Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-102-2007.pdf
PDF · 97.78 KB
No categories available
25Cb/102/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: MERUS, spol. s r.o., P. Pázmáňa 49/3, Šaľa 927 00, IČO: 36 548 464, zast.: JUDr. Alexandra Kotrecová, advokátka, Slowackého 56, Bratislava 821 04, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava 820 12, IČO: 00 166 260, o zaplatenie 1.225.619,38 EUR (36.923.009,40 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2007 domáhal zaplatenia sumy 36.923.009,40 Sk (1.225.619,38 EUR) s prísl., titulom náhrady škody v dôsledku nezákonného postupu J. Ú. C. R..
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.7.2002, sa v rámci exekučného konania Ex/246/2002 voči povinnému Hydrostav, a. s. Bratislava OZ Šaľa, uskutočnila na exekútorskom úrade A.. Ľ. N. dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor udelil príklep na dražbe žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že príklep udelený na dražbe súdnym exekútorom podlieha schváleniu súdom, podal exekútor návrh na schválenie príklepu na príslušný exekučný súd. Okresný súd v Šali uznesením č. k. 2Er/305/02-47 zo dňa 29.7.2002 príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe schválil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2002 a na základe uvedeného dňa 5.8.2002 správa katastra C. Š. zapísala záznamom Z1087/2002 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prospech žalobcu. Žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol za cenu stanovenú v dražobnej vyhláške vo výške 4.414.200,- Sk. Dňa 27.3.2003 uzavrel žalobca ako budúci predávajúci so spoločnosťou M.I.R. s.r.o. ako budúcim kupujúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy. Podľa článku II. bod 1 predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu a uvedenej spoločnosti, uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a to v priebehu mesiaca február 2004. Podľa bodu 2 tohto článku bolo dohodnuté, že spoločnosť M.I.R. s.r.o. je oprávnená doručiť žalobcovi výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy aj pred dohodnutou lehotou a súčasne preukázať finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk a žalobca sa zaviazal uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa článku III. bola kúpna cena nehnuteľnosti dohodnutá vo výške 20 mil. Sk. Podľa článku IV. bodu 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek zo zmluvne dohodnutých podmienok sa zaväzuje strana, ktorá podmienku porušila, zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 20 mil. Sk a to bezodkladne po doručení výzvy oprávnenej strane. Dňa 4.4.2003 podal generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie voči uzneseniu OS Šaľa č. k. 2Er/305/02-47. Z dôvodu podaného mimoriadneho dovolania a tiež na
základe výzvy žalobcu zo dňa 25.4.2003 bol Dodatkom číslo 1 zo dňa 12.5.2003 doplnený článok IV. o bod 7 vyššie uvedenej Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy so spoločnosťou M.I.R. s.r.o., podľa ktorého sú si účastníci zmluvy povinný vydať všetko, čo si vzájomne plnili v prípade, ak Najvyšší súd SR vyhovie mimoriadnemu dovolaniu. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 24.6.2003 sp. zn. M Cdo 10/03 mimoriadne dovolanie zamietol a žalobca bol naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností. Dňa 8.8.2003 voči záznamu U. XXXX/XXXX podala okresná prokurátorka v Šali protest z dôvodu porušenia zákona o konkurze a vyrovnaní s tým, že zápis vlastníckeho práva nemal byť vykonaný. Správa katastra v Šali protestu prokurátorky nevyhovela, a z toho dôvodu ho postúpila katastrálnemu úradu C. R.. J. Ú. C. R. rozhodnutím zo dňa 16.10.2003 č. k. 2003/00095-9/Br protestu prokurátorky vyhovel a zrušil záznam Z 1087/2002 zapísaný pod položkou výkazu zmien 1162/02 dňa 5.8.2002 v dôsledku čoho sa opätovne stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pôvodný vlastník Hydrostav a.s. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.10.2003. Žalobca dňa 13.11.2003 podal na Krajský súd v Nitre žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia J. Ú. C. R.. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 27.2.2004 č. k. 11S/74/2003-29 konanie zastavil z dôvodu, že žaloba smerovala voči rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.8.2004 sp. zn. 2Sž-o-KS 114/2004 predmetné uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre, viazaný rozhodnutím NS SR zo dňa 15.12.2004 č. k. 11S/74/03-53 zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.3.2005 a vykonateľnosť 21.3.2005. V dôsledku uvedenej skutočnosti, J. Ú. C. R. dňa 6.5.2005 vydal rozhodnutie č. k. XXXX/XXXXX-XX/ Br, ktorým protestu okresnej prokurátorky v Šali proti podanému záznamu nevyhovel. Listom zo dňa 3.11.2003 žalobca oznámil spoločnosti M.I.R. s.r.o., že rozsudkom NS SR bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuté. Dňa 9.12.2003 spoločnosť M.I.R. s.r.o. v súlade s článkom II. bod 2 zmluvy doručila žalobcovi výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne mu preukázala finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk výpisom z účtu v banke. Žalobca listom zo dňa 23.12.2003 požiadal spoločnosť M.I.R s.r.o. o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy. Uvedená spoločnosť mu listom zo dňa 31.12.2003 oznámila, že trvá na dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok, nakoľko mala za to, že uzatvorením Dodatku číslo 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve, v prípade mimoriadneho dovolania, mu už raz vyšla v ústrety. Listom zo dňa 26.1.2004 táto spoločnosť vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty. V dôsledku postupu katastrálneho úradu v Nitre, kedy žalobca sa musel domáhať svojho nároku súdnou cestou, bol v katastri nehnuteľnosti stále zapísaný ako
výlučný vlastník H. a. s., celkovo po dobu cca 19 mesiacov. V dôsledku nezákonného postupu Katastrálneho úradu C. R., žalobca po uvedenú dobu nemohol vykonávať svoje absolútne vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam, a keďže nebol vlastníkom, nemohol tieto ani scudziť, tak ako to bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Žalobca teda z uvedeného dôvodu nemohol splniť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho mu vznikla škoda spočívajúca v rozdiele nadobúdacej ceny a zmluvne dohodnutej podľa zmluvy o budúcej zmluve - ušlý zisk 15.582.000,- Sk, zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 20 mil. Sk, nákladoch na rekonštrukciu kotolne v sume 1.323.209,40 Sk, trovách súdneho konania v sume 4.000,- Sk a trovách právneho zastúpenia v sume 10.000,- Sk, t.j. celkovo 36.923.009,40 Sk. Žalobca sa ako poškodený, podaním zo dňa 22.9.2005, v opravnom znení zo dňa 24.10.2005, domáhal u žalovaného žiadosťou, o predbežné prerokovanie náhrady škody, ako príslušnom ústrednom orgáne. Žalovaný sa listom zo dňa 24.11.2005 č. LPO-4670/2005/Ba vyjadril k žiadosti žalobcu tak, že tejto nevyhovel. Dôvodom bolo konštatovanie, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe uznesenia súdu, t.j. zápis vlastníckeho práva bol vykonaný záznamom na základe verejnej listiny. Záznam na tieto účely vyložil ako úkon, ktorý má len evidenčné funkcie, a teda že je irelevantné, či vlastnícke právo na liste vlastníctva zapísané bolo, resp. nebolo. Okrem uvedeného ďalším dôvodom zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik škody. Dňa 20.3.2007 žalobca zaplatil spoločnosti Longstand Invest LLC sumu 20 mil. Sk, ako pohľadávku, ktorá bola tejto spoločnosti postúpená spoločnosťou M.I.R. s.r.o.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi žalobcom a spoločnosťou M.I.R., s.r.o., bola dňa 27.3.2003 uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriť
kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, zapísaným na J. Ú. C. R., I. J. C. Š., vedených na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 59 m2, budova na tejto parcele, súp. č. XX, X garáže a umyvárka so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, k. ú. Š., ku ktorej bola dňa 16.5.2003 uzavretý Dodatok č. 1. Zo zápisnice o dražbe nehnuteľnosti EX XXX/XXXX, spísanej súdnym exekútorom A.. Ľ. N. dňa 22.7.2002 vyplýva, že bol žalobcovi ako vydražiteľovi udelený príklep na súbor nehnuteľností uvedený v bode 1. zápisnice. Ten bol následne schválený uznesením Okresného súdu Šaľa č. k. 2ER 305/02-47 zo dňa 29.7.2002. Generálny prokurátor podal dňa 4.4.2003 proti tomuto uzneseniu mimoriadne dovolanie, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 10/03 zo dňa 24.6.2003 zamietnuté. Okresná prokurátorka v Šali podala dňa 18.8.2003 pod č. Pd 3043/2003 Správe katastra C. Š. „protest prokurátora" proti zápisu uznesenia Okresného súdu v Šali sp. zn. 2 Er 305/02-47 zo dňa 29.7.2003 záznamom Z 1087/02 vykonaného dňa 5.8.2002 pod položkou výkazu zmien 1162/02. J. Ú. C. R. rozhodnutím č. XXXX/XXXXX-X/Br zo dňa 16.10.2003 protestu vyhovel a zrušil záznam Z 1087/2002 zapísaný pod položkou výkazu zmien 1162/02 dňa 5.8.2002. Toto rozhodnutie bolo na základe žalobcom podanej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004 a vec bola vrátená J. Ú. C. R.. Následne J. Ú. C. R. rozhodnutím č. XXXXXXXXX-XX/Br zo dňa 6.5.2005 protestu Okresnej prokurátorky v Šali zn. Pd 3034/2003 zo dňa 18.8.2003 nevyhovel. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.9.2005,
opravenou dňa 24.10.2005 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný vyjadrením zo dňa 24.11.2005 žalobcovej žiadosti nevyhovel.
Žalovaný vo vyjadrení k veci uviedol, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú, nezákonné rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 29.3.2007 sp. zn. 3Cdo/32/2007 konštatoval, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Ďalej konštatoval, že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva že, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve týmto rozhodnutím alebo postupom. Ďalej dáva do pozornosti súdu názor Najvyššieho súdu ČR, vyslovený v rozsudku zo dňa 11.12.2002 sp. zn. 22Cdo/981/2001, že predávajúci v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy nemusí byť vlastníkom veci, zaväzuje sa len, že ju kupujúcemu zaobstará resp. predá. Taktiež dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 3Cdob/142/2002, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie (pričom obidve zmluvné strany boli si tejto skutočnosti vedomé), treba považovať za platnú, pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal. Ďalej Najvyšší súd konštatoval, že funkciou či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril predmet kúpi - umožnil mu jeho nadobudnutie. Podľa § 588 Obč. zák. na základe už uzatvorenej kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na prevzatie, ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak, kupujúci nadobúda vlastníctvo k predmetu kúpy nie okamihom uzatvorenej zmluvy, ale až jej prevzatím, a v prípade nehnuteľnej veci, vkladom do katastra nehnuteľnosti. V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníckeho práva predchádza uzatvorenie kúpnej zmluvy. Predávajúci tak v dobe uzatvorenia zmluvy nemusí byť jej vlastníkom, ňou sa len zaväzuje, že ju kupujúcemu zaobstará, resp. predá. Tvrdenie žalobcu, že z dôvodu, kedy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a tieto nemohol ani scudziť, nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Postup katastrálneho úradu nebránil tomu, aby si žalobca mohol splniť svoju povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve, a to povinnosť uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, preto nie je daná príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným postupom katastrálneho úradu a škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha. Ani tvrdenie žalobcu, že zrušením záznamu sa obnovuje vlastnícke právo právneho predchodcu subjektu, ktorý bol zrušeným záznamom zapísaný do katastra nehnuteľnosti ako vlastník, nemá oporu v príslušnom právnom predpise. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon správy katastra, plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Vykonanie záznamu nespôsobilo vznik vlastníckeho práva žalobcu predmetným nehnuteľnostiam, tak ako zrušenie záznamu nespôsobilo zánik vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný tak ako je označený v žalobe má spôsobilosť byť účastníkom konania. Podaním zo dňa 3.11.2008 žalobca neodstránil nedostatok žalovaného, ale označuje za žalovaného iný subjekt, a to štát, pričom je zrejmé, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a štát sú
dva samostatné právne subjekty, ktoré majú spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/87/98, v ktorom vyslovil, že v sporových konaniach, ktoré môžu začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol žalobcom v žalobe
označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť s úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 5 O.s.p. Občianske súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom štátu je sporové konanie, ktoré sa môže začať len na návrh, vzhľadom k čomu za účastníkov takéhoto konania možno považovať len subjekty, ktoré žalobca označil ako žalovaných v žalobe. Ak žalobca v žalobe neoznačí za účastníka konania štát, nemožno za účastníka konania štát považovať, a to ani napriek k tomu, že sa ho takéto konanie týka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný žiada žalobu zamietnuť.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 2 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide." (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008)
Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od príslušných ustanovení zákona č. 5/1969 Zb. Tento zákon za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu označuje štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto Zákone je tak založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým je štát a ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej exekutívnej funkcie (§ 1 ods. 1, § 18, § 25 Zákona). Štát je teda subjektom zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla zodpovednosť štátu vzniknúť. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu voči inému subjektu než štátu, nemôže byť tento subjekt nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu
vzniknutú z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb., teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu.
Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že zo žaloby je zrejmé, voči komu žaloba smeruje a iba administratívnou chybou spôsobenou chýbajúcimi písmenami SR, došlo k nesprávnemu označeniu žalovaného. Pritom v žiadnom zo svojich podaní nežiadal o zámenu účastníka konania.
Žalobca v podanej žalobe ako žalovaného označil Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý je samostatným subjektom - právnickou osobou. Podaním doručeným dňa 5.11.2008 ako žalovaného označil Slovenskú republiku, v zastúpení Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, nakoľko malo dôjsť nesprávnemu označenie žalovaného. Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou (§ 21 Obč. zák.). Štát je teda samostatným subjektom práva, a preto nie je možná oprava označenia žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy na štát formou opravy podania, ale iba zámenou účastníka podľa § 92 ods. 4 O.s.p. Nakoniec, táto otázka bola vyriešená rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 235/2010-177 zo dňa 27.7.2010, ktorým zámenu nepripustil.
Z uvedených dôvodov, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd žalobu zamietol.
Žalovanému síce vzniklo právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko mu však trovy nevznikli a ani si ich neuplatňoval, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.