrejmé, ako daňové orgány zhodnotili výpoveď A. G., ktorý potvrdil dodanie tovaru, ani skutočnosť, že spoločnosť H. I. J., s. r. o. zabezpečovala prepravu od spoločnosti K. so sídlom v Slovinsku do skladu spoločnosti D. C., s. r. o. v Ilave. Z rozhodnutí správcu dane a žalovaného nie je zrejmé ani to, ako správne orgány zhodnotili zistenie, že objednávateľom prepravy bola česká

spoločnosť H. C., jej výhradným dodávateľom bola spoločnosť K. so sídlom v Slovinsku, ktorá tovar formou trojstranného obchodu smerovala priamo k druhému odberateľovi A. B., C., ktorý je uvedený na prepravných dokladoch. Žalobcovi nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku primárne nesplnil správca dane, ktorý daňové konanie zaťažil závažnými vadami.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

8. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -61 zo dňa 15.04.2019 boli ostatné rozhodnutia žalovaného (za zdaňovacie obdobia jún - september 2013) napadnuté žalobcom v správnej žalobe vylúčené na samostatné konania. Predmetom tohto súdneho konania zostalo napadnuté rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2013.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.11.2019 uviedol, že trvá na výroku napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie. K námietkam týkajúcim sa podvodného konania žalobcu, fiktívnych obchodov a „logického záveru, že tovar neexistoval“, žalovaný uviedol, že je možné konštatovať zhodu s odvolacími námietkami, a preto poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa s nimi náležite vysporiadal. Žalovaný k žalobnej námietke o absencii skutočného opisu skutku uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, obsahuje náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a obsahuje odôvodnenie, v ktorom je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí je jednoznačne uvedené, že existencia tovaru nebola sporná. V daňovej kontrole a daňovom konaní žalobca nepreukázal, že predmetný tovar dodal deklarovaný dodávateľ.

10. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V prípade, že z odôvodnenia, resp. z vykonaného dokazovania správcu dane nie je zrejmé, kto bol dodávateľom tovaru deklarovaného spornými faktúrami v tomto zdaňovacom období, žalovaný zdôraznil, že túto skutočnosť nie sú daňové orgány povinné dokazovať. Žalovaný podotkol, že správca dane nepodmieňoval preukázanie vlastníckeho práva spoločnosti A. B. C. k tovaru jej skladovými priestormi a poukázal na zistenia z daňového konania, že objednávky išli cez Čechov a tovar bol dovážaný zo Slovinska z Mariboru priamo k jeho zákazníkovi, t. j. žalobcovi, pretože spoločnosť A. B. C. nemala žiadane priestory na uskladnenie pohonných hmôt, pričom prepravu pohonných hmôt z Maribor do Ilavy vykonala spoločnosť H. I. J. C. na základe objednávky spoločnosti H. C., Praha, s motorovými vozidlami s českými evidenčnými číslami; žalobca aj svedkovia tvrdili, že tovar – pohonné hmoty boli dodávané motorovými vozidlami s ilavskými evidenčnými číslami. K tvrdeniu žalobcu, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane zo sporných faktúr je skutočnosť, že spoločnosť A. B. C. je problémová spoločnosť, čo vyplýva z predloženého administratívneho spisu a z neho vyplývajúcich vyššie uvedených skutočností, žalovaný dodal, že nie je pravdivé.

11. K námietkam o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaný uviedol, že sa jeho zistením dostatočne zaoberal. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že žalobca nepredložil doklady o preprave tovaru, čo konštatuje sám žalobca v žalobe. Z uvedeného dôvodu správca dane nemohol vykonať dokazovanie, nakoľko tvrdenie žalobcu o pohybe vozidiel z Ilavy do Topoľčian je veľmi všeobecné a bez presnejšej identifikácie. Tvrdenie o nevyužití inštitútu predvedenia v prípade E. F. nie je pravdivé. Správca dane žiadosťou o predvedenie č. 101462715/2017 zo dňa 30.06.2017 žiadal Obvodné oddelenie policajného zboru Myjava o predvedenie p. E. F. na deň 25.07.2017. Žalovaný zdôraznil, že predmetom daňovej kontroly bolo zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov žalobcom týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013; tvrdenie o trojstrannom obchode medzi spoločnosťami K. so sídlom v Slovinsku, H. C. a A. B. C. je, vzhľadom na predložený administratívny spis a zistené skutočnosti, právne irelevantné. Žalovaný dodal, že správca dane nevyčítal žalobcovi dôkaznú núdzu v súvislosti so subdodávateľmi dodávateľov. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností týkajúcich sa preukázania povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

12. V replike zo dňa 27.01.2020 žalobca uviedol, že žalovaný sa s ťažiskovými námietkami vysporiadal len všeobecným konštatovaním alebo bez požadovanej konfrontácie, napr. čo sa týka námietky, že ak tovar nedodal A. B. C., správca dane mal preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, a teda aj vedomú účasť na podvodnom konaní. Alebo sa s námietkami žalobcu nevysporiadal vôbec, čo spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia. Žalobca vyzdvihol, že zistenie ohľadom toho, že spoločnosť H. I. J., C. v rámci trojstranného obchodu zabezpečovala prepravu pohonných hmôt zo Slovinska priamo k druhému odberateľovi A. B. C., ktorý je uvedený na prepravných dokladoch a tovar bol pre neho vyložený v sklade spoločnosti D. C., s. r. o., je jedným z rozhodujúcich dôkazov o tom, že spoločnosť A. B. C. reálne disponovala tovarom. Žalobca ďalej uviedol, že keďže prepravu nezabezpečoval, nemohol predložiť žiadny dôkaz o preprave, no všetci svedkovia uviedli, že naftu zo skladov v Ilave vozili cisterny s ilavskou ŠPZ, teda bolo zistené, že tovar smeroval od prvého dodávateľa v Slovinsku priamo k druhému odberateľovi A. B. C., bol pre neho vyložený v daňovom sklade spoločnosti D. C., C. v Ilave. Za daného stavu mal správca dane podľa žalobcu vykonať dokazovanie na zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian, čím by sa potvrdila alebo nepotvrdila preprava tovaru z Ilavy do Topoľčian.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej súdom nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa prechodného ustanovenia v znení účinnom od 01.07.2023, „konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

15. Podľa , „správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

16. Podľa , „správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.“

17. Podľa , „správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

18. Podľa , „na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

19. Podľa a : „(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.“

20. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku: „(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

21. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, „daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

22. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, „rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

23. Podľa , „predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.“

24. Podľa prvá časť súvetia , „dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.“

25. Podľa prvej a druhej vety : „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“

26. Podľa a : „(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

27. Podľa , „právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .“

28. Podľa , „platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).

30. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), zastúpenou advokátom ( ), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (, ), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( v spojení s ) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (

), za splnenia procesných podmienok ( ) vec prejednal dňa 15.12.2023 na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a žalovaného (pričom obaja zaslali ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlas s pojednávaním v ich neprítomnosti, žalovaný dňa 05.12.2023 a žalobca dňa 11.12.2023) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

31. Žalobca v oznámení o neúčasti na pojednávaní zo dňa 11.12.2023 poukázal na judikatórny posun (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 15.11.2022) v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-610/19 Vikingo (ďalej len „rozhodnutie SD EÚ vo veci Vikingo“), v zmysle ktorého je potrebné konštatovať, že aj keby sa potvrdilo, že predmetný tovar nebol dodaný dodávateľom A. B. C. uvedeným na faktúrach, nepriznanie práva na odpočítanie dane by bolo v rozpore s judikatúrou SD EÚ. Poukázal, že v zmysle rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu, na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane, použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.

32. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca primárne napádal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v absencii skutočného opisu skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti, či v absencii zaoberania sa objasnením mechanizmu podvodného konania a nedostatočné skutkové závery daňových orgánov, najmä vo vzťahu k objasneniu, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť A. B. C., a či bola realizovaná preprava tovaru z Ilavy do Topoľčian alebo nie.

33. Ako prvé súd považuje za potrebné dať do pozornosti účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu, prípadne na vznik nároku na odpočet dane podľa , ktorý v konečnom dôsledku taktiež ovplyvňuje predmetnú daňovú povinnosť.

34. Súd z administratívneho spisu zistil, že daňové orgány v rámci daňového konania preverovali žalobcom uplatnený nárok na odpočítanie dane vo výške X XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie máj 2013 od dodávateľa A. B. C. (ktorá od 11.09.2013 nemala konateľa, a od 26.07.2013 bol jej spoločníkom občan Thajského kráľovstva) z dvoch faktúr zo dňa 06.05.2013 a 17.05.2013 za dodanie motorovej nafty. Žalobcovi nepriznali nárok na odpočet dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle a a .

35. Správny súd dáva do pozornosti, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky (prevzaté do ). Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1. že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2. že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3. že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

36. Daňové konanie slúži na to, aby boli verifikované tvrdenia daňového subjektu, ktorý má zvýšené povinnosti vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok pokiaľ si uplatňuje nároky, ktoré mu umožňuje . Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v prvom rade

a predovšetkým daňový subjekt. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, z čoho vyplýva, že správca dane rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa ďalej uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle uvedených zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016zo dňa 27.09.2018).

37. Súd z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zistil, že správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že „všetky získané informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu skutočne došlo tak, ako je uvedené na faktúrach od dodávateľa A. B. C., popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia práve dodávateľom A. B. C. žalobcovi ako odberateľovi. Primárne musí byť preukázané, že tovar existoval a dodávateľ bol vlastníkom tovaru, pretože previesť právo na daňový subjekt môže iba vlastník tovaru. V daných prípadoch nebolo preukázané vlastnícke právo k tovaru (spoločnosť A. B. C. nemala žiadne skladové priestory), nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady daňového subjektu A. B. C., ale ani jeho dodanie (neboli predložené doklady o preprave tovaru), a preto takýto tovar nemohol byť dodaný daňovému subjektu v súlade so . Daňový subjekt preto odpočítal daň v rozpore s týmto zákonom.“. Z uvedeného správny súd porozumel, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa relevantných ustanovení z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, a to konkrétne nesplnenia podmienky statusu dodávateľa - vychádzajúc z jeho záveru, že získané informácie a podklady popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia žalobcovi práve dodávateľom A. B. C.. Zároveň správca dane skonštatoval, že nebolo možné preveriť ani dodanie tovaru, a preto takýto tovar nemohol byť dodaný žalobcovi, z čoho vyplýva nesplnenie aj druhej podmienky, materiálnej existencie plnenia.

38. Na rozdiel od záverov prvostupňového rozhodnutia, žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k názoru, že „Správcovi dane sa ani po vyčerpaní všetkých zákonných možností nepodarilo zistiť, kto skutočne deklarovaný tovar pre daňový subjekt dodal. V posudzovanej veci existencia tovaru

- pohonných hmôt nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný dodávateľ. ... Odvolací orgán nemá za preukázané tvrdenie daňového subjektu, že v konkrétnom zdaňovacom období máj 2013 bola spoločnosť A. B. C. jediným dodávateľom pohonných hmôt. Okrem tohto dodávateľa boli dodávateľmi pohonných hmôt C. C. C. a L. C., C., čo vyplýva z dokladu: Podklady k dani z pridanej hodnoty za máj 2013. K námietke predloženia záznamov o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované uskutočnené jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo je dôkazom, že pohonné hmoty od dodávateľa boli spotrebované, odvolací orgán opakovane uvádza, že existencia tovaru nebola spochybnená. ... Odvolací orgán konštatuje, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný“. Teda k inému názoru ako správca dane, a to že existencia tovaru

- pohonných hmôt nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal za preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky

- materiálnej existencie plnenia a za nepreukázané splnenie len hmotnoprávnej podmienky - statusu osoby dodávateľa, čo je čiastočne opačný záver k záveru správcu dane o nemožnosti dodania tovaru žalobcovi/ nesplnení podmienky existencie plnenia. Napriek uvedenému rozdielu záverov daňových orgánov, žalovaný ako druhostupňový orgán sa plne stotožnil de facto so všetkými závermi správcu dane. Za tejto situácie súd vzhliadol ako opodstatnený žalobný bod spočívajúci v absencii skutočného opisu skutku zo strany daňových orgánov, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia právnej povinnosti. Pokiaľ žalovaný dospel k inému skutkového alebo právnemu záveru ako žalobca, mal tieto rozdiely jasne pomenovať, odôvodniť a v tom zmysle závery správcu dane upraviť či zmeniť. Žalovaný nemôže v podstate plne súhlasiť s výrok a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a zároveň uvádzať iné závery, k akým dospel správca dane, pretože to spôsobuje zmätočnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho nepreskúmateľnosť.

39. Z uvedenej nejednoznačnosti o vyhodnotení splnenia či nesplnenia tej ktorej hmotnoprávnej podmienky potom žalobca nemohol vedieť, voči čomu konkrétne sa mal brániť a navrhovať dôkazy, či ohľadom existencie plnenia alebo statusu osoby dodávateľa, alebo obom. Uvedené plynie aj z ďalších nezrovnalostí/ nejednoznačností v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to najmä z nie úplne vysvetlených záverov žalovaného o preprave tovaru zo skladov spoločnosti D. C., s. r. o.

z Ilavy do sídla žalobcu - Topoľčian. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k vykonanému dokazovaniu konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz o preprave, jedine výsluchom zamestnancov žalobcu smerujúcim k zisteniu dodania pohonných hmôt zo skladov z Ilavy do areálu žalobcu sa získali informácie, že tovar bol vozený do areálu žalobcu v roku 2013 na autách s cisternou s ilavskými ŠPZ, pričom mená dodávateľov a prepravcov uviesť nevedeli. Z uvedeného žalovaný v podstate dovodil nepreukázanie statusu osoby dodávateľa. Žalovaný však už neuvádzal zistené informácie správcom dane, že žalobca vo vyjadrení k protokolu uviedol, že motorová nafta sa vozila na nákladných vozidlách väčšinou značky Renault Magnum červenej a bielej farby s ŠPZ okresu Ilava, a že tovar mal ísť priamo od dodávateľa uvedeného na faktúrach do sídla žalobcu. Žalovaný teda neuviedol komplexné skutkové zistenia, z ktorých v tejto kľúčovej otázke daňové orgány vychádzali, rovnako tak potom absentujú aj komplexné skutkové a právne závery, ku ktorým žalovaný dospel. Žalovaný má presvedčivo odôvodniť, prečo napr. nepožiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. o zistenie pohybu vozidiel z Ilavy do Topoľčian, a teda či to nebolo na základe takto poskytnutej špecifikácie dostatočné (či je nevyhnutné označiť konkrétne ŠPZ), účelné, či to žalobca nenavrhoval včas, alebo či by to vzhľadom na ostatné skutkové zistenia (vyplývajúce z vykonaných výsluchov, listinných dokladov, dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií), ktoré zrozumiteľne popíše a logicky prepojí, nemalo v končenom dôsledku význam; prípadne ak zistí, že je v tomto smere vhodné nejaký dôkaz vykonať, tak ho dodatočne vykoná.

40. Súd nemôže dať však za pravdu žalobcovej námietke o tom, že ak daňové orgány tvrdia, že nedošlo k dodaniu tovaru, ide o fiktívne obchody, ergo podvodné konanie a daňové orgány sa mali zaoberať objasnením mechanizmu podvodného konania. Pokiaľ daňové orgány nepriznajú právo na odpočet dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky - existencie plnenia, teda že tovar nebol daňovému subjektu dodaný, neznamená to automaticky, že musí ísť o podvodné konanie. Práve naopak, ide o dve samostatné možnosti odopretia práva na odpočítanie dane. Správca dane môže dôjsť k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok z dôvodu nepreukázania materiálnej existencie plnenia. A potom nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky, pričom v tomto prípade je dôkazné bremeno o preukázaní dodania tovaru na daňovom subjekte, a to pre úplnosť na začiatku daňového konania a potom opäť po spochybnení vierohodnosti predložených dôkazov správcom dane (k dôkaznému bremenu z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.11.2018). V prípade odmietnutia odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, dôkazné bremeno o účasti na daňovom podvode zaťažuje správcu dane, čo však nebolo v tomto prípade dôvodom nepriznania odpočtu dane a ani to z dôvodu záveru o neexistencii plnenia nemuselo byť správcom dane preukazované, ako mylne namietal žalobca. Žalobca v tejto súvislosti nesprávne spájal a zjednodušene interpretoval rozsudky NS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. všetky z 12.12.2017, v zmysle ktorých plynie zložitejší záver týkajúci sa reťazového obchodu s tovarom, zneužitia práva, odpočítanie dane na vstupe a na výstupe, i podvodného konania, pričom v danom prípade išlo o preverovanie vzťahu na úrovni žalobcu a jeho dodávateľa a o otázku splnenia hmotnoprávnych podmienok na tejto jednej úrovni obchodného vzťahu.

41. Z administratívneho spisu tiež nevyplýva, že by daňové orgány uprednostnili vybranie dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový výnos bude zaručený, namiesto iných daňových subjektov, ako sa domnieval žalobca. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalobcu, že by bol rozporný záver daňových orgánov, pokiaľ neuvedenú, kto daný tovar mal dodať, ak to podľa nich nebol deklarovaný dodávateľ. Daňový orgán nie je povinný zisťovať, kto uvedené plnenie dodal, ale žalobca je povinný preukázať, že to dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Môže nastať aj situácia, že je spochybnená len podmienka statusu osoby dodávateľa, a nie existencia plnenia, neznamená to, že by daňový orgán musel preukázať, kto tovar dodal, v danom prípade stačí, keď správca dane na základe vykonaného dokazovania vierohodne spochybní, že deklarovaný dodávateľ tovar nedodal.

42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu napádajúcu nevyužitie inštitútu predvedenia v prípade svedka p. E. A., splnomocneného zástupcu spoločnosti A. B. C., túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd z administratívneho spisu zistil, že sú pravdivé tvrdenia žalovaného - správca dane využil inštitút predvedenia v prípade uvedeného svedka prostredníctvom žiadosti zo dňa 30.06.2017 adresovanej Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Myjava, doručenej dňa 06.07.2017. Obvodné oddelenie Policajného zboru Myjava odpovedalo listom zo dňa 25.07.2017 s uvedením, že sa nepodarilo zistiť,

kde by sa mohol p. E. A. nachádzať. Následne správca dane opakovane zasielal žiadosti o predvedenie p. E. A. na viaceré oddelenia policajného zboru, aj tieto však boli neúspešné.

43. Čo sa týka rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo, v zmysle ktorého žalobca namietal, že aj keby sa potvrdilo, že predmetný tovar nebol dodaný dodávateľom A. B. C. uvedeným na faktúrach, nepostačuje to na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane, súd dodáva, že v ňom uvádzaný prípad nie je totožný s predmetnou vecou. Daňové orgány nezamietli právo na odpočítanie dane žalobcovi z dôvodu, že osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená. Daňové orgány nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal dodanie tovaru, resp. dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa, keďže o tom nepredložil žiadny priamy dôkaz a ani z nepriamych dôkazov to nevyplynulo. Avšak vzhľadom na to, že tieto závery bude mať žalovaný za úlohu v ďalšom konaní doplniť a náležite odôvodniť, je predčasné, aby súd konštatoval, či pôjde o prípad, na ktorý by bolo aplikovateľné aj toto rozhodnutie SD EÚ. Žalovaný samozrejme s ohľadom na to, aké závery príjme, je povinný rešpektovať aj právo Európskej únie, aj judikatúru SD EÚ v oblasti DPH.

44. Napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

45. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami vytýkanými správnym súdom, najmä so závermi správcu dane o nesplnení hmotnoprávnych podmienok tak, aby bolo zrejmé či plne súhlasí so závermi správcu dane alebo v akom rozsahu jeho závery mení, a svoje závery náležite odôvodniť, z čoho by malo jasne vyplývať, ktorú alebo ktoré hmotnoprávne podmienky žalobca nesplnil, nepreukázal, a z čoho to logicky vyplýva. Žalovaný bude taktiež v ďalšom konaní povinný vysporiadať sa komplexne a presvedčivo so záverom ohľadom preukázania alebo nepreukázania prepravy tovaru zo skladov v Ilave do areálu žalobcu v Topoľčanoch v nadväznosti na všetky získané informácie z vykonaného dokazovania.

46. Nedostatky napadnutého rozhodnutia odôvodňujú jeho zrušenie podľa ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa , v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke prepravy tovaru od dodávateľa k žalobcovi a k existencii materiálneho plnenia ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania ( až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie.

47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

48. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( účinného do 30.06.2023).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa

sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle . Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa a , alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).