Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Ek-1565-2023.pdf
PDF · 101.16 KB
Case nature
Subarea
22Ek/1565/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko A. C. XX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 246 Eur príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 148EX 386/23 u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Stanislava Sklenářa so sídlom exekútorského úradu v Piešťanoch, Teplická 2217/53, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.6.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 246 Eur, a to na základe exekučných titulov – rozhodnutia č. k. OU- SE-OCDPK-2020/00912, ktoré vydal dňa 5.6.2020 Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, o uložení pokuty prevádzkovateľovi motorového vozidla, vykonateľného dňa 30.7.2020 a na základe rozhodnutia č. k. OU-SE-OCDPK-2021/014448, ktoré vydal dňa 17.12.2021 Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, o uložení pokuty za využívanie vymedzeného úseku cesty D2 vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, vykonateľného dňa 22.3.2022. Pôvodca rozhodnutí bol právnym predchodcom oprávneného v exekúcii, ktorý aktívnu exekučnú legitimáciu preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok s výpisom z príloh špecifikujúcim vymáhané pohľadávky.
2.Poverením zo dňa 15.6.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Stanislava Sklenářa so sídlom exekútorského úradu v Piešťanoch, Teplická 2217/53, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 148EX 386/23.
3.Súdny exekútor predložil dňa 19.9.2023 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie doručený na exekútorský úrad mailom dňa 1.8.2023, ktorý bol v listinnej podobe doplnený do desiatich pracovných dní podaním podaným na poštovú prepravu dňa 10.8.2023, pričom Upovedomenie o začatí exekúcie prevzal povinný dňa 17.7.2023, t. j. návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.
4.Povinný návrh odôvodnil existenciou okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vykonateľnosti a existenciou iných dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň rozporom s verejným poriadkom. Povinný uvádza tvrdenie, že mu exekučné tituly neboli doručené. Zároveň tvrdí, že exekútor a súd, ktorý vydal poverenie na vymáhanie peňažného nároku, konali výslovne formálne a odňali povinnému možnosť konať, pričom súd ignoroval povinnosť uvedené rozhodnutia preskúmať a to v prítomnosti povinného tak, aby sa mohol vyjadriť k vykonávaným dôkazom, z čoho je nesporné, že bolo porušené jeho právo pod 6 Dohovoru o ľudských právach a
podľa čl. 46 a 48 Ústavy Slovenskej republiky, čím mal súd porušiť ústavne zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/94). Povinný má za to, že súd je povinný skúmať formálnu aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a žiada o vytýčenie verejného pojednávania na prejednanie exekučnej veci. Povinný súčasne podáva námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože uvedené trovy exekútora nie sú v súlade s únijným právom a s verejným poriadkom. Pri výkone exekúcie patrí exekútorovi odmena z vymoženého nároku a nie z vymáhaného nároku. Doposiaľ exekútor nevymohol žiadny nárok, preto mu žiadna odmena nepatrí. Podľa názoru povinného nie je v súlade s únijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, pretože to spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto povinný žiada súd, aby výšku náhrady preskúmal a v prítomnosti povinného prejednal.
5.V ďalšej časti návrhu na zastavenie povinný argumentuje skutočnosťou, že Rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy č. OU-SE-OCDPK-2020/000912 zo dňa 05.06.2020 bolo zrušené Rozhodnutím č.OU-SE-OCDPK-2020/000912 zo dňa 05.06.2020, povinný prikladá aj Odôvodnenie svojho Odvolania zo dňa 14. júl 2020 ako aj vyjadrenie zo dňa 05. máj 2020 a písomnosti Okresného úradu OCDPK Senica do dňa 22.07.2020, a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a je prekludované. Ďalej povinný uvádza fakty o kúpe motocykla (vozidla, za ktoré bol pokutovaný ako vlastník), získania vodičského oprávnenia dňa 20.6.2019 a popisuje problémy s realizáciou technickej kontroly vozidla. Zároveň povinný namieta nedoručenie rozhodnutia č. k. OU-SE-OCDPK-2021/014448 a podrobne rozoberá záležitosť spôsobenia škody na motocykli, ktorú mala spôsobiť Národná diaľničná spoločnosť, pričom škoda mu do dnešného dňa nebola uhradená. Okrem uvedeného povinný popisuje súdny spor ohľadom pokutového bloku č. A 0495737 zo dňa 24.4.2014 za dopravný priestupok v meste Trnava a súdny spor ohľadom opakovanej reklamácie vady na svojom mobilnom telefóne. Záverom povinný vyzýva súd, aby upustil od nezákonnej protiústavnej exekúcie a avizuje, že sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
6.Oprávnený na výzvu exekútora vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.9.2023 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Oprávnený požiadal o stanovisko právneho predchodcu
- Ministerstvo vnútra SR, ktorý uviedol, že rozhodnutie Okresného úradu Senica č.OU-SE- OCDPK-2020/000912 zo dňa 05.06.2020 a rozhodnutie č.OU-SE-OCDPK-2021/014448 zo dňa 17.12.2021 sú zákonné, účastníkovi konania boli doručené a riadne nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom priložil doručenky k uvedeným rozhodnutiam.
7.Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada súd, aby návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel a to z dôvodu jeho neskorého podania a takisto na základe vyjadrenia sa oprávneného, s ktorým sa stotožňuje.
8.Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9.Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10.Podľa § 61k ods.5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11.Podľa § 61l odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12.Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
13.Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14.V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.6.2023 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 15.6.2023 na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali dôvodne.
15.Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
16.Povinný vo svojom návrhu uvádza fakty o kúpe motocykla, získania vodičského oprávnenia dňa 20.6.2019 a namieta problémy s realizáciou technickej kontroly vozidla, z uvedeného vyplýva, dané skutočnosti sa datujú z obdobia pred vznikom exekučných titulov. Exekučný súd zo zákona nesmie prihliadať na takéto okolnosti, tak, ako už bolo uvedené v bode č. 13 tohto odôvodnenia. Zároveň má súd za to, že predmetné námietky mal povinný uplatniť ako obranu v základnom konaní. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinný neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu. Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu, prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
17.„Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia iných orgánov, a posudzujú otázku vykonateľnosti samostatne. Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní do vlastných rúk), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť.“ (nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 203/09)
18.Vzhľadom na uvedené súd považoval za relevantnú otázku preskúmať vykonateľnosť exekučných titulov, resp. vytvoriť si vlastný názor o správnosti doručovania exekučných titulov povinnému.
Súd preskúmal doručenky predložené oprávneným, a to najmä doručenku preukazujúcu doručenie rozhodnutia č. k. OU-SE-OCDPK-2021/014448, ktoré vydal dňa 17.12.2021 Okresný úrad Senica, OCDPK.
19.Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
20.Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
21.Z údajov doručenky preukazujúcej doručenie rozhodnutia č. k. OU-SE-OCDPK-2021/014448 súd zistil, že prvý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 20.12.2021, opakované doručenie bolo určené na deň 27.12.2021, ktorý je zároveň dňom uloženia zásielky na Slovenskej pošte, a.s.. Správny orgán – Okresný úrad Senica doručoval povinnému predmetné rozhodnutie v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR, pričom zásielka sa správnemu orgánu vrátila dňa 17.1.2022 s poznámkou Slovenskej pošty, a.s. „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
22.Súd má z uvedeného za preukázané, že správny orgán - Okresný úrad Senica doručoval povinnému rozhodnutie č. k. OU-SE-OCDPK-2021/014448 zo dňa 17.12.2021 v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Z. o správnom konaní a nakoľko adresát si na adrese trvalého pobytu zásielku s rozhodnutím uloženú na pošte neprevzal, považuje sa za zákonne doručenú tzv. fikciou doručovania.
23.Ohľadom doručovania ďalšieho exekučného titulu - rozhodnutia č. k. OU-SE-OCDPK-2020/00912 zo dňa 5.6.2020 má súd listinných dôkazov za preukázané, že povinný proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, ktorému nebolo vyhovené. Zároveň je zrejmé a v danej veci právne relevantné, že povinnému bolo rozhodnutie riadne doručené a dostalo sa do jeho dispozície, inak by nemohol proti jeho obsahu podať odvolanie, t. j. tvrdenie povinného o nedoručení predmetného rozhodnutia nie je pravdivé. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že rozhodnutie č. k. OU-SE-OCDPK-2020/00912 zo dňa 5.6.2020 bolo zrušené rozhodnutím č. k. OU-SE-OCDPK-2020/00912 zo dňa 5.6.2020 (totožným rozhodnutím), avšak z obsahu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že bol zrušený rozkaz o uložení pokuty č. k. OU-SE- OCDPK-2020/00912 zo dňa 6.6.2019, a to z dôvodu úspešnosti odporu podaného povinným, pričom samotný exekučný titul je aktuálnym rozhodnutím vo veci samej pod daným číslom konania.
24.Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
25.Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
26.Ohľadom preklúzie exekučných titulov namietanej povinným súd konštatuje, že prekluzívna lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie mala uplynúť najneskôr do troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. najneskôr dňom 30.7.2023, pričom návrh oprávnený podal dňa 12.6.2023, t. j. 3-ročnú lehotu stanovenú dodržal a k preklúzii lehoty na podanie návrhu na výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku nedošlo.
27.Povinný v ďalšej časti návrhu žiada o vytýčenie verejného pojednávania na prejednanie exekučnej veci, zároveň tvrdí, že súd mu odňal možnosť konať, keď pred vydaním poverenia konal bez jeho prítomnosti.
28.„Odchylnosť úpravy niektorých inštitútov v exekučnom konaní je podmienená osobitosťami exekučného konania ako takého. Ak napríklad exekučný súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, nie je povinný účastníkov konania vyzývať, aby sa vyjadrili k tejto skutočnosti ani k ďalšiemu postupu v konaní. V štádiu vykonávacieho konania súdu totiž postačuje, ak má rozhodujúce skutočnosti preukázané zo spisového materiálu. Zároveň nie je potrebné, aby sa s obsahom listín oboznamoval na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania, s čím súvisí aj otázka nariaďovania pojednávania. Exekučný súd je povinný vykonať dokazovanie v takej miere, aby mal riadne zistený skutkový stav veci a mohol posúdiť, či po vzniku exekučného titulu nenastali také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, resp. či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Základné pravidlo civilného procesu však stanovuje, že dokazovanie sa vykonáva na pojednávaní. Je preto žiaduce, aby v prípade spornosti otázok súvisiacich s exekučným konaním bolo vykonané dokazovanie a nariadené pojednávanie - tieto prvky, naopak posilňujú aspekt sporovosti v exekučnom konaní.“(Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 849)
29.Exekučný súd konštatuje, že pred vydaním poverenia mal v dostatočnej miere preukázané rozhodujúce skutočnosti pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, následne na námiektu povinného v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie preskúmal doručenie exekučných titulov povinnému a vytvoril si názor, že doručovanie bolo súladné so zákonom a teda exekučné tituly s ú právoplatné a vykonateľné. Exekučné konanie je v prevažujúcej miere písomným konaním, pojednávanie súd nariaďuje vo výnimočných prípadoch, ak má dôvodnú pochybnosť o rozpore predložených dôkazov. V danom prípade sú predložené písomné dôkazy presvedčivé, súd má zo spisu riadne preukázané rozhodujúce skutočnosti a nepovažuje za potrebné nariaďovať pojednávanie, resp. vykonávať ďalšie dokazovanie. Ostatné námietky povinného nemá exekučný súd právomoc preskúmavať, nakoľko sú z obdobia pred vznikom exekučného titulu. Ďalej povinný v návrhu uvádza skutočnosti, ktoré obsahovo nesúvisia s predmetom konania, a to otázku náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená NDS spolu s vyúčtovaním, ako aj súdne spory ohľadom pokutového bloku a opakovanej reklamácie vád mobilného telefónu, z tohto dôvodu sa k nim súd nebude vyjadrovať.
30.Povinný v ďalšej časti návrhu namieta trovy exekútora, ktoré podľa jeho názoru nie sú v súlade s únijným právom a s verejným poriadkom. Pri výkone exekúcie patrí exekútorovi odmena z vymoženého nároku a nie z vymáhaného nároku. Doposiaľ exekútor nevymohol žiadny nárok, preto mu žiadna odmena nepatrí. Podľa názoru povinného nie je v súlade s únijným právom aj upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, pretože to spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku.
31.Podľa § 6 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. o odmenách, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, (ďalej len „Vyhláška“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.
32.Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie. Podľa ods. 2, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie.
33.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Podľa ods. 2, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
34. Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok.
35.Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať a) označenie exekútora, ktorý ho vydal,
b) označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, c) označenie oprávneného a povinného a ich zástupcov, d) označenie vymáhaného nároku, e) výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, f) výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e), g) poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o lehote, do uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok, h) poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach,
i)poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak sa podľa osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti,7l) v rozsahu, v akom to tento osobitný predpis dovoľuje.
36.K predmetnej námietke súd uvádza, že v samotnej Vyhláške podľa ustanovení citovaných vyššie, je stanovený princíp odmeňovania exekútora, ako aj presný výpočet odmeny exekútora a náhrady hotových výdavkov. Skutočnosť, že exekútor upozorní povinného, že po určitej lehote sa odmena exekútora navýši, je pre povinného ponúkanou výhodou, čím skôr splní dlh, tým nižšia je odmena exekútora. V ustanovení 61 ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne stanovený obsah náležitostí Upovedomenia o začatí exekúcie, ktorými je povinný komplexne informovaný o výške plnenia, ktoré sa bude vymáhať, je len samozrejmé, že odmena sa vypláca v prípade vymoženého plnenia, okrem ktorého existujú iné alternatívy s inými druhmi odmeňovania exekútora (zastavenie exekúcie ap). Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a Exekučný poriadok s vykonávacou Vyhláškou sú právne normy súladné so základnými štandardami Európskej únie. Nútený výkon exekúcie je legálnou formou nátlaku voči dlžníkom, ktorí neplatia svoje dlhy.
37.Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku, pričom túto možnosť v prípade exekučného titulu rozhodnutia č. k. OU-SE-OCDPK-2020/00912, ktoré vydal dňa 5.6.2020 Okresný úrad Senica, aj využil. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilých exekučných titulov. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladajú vykonateľné rozhodnutia, preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie.
38.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.