Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-27Sa/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Stročková Cenigová, advokátka so sídlom Palárikova 2657, 022 01 Čadca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8 a10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24.3.2023, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej aj ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vydala ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa druhého bodu o sociálnom poistení (ďalej len „“) rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 5.1.2023, ktorým rozhodla, že žalobca podľa , , a má nárok na materské od 8.6.2022 do 5.7.2022 vo výške 55,87402500 eur za deň. Dňom 6.7.2022 nárok na materské zanikol, s tým, že nárok na materské opätovne vznikne odo dňa, kedy budú splnené podmienky pre výplatu nároku. Materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na túto dávku, vrátane podmienky starostlivosti o dieťa. 2. Proti tomuto rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že došlo k nesprávnemu posúdeniu veci. Uvedené malo spočívať v nesprávnom vyhodnotení splnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. Mal za to, že podmienka úpravy pracovných podmienok tak, aby bola dieťaťu poskytovaná starostlivosť na dennej báze je splnená, nakoľko pracuje výlučne v noci a o dieťa sa stará počas aktívnej časti dňa dieťaťa. Taktiež uviedol, že z ust. nevyplýva požiadavka, aby vykonával pracovnú činnosť v kratšom časovom rozsahu. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie (žalovaná) ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa vo veci odvolania žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodla rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24.3.2023 tak, že podľa odvolanie žalobcu vo veci priznania a zániku nároku na materské zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdila. 4. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia citovala ust. , . Uviedla, že podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne navrhovateľ – žalobca je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa – Legalbiznis, s.r.o. od 1.3.2022, pričom v období od 6.7.2022 má toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania pracovného voľna. Súbežne je žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa - Marko Logistic, s.r.o. od 6.7.2022 s tým, že poistný vzťah trvá. Žalobca si predložením žiadosti o materské č. B

1585290 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu od 8.6.2022 ako iný poistenec z dôvodu starostlivosti o dieťa - E. B., nar. XX.X.XXXX, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa - Legalbiznis, s.r.o.. Na žiadosti o materské zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 8.6.2022 a naposledy pracoval dňa 7.6.2022.

5. Okrem uvedeného žalovaná poukázala na to, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré tvorí súčasť sociálneho poistenia. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v ust. . Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že účelom nemocenského poistenia je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je kompenzácia straty príjmu poistenca. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase keď nemôžu pracovať, t.j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem. Zdôraznila, že pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom a na také aspekty, akými sú dobré mravy a spravodlivosť. Sociálna poisťovňa pritom pri výklade zákona plne rešpektuje aj nálezy Ústavného súdu SR, okrem iných napr. aj č.k., v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Taktiež poukázala na všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravené v ust. , resp. osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca v zmysle a násl. tohto zákona. V tejto súvislosti citovala ust. , a uvedeného . Mala za to, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka starostlivosti o dieťa. Keďže aplikujúc , zmyslom materského je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa, predpokladom splnenia podmienky starostlivosti o dieťa je skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Právny záver, že poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať potvrdzuje aj ust. , ktoré priamo nadväzuje na dikciu tohto zákona. 6. Žalovaná poukázala ďalej na to, že z údajov v registri fyzických osôb vyplýva, že žalobca je otcom dieťaťa - E. B., nar. XX.X.XXXX, a že matkou tohto dieťaťa je F. A. B., nar. XX.X.XXXX. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca listom zo dňa 16.6.2022 poskytol informáciu vo veci poberania rodičovského príspevku: 1. F. A. B. podala žiadosť o odňatie rodičovského príspevku dňa 10.6.2022, 2. menovaná požiadala o odňatie rodičovského príspevku od 8.6.2022, 3. rodičovský príspevok bol odňatý od 1.7.2022, 4. nárok na rodičovský príspevok zanikol 8.6.2022. 7. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaná poukázala na to, že dňa 6.7.2022 bol pobočke doručený Registračný list fyzickej osoby – prihláška, ktorým zamestnávateľ Marko Logistic, s.r.o. oznámil vznik nemocenského poistenia žalobcu od 6.7.2022. V súvislosti so zistením, že žalobca uzatvoril nový pracovný pomer so zamestnávateľom Marko Logistic, s.r.o. nový pracovný pomer na dobu určitú od 6.7.2022 do 5.7.2023, v ktorej bola dohodnutá pracovná činnosť – vodič nákladného automobilu nad 3,5 tony a ostatné s tým súvisiace práce, mesačná základná mzda vo výške 878,00 eur, pričom k základnej mzde môže byť zamestnancovi vyplácaná pohyblivá odmena podľa výkonu práce a kvality plnenia pracovných úloh, rozsah pracovného času 40 hodín týždenne. Podľa údajov vykázaných v mesačných výkazoch poistného žalobca v novom pracovnom pomere u zamestnávateľa Marko Logistic, s.r.o. dosahoval vymeriavacie základy za mesiace júl 2022 až január 2023 v rozpätí od 1106, 44 eur do 1294, 15 eur. Z predloženej dochádzky za mesiace júl 2022 až február 2022 vyplýva, že žalobca vykonával pracovnú činnosť od pondelka do piatku v nočných hodinách v časovom rozmedzí od 17:00 hod do 6:30 hod (žalobca mesačne odpracoval od 168 hodín do 203 hodín). 8. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku (pred 8.6.2022) žalobca v pracovnom pomere u zamestnávateľa Legalbiznis, s.r.o. pracoval v rozsahu 40 hodín týždenne s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 14 eur/hodinu, v období predchádzajúcom vzniku dôvodu na poskytnutie materského (od 1.3.2022 do 7.6.2022) žalobca dosiahol vymeriavací základ za mesiac marec 2022 vo výške 2624,53

eur, za mesiac apríl 2022 vo výške 2352 eur, za mesiac máj 2022 vo výške 2464 eur a za 7 dní mesiaca jún 2022 dosiahol vymeriavací základ vo výške 560 eur. 9. Žalovaná uviedla, že na základe všetkých týchto skutočností pobočka dospela k záveru, že vznikom pracovného pomeru žalobcu so zamestnávateľom Marko Logistic, s.r.o. od 6.7.2022, u ktorého žalobca vykonával prácu v rozsahu 40 hodín týždenne, došlo k zásadnej zmene okolností, za ktorých mu bol priznaný nárok na materské, čo malo za následok, že nebola splnená podmienka poskytovania starostlivosti dieťaťu ustanovená v . Došlo k situácii predpokladanej v ust. uvedeného zákona, na základe čoho pobočka rozhodnutím zo dňa 5.1.2023 žalobcovi nárok na materské, ktorý si uplatnil z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Legalbiznis s.r.o. priznala od 8.6.2022 do 5.7.2022 a zároveň rozhodla, že v období od 6.7.2022 mu nárok na materské zanikol. 10. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na to, že žalobcovi bola na účely zabezpečenia starostlivosti o dieťa poskytnutá od zamestnávateľa Legalbiznis, s.r.o. rodičovská dovolenka od 8.6.2022. Žalobca však počas čerpania rodičovskej dovolenky uzatvoril nový pracovný pomer u zamestnávateľa Marko Logistic, s.r.o. od 6.7.2022 v rovnakom rozsahu aký mal dohodnutý u predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého mu bola poskytnutá rodičovská dovolenka. Zároveň poukázala na obdobia čerpania rodičovskej dovolenky a dočasnej pracovnej neschopnosti matky dieťaťa F. A. B., zamestnanej v spoločnosti MA DANE, s.r.o., keď naposledy bola nemocensky poistená od 9.9.2020, pričom v tejto spoločnosti vystupuje ako jediná spoločníčka a konateľka. 11. Žalovaná uviedla, že na účely splnenia podmienky starostlivosti o dieťa je možné tolerovať výkon inej zárobkovej činnosti za predpokladu, že došlo k dostatočnému skráteniu výkonu tejto zárobkovej činnosti a k primeranému poklesu príjmu, nakoľko účelom materského je nahradiť stratu príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku starostlivosti o dieťa. V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobca v období od 8.6.2022 prestal vykonávať zárobkovú činnosť a mohol tak plnohodnotne poskytovať starostlivosť o dieťa. Žalobca ku dňu 8.6.2022 spĺňal podmienky vzniku nároku ma materské, nevykonával pracovnú činnosť od 5.7.2022, preto mu bol nárok na materské priznaný za obdobie od 8.6.2022 do 5.7.2022 a následne aj vyplatený. Žalobca následne od 6.7.2022 uzatvoril nový pracovný pomer so zamestnávateľom Marko Logistic, s.r.o. s obdobnými pracovnými podmienkami oproti stavu pred 8.6.2022, t.j. v rozsahu 40 hodín týždenne za čiastočne znížený príjem, pričom však reálne odpracoval viac ako bol dohodnutý rozsah pracovnej činnosti (168 hodín až 203 hodín za mesiac). Predmetnú zárobkovú činnosť vykonával zásadne v noci (od 18:00 hod. do 6:30 hod.). K námietke žalobcu, že nakoľko vykonáva zárobkovú činnosť v noci podmienka poskytovania starostlivosti o dieťa počas aktívnej časti dňa je splnená uviedla, že žalobca u zamestnávateľa Marko Logistic, s.r.o. vykonáva zárobkovú činnosť ako vodič nákladného vozidla nad 3,5 tony výlučne v nočných hodinách, je nevyhnutné, aby si pred nástupom do práce a následne aj po návrate z nej dostatočne odpočinul. Vzhľadom na to, že spánok je jednou z najdôležitejších biologických potrieb človeka, nie je možné objektívne očakávať od žalobcu, že sa o dieťa plnohodnotne staral pred každým nástupom na výkon nočnej práce a následne aj po jeho návrate. Z uvedeného je zrejmé, žalobca nemal upravené pracovné podmienky v dostatočnom rozsahu tak, aby mohla byť splnená podmienka starostlivosti o dieťa. V danom prípade v období od 6.7.2022 nemožno považovať podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu za splnenú a preto žalobcovi nárok na materské v období od 6.7.2022 zanikol. Žalovaná na podporu svojej argumentácie dala do pozornosti aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.9Sžsk/74/2020, , a . 12. Proti tomuto rozhodnutiu žalovanej podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu. Uviedol, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím v časti, v ktorej žalovaná potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vo výroku, že žalobca má nárok na materské od 8.6.2022 do 5.7.2022. Nesúhlasil však s uvedeným rozhodnutím v časti, v ktorej žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie vo výroku, že dňom 6.7.2022 nárok na materské zanikol, považoval ho za nesprávne a nezákonné. Podľa žalobcu toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietal, že žalovaná napriek predloženým listinným dôkazom nezistila dostatočne skutkový stav a navyše ju nezaujímal ani denný režim žalobcu s mal. synom. Žalobca zdôraznil, že z miesta bydliska G. D. - H. dochádzal do práce do Čadce – Podzávoz počas prvého mesiaca, t.j. júla 2022 a cca od polovice augusta 2022, kedy sa zaúčal, už skôr t.j. cca o 18.15 hod. a prichádzal do práce o 18.30 hod., zapísal sa do dochádzky, potom si vzal kľúče od nákladného automobilu, v ktorom je aj posteľ, na ktorej vodič spí počas prestávky, resp. odpočinku a po nástupe doň vložil svoju tachografovú kartu vodiča, na ktorú sa zaznamenáva čas trvania jazdy a odpočinku vodiča a vykonal prácu pre

zamestnávateľa. Po skončení zaúčania cca od polovice augusta 2022 bol režim nasledovný: žalobca do práce prichádzal väčšinou o 19.15 hod. ako to vyplýva aj z predložených dochádzok, potom vykonal jazdu z Čadce (s medzizastávkou v Jablunkove) do Budče v trvaní cca 2 a pol hodiny až 3 hodiny (v závislosti od situácie na cestách), potom vykonal vykládku v Budči v trvaní cca 30 min., potom mal prestávku v trvaní 2 až 3 hodiny cca v čase medzi 22.30 hod. až do 01.30 hod., počas ktorej vždy spal, a následne absolvoval cestu späť z Budče do Čadce v trvaní cca 2 hodiny. V čase okolo 03.30 hod. až 04.00 hod. prichádzal z práce domov a následne spal cca do času 06.30 hod. až 07.30 hod., podľa toho, kedy sa mal. syn zobudil. Následne po prebudení mal. syna ho prezliekol z pyžama, dal mu vypiť mlieko a odprevadili matku mal. syna do práce. V čase od cca 07.30 hod. do 09.00 hod. sa venoval mal. synovi doma, hrali sa spolu, čítal mu rozprávky a pod. V čase od cca 09.00 hod. do 09.30 hod. jedli desiatu. Cca od 09.30 hod. do 10.30 hod. šli spolu von na prechádzku a podľa počasia aj na detské ihrisko. V čase od 10.30 hod. do 11.30 hod. mali spoločný obed a následne mal. syna pripravil na spánok. Od cca 11.30 hod. do 13.30 hod. spal mal. syn aj žalobca. Od cca 13.30 hod. po zobudení mal. syna do 14.30 hod. sa žalobca opäť doma venoval mal. synovi hrali sa spolu, čítal mu a pod. Od cca 14.30 hod. do 15.00 hod. mali olovrant. Následne šli opäť na prechádzku von, na detské ihrisko cca do 16.00 hod. V čase medzi 16.00 hod. do 16.30 hod. prichádzala matka z práce domov a cca do 17.30 hod. trávili čas všetci traja spoločne. Cca od 17.30 hod. do 18.00 hod. mali večeru. Následne mal. syn absolvoval večernú hygienu a prípravu na spánok a žalobca prípravu do práce. Cca o 19.00 hod. šiel žalobca do práce. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca celkovo spal cca 7-8 hodín denne, teda mal dostatočný čas na odpočinok a bol schopný sa riadne starať o svojho mal. syna, čo aj činil. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o čase trvania jazdy z Čadce do Budče, vykonania vykládky, odpočinku a o trvaní jazdy späť do Čadce predkladá súdu aj 6 ks výtlačkov z tachografovej karty vodiča žalobcu vytlačených dňa 24.5.2023, ako aj výtlačok o aktivite vodiča. Žalobca mal za to, že nie je pravdou, že sa dňom 6.7.2022 prestal starať o dieťa, t.j. o mal. syna. Uvedenými dôkazmi preukázal, že nie je správny ani záver žalovanej o tom, že od žalobcu nebolo možné objektívne očakávať, že sa o dieťa plnohodnotne staral pred každým nástupom na výkon nočnej práce a následne aj po jeho návrate a že nemal upravené pracovné podmienky v dostatočnom rozsahu tak, aby mohla byť od 6.7.2022 splnená podmienka starostlivosti o dieťa, dôsledku čoho bolo rozhodnuté tak, že dňom 6.7.2022 žalobcovi nárok na materské zanikol. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaná konštatovala, že žalobca sa o mal. syna v skutočnosti nestaral, a teda je jej rozhodnutie nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Žalobca sa o dieťa osobne a riadne staral a to počas aktívnej časti dňa a na dennej báze, mal dostatočný čas na odpočinok, spánok. Nedalo mu nespomenúť ani to, že mnohokrát matky, ktoré sa osobne starajú o dieťa, majú nedostatok spánku v dôsledku starostlivosti o dieťa, no v takom prípade nikto nekonštatuje, že sa tieto matky nestarajú o dieťa skutočne, osobne a riadne. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa , , S.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 13. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zrekapitulovala priebeh administratívneho konania, poukázala na príslušné ustanovenia a konštatovala, že žalobca v dôsledku vzniku nového pracovného pomeru u Marko Logistic, s.r.o., kde vykonával pracovnú činnosť v rozsahu 40 hodín týždenne, od 6.7.2022 prestal spĺňať podmienku starostlivosti o dieťa, a preto mu týmto dňom zanikol nárok na materské podľa . Okrem uvedeného poukázala na to, že zákon síce nepočíta s tým, že popri starostlivosti o dieťa bude rodič pracovať, preto neurčuje koľko hodín a na aký pracovný úväzok pracovať môže, avšak na strane druhej ani nevylučuje, aby rodič vykonával prácu z iného pracovnoprávneho vzťahu, resp. iného obdobného vzťahu, ako z toho, z ktorého si tento nárok uplatnil. V tomto prípade je však dôležité, aby podmienky výkonu inej zárobkovej činnosti boli upravené tak, aby sa ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu plnohodnotnú starostlivosť. Poukázala na to, že môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj naďalej po uplatnení nároku na materské vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak vo výrazne menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. V takomto prípade je naplnený účel nemocenského poistenia. U žalobcu však k skráteniu výkonu zárobkovej činnosti nedošlo. Poukázala na to, že nedostatok spánku vedie k nedostatočnej regenerácii síl organizmu, čím sa znižuje pracovná výkonnosť, schopnosť koncentrácie a predlžuje sa reakčný čas. Doba odpočinku žalobcu, ktorý v celkovom rozsahu trvá 7 – 8 hodín denne, avšak nie kontinuálne, nie je možné považovať za dostačujúci na to, aby sa mohol o dieťa plnohodnotne starať pred každým nástupom na výkon nočnej práce a následne aj po jeho návrate z nočnej práce. Žalobca si od 6.7.2022 neupravil pracovné podmienky tak, aby bolo možné považovať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa za splnenú. Navrhla preto žalobu ako nedôvodnú podľa S.s.p. zamietnuť.

14. Žalobca k vyjadreniu žalovanej poukazujúc na znenie ust. uviedol, že podstatné je, že žalobca ako otec dieťaťa - manžel matky dieťaťa sa o dieťa stará, pričom prevzal dieťa do starostlivosti od matky dieťaťa t.j. manželky žalobcu. Mal za to, že nešpecifikuje ako presne má táto starostlivosť vyzerať. Neurčuje napr., že sa musí jednať o celodennú nepretržitú riadnu starostlivosť. Napriek tomu žalobca ako otec dieťaťa starostlivosť o dieťa riadne prevzal od matky dieťaťa a o dieťa sa staral aj po 6.7.2022 osobne na dennej báze, riadne, túto starostlivosť nedelegoval na inú osobu. Doplnil, že dieťa nebolo počas tejto doby choré, hospitalizované a zo strany žalobcu mu bola poskytovaná riadna osobná a denná starostlivosť. Poukázal aj na to, že mu neukladá ako otcovi dieťaťa povinnosť si vykonať úpravu pracovného času, preto ju ani nebol povinný vykonať. Navyše žalobcovi ako otcovi dieťaťa výkon zárobkovej činnosti nijako nebránil v starostlivosti o dieťa. Zároveň pripomenul, že príjem za výkon tejto zárobkovej činnosti mal nižší v porovnaní s predchádzajúcim pracovnoprávnym vzťahom. Taktiež uviedol, že potreba spánku je individuálna. Postup žalovanej navyše považoval za diskriminačný voči otcom detí, resp. iným poistencom ako je matka dieťaťa, u ktorej sa neskúma, či sa dostatočne vyspala. Žalovaná dokonca v iných prípadoch toleruje 8 hodinový home office a takisto aj keď osoba získa živnostenské oprávnenie popri materskej dovolenke a nekontroluje v akom časovom rozsahu bola práca vykonávaná a neposudzuje rozsah spánku ani jeho kvalitu, či kontinuitu. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

15. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 16. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa a nasl. S.s.p.. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa S.s.p.. Správny súd po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa S.s.p. zamietnuť. Rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným dňa 15.12.2023. 17. Podľa S.s.p., každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24.3.2023, ktorým podľa rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 5.1.2023, ktorým rozhodol, že žalobca má nárok na materské od 8.6.2022 do 5.7.2022 vo výške 55,87402500 eur za deň, pričom dňom 6.7.2022 nárok žalobcu na materské zanikol s odôvodnením, že vznikom pracovného pomeru žalobcu so zamestnávateľom Marko Logistic, s.r.o. od 6.7.2022, u ktorého žalobca vykonával prácu v rozsahu 40 hodín týždenne, došlo k zásadnej zmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské, čo malo za následok, že nebola splnená podmienka poskytovania starostlivosti dieťaťu v zmysle , a preto mu nárok na materské v období od 6.7.2022 podľa tohto zákona zanikol.

22. Podľa , sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

23. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) cit. zákona, z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. 24. Podľa § 30 písm. b) cit. zákona, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 25. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) cit. zákona, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského. 26. Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa. 27. Podľa § 49 ods. 3 písm. d) cit. zákona, iný poistenec je otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. 28. Podľa § 51 ods. 2 cit. zákona, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. 29. Správny súd poukazuje na to, že jednou zo zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské ( až v spojení s a , upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca, prípadne , upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni. Jej účelom je kompenzácia straty, resp. zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti počas starostlivosti o dieťa s tým, že predpokladom splnenia tejto podmienky je skutočná starostlivosť o dieťa. Všeobecne tak plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v dôsledku starostlivosti o dieťa, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu ( ). Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. 30. Zo skutkových zistení prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca je povinne nemocensky poistený a to ako zamestnanec zamestnávateľa - Legalbiznis, s.r.o. odo dňa 1.3.2022 s tým, že v období od 6.7.2022 má žalobca toto poistenie prerušené a to z dôvodu čerpania pracovného voľna. 31. Dňa 6.7.2022 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca doručený registračný list fyzickej osoby – prihláška, na základe ktorého zamestnávateľ Marko Logistic, s.r.o. oznámil vznik nemocenského poistenia žalobcu odo dňa 6.7.2022. Žalobca je tak zároveň povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa Marko Logistic, s.r.o. odo dňa 6.7.2022, pričom poistný vzťah naďalej trvá. Správny súd ďalej zistil, že žalobca si žiadosťou o materské č. B 1585290 uplatnil na Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Legalbiznis, s.r.o., od 8.6.2022 z dôvodu starostlivosti o jeho dieťa - E. B., nar. XX.X.XXXX. Zároveň na uvedenej žiadosti bolo zamestnávateľom žalobcu potvrdené, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá odo dňa 8.6.2022 s tým, že žalobca naposledy pracoval dňa 7.6.2022. 32. Správny súd taktiež zistil, že obsahom pripojeného spisového materiálu je okrem iného aj pracovná zmluva zo dňa 28.2.2022, ktorú žalobca uzatvoril so zamestnávateľom Legalbiznis, s.r.o. ako aj pracovná zmluva zo dňa 6.7.2022 uzatvorená medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou Marko Logistic, s.r.o. ako zamestnávateľom. 33. Žalobca ešte pred nástupom na rodičovskú dovolenku t.j. pred 8.6.2022 pracoval v pracovnom pomere u zamestnávateľa Legalbiznis, s.r.o. v rozsahu 40 hodín týždenne s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 14 eur/hodinu, v období predchádzajúcom vzniku dôvodu na poskytnutie materského (od 1.3.2022 do 7.6.2022) žalobca dosiahol vymeriavací základ za mesiac marec 2022 vo výške 2624,53 eur, za mesiac apríl 2022 vo výške 2352 eur, za mesiac máj 2022 vo výške 2464 eur a za 7 dní mesiaca jún 2022 dosiahol vymeriavací základ vo výške 560 eur. 34. Následne žalobca uzatvoril so zamestnávateľom Marko Logistic, s.r.o. nový pracovný pomer na dobu určitú a to od 6.7.2022 do 5.7.2023, v rámci ktorého bola dohodnutá pracovná činnosť – vodič nákladného automobilu nad 3,5 tony a ostatné s tým súvisiace práce, mesačná základná mzda vo výške 878 eur, pričom k základnej mzde môže byť zamestnancovi vyplácaná pohyblivá odmena podľa

výkonu práce a kvality plnenia pracovných úloh, rozsah pracovného času 40 hodín týždenne. Z údajov vykázaných v mesačných výkazoch poistného vyplynulo, že žalobca v novom pracovnom pomere u zamestnávateľa Marko Logistic, s.r.o. dosahoval vymeriavacie základy za mesiace júl 2022 až január 2023 v rozpätí od 1106, 44 eur do 1294, 15 eur. Podľa predloženej dochádzky žalobca vykonával pracovnú činnosť od pondelka do piatku v nočných hodinách v čase od 17:00 hod. do 6:30 hod.. Žalobca pritom odpracoval mesačne od 168 hodín do 203 hodín. 35. S ohľadom na takto zistené okolnosti posudzovanej veci, musel správny súd konštatovať, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s , keď konštatovali, že s poukazom na uzatvorenie nového pracovného pomeru žalobcom so zamestnávateľom Marko Logistic, s.r.o. od 6.7.2022, mu k tomuto dňu nárok na materské zanikol, nakoľko podmienka starostlivosti o dieťa zo strany žalobcu ako otca dieťaťa zachovaná nebola. 36. Správny súd primárne poukazuje na to, že právna úprava zakotvená v nevylučuje poskytnutie dávky materského otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Zároveň však ust. ako jednu z podmienok na vznik nároku na materské zakotvuje požiadavku starostlivosti o dieťa. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ má tento termín mať svoj význam, ktorý sa mu vo všeobecnosti prikladá, potom musí byť vyžadovaná starostlivosť v takom rozsahu, aby bolo o dieťa zo strany osoby poskytujúcej mu starostlivosť (v danom prípade otca dieťaťa - žalobcu) v každom ohľade postarané. Správny súd si je vedomý, že starostlivosť o dieťa nemožno interpretovať tak, že ide o 24 – hodinovú nepretržitú prítomnosť pri dieťati. V každom prípade však pojem takejto starostlivosti vylučuje ponechať dieťa bez dozoru pravidelne niekoľko hodín denne. 37. Z okolnosti danej veci vyplynulo, že žalobca bol zamestnaný u zamestnávateľa Legalbiznis, s.r.o., pričom dňom 8.6.2022 žalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku. Od 8.6.2022 do 5.7.2022 žalobca pracovnú činnosť nevykonával a mohol tak plnohodnotne poskytovať starostlivosť svojmu dieťaťu. Práve od tohto dňa t.j. 8.6.2022 mu bol preto priznaný nárok na materské. Zároveň však bolo preukázané, že žalobca uzavrel nový pracovnoprávny vzťah dňom 6.7.2022 so zamestnávateľom Marko Logistic, s.r.o.. Predmetný pracovný pomer žalobcu (zo dňa 6.7.2022) sa čo do rozsahu pracovného času – 40 hodín týždenne nelíšil od rozsahu pracovného času stanoveného v skôr uzavretom pracovnom pomere (zo dňa 28.2.2022) so zamestnávateľom Legalbiznis s.r.o.. Napokon z predloženej dochádzky žalobcu do práce vyplynulo, že žalobca v novo založenom pracovnom pomere reálne odpracoval od 168 do 203 hodín, a teda žalobca odpracoval viac hodín ako bol dohodnutý rozsah pracovného času. Už uvedená skutočnosť vniesla z pohľadu správneho súdu do posudzovanej veci zásadné pochybnosti o poskytovaní starostlivosti žalobcom jeho dieťaťu od 6.7.2022 tak, ako to predpokladá . 38. Za stavu, že žiadateľ o materské v rámci skôr uzavretého pracovného pomeru čerpá rodičovskú dovolenku (v danej veci žalobca čerpal pracovné voľno) s tým, že malo ísť z jeho strany o poskytovanie starostlivosti o dieťa, no popri tom uzatvorí ďalší riadny pracovný pomer, v rámci ktorého deklaruje svoju schopnosť i naďalej vykonávať svoje pracovné povinnosti v nezmenenom časovom rozsahu, uvedené i podľa názoru správneho súdu nasvedčuje rozporu s účelom právnej úpravy, nakoľko dochádza k obchádzaniu pravidiel podpory a ochrany smerujúcich k poskytovaniu hmotnej pomoci štátu tým rodičom, ktorí sa fakticky a reálne starajú o dieťa po jeho narodení a práve z tohto dôvodu sú odkázaní na kompenzáciu straty, resp. zníženia ich príjmu. Ak teda žalobca za uvedených okolností riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa s takým dôsledkom, ako to predpokladá . V tomto kontexte je potom plne právne irelevantné, aké v predchádzajúcom pracovnom pomere žalobca dosahoval príjmy v porovnaní s novým pracovným pomerom. Je totiž nepochybné, že nový pracovný pomer (zo dňa 6.7.2022) žalobca uzavrel dobrovoľne, akceptujúc všetky v pracovnej zmluve uvedené podmienky, teda aj podmienku výšky platu, ktorý bude dosahovať za neskrátený pracovný úväzok. 39. Ako už správny súd vyššie poznamenal, právna úprava – nevylučuje, aby rodič súbežne popri starostlivosti o dieťa zároveň vykonával zárobkovú činnosť - teda aj prácu v noci. Na účely vzniku nároku na materské však príslušná právna úprava vyžaduje vytvorenie/úpravu takých podmienok výkonu zárobkovej činnosti, ktoré umožnia poskytnúť dieťaťu plnohodnotnú starostlivosť. V danej veci žalobca odôvodňoval splnenie týchto podmienok tým, že vykonával ako vodič nákladného automobilu nočnú prácu, ktorá mu aj s poukazom na ním doložené doklady (výtlačky tachografovej karty vodiča a doklady o aktivite vodiča) mala vytvoriť dostatočný časový priestor na odpočinok a zároveň mu umožniť poskytovanie starostlivosti o jeho dieťa. Správny súd v tejto súvislosti nespochybňuje, že potreba spánku ako fyziologickej potreby človeka je individuálna a teda sa odvíja, resp. je daná rôznymi premennými faktormi/skutočnosťami. Je však potrebné uviesť, že argumentácia žalobcu, ako i ním popísaný režim spánku – odpočinku tak, že si či už v práci, alebo doma vyčlenil pomerne krátke časové

úseky na odpočinok, resp. spánok a v súhrne tak spal 7 až 8 hodín denne a teda mal dostatočný čas na regeneráciu síl nemohla v kontexte posudzovania splnenia podmienok na poskytovanie starostlivosti o dieťa, tak ako to vyžaduje obstáť. Pokiaľ teda žalobca poukazoval na časové intervaly, v ktorých bol pracovne aktívny, mal odpočinok v práci (resp. po jej vykonaní), ako aj na čas, ktorý mal v takto zvolenom režime v aktívnej časti dňa venovať starostlivosti o dieťa, berúc do úvahy jeho pracovnú vyťaženosť v pracovnom pomere na plný úväzok (v rozsahu 40 hodín týždenne, s tým že podľa predloženej dochádzky odpracoval až od 168 hodín do 203 hodín), absenciu kontinuálneho spánku, ktorý je prirodzeným predpokladom pre poskytovanie starostlivosti o dieťa i podľa názoru správneho súdu nešlo o vytvorenie takých podmienok, ktoré by objektívne umožňovali poskytovanie starostlivosti o dieťa požadovaným spôsobom. Pre posúdenie splnenia tejto podmienky pritom nemohla byť a napokon ani nebola podstatnou skutočnosť, že dieťa žalobcu v tomto čase nebolo choré, či hospitalizované, resp. že žalobca starostlivosť oň nedelegoval na inú osobu. S ohľadom na uvedené preto argumentáciu žalobcu o tom, že podstatnú časť aktívnej časti dňa venoval práve starostlivosti o dieťa správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Zároveň je nutné poznamenať, že aj matka dieťaťa si nepochybne po pôrode (často viac ako inokedy) potrebuje splniť základné fyziologické potreby a potrebuje aj oddych v širšom slova zmysle. Nie je vylúčené, že dieťa v tomto veku (nar. XX.X.XXXX) zostane chvíľu samo, prípadne pod dozorom iných ľudí (iní príbuzní, prípadne aj cudzí). Starostlivosť o dieťa, či už počas aktívnej časti dňa alebo v noci tak síce nemožno vykladať ako nepretržitú osobnú prítomnosť rodiča pri dieťati, v rámci ktorej mu poskytuje starostlivosť, no stanovená požiadavka starostlivosti o dieťa s ohľadom na okolnosti posudzovanej veci vylučovala ponechať dieťa žalobcu bez dozoru pravidelne niekoľko hodín denne. 40. Správny súd zároveň nespochybňuje, že zo výslovne nevyplýva požiadavka, aby žalobca ako zamestnanec vykonával pracovnú činnosť v kratšom časovom rozsahu. Vychádzajúc z účelu zákonnej úpravy vzniku nároku na materské je však zrejmé, že musí ísť o úpravu pracovných podmienok v rozsahu umožňujúcom poskytovanie plnohodnotnej starostlivosti o dieťa. V danom prípade podľa zistených skutkových okolností, nedošlo nielen k obmedzeniu pracovných aktivít otca z hľadiska rozsahu plného pracovného úväzku, ale ani v spôsobe výkonu (nočnej) práce z hľadiska možnosti poskytovania starostlivosti maloletému dieťaťu od 6.7.2022 a tým nemohlo dôjsť ani k realizácii plnohodnotnej starostlivosti o dieťa. Nový pracovný pomer (zo dňa 6.7.2022) pritom žalobca uzavrel dobrovoľne, súhlasiac so všetkými v pracovnej zmluve stanovenými podmienkami. Uvedená pracovná situácia žalobcu mu tak podľa názoru správneho súdu svojím spôsobom znemožnila poskytovať dieťaťu plnohodnotne starostlivosť a tak prirodzene viedla k strate (zániku) nároku na materské. 41. Pokiaľ žalobca naznačoval možný diskriminačný postup v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy pri priznávaní materského otcom, keď za obdobných okolností postupujú odlišne v prípade iných poistencov ako je matka dieťaťa, či zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť formou home office, správny súd uvádza, že o splnení všetkých zákonných podmienok podľa konkrétnych skutkových zistení rozhoduje Sociálna poisťovňa v súlade s individuálne. V danej veci však podľa názoru správneho súdu pristúpili vo veci rozhodujúce orgány verejnej správy k výkladu a aplikácii príslušných ustanovení viažucich sa k posúdeniu trvania, resp. zániku na materské žalobcu v súlade s účelom a zmyslom zákona. Napokon takýto postup žalovanej, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa správnemu súdu z úradnej činnosti nie je známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe ním označených prípadov odlišnej rozhodovacej činnosti nepredložil ani neoznačil, pričom dôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské v danom prípade nie je samotný výkon pracovnej činnosti, ale jej rozsah a individuálne okolnosti prípadu. Správny súd nezistil, že by zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V úvahách žalovanej, obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj v jej právnom posúdení, resp. odôvodnení vyvodených záverov, keď žalovaná sa dostatočne rozhodujúcimi otázkami zaoberala, správny súd nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa S.s.p. zamietol. 42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol za aplikácie , S.s.p. bez použitia S.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanej pri aplikácii a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaná si ich ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.