Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_68Cr-1-2023.pdf
PDF · 113.42 KB
Case nature
Area
Subarea
68Cr/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: MALCOM, spol. s.r.o., IČO: 36 360 244, so sídlom A. A. XX/XX, B. XXX XX, v konaní zastúpený: DEDÁK & Partners, s. r. o., IČO: 50 735 764, so sídlom Suché mýto 1, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 03, proti žalovanému: PATRIOT GROUP, s. r. o., IČO: 45 407 657, so sídlom C. D. XXXX/XX, E. XXX XX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín 911 01, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp.zn. R 204/2022 zo dňa 11.04.2023 vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin z a m i e t a.
II. Súd žalobu o zrušenie Rozhodcovského uznesenia zo dňa 06.12.2022 sp. zn. R 204/2022 v spojení s Opravným uznesením zo dňa 23.12.2022 o predbežnom opatrení (týkajúceho sa nehnuteľnosti), Rozhodcovského uznesenia zo dňa 06.12.2022 sp. zn. R 204/2022 v spojení s Opravným uznesením zo dňa 23.12.2022 o predbežnom opatrení (týkajúceho sa zákazu nakladania s peňažnými prostriedkami v Tatra banke, a.s. a Fio banke, a.s.) a Rozhodcovského uznesenia zo dňa 06.12.2022 sp. zn. R 204/2022 v spojení s Opravným uznesením zo dňa 23.12.2022 o predbežnom opatrení (týkajúceho sa motorového vozidla) vydaných rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin z a m i e t a .
III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.06.2023 domáhal voči žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 204/2022 zo dňa 11.04.2023 vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin. Zároveň sa žalobou domáhal zrušenia Rozhodcovských uznesení sp.zn. R 204/2022 zo dňa 06.12.2022 vydaných rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin. Prvým Rozhodcovským uznesením sa žalovanému zakázalo previesť, zaťažiť ťarchou, nájmom alebo vecným bremenom, poškodiť, zničiť, či akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami. Druhým Rozhodcovským uznesením sa žalovanému zakázalo nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v E. F., G.. a vo H. F., G.. Tretím Rozhodcovským uznesením sa zakázalo žalovanému previesť, scudziť, zaťažiť ťarchou, nájmom, lízingom alebo iným vecným bremenom, poškodiť, zničiť, urobiť neupotrebiteľným, či akýmkoľvek spôsobom nakladať s motorovými vozidlami. Predbežné opatrenia nariadené troma Rozhodcovskými uzneseniami boli nariadené na dobu určitú - do vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, na vymoženie žalovanej sumy s
príslušenstvom, splnenia povinnosti uloženej v rozhodcovskom rozsudku, maximálne však do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V žalobe žalobca opísal priebeh rozhodcovského konania vedeného pod sp.zn. R 204/2022. V časti žaloby ktorou žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok žalobca uviedol že podal včas námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu prejednávať vec, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania. Dôvodom podania námietky nedostatku právomoci bola neexistencia rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to že základným predpokladom vzniku právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva. Táto však medzi stranami sporu nebola nikdy platne dojednaná (uzatvorená). Poukázal na to že rozhodcovský súd si právomoc založil na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v článku III. Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 01722017 zo dňa 18.07.2017. Avšak samotný nárok bol priznaný z titulu porušenia povinností vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2021 v spojení s Dohodou o urovnaní zo dňa 26.08.2021. Tieto zmluvné dokumenty rozhodcovskú doložku neobsahujú. Žalobca rozhodcovskú doložku neakceptoval už v procese pripomienkovania kúpnej zmluvy a namietal aplikovateľnosť princípu separatibility rozhodcovskej zmluvy/doložky v danom prípade. Vo vzťahu k zneniu rozhodcovskej doložky uviedol, že ju považuje za nie jasnú, neurčitú a celkovo obsahovo zmätočnú. Neexistuje možnosť založiť generálnu rozhodcovskú doložku, ktorá by sa vzťahovala na akékoľvek a všetky spory medzi zmluvnými stranami a ktorá by sa dala použiť univerzálne. Uzatvorením dohody o urovnaní došlo k novácii pôvodne uzatvorenej dohody o zaplatení dlhu v splátkach. Kúpna zmluva je následne dokumentom, ktorý nadväzuje na dohodu o urovnaní a nie na dohodu o zaplatení dlhu v splátkach. Nesúhlasil s postupom rozhodcu keď rozhodcovským uznesením zo dňa 27.01.2023 námietku žalobcu o nedostatku právomoci zamietol. Nesúhlasil s výkladom princípu separatibility rozhodcom v prípade, keď došlo k novácii pôvodného záväzku, v ktorom sa už rozhodcovská doložka nenachádza. Z uvedeného následne odvodil, že rozhodcovská doložka (zmluva) nemôže existovať, keď nebola dohodnutá. Čím absentuje jednak dohoda o jej vecnej aplikácii pre určité spory a aj dohoda ohľadne rozhodcu. Iné dokumenty ako dohoda o zaplatení dlhu v splátkach nebola v rozhodcovskom a ani v tomto konaní predložená. Tým, že táto dohoda zanikla v dôsledku novácie, neexistuje ani dohoda o riešení sporu pred rozhodcovským súdom.
3. Z rovnakého dôvodu žalobca žiadal zrušiť aj vydané tri Rozhodcovské uznesenia zo dňa 06.12.2022 v znení Opravných uznesení zo dňa 23.12.2022, ktorými boli nariadené predbežné opatrenia. Vo vzťahu k nim poukázal na to, že v konaní neboli splnené podmienky pre ich vydanie, ktorými sú osvedčenie existencie nároku a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nesúhlasil so zamietnutím námietok voči týmto Rozhodcovským uzneseniam a považuje ich za vydané v rozpore so základnými princípmi ako je zákonnosť, proporcionalita a primeranosť.
4. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Hlavným argumentom žalovaného bolo nepodanie návrhu na súd v 30 dňovej lehote voči rozhodcovskému uzneseniu zo dňa 27.01.2023, ktorým rozhodca zamietol námietku nedostatku právomoci ako aj námietku predpojatosti rozhodcu. Týmto došlo k potvrdeniu právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť. Lehota na podanie návrhu na súd je lehotou prekluzívnou. Z tohto dôvodu zaniká právo žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V prvom rade žalobca je povinný vzniesť námietky čo najskôr. Uvedená povinnosť je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ žalobca nevyužil dostupné právne prostriedky na svoju obranu, uvedené viedlo nielen k preklúzii práva na podanie žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku ale dokonca k (tacitnému) vzniku rozhodcovskej zmluvy. Tým, že žalobca nepodal návrh voči rozhodcovskému uzneseniu, rozhodcovské uznesenie o právomoci nadobudlo účinky res iudicata. K uzatvoreniu rozhodcovskej doložky žalovaný uvádza, že síce nováciou došlo k nahradeniu dohody o zaplatení dlhu v splátkach novou dohodou o urovnaní v plnom rozsahu, avšak táto sa vzťahovala k vyporiadaniu záväzkov vyplývajúcich z dohody o zaplatení dlhu v splátkach, čo aj priamo vyplýva z článku II. bod 2.2 dohody o urovnaní. V zmysle princípu separatibility rozhodcovskej doložky, táto dohodou o urovnaní a kúpnou zmluvou nezanikla. Pokiaľ by zmluvné strany chceli, aby účinky rozhodcovskej doložky zanikli, túto skutočnosť by v dohode o urovnaní a kúpnej zmluve výslovne uviedli, čo však nespravili. Žalovaný súhlasil s tým, že rozhodcovská doložka nemusí byť uvedená v predmetných dokumentoch práve z dôvodu, že si bol vedomý platnosti a účinnosti rozhodcovskej doložky inkorporovanej v dohode o zaplatení dlhu v splátkach. Navyše samotný obsah rozhodcovskej doložky sa nevzťahuje len na záväzky vyporiadané dohodou o urovnaní a vyplývajúce z dohody
o zaplatení dlhov v splátkach, ale sa vzťahuje aj na všetky prípadné spory, ktoré môžu medzi jej zmluvnými stranami vzniknúť aj v budúcnosti. Samotná dohoda o urovnaní a s ňou spojená kúpna zmluva predstavujú nadväzujúce právne úkony na dohodu o zaplatení dlhu v splátkach. V závere žalovaný poukazuje na zásadu preferencie platnosti právnych úkonov v prípadoch, kedy posúdením sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Vo vzťahu k návrhu na zrušenie rozhodcovských uznesení o nariadených predbežných opatreniach, v tejto časti žalovaný uviedol že uplynula doba 90 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Žalobca replike doručenej súdu dňa 18.09.2023 upravil petit žaloby tak, že ho zúžil len zrušenie rozhodcovského rozsudku. Návrh na zmenu žaloby však nepodal. Žalobca nesúhlasil s právnou argumentáciou žalovaného. Svoj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 zákona o rozhodcovskom konaní považuje za dôvodný. Zotrval na argumentácii o tom, že v danom prípade nebola splnená podmienka platného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Skutkovo to podporil opisom uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní ktorý mal právny základ v porušení ustanovenia kúpnej zmluvy, pričom táto zmluva ako aj dohoda o urovnaní neobsahujú žiadnu rozhodcovskú doložku. Poukázal na vôľu strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy, kde rozhodcovská doložka absentuje. Nie je možné uzatvoriť generálnu rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je vždy viazaná na konkrétny vopred určený právny vzťah, ktorým v tomto prípade bola dohoda o zaplatení dlhu v splátkach.
6. Žalovaný v duplike zopakoval v skrátenej verzii tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.
7. Pojednávania uskutočneného dňa 06.12.2023 sa žalobca nezúčastnil, pretože dal súhlas na prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný zotrval na v konaní predloženej argumentácii. Súd dokazovanie zameral na sporné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali platnosti rozhodcovských uznesení o predbežných opatreniach a existencie rozhodcovskej doložky/zmluvy vo vzťahu k princípu separatibility v spojení s výkladom ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní.
1. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to tromi Opravnými uzneseniami sp.zn. R 204/2022 zo dňa 23.12.2023 (čl. 8-13), Rozhodcovským uznesením sp.zn. R 204 2022 zo dňa 27.01.2023 s doručenkou a potvrdením T&T z pošty (čl. 14-19), Kúpnou zmluvou (pripomienkovaná verzia) (čl. 20 – 24), Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 204/2022 zo dňa 11.04.2023 (čl. 25-30), textom Námietky voči právomoci rozhodcu zo dňa 19.12.2022 (čl. 31-35), Vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 28.12.2023, zo dňa 03.01.2023 (čl. 36-40), Rozhodcovským uznesením sp.zn. R 204/2022 o začatí rozhodcovského konania zo dňa 06.12.2022 (čl. 41), kópiou z rozhodcovského spisu (čl. 42-46), troma Rozhodcovskými uzneseniami sp. Zn. R 204/2022 zo dňa 06.12.2022 čl. 47-52), Vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.12.2022 a zo dňa 22.12.2012 (čl. 53-58). Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu rozhodcovského konania vedeného pod sp.zn. R 204/2022. Z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu a z podaní právnych zástupcov strán sporu zistil nasledovný skutkový stav veci.
2. Žalovaný podal dňa 06.12.2022 voči žalobcovi, ktorý bol v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného žalobu o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom, z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty vyplývajúcej z kúpnej zmluvy. Rozhodcovské konanie bolo vedené pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., s miestom rozhodcovského konania Jilemnického 30 v Martine pod sp. zn. R 204/2022. Počas rozhodcovského konania boli vydané dňa 06.12.2022 tri rozhodcovské uznesenia pod sp. zn. R 204/2022 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 23.12.2022, ktorými boli nariadené predbežné opatrenia na zabezpečenie majetku žalobcu voči pohľadávke uplatnenej v rozhodcovskom konaní (zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, zákaz nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v E. F., G.. a vo H. F., G.. a zákaz nakladať s motorovými vozidlami) (čl. 8-13, 47-52). Tieto rozhodcovské uznesenia boli vydané s obmedzenou dĺžkou ich platnosti a účinnosti, konkrétne „do vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, na vymoženie žalovanej sumy s príslušenstvom, splnenia povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, maximálne však do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ V rozhodcovskom konaní došlo k vydaniu Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 204/2022 dňa 11.04.2023, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 13.04.2023. (čl. 25-30). V rámci rozhodcovského konania bola podaná námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť spolu s námietkou predpojatosti ustanoveného rozhodcu. O námietkach bolo rozhodnuté Rozhodcovským uznesením sp. zn. R 204/2022 zo dňa 27.01.2023 tak, že námietky žalobcu boli zamietnuté. Uvedené rozhodcovské uznesenie bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 31.01.2023, kedy nadobudlo právoplatnosť (čl. 14-19 a z rozhodcovského spisu). Rozhodca dňa 09.02.2023 kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s tým, či plánujú napadnúť rozhodcovské uznesenie zo dňa 27.01.2023 o právomoci a predpojatosti rozhodcu za účelom, či pristúpi k prerušeniu rozhodcovského konania. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zvažujú podanie takéhoto návrhu. (úradný záznam z telefonického hovoru zo dňa 09.02.2023 z pripojeného rozhodcovského spisu). Dňa 06.03.2023 bolo zisťované zo strany rozhodcu na okresnom súde Banská Bystrica, či bol zo strany žalobcu podaný návrh v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Pracovníčka informačnej kancelárie Okresného súdu Banská Bystrica v telefonickom rozhovore potvrdila, že ku dňu 06.03.2023 neeviduje súd takýto návrh na rozhodnutie o právomoci rozhodcu medzi účastníkmi rozhodcovského konania (úradný záznam z telefonického hovoru zo dňa 06.03.2023 z pripojeného rozhodcovského spisu). Následne rozhodca listinným dopytom zo dňa 08.03.2023 na Okresný súd Banská Bystrica a emailovým dopytom zo dňa 17.03.2023 požadoval oznámiť, či bol podaný návrh v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd Banská Bystrica v písomnom podaní zo dňa 22.03.2023 uviedol, že neeviduje podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského uznesenia sp.zn. R 204/2022 (Žaloba o určenie právomoci – žiadosť zo dňa 08.03.2023, Email zo dňa 17.03.2023, Žiadosť – odpoveď zo dňa 22.03.2023 z pripojeného rozhodcovského spisu). Dňa 17.03.2023 emailom dopytoval rozhodca právneho zástupcu žalobcu o oznámenie, či vo veci vydaného uznesenia o právomoci a predpojatosti rozhodcu podali žalobu na civilnom súde (email zo dňa 17.03.2023 z pripojeného rozhodcovského spisu). Na tento email žalobca nereagoval. Z uvedeného mal súd skutkovo preukázané, že žalobca voči tomuto Rozhodcovskému uzneseniu nepodal návrh na jej prejednanie na súd. Vo vzťahu k dodržaniu lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd mal z rozhodcovského spisu preukázané, že v konaní bolo nesporné, že žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 13.04.2023. Žaloba bola podaná dňa 09.06.2023. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že lehota 60 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zachovaná.
3. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení („ďalej „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
4. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
5. Podľa § 38 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až 37.
6. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
7. Podľa § 5 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
8. Podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
9. Podľa § 9 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa odseku 4, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke
podľa odseku 4 požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
10. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 4. Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
11. Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
12. Podľa § 41 veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
13. Podľa § 22b ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, predbežné opatrenie zanikne, ak uplynul určený čas, dokedy malo trvať.
14. V prejednávanej veci je nesporné, že rozhodcovské konanie bolo vedené ako nespotrebiteľské rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku pred všeobecným súdom je konaním, ktoré na rozhodcovské konanie nenadväzuje a nie je ho možné považovať za ďalšie opravné konanie. Predmetom konania o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci samej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je v súdnom konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania a tým otázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
15. Žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bodov 1. a 4. zákona o rozhodcovskom konaní, z dôvodu neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy a z dôvodu prekročenia právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Čiže ide o dôvody ktoré primárne chránia záujmy strán. V časti namietanej existencie platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) bolo v konaní skutkovo preukázané, že žalobca sa voči tvrdeniu žalovaného ohľadom jej existencie bránil v priebehu rozhodcovského konania. Jeho argumentácia zostala konzistentná vo všetkých jeho vyjadreniach s tým, že ju považoval za neuzavretú, keď dohodou o urovnaní v spojení s uzatvorenou kúpnou zmluvou došlo k novácii dohody o zaplatení dlhu v splátkach, v ktorej sa rozhodcovská doložka nachádzala. Navyše nárok, o ktorom sa konalo v konaní pred rozhodcom sp.zn. R 204/2022 bol nárokom, ktorý si žalovaný uplatnil ako dôsledok nedodržania ustanovení kúpnej zmluvy (odovzdať nehnuteľnosť v dohodnutom termíne), v ktorej dojednanie o rozhodcovskej doložke absentuje.
16. V prvom rade sa súd musel zaoberať otázkou možnej aplikácie ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom konaní v prípade, kedy došlo k namietnutiu právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť v dôsledku neexistencie rozhodcovskej doložky/zmluvy už v priebehu rozhodcovského konania. Zo spisu vyplýva, že v rozhodcovskom konaní došlo k vzneseniu námietok žalobcu pri prvom úkone vo veci samej (rozhodcovské uznesenie zo dňa 06.12.2022 o začatí rozhodcovského konania bolo doručené žalobcovi dňa 14.12.2022 a žalobca podal námietky dňa 21.12.2022 (v rámci 7-dňovej lehoty na vyjadrenie)). O námietkach žalobcu bolo rozhodnuté rozhodcovským uznesením sp.zn. R 204/2022 zo dňa 27.01.2023. Týmto uznesením rozhodca zamietol námietku žalobcu o nedostatku právomoci. Rovnako zamietol námietku predpojatosti rozhodcu vec
prejednať a rozhodnúť. Čiže bol zo strany rozhodcu uplatnený postup v zmysle § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. (uplatnenie doktríny Kompetenz-Kompetenz).
17. V zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak mal žalobca možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia (rozhodcovského uznesenia) návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Tým že uvedené právo žalobca nevyužil zaniklo jeho právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu nedostatku právomoci. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní má rovnaké prekluzívne účinky ako nenamietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 2. Uvedené vyplýva zo systematiky zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý vychádza z toho, že námietky je potrebné vzniesť čo najskôr. Sleduje sa tým hospodárnosť konania a snaha zamedziť oportunistickému správaniu účastníkov, ktorí by si prípadné námietky „nechali v zálohe“ a využili by ich v závislosti od vývoja rozhodcovského konania, resp. od rozhodnutia vo veci samej. Navyše uznesenie o právomoci má podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 účinky res iudicata. Existencia právomoci rozhodcovského súdu je rozsúdenou otázkou a je teda záväzná aj pre všeobecné súdy. V danom prípade súd skúmal aj výnimky z tohto pravidla. Dospel k záveru, že v danom prípade sa nejednalo o non-arbitrabilný predmet konania, t.j. sa nejednalo o spor, ktorý podľa zákona nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Rovnako sa v prejednávanej veci nejednalo o prípad, ktorý by bolo možné subsumovať pod rozpor s verejným poriadkom. Súd rozpor s verejným poriadkom posudzoval reštriktívne, pretože súdna kontrola súladu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nemá zakladať meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Súdy v zásade nemajú právomoc preskúmavať, či rozhodcovský súd správne aplikoval právo, ale len to či prípadná nesprávnosť je v rozpore s normami verejného poriadku. V danom prípade si žalovaný žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Čo je inštitút upravený zákonom. Z tohto dôvodu tu súd nevidel rozpor s verejným poriadkom. Rovnako súd nevzhliadol rozpor s verejným poriadkom vo vzťahu k zachovaniu základných požiadaviek na spravodlivé konanie a práva účastníkov byť v konaní vypočutý. Strany sporu boli v rozhodcovskom konaní aktívne a bolo im umožnené sa k podaniam vyjadrovať. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že výnimky z pravidla nie sú v tomto prípade splnené.
18. Súd ďalej posudzoval namietanú doktrínu separatibility (oddeliteľnosti) rozhodcovskej zmluvy. Podľa tejto doktríny platí, že neexistencia, neplatnosť alebo neúčinnosť hlavnej zmluvy, v ktorej je rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutá, nespôsobuje automaticky neexistenciu, neplatnosť alebo neúčinnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ by mala byť dotknutá rozhodcovská doložka dôvod na neexistenciu, neplatnosť alebo neúčinnosť by musel smerovať k rozhodcovskej doložke/zmluve. Oddeliteľnosť rozhodcovskej doložky platí aj pre prípad ukončenia hlavnej zmluvy. Pokiaľ z dohody strán nevyplýva niečo iné, je potrebné vychádzať z toho, že rozhodcovská doložka ostáva v platnosti aj po ukončení hlavnej zmluvy a prípadné spory z hlavnej zmluvy alebo jej ukončenia možno riešiť v rozhodcovskom konaní. Tým, že otázka platnosti rozhodcovskej doložky mala byť v prípade nesúhlasu žalobcu so zamietavým rozhodcovským uznesením riešená v rámci konania podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, uvedená otázka platnosti vo vzťahu k novácii dohody o zaplatení dlhu v splátkach už nemôže byť predmetom prieskumu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku. Keď ako už bolo konštatované vyššie rozhodcovské uznesenie o právomoci nadobudlo právoplatnosť.
19. K aplikácii rozsahu (obsahu) uzatvorenej rozhodcovskej doložky aj na uplatnený nárok, v tomto súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka sa vzťahovala na vzájomné spory strán, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s dohodou o zaplatení dlhu v splátkach alebo v súvislosti s inými právnymi vzťahmi uzatvorenými medzi nimi. Tým že došlo k novácii s použitím princípu separatibility v tejto časti došlo k pôsobnosti rozhodcovskej doložky aj pre dohodu o urovnaní v spojení s kúpnou zmluvou. Nakoľko sa jednalo o súvisiace záväzky, ktorými sa urovnával pôvodný dlh. Navyše súd uvádza, že v danom prípade nepodaním návrhu na súd v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobca sám potvrdil aplikovanie rozhodcovskej doložky v rozsahu, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania (v zmysle § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní).
20. Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorá smerovala voči rozhodcovi. Zo spisu mal preukázané, že o predpojatosti rozhodcu bolo tiež rozhodnuté rozhodcovským uznesením sp.zn. R 204/2022 zo dňa 27.01.2023. Preto aj v tejto časti mal žalobca možnosť podať návrh na všeobecný súd, aby rozhodcovské uznesenie v časti zamietnutia námietky posúdil. Tým, že žalobca námietku
nepodal nemôže sa z dôvodov, ktoré mohol v tejto námietke uplatniť domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Preto súd žalobu žalobcu aj v tomto rozsahu považoval za nedôvodnú.
21. Keďže v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. (výrok I. rozsudku)
22. Žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadal zrušiť vydané rozhodcovské uznesenia sp. zn. R 204/2022 zo dňa 06.12.2022 v spojení s opravnými uzneseniami sp.zn. R 204/2022 zo dňa 23.12.2022. V priebehu konania (v replike) v rámci petitu už petit formuloval len voči rozhodcovskému rozsudku. A to bez toho, aby sa vyjadril, či sa jednalo len o chybu v písaní, príp. o zmenu žaloby. Uvedenú skutočnosť nebolo možné prejednať na pojednávaní, nakoľko žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Z tohto dôvodu súd z opatrnosti posudzoval žalobu v rozsahu stanovenom v žalobe. Z textu rozhodcovských uznesení v spojení s opravnými uzneseniami vyplynulo, že tieto boli vydané len na dobu určitú. Z obsahu výroku ohľadom ich doby platnosti vyplýva, že tieto sú platné najdlhšie do 90-tich dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V konaní bolo nesporné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2023. Preto doba ich platnosti už uplynula a všetky tri uznesenia o predbežnom opatrení zanikli. Z tohto dôvodu súd žalobu v tomto rozsahu zamietol. (výrok II. rozsudku)
23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu tak, že žalovanej strane, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením. (výrok III. rozsudku)
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.