Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/9/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Peter Ušák, Oblazov 12, Kotešová, IČO: 34 220 640, právne zastúpený Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, M. X, J., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo SR, Nová ulica 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/228/19178-120459/2010/991857-r zo dňa 24.11.2010, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/19178-120459/2010/991857-r zo dňa 24.11.2010. V žalobe poukázal na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho konania potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane Daňového úradu Bytča a to č. /Sta zo dňa 18.6.2010, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 65.606,65,-eura z dôvodu nedodržania postupu uvedeného v opatrení MF SR č. MF/25814/2006-74, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy z jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva, pričom sa jedná o sumu zásob vo výške 10.497.995,- Sk a pohľadávok evidovaných k 31.12.2007 vo výške 3.313.526,- Sk. V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane neakceptoval predloženie dôkazov spočívajúcich v ocenení zásob v nadobúdacej hodnote k 1.1.2008. K oceneniu zásob v súlade so zákonom došlo zo strany daňového subjektu v dôsledku ich nesprávneho vykázania, pričom tento stav nezodpovedal skutočnému stavu. V tejto súvislosti okrajovo žalobca uviedol, že samotný daňový subjekt nie je znalý účtovníctva a túto činnosť vykonávala pri vedení jednoduchého účtovníctva osoba na to oprávnená. Následne daňový subjekt ešte počas výkonu daňovej kontroly predložil nové dôkazné prostriedky, ktoré pri ich zohľadnení by nemali vplyv na ním vyčíslený základ dane. Správca dane neakceptoval tieto dôkazy a ich predloženie vyhodnotil ako rekonštrukciu účtovníctva. Žalobca poukázal na ust. až 3 , ďalej citoval ust. , , a v platnom znení.

1. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo dôkazy predložené v rámci výkonu daňovej kontroly neakceptovali a ich predloženie vyhodnotili ako rekonštrukciu účtovníctva. Aj v prípade straty všetkých účtovných dokladov je nesporne možné, za účelom správneho vyrubenia dane, vykonať v priebehu kontroly tzv. rekonštrukciu účtovníctva, ktorú je správca dane povinný vziať do úvahy ako dôkaz preukazujúci tvrdenia daňového subjektu. Žiadne toto právo daňového subjektu nevylučuje, pričom opak je pravdou, že správca dane má prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré v tomto konaní nastanú, ak vedú k

správnemu vyčísleniu základu dane. Ako následok porušenia povinnosti týkajúcej sa nesprávnosti vedenia účtovníctva má správca dane zákonnú povinnosť pristúpiť k uloženiu pokuty podlá zákona o účtovníctve, čo v tomto prípade správca dane aj využil a žalobcovi pokutu uložil. Daňové orgány konštatovali, že v danom prípade ide o rekonštrukciu účtovníctva a nie nové dôkazy. Z ustálenej judikatúry súdov a to najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podlá SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom veci. Zo samotných rozhodnutí nie je zrejmé na základe čoho správca dane tieto nové dôkazy nezobral do úvahy, neprihliadal na ne a iba účelovo zvýšil základ dane.

2. Vo všeobecnosti je možné skonštatovať, že žalobca predložením nových dôkazov nekonal v rozpore so zákonom, ale konal tak, aby výsledná daň bola určená správne, v dôsledku čoho zosúladil evidenciu skladových zásob so skutočným stavom. Iba takýmto konaním môže dôjsť k naplneniu účelu daňovej kontroly, ktorej výsledok má predovšetkým viesť k spravodlivému vyrubeniu dane. Preto samotná skutočnosť, že daňový subjekt pri spracovaní účtovnej evidencie, z ktorej vychádzal pri vypracovaní DP na DPFO, nesprávne ocenil inventúrny stav zásob, čo malo za následok nesprávne vykázanie hospodárskeho výsledku a základu dane, nemôže viesť k výsledku tak ako ho ustálil správca dane v dôsledku neprihliadnutia na dôkazy preukazujúce skutočný stav. Konaním daňovníka daňový subjekt zosúladil evidenčný stav zásob so skutočným stavom na sklade v dôsledku ocenenia v obstarávacích cenách. Správca dane na daný prípad nesprávne vykladá zákonné ustanovenia procesného predpisu. Po začatí výkonu daňovej kontroly až do jej ukončenia nemôže daňový subjekt podať dodatočné daňové priznanie za kontrolované obdobie. Takéto zamieňanie zákazu za právo daňového subjektu, ktorý práve v rámci výkonu kontroly má povinnosť predkladať všetky dôkazy vedúce k objasneniu veci, je v rozpore s účelom výkonu daňovej kontroly a predovšetkým so základnou zásadou daňového konania - zásada legality - ktorá je vymedzená aj pre štátne orgány priamo v , a ktoré ustanovenie aj korešponduje s v platnom znení.

3. Povinnosťou daňových orgánov je konať v súlade so zákonnými normami, ktoré sú pre nich záväzné a preto konaním správcu dane nemôže dôjsť ku konaniu nad ich rámec. Táto otázka bola predmetom prieskumu pred NS SR, ktorý uvádza, že: „Najvyšší súd zdôrazňuje, že lehoty uvedené v . ods. 7 sú zákonné procesné lehoty, ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly. Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je možné, aby ich správca dane nerešpektoval, resp. aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu. Ide o lehoty, počas plynutia ktorých je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane ustanovené daňovému subjektu v Daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality a ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom zásady proporcionality. Najvyšší súd konštatuje, že daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie môže pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade môže konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy. Uvedené právne názory najvyšší súd už vyslovil v konaní pod sp. zn. zo dňa 19.04.2007.“ Daňová kontrola bola u žalobcu začatá dňa 16.9.2009 na základe oznámenia o začatí zo dňa 17.8.2009 a ukončená prerokovaním protokolu dňa 14.6.2010. Protokol o výkone daňovej kontroly v tomto prípade je dôkazným prostriedkom, ktorý musí byť zabezpečený v súlade so zákonom. V zmysle záverov NS SR je nesporné, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. V danom prípade správca dane nepožiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon kontroly a súčasne túto skutočnosť oznámil daňovému subjektu. Preto ak kontrolná skupina nerešpektovala maximálnu dĺžku trvania kontroly porušila tým ust. v platnom znení, ako aj zásadu primeranosti a zákonnosti daňového konania. Z dôvodu, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol ako dôkazný prostriedok nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazu a nie je možné ho použiť pre rozhodnutie vo veci. Bolo povinnosťou žalovaného na túto skutočnosť prihliadať priamo so zákona a s touto skutočnosťou sa mal žalovaný v svojom rozhodnutí vysporiadať. Žalobca na základe uvádzaných skutočností bol ukrátený na svojich právach a z týchto dôvodov žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie

Daňového úradu Bytča č. /Sta zo dňa 18.6.2010 zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný k žalobe podal písomné vyjadrenie zo dňa 7.4.2011. Žalobu navrhol zamietnuť a to z nasledovných dôvodov:

Z obsahu odôvodnení rozhodnutí napadnutých žalobou je zrejmé, že žalobcom predložené nové dôkazy v priebehu výkonu daňovej kontroly neboli zo strany správcu dane ignorované, ako to uvádza žalobca. Správca dane žalobcom predložené nové dôkazy prevzal, oboznámil sa s nimi a následne v nadväznosti na predtým zistené skutočnosti a platné právne predpisy ich vyhodnotil a neakceptoval. Rozhodnutie neakceptovať predložené dôkazy daňové orgány aj riadne právne zdôvodnili. V odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí je uvedené, že sa tak stalo na základe a v súlade s Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/25814/2006-74, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. novembra 2003 č. -92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, , a v znení neskorších predpisov. Z obsahu uvedených ustanovení vyplýva, že daňovou kontrolou sa rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti, že správnosť a úplnosť údajov uvedených v podanom daňovom priznaní a vedenie povinných evidencií, ich vierohodnosť, úplnosť a správnosť preukazuje daňový subjekt a že daňový subjekt má povinnosť dokázať, že daň uvedená v daňovom priznaní bola vypočítaná na základe dôkazných prostriedkov, ktorými sú prvotné doklady účtovnej evidencie. Žalobca tým, že nepostupoval podľa Opatrenia MF SR nesprávne stanovil za kontrolované zdaňovacie obdobie 2008 sumu príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sumu položiek zvyšujúcich základ dane (znižujúcich stratu), sumu výdavkov a sumu položiek znižujúcich základ dane (zvyšujúcich stratu) a následne základ dane a daň. Účtovná dokumentácia, ktorú predložil v dňoch 10.02.2010 a v dňoch 16.02.2010 nespĺňala podmienku hodnovernosti a správnosti. Žalobca ju podal aj napriek tomu, že, ako je uvedené v jeho odpovedi zo dňa 28. 10. 2009 na výzvu č. /Ras zo dňa 16.10.2009, nemal k dispozícii inventúrny súpis zásob k 31.12.2007, pretože sa stratil a podklady k inventúre, firma, ktorá mu viedla účtovníctvo, vymazala. Žalobca pri podávaní Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 vo Výkaze o majetku a záväzkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2007 uviedol údaje o zásobách, o pohľadávkach a záväzkoch, ktoré korešpondujú s jeho odpoveďami, ktoré zaslal správcovi dane na základe jeho výziev. Najprv v odpovedi zo dňa 10.10.2009 na výzvu zo dňa 25. 09. 2009 uviedol, že účtovná trieda 1 (prevod z jednoduchého účtovníctva účet 132 je 0 Sk) a v odpovedi zo dňa 28.10.2009 na ďalšiu výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 16.10.2009 s rovnakou požiadavkou uviedol, že pri prevode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva bol počiatočný stav 0 Sk na účte 112 a 132. Táto účtovná dokumentácia nie je ani spracovaná na základe prvotných dokladov účtovnej evidencie, čo možno vyvodiť z vyššie uvedeného a žalobca to aj priznáva, ale predstavuje novú dodatočne vypracovanú účtovnú dokumentáciu. Správca dane stav zásob k 31.12.2007, ktorý predložil žalobca dňa 10.2.2010 vo výške 5.307.212,26 Sk nemohol položkovite porovnať s pôvodným stavom zásob, pretože ho žalobca nepredložil. Správca dane ho porovnal na stav zásob uvedený vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2007, kde však bol uvedený vo výške 10.497.995,00 Sk. Keďže účtovná dokumentácia, ktorú predložil žalobca správcovi dane dňa 10.2.2010 a dňa 16.2.2010 nebola spracovaná na základe dôkazných prostriedkov, ktorými sú prvotné doklady účtovnej evidencie a po vyhodnotení odpovedí žalobcu na výzvy správcu dane je zrejme, že táto dokumentácia nespĺňala podmienku hodnovernosti a správnosti, správca dane postupoval správne, ak ju nepovažoval za nové dôkazné prostriedky, ako ich označil žalobca v komentári k predloženým písomnostiam a podkladom preukazujúcim nové dôkazné zistenia zo dňa 16.2.2010. Ak správca dane uloží daňovému subjektu pokutu za nesprávne vedenie účtovníctva podľa zákona o účtovníctve, nezbavuje ho to povinnosti preveriť základ dane pre správne určenie dane a v prípade zistenia, že daň zistená pri daňovej kontrole sa bude odlišovať od dane uvedenej v daňovom priznaní vyrubiť rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom aj rozdiel dane. Vyplýva to z ustanovení a . To znamená, že správca dane v predmetnom prípade tým, že žalobcovi uložil pokutu za nesprávne vedenie účtovníctva a vyrubil mu aj rozdiel dane

z príjmov fyzickej osoby postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný ďalej poukázal na to, že neexistuje že žiadny právny predpis, ktorý by správcovi dane ukladal povinnosť akceptovať každý dôkaz predložený daňovým subjektom. Správca dane je povinný v prípade predloženia dôkazov daňovým subjektom postupovať podľa v znení neskorších predpisov v nadväznosti na iné právne predpisy riešiace konkrétnu problematiku. To znamená, že je povinný hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ak by správca dane akceptoval v priebehu výkonu daňovej kontroly daňovým subjektom predložené akékoľvek „nové dôkazy" bez ich vyhodnotenia v zmysle vyššie uvedeného, potom by vykonávanie daňovej kontroly nemalo zmysel, opodstatnenie. Daňový subjekt by totiž nemal záujem konať v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pretože v prípade zistenia pochybení (neúmyselných alebo úmyselných) počas daňovej kontroly s dopadom na vykázanie nižšej daňovej povinnosti následne by predložil nové dôkazy a tým by odstránil nielen pochybenia, ale vyhol by sa tým aj vyrubeniu rozdielu dane medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou po daňovej kontrole. Nesprávne vykázanie hospodárskeho výsledku v nadväznosti na v znení neskorších predpisov aj nesprávne vykázanie základu dane a následne dane, je dôvodom na vyrubenie, resp. vydanie dodatočného platobného výmeru, ktorým správca dane vyčíslil rozdiel dane medzi daňou zistenou správcom dane pri daňovej kontrole a daňou uvedenou daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní.

Daňová kontrola u daňového subjektu bola vykonaná v súlade s Možno to vyvodiť z obsahu tohto ustanovenia a dôkazov nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli. Správca dane je povinný ukončiť daňovú kontrolu v lehote do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Avšak v zložitých prípadoch môže túto lehotu pred jej uplynutím primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, najviac však o šesť mesiacov. Zo spisového materiálu vyplynulo, že kontrola dane z príjmov fyzickej osoby u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2008 sa začala dňa 16.9.2009. Keďže na základe predloženia neúplnej dokumentácie k daňovej kontrole, resp. potreby predloženia ďalšej dokumentácie a vyjadrení sa zo strany žalobcu na základe zistení pri výkone kontroly, ale aj predloženia nových dôkazov žalobcom nebolo možné ukončiť daňovú kontrolu v lehote do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, správca dane dňa 24.2.2010 požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly. Nadriadený orgán žiadosti vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil do 30.6.2010. Následne správca dane túto skutočnosť oznámil žalobcovi upovedomením č. j. /Jan zo dňa 25.2.2010. Žalobca uvedenú písomnosť prevzal v zastúpení Mgr. Ing. Y. dňa 2.3.2010. Správca dane daňovú kontrolu ukončil dňa 14.6.2010, čo dokazuje Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. /Ras a Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 14.6.2010. To znamená, že zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu Žalovaný ďalej upozornil, že túto námietku žalobca neuplatnil v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu správcu dane a že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou.

Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní sa pridržiavala písomne podanej žaloby a doplnila, že v konaní nie je sporné, že žalobca porušil postup prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné, čím porušil citované opatrenie MF SR. Predmetom sporu je vyriešenie otázky či žalovaný postupoval v súlade so zákonom , pokiaĺ počas dańovej kontroly neakceptoval zo strany žalobcu predloženie ocenenia zásob vykonávané v obstarávacích cenách, ktorá skutočnosť sa nedotkla vykázaného kusového a vecného vyjadrenia. Je potrebné rozlišovať porušenie účtovných predpisov ktorých porušenie je možné sankcionovať a dodržanie zákona č. 511 z pohľadu uplatńovania základných zásad ako bezpodmienečných podmienok vedúcich k správnemu vybratiu dane. Poukázala aj na uznesenie NS SR , ktoré sa síce týka iných vecí, ale v tomto sú rozobraté procesné základné zásady daňového konania, najmä teda aj na riadne zdôvodnenie rozhodnutia. Ďalej poukázala aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. a , v ktorých sú vyjadrené zásady na spravodlivé súdne konanie a právo na zákonnú daňovú kontrolu.Vo vzťahu k námietke, že daňová kontrola nebola vykonávaná v súlade so zákonnými lehotami doplnila, že pokiaľ bola aj lehota na vykonanie daňovej kontroly predĺžená, podmienkou nie je len oznámenie, ale aj uvedenie dôvodov, prečo správny orgán nemôže v 60- dńovej lehote rozhodnúť.

Zástupca žalovaného správneho orgánu sa pridržiaval písomne podaného vyjadrenia k žalobe, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj ich postupov, ktoré im predchádzali v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu a mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov obidvoch stupňov sú vecne správne, sú v súlade so a a to z nasledovných dôvodov:

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

Podľa správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

Podľa daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len ""), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť .

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že u daňového subjektu- žalobcu správca dane Daňový úrad Bytča vykonal daňovú kontrolu, resp. začal daňovú kontrolu na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly a to dňa 16.9.2009. Kontrola bola zameraná na daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 na dodržiavanie ustanovení zákona o účtovníctve, účtovné obdobie rok 2008 a daň z príjmov zo závislej činnosti, rok 2008. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. /Ras zo dňa 16.9.2009 bolo zistené, aké doklady boli k daňovej kontrole predložené. Pod položkou 07 sú tieto zaznamenané ako pôvodné doklady predložené zo strany žalobcu ku kontrole. Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vyzýval žalobcu výzvou zo dňa 25.9.2009 č. /Ras, aby daňový subjekt v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy predložil k prebiehajúcej daňovej kontrole doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady: skladovú evidenciu nákupovaného tovaru a vlastnej pestovnej činnosti, inventúrne súpisy súvahových účtov: účtovná trieda 1 - zásoby; účtovná trieda 3 - zúčtovacie vzťahy; so stavom k 1.1.2008, objednávky, zmluvy o dielo týkajúce sa sadovníckych úprav, taktiež žiadal doložiť písomne vyjadrenia, akým spôsobom boli určené predajné ceny a ako bola stanovená obchodná marža a aby uviedol jej výšku. Na výzvu žalovaného žalobca doložil list zo dňa 10.1.2009, ktorý bol doručený Daňovému úradu Bytča dňa 12.10.2009 pod číslom 09, kde okrem iného uviedol, že inventúrne súpisy súvahových účtov zo stavom k 1.1.2008 (31.12.2007): účtovná trieda 1 (prevod z jednoduché účtovníctva - účet 132 - 0 Sk). Ďalej sa v spise nachádza pod položkou 10 výzva /Ras zo dňa 16.10.2009 ktorou Daňový úrad Bytča vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia výzvy predložil k prebiehajúcej daňovej kontrole doklady a to k sumárnemu súpisu výdaja tovaru za rok 2008, aby doložil analytickú evidenciu tovaru preukazujúcu priebežný pohyb - výdaj tovaru zo skladu podľa jednotlivých druhov, inventúrne súpisy zásob tovaru a materiálu k 31.12.2007,

na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 a súčasne predloženého výkazu o majetku a záväzkoch, v ktorom žalobca uviedol stav zásob k 31.12.2007 vo výške materiál 924.800,- Sk a tovar 9.573.195,- Sk. Uvedené inventúrne súpisy mal predložiť členením na uhradené a neuhradené zásoby. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 28.10.2009, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 29.10.2009, v ktorom podaní okrem iného uviedol, že účtoval spôsobom B, nemal žiaden softvér na sledovanie zásob. Evidoval príjem podľa dokladov a robil výdaj podľa dokladov. Na konci urobil fyzickú inventúru a porovnal ju so zostatkami vykázanými v evidencii skladu - súhlasila. Túto predložil spolu s dokladmi. Ďalej uviedol, že inventúrny súpis zásob k 31.12.2007 nemal k dispozícii, nakoľko tento sa stratil a podklady k inventúre firma, ktorá viedla účtovníctvo žalobcu, vymazala.

Následne zo spisového materiálu žalovaného súd zistil, že v spisovom materiáli sa nachádzajú dodatočne doložené doklady, ktoré doložil žalobca - položka 13 spisu označené ako pomôcka pre premietnutie vplyvov predložených dôkazov v rámci kontroly zo dňa 15.2.2010 a tiež listina označená ako komentár k predloženým písomnostiam a podkladom preukazujúcim nové dôkazné zistenia zo dňa 16.2.2010.

Pod položkou 15 spisu sa nachádza žiadosť správcu dane pod č. /Jan zo dňa 24.2.2010 žiadosť o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá bola adresovaná Daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko Žilina s odôvodnením, že daňový subjekt predložil nové dôkazné prostriedky, ktoré je potrebné dôkladne preskúmať vzhľadom k tomu správca dane nestihne kontrolu ukončiť v lehote stanovenej zákonom.

Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Žilina, podaním pod č. V/320/1212/2010/Hol zo dňa 24.2.2010 vyhovelo žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly žalobcu predĺžilo do 30.6.2010. Z upovedomenia pod č. /Jan zo dňa 25.2.2010 súd zistil, že žalobca bol upovedomený o tom, že daňová kontrola, ktorá začala dňa 16.9.2009, že túto nie je možné ukončiť v lehote do 6 mesiacov odo dňa jej začatia a vzhľadom na preverenie skutočností, ktoré predložil daňový subjekt správcovi dane dňa 16.2.2010, táto bola predĺžená nadriadeným orgánom do 30.6.2010. Uvedené upovedomenie prezvala splnomocnená zástupkyňa žalobcu Mgr. Ing. Jana Čepigová dňa 2.3.2010.

O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol vyhotovený protokol pod č. /Ras zo dňa 3.5.2010, pričom tento protokol bol s daňovým subjektom, resp. zvoleným zástupcom prerokovaný dňa 14.6.2010. K protokolu podal vyjadrenie žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 17.5.2010, zároveň bol k protokolu vypracovaný dodatok č. 1 zo dňa 11.6.2010.

Daňový úrad Bytča pod číslom 691/320/13964/10/Sta vydal dodatočný platobný výmer podľa ust. bod I v nadväznosti na a vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 65.606,65 Eur. V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na to, že žalobca vykázal v daňovom priznaní príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 16.412.956,- Sk a výdavky vo výške 11.368.710,- Sk. Daňový subjekt vykázal v daňovom priznaní položky zvyšujúce základ dane (znižujúce stratu) vo výške 2.271.306,- Sk. Daňový subjekt vykázal v daňovom priznaní položky znižujúce základ dane (zvyšujúce stratu) vo výške 1.786.131,- Sk. Po vykonanej daňovej kontrole sa upravil základ dane z príjmov v súlade s o dani z príjmov o nasledovné skutočnosti. Riadok 36 - príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu 13.811.521,00 Sk. Riadok 40 - položky zvyšujúce základ dane (znižujúce stratu) - 2.212.045,- Sk. Príjmy (výnosy) daňového subjektu vyčíslené v daňovom priznaní vo výške 16.412.956,- Sk sa po kontrole zvýšili o celkovú sumu 13.811.251,- Sk. Vyčíslený rozdiel v príjmoch sa kontrolou považuje za príjem, ktorý je podľa o dani z príjmov predmetom dane a podľa zákona sa jedná o príjem z podnikania. Zvýšenie príjmov vyplýva z nedodržania postupu uvedeného v opatrení MF SR č. MF/25814/2006 - 74, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. -92 a jedná sa o sumu zásob vo výške 10.497.995,- Sk a pohľadávok evidovaných 31.12.2007 vo výške 3.313.526,- Sk. Zásoby: stav zásob na základe údajov z podaného daňového

priznania k 31.12.2007 a výkazu o majetkoch a záväzkoch činil celkom 10.497.995,- Sk (924.800 Sk materiál a 9.573.195,- Sk tovar). Kontrolou bolo zistené, že o uvedených zásobách pri prevode z jednoducho do podvojného účtovníctva nebolo účtované - zásoby nie sú zaúčtované ako začiatočné stavy na príslušných účtoch materiálu a tovaru a taktiež vo výnosoch. Správca dane vyzval daňový subjekt výzvou zo dňa 25.9.2009 na predloženie inventúrnych súpisov zásob zo stavom k 1.1.2008 a na uvedenú výzvu žalobca uviedol, že účtovná trieda 1 prevod z jednoduchého účtovníctva účet 132 je nula Sk. Ďalšou výzvou zo dňa 16.10.2009 vyzval žalobcu opätovne na predloženie inventúrneho súpisu zásob 31.12.207, nakoľko v podanom výkaze o majetku a záväzkoch za rok 2007 uviedol stav zásob v celkovej výške 10.497.995,- Sk. Daňový subjekt - žalobca požadované doklady nepredložil a v odpovedi zo dňa 28.10.2009 uviedol, že inventúrny súpis nemá k dispozícii, stratil sa ako aj podklady k inventúre, firma, ktorá viedla účtovníctvo, vymazala. Keďže zásoby boli v roku 2007 v jednoduchom účtovníctve zúčtované v peňažnom denníku ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov, musia sa v sústave podvojného účtovníctva zaúčtovať do výnosov, a to bez ohľadu na to, či budú v čase vedenia podvojného účtovníctva predané alebo spotrebované. V tomto prípade daňový subjekt nedodržal postup prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva, keď podľa § 2 ods. 2 písm. d) opatrenia MF SR -74 pri otvorení účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva údaje z účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva neúčtoval ako začiatočné stavy príslušných účtov vytvorených v rámci účtovného rozvrhu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 701 - Začiatočný účet súvahový takto: Stav zásob sa účtuje ako začiatočný stav na príslušných účtoch účtovnej skupiny 11- materiál alebo účtovnej skupiny 13 - tovar. V účtovných knihách v sústave podvojného účtovníctva sa po ich otvorení na účely prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva účtujú podľa § 3 písm. a) bod I na ťarchu účtu 491 - vlastné imanie fyzickej osoby - podnikateľa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 - ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa účtuje suma ocenenia odplatne obstaraných zásob, ak obstaranie zásob bolo uhradené. Pohľadávky: daňový subjekt pri prechode z jednoduchého účtovníctva do podvojného taktiež neneúčtoval o pohľadávkach podľa § 3 písm. a) bod 4 opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/25814/2006-74 na ťarchu účtu 491 - vlastné imanie fyzickej osoby podnikateľa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 - ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa účtuje ocenenie pohľadávky, ktorá sa pri vzniku pohľadávky účtuje v sústave podvojného účtovníctva súvzťažne s účtom výnosov. Daňový subjekt v daňovom priznaní roku 2008 uviedol pri vyčíslení daňového základu do položiek zvyšujúcich základ dane len uhradené pohľadávky a to v sume 2.212.054,- Sk. Pohľadávky celkom na základe predloženej evidencie k 31.12.2007 činili 3.317.526,- Sk bez DPH. Po kontrole sa príjmy daňového subjektu v zmysle vyššie citovaných ustanovení opatrenia zvyšujú o celkovú sumu pohľadávok vo výške 3.313.526,- Sk a položky zvyšujúce zisk sa znižujú o sumu nesprávne vyčíslených pohľadávok 2.212.054,- Sk. Príjmy z podnikania, iné samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu: rozdiel 13.811.521,- Sk, položky zvyšujúce základ dane

- rozdiel 2.212.054,- Sk, riadok 37 výdavky 1.960.402,- Sk, riadok 41 položky znižujúcej základ dane

- 1.753.735,- Sk. Výdavky daňového subjektu vyčíslené v daňovom priznaní vo výške 11.368.710,- Sk sa po kontrole z dôvodu nesprávneho postupu pri prevode z jednoduchého do podvojného účtovníctva upravujú, zvyšujú o sumu 1.960.402,- Sk, položky znižujúce základ dane sa znižujú o sumu 1.753.735,- Sk. Pri zisťovaní základu dane podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia vykázanom v účtovníctve, ktorý sa ďalej upravuje o položky, resp. sumy podľa jednotlivých ustanovení zákona o dani z príjmov a po kontrole sa vyčíslil v celkovej sume 16.922.221,- Sk. Podľa ust. o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane sa hospodársky výsledok zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane. Vo vzťahu k predloženým dôkazom zo strany daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly dňa 10.2.2010 a 16.2.2010 správca dane uviedol, že ide o ďalšie nové doklady, ktoré boli zúčtované v rekonštruovanom účtovníctve a v novovyčíslených údajoch. V danom prípade správca dane poukázal na to, že rekonštrukciu účtovníctva a k tomu prislúchajúce dodatočné predložené doklady nepovažuje za nové dôkazné prostriedky v zmysle ust. a z tohto dôvodu nebude na ne prihliadať. Pri vyčíslení základu dane pri kontrole vychádzal z prvotných dokladov a účtovníctva, ktoré bolo predložené pri začatí kontroly. Jednotlivé doklady ako aj rekonštrukciu účtovníctva, ktorú účtovná jednotka doložila dodatočne v priebehu daňovej kontroly - novo ocenené zásoby 31.12.2007 a k 31.12.2008, nová skladová evidencia zásob s dodatočne zahrnutými zásobami z roku 2007 do počiatočného stavu zásob, dodatočné doúčtovanie spotreby zásob a priradenie dopravy k nákupu tovaru do nákladov, s novo predloženou hlavnou knihou a s nanovo vyčíslenými zostatkami jednotlivých účtov hlavnej knihy malo za následok vyčíslenie hospodárskeho výsledku vo výške 4.737.258,- Sk. Hospodársky výsledok vyčíslený v podanom daňovom priznaní spolu s účtovnými výkazmi bol vo

výške 5.440.246,- Sk rozdiel činil 306.988,-Sk. Vo vzťahu k inventúre ku dňu 31.12.2007, ktorá bola doložená dňa 10.2.2010, správca dane uviedol, že stav zásob 31.12.2007 na základe údajov z podaného daňového priznania a výkazu o majetku a záväzkoch činil celkom 10.497.995,- Sk. Kontrolou bolo zistené, že o uvedených zásobách pri prechode z jednoduchého do podvojného účtovníctva daňový subjekt, čiže žalobca, neúčtoval - zásoby neboli zaúčtované ako začiatočné stavy na príslušných účtoch materiálov, tovaru a taktiež vo výnosoch. Správca dane vyzýval daňový subjekt na predloženie inventúrnych súpisov zásob zo stavom k 1.1.2008. Daňový subjekt v odpovedi na uvedenú výzvu uviedol, že účtovná trieda prevod z jednoduchého účtovníctva, účet 132 je nula Sk, na základe toho bol opätovne vyzvaný daňový subjekt na predloženie inventúrneho súpisu k 31.12.2007. Daňový subjekt požadované doklady nepredložil a v odpovedi zo dňa 28.10.2009 uviedol, že inventúrny súpis nemá k dispozícii, stratil sa, ako aj podklady k inventúre firma, ktorá spracovávala účtovníctvo, vymazala. Daňový subjekt pri začatí kontroly predložil inventúrny súpis zásob 31.12.2008, kde celkový stav zásob v nákupných cenách činil 6.448.088,16 Sk, počas výkonu daňovej kontroly bola predložená ďalšia inventúra k 31.12.2008, kde zostatok zásob bol vyčíslený vo výške 4.762.403,48 Sk. Žalobca k predloženým písomnostiam a k podkladom preukazujúcim nové dôkazné zistenia zo dňa 16.12.2010 uviedol, že nový inventúrny súpis zásob k 31.12.2008 oproti pôvodnému sa zmena nedotkla vykázaného kusového a vecného vyjadrenia, jedinou zmenou, ktorou sa líši, je len ocenenie zásob, ktoré bolo vykonané v obstarávacích cenách. Správca dane ďalej uviedol, že ďalším nedostatkom pôvodne predloženej evidencie zásob účtovnej jednotky bola skutočnosť, že neobsahovali počiatočné stavy zásob, ktoré účtovná jednotka evidovala k 31.12.2007 vo výške 10.497.995,- Sk. Žalobca skladovú evidenciu predložil dodatočne dňa 10.2.2010, kde už bol premietnutý i novo prenesený stav zásob k 31.12.2007 vo výške 5.307.212,26 Sk. Pôvodne predložením účtovníctva v skladovej evidencii bol počiatočný stav vyčíslený v nulovej hodnote. Správca dane vyhodnotil dodatočne doložené doklady daňovým subjektom ako dodatočne predložené a prepracované účtovníctvo v praxi nazývanej ako rekonštrukcia účtovníctva a ako také tieto dôkazy nemožno považovať za nové dôkazné prostriedky. Daňový subjekt predložil počas výkonu daňovej kontroly novú hlavnú knihu s nanovo vyčíslenými zostatkami jednotlivých účtov hlavnej knihy, nejedná sa o nový dôkaz, ale o spätne prerobené účtovníctvo, ktoré vôbec nenadväzuje na údaje uvedené daňovým subjektom v podanom riadnom daňovom priznaní. Správca dane predložené dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, v súlade s Dospel k záveru, že dodatočne prepracované účtovníctvo nemá charakter nových skutočností. Údaje v prepracovanom účtovníctve nemajú priamu väzbu na údaje uvedené daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní. Poukázal na ust.

Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Poukazoval na to, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Namietal najmä to, že daňový subjekt dňa 10.2.2010 predložil skladové karty - evidenciu obstarania úbytku a zásob a inventúrny stav zásob k 31.12.2007 a k 31.12.2008. Inventúrny súpis zásob k 31.12.2008, čo sa týka vecného obsahu, sa neodlišoval od inventúrneho súpisu predloženého k začiatku kontroly, jedinou, ale podstatnou zmenou bola skutočnosť, že zásoby boli v súlade s platnými predpismi ocenenými cenou obstarania a nie ako v pôvodnom inventúrnom súpise cenou predajnou vrátane DPH. Ten istý nedostatok bol vykázaný aj vo výkaze o majetku a záväzkoch 31.12.2007. Ďalej poukazoval na to, že účtoval obstaranie a úbytku spôsobom B, teda postupom podľa ust. § 43 ods. 4 písm. a) a písm. b) Opatrenia MF SR č. -92 zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších predpisov. Podľa názoru daňového subjektu sa správca dane mal zaoberať predloženými listinným dokladmi, predovšetkým evidenciou o pohybe zásob, pretože skutočnosť, že nesprávne ocenil inventúrny stav zásob a skutočnosť, že o zásobách účtoval spôsobom B, mali za následok nesprávny vykázaný hospodársky výsledok za kontrolované obdobie a tým i na vykázaný základ dane z príjmov. Správca dane sa vôbec nevysporiadal s odôvodnením, prečo predmetné doklady nepovažuje za nové dôkazné prostriedky v zmysle ust. Podľa daňového subjektu je mylné tvrdenie správcu dane, že vykonal rekonštrukciu účtovníctva. Ak predložil nové písomnosti a doklady, tak určite nie za účelom vykonania rekonštrukcie účtovníctva v priebehu kontroly, ale za účelom správneho určenia základu dane.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím pod číslom I/228/19178-120459/2010/991857-r zo dňa 24.11.2010 rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Bytča č. /Sta zo dňa 18.6.2010 potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom a po preskúmaní námietok, ktoré sa vzťahujú k veci, dospel k záveru, že námietky žalobcu sú neopodstatnené a účelové.

Skutočnosť, že daňovým subjektom predložené účtovníctvo k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie roku 2008 nebolo správne, je nespochybniteľná. Uvedenú skutočnosť priznáva aj samotný daňový subjekt v rámci podaného odvolania. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade bolo sporné, či správca dane bol povinný akceptovať ďalšie nové doklady, ktoré predložil daňový subjekt z vlastnej iniciatívy v priebehu vykonávania daňovej kontroly dňa 10.2.2010, resp. 16.2.2010 ako nové dôkazné zistenia - prostriedky. Išlo o nové skladové karty za rok 2008, príjemky a výdajky za rok 2008, novú inventúru zásob k 31.12.2008, novú hlavnú knihu za rok 2008, inventúrny súpis zásob k 31.12.2007, ktorý premietol daňový subjekt do počiatočného stavu zásob k 1.1.2008, ale aj opakovaný výkaz o majetku a záväzkoch k 31.12.2007, v ktorom uviedol dopad vykonaných zmien - zmenu spôsobu ocenenia zásob, evidenciu zmien na skladových kartách. Žalovaný uviedol, že správca dane v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázal na ust. a , . Poukázal na to, že daňovou kontrolou sa rozumie podrobné preskúmavanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti, že správnosť a úplnosť údajov vedených v podanom daňovom priznaní a vedenie povinných evidencií, ich vierohodnosť, úplnosť a správnosť preukazuje daňový subjekt a že daňový subjekt má povinnosť dokázať, že daň uvedená v daňovom priznaní bola vypočítaná na základe dôkazných prostriedkov, ktorými sú prvotné doklady účtovnej evidencie. Účtovná dokumentácia, ktorú daňový subjekt predložil v súlade s v dňoch 10.2.2010 a 16.10.2010 nespĺňala podmienku hodnovernosti a správnosti. Daňový subjekt ju podal aj napriek tomu, že na základy výzvy v jeho odpovediach bolo uvedené, že nemal k dispozícii uvedený inventúrny súpis zásob k 31.12.2007, pretože sa stratili podklady k inventúre, firma, ktorá viedla účtovníctvo, vymazala. Ďalej, daňový subjekt pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 vo výkaze o majetku a záväzkoch v jednoduchom účtovníctve k 31.12.2007 uviedol údaje o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch, ktoré korešpondujú s jeho odpoveďami, ktoré správcovi dane zaslal na základe jeho výziev. Najprv, v odpovedi zo dňa 10.10.2009 uviedol, že účtovná trieda 1 prevod z jednoduchého účtovníctva účet 132 je nula Sk a v odpovedi zo dňa 28.10.2009 na ďalšiu výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 16.10.2009 s rovnakou požiadavkou uviedol, že pri prevode zo sústavy jednoduchého do sústavy podvojného účtovníctva bol počiatočný stav nula na účte 112 a 132. Táto účtovná dokumentácia nie je ani spracovaná na základe prvotných dokladov účtovnej evidencie, čo možno vyvodiť z vyššie uvedeného a daňový subjekt to aj priznáva, ale predstavuje novú, dodatočne vypracovanú účtovnú dokumentáciu. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane stav zásob k 31.12.2007, ktorý predložil daňový subjekt dňa 10.2.2010 nemohol položkovite porovnať s pôvodným stavom zásob, pretože ho daňový subjekt nepredložil. Správca dane postupoval správne, ak doklady zo dňa 10.2.2010 a 16.2.2010 nepovažoval za nové dôkazné prostriedky, ako ich označil daňový subjekt v komentári k predloženým písomnostiam a k podkladom preukazujúcim nové daňové zistenia zo dňa 16.2.2010.

Predmetom preskúmania konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o povinnosti žalobcu zaplatiť rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 65.606,65 Eur. Žalobca žalobné námietky sústredil do dvoch okruhov problematiky. Prvá problematika resp. žalobná námietka, ktorá bola žalobcom namietaná, bola tá skutočnosť, že správca dane neakceptoval predloženie dôkazov zo strany žalobcu v rámci výkonu daňovej kontroly spočívajúcich v ocenení zásob v nadobúdacej hodnote k 1.1.2008 a v dôsledku toho predložil podľa žalobcu nové dôkazné prostriedky, ktoré pri ich zohľadnení by nemali vplyv na ním vyčíslený základ dane, pričom správca dane tieto neakceptoval a tieto vyhodnotil ako rekonštrukciu účtovníctva. V rámci tejto námietky poukazoval žalobca na to, že žalovaný nezdôvodnil prečo uvedené dôkazy v rámci výkonu daňovej kontroly neakceptoval a ich predloženie vyhodnotil ako rekonštrukciu účtovníctva. Druhá žalobná námietka žalobcu, ktorou sa súd zaoberal, bola namietaná skutočnosť, že daňová kontrola nebola ukončená v . Na rozžírenie žalobných dôvodov, ktoré učinila právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 22.6.2011 s poukazom na ust. Os.p. súd už neprihliadol.

Vo vzťahu k prvej námietke žalobcu súd udáva a stotožňuje sa v tomto smere s odôvodnením rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Súd má za to, že žalovaný správny orgán dostatočne odôvodnil, prečo dôkazy, ktoré predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly dňa 10.2.2010, resp. dňa 16.2.2010 neakceptoval. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný správny orgán nezdôvodnil prečo neakceptoval predložené ,, nové dôkazy ,, zo strany žalobcu v rámci výkonu daňovej kontroly. Daňovou kontrolou sa rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých

podkladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti, že správnosť a úplnosť údajov uvedených v podanom daňovom priznaní a vedenie povinných evidencií, ich vierohodnosť, úplnosť a správnosť preukazuje daňový subjekt a že daňový subjekt má povinnosť dokázať, že daň uvedená v daňovom priznaní bola vypočítaná na základe dôkazných prostriedkov, ktorými sú prvotné doklady účtovnej evidencie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podľa názoru súdu dostatočne skonkretizoval a odôvodnil aké doklady predložené žalobcom neakceptoval a aj z akých dôvodov ( strana 4 a 5 rozhodnutia ). Žalovaný tým, že nepostupoval podľa opatrenia MF SR č. MF/25814/2006-74, ktorým sa mení opatrenie MF SR MF č.21378/2003-92, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva, pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov nesprávne stanovil za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2008 sumu príjmov z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu, sumu položiek zvyšujúcich základ dane (znižujúcich stratu), sumu výdavkov a sumu položiek znižujúcich základ dane (zvyšujúcich stratu) a následne základ dane a daň. Uvedený postup korešponduje s ust. a s ust. § ods. , 29 ods. 8 a . Špecifikácia výšky rozdielu dane a konkrétne zistenia sú uvedené na str. 3 napadnutého rozhodnutia.

Aj podľa názoru súdu účtovná dokumentácia, ktorú žalobca predložil v dňoch 10.2.2010, resp. dňa 16.2.2010 nespĺňala podmienku hodnovernosti a správnosti, správca dane a aj žalovaný postupoval správne, keď poukázal na to, že táto predstavuje novú, dodatočne vypracovanú účtovnú dokumentáciu a túto nezohľadnil. Žalobca túto predložil aj napriek tomu, že v odpovedi zo dňa 28.10.2009 na vzvu správcu dane zo dňa 16.10.2009 uviedol, že nemá k dispozícii inventúrny súpis zásob k 31.12.2007, pretože sa stratil resp. podklady k inventúre firma, ktorá mu viedla účtovníctvo vymazala.

Žalobca taktiež pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov k 31.12.2007 uviedol údaje o zásobách, o pohľadávkach a záväzkoch, ktoré korešpondujú s jeho odpoveďami, ktoré zaslal správcovi dane na základe jeho výziev.T.j. uviedol, že účtovná trieda 1 - prevod z jednoduchého účtovníctva účet 132 je 0 Sk v prvej odpovedi zo dňa 25.9.2009 a v druhej odpovedi zo dňa 28.10.2009 uviedol, že pri prevode z jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva bol počiatočný stav 0 Sk na účte 112 a 113.Taktiež žalovaný správny orgán správne poukázal na tú skutočnosť, že ak správca dane žalobcovi uloží pokutu za nesprávne vedenie účtovníctva podľa zákona o účtovníctve nezbavuje ho to povinnosti preveriť základ dane pre správne určenie dane a pokiaľ správca dane zistí, že daň zistená pri daňovej kontrole sa bude odlišovať od dane uvedenej v daňovom priznaní rovnako ho to nezbavzje povinnosti vyrubiť dodatočným platobným výmerom aj rozdiel dane. Tieto skutočnosti vyplývajú z ustanovení a bod I Daňový procesný predpis - umožňuje daňovému subjektu v rámci daňovej kontroly síce predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, avšak na druhej strane ani podľa názoru súdu neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by správcovi dane ukladal výslovne povinnosť akceptovať každý dôkazný prostriedok predložený daňovým subjektom. Podľa názoru súdu správca dane, resp. aj žalovaný správny orgán v danom prípade dodržali postup v zmysle ust. , podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V danom prípade bolo jasné, prečo napokon správca dane a napokon aj žalovaný neakceptoval ,, nové dôkazy ,, predložené žalobcom v rámci výkonu daňovej kontroly.Súd poukazuje aj na logický argument žalovaného, že v prípade, keby správca dane akceptoval akékoľvek nové dôkazy bez ich vyhodnotenia, vykonávanie daňovej kontroly by prakticky nemalo zmysel, opodstatnenie. Daňový subjekt by tu totiž nemal záujem konať v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pretože v prípade zistenia pochybení počas daňovej kontroly s dopadom na vykázanie nižšej daňovej povinnosti by následne predložil nové dôkazy a tým by odstránil nielen pochybenia, ale vyhol by sa tým aj vyrubeniu rozdielu dane medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou, ktorá bola zistená po daňovej kontrole. V danom prípade teda nesprávne vykázanie hospodárskeho výsledku a nadväzne v súlade s aj nesprávne vykázanie základu dane a následne dane bolo dôvodom na vydanie dodatočného platobného výmeru, ktorým správca vyčíslil rozdiel dane medzi daňou zistenou správcom dane pri daňovej kontrole a daňou, ktorá bola uvedená daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní za rok 2008 - 0 Sk.

Vo vzťahu k druhej námietke žalobcu, že daňová kontrola nebola vykonaná v zákonom stanovených lehotách. Súd sa touto námietkou zaoberal aj napriek tomu, že táto námietka nebola uplatnená v rámci administratívneho dvolacieho konania pred žalovaným správnym orgánom. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že predmetná daňová kontrola bola vykonaná v súlade s Podľa uvedeného ustanovenia správca dane je povinný ukončiť daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Avšak v zložitých prípadoch môže túto lehotu pred jej uplynutím primerane predĺžiť orgán, najbližšie nadriadený správcovi dane, najviac však o 6 mesiacov. Kontrola dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2008 sa začala dňa 16.9.2009. Vzhľadom k tomu, že bola predložená nová dokumentácia, resp. nové dôkazy žalobcom, nebolo možné daňovú kontrolu v lehote 6 mesiacov odo dňa jej začatia ukončiť, správca dane dňa 24.2.2010 požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly. Daňové riaditeľstvo, pracovisko Žilina, žiadosti vyhovelo a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo do 30.6.2010. Následne správca dane túto skutočnosť oznámil žalobcovi upovedomení č. j. /Jan zo dňa 25.2.2010. V uvedenom upovedomení bol uvedený dôvod predĺženia daňovej kontroly. Žalobca uvedenú písomnosť prevzal v zastúpení Mgr. Ing. Čepigovou dňa 2.3.2010. Správca dane daňovú kontrolu ukončil v lehote do 30.6.2010 a to konkrétne dňa 14.6.2010, o čom svedčí protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly č. /Ras a zápisnica z ústneho pojednávania č. /Ras zo dňa 14.6.2010. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nedošlo zo strany správcu dane ani žalovaného správneho orgánu k porušeniu

Vzhľadom na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí k jednotlivým žalobným námietkym žalobcu, žalovaný v predmetnej veci správne zistil skutkový stav veci a na daný skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy v zmysle a aj vrátane príslušných Opatrení Ministerstva financií SR, ktoré boli citované v odôvodnení prvostupňového a aj druhostupňového rozhodnutia. Vzhľadom teda na uvedené skutočnosti po zistení, že žalobné námietky žalobcu súd vyhodnotil ako neopodstatnené, žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, keďže rozhodnutia obidvoch správnych orgánov považoval za vecne správne a v súlade so zákonom, preto pri aplikácii ust. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto rozhodol súd tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust.