Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/178/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobcu: MEDIA.COM Slovakia, s.r.o., IČO: 35 880 791, Toplianska 26, 821 07 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, Leškova 3/A, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102267513/2018 zo dňa 16.11.2018, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102267513/2018 zo dňa 16.11.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 07.12.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102267513/2018 zo dňa 16.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej aj „správca dane“, spolu so žalovaným ďalej aj „daňové orgány“) č. 101450862/2018 zo dňa 27.07.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“, spolu s napadnutým rozhodnutím aj „preskúmavané/napadnuté rozhodnutia“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume X XXX Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie marec 2014, splatný do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.04.2014 bola určená vo výške XXX,XX Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala sumu X XXX,XX Eur.

2. V bližšom odôvodnení označenej správnej žaloby žalobca uviedol, že preskúmavané rozhodnutia sú formálne a nezákonné, bez riadneho odôvodnenia a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom ich nedostatočné odôvodnenie má za následok arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Dotknuté orgány podľa žalobcu nedôvodne konštatovali, že všetky doklady si mohol jednostranne vyhotoviť bez skutočného poskytnutia služieb, čo sa však nezakladá na pravde, pretože poskytnutie služieb vyplýva z evidencie žalobcu. Závery správcu dane, že žalobca nepreukázal uskutočnené zdaniteľné

obchody deklarované na príslušných faktúrach vo vzťahu k spoločnosti A. B., C. D., IČO: 46 227 130, so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava (ďalej len „A.“), a preto nemá právo na odpočítanie dane podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nie sú podľa žalobcu správne, sú tendenčné, nezákonné a bez vyhodnotenia dôkazov. Správca dane neskúmal prepojenosť dodávateľských a odberateľských faktúr, nepreveroval, či k dodaniu služieb došlo, obmedzil sa len na konštatovanie, že dôkazná povinnosť je na strane dodávateľa, teda uvedené má preukázať žalobca. Žalobca však predložil všetky doklady preukazujúce právny dôvod spolupráce, objednanie služieb, ich vykonanie, fakturáciu i úhradu, čo nad rámec bežných úkonov v obchodnom styku potvrdili aj jeho odberatelia.

3. Žalobca správcovi dane ďalej vytkol, že nebral do úvahy podstatné skutočnosti, keďže nie je rozhodujúce kto, teda ktorá fyzická osoba vykonala predmetné služby, ale či tieto služby boli reálne vykonané, čo podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané. Nie je dôležité ani to, či služby boli vykonané dodávateľsky, keďže boli vykonané riadne a včas. Závery ohľadom jednostranného vyhotovenia dokladov žalobca rázne odmietol a označil ich za zásah do jeho práv a dobrého mena, uskutočnené bez relevantného odôvodnenia, z pozície mocenskej sily a za účelom jeho neodôvodnenej kriminalizácie. V tejto súvislosti bol podľa neho tiež nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalobca vykonával kontrolu služieb svojho zmluvného partnera riadne, cez informačné systémy, a odberatelia boli s dodaním služieb spokojní, pričom neexistovalo žiadne podozrenie, že zmluvný partner je nespoľahlivý, v opačnom prípade by s ním žalobca nespolupracoval. Žalobca ako daňový subjekt mal všetky účtovné daňové doklady v poriadku, daňovou kontrolou mu nebolo nič vytýkané. Dotknuté orgány sa správne nevysporiadali so všetkými dôkazmi preukazujúcimi vykonanie služieb. Žalobca predložil všetky objektívne možné dostupné doklady, okrem iného i mesačné výkazy vykonaných prác a čestné prehlásenia odberateľov, ako i príslušné faktúry, ktoré sa vyžadujú v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít. Žalovaný ani v rámci odvolacieho konania neuviedol, v čom má spočívať nedostatočnosť predložených dokladov a vôbec sa nevyjadril k predloženým faktúram, neskúmal, či sa jednalo o ekonomicky reálne a opodstatnené plnenia a neskúmal ani charakter obchodov, rovnako tak správca dane. Svoje podozrenia správca dane odôvodnil tým, že štatutárny orgán žalobcu nevedel odpovedať, kto konkrétne predmetné služby vykonal, avšak žalobca bol subdodávateľsky zmluvne zaviazaný bez povinnosti osobnej účasti, preto nebolo zo strany žalobcu potrebné vedieť meno a priezvisko osoby, ktorá služby skutočne vykonala. Takúto povinnosť žalobcovi neukladá ani žiaden právny predpis. Vzhľadom k uvedenému došlo k porušeniu , Daňového poriadku, a teda k naplneniu žalobných dôvodov podľa , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Správca dane nevyhodnotil doklady predložené žalobcom, najmä tzv. Monthly maintanance and 24/7/365 support; Additional monthly service work, objednávky, ktoré obsahujú špecifikáciu projektu u jednotlivých obchodných partnerov, ktorým poskytoval služby prostredníctvom zmluvného partnera. Správca dane sa nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v písomnej výzve a v zápisniciach o ústnom pojednávaní, a riadne nezdôvodnil, prečo na ne neprihliadol. Jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nepodložené, arbitrárne a nezrozumiteľné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté len preto, že sa objektívne preukáže, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu. O podvod sa v tomto prípade však nejedná, keďže obchodní partneri žalobcu potvrdili vykonanie služieb. Podľa žalobcu preto došlo aj k naplneniu žalobných dôvodov podľa , a k porušeniu , Daňového poriadku.

4. Žalobca uzavrel, že dotknuté orgány pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí pochybili, tieto sú nesprávne, nezákonné, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, preto navrhol ich zrušenie podľa až písm. g) , pri súčasnom priznaní náhrady trov konania. Podľa požiadal o nariadenie pojednávania a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

II.

Stručný priebeh administratívneho konania

5. Správca dane vykonal prostredníctvom poverených zamestnancov u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014. Daňová kontrola bola začatá dňa 10.05.2017 na ústnom pojednávaní v prevádzke žalobcu

Mlynské Nivy 58, Bratislava, za prítomnosti konateľa E. F., o čom bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 100809399/2017 zo dňa 10.05.2017. V priebehu daňovej kontroly boli vykonané ďalšie ústne pojednávania. Dňa 12.03.2018 prebehlo za prítomnosti konateľa žalobcu ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo poskytnutie informácií k vybraným zdaniteľným obchodom a bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100532812/2018. Predmetom ústneho pojednávania dňa 19.03.2018, ktoré prebehlo za účasti konateľa žalobcu a o ktorom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100576882/2018, bolo vyjadrenie kontrolovaného subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

6. Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol č. 100836334/2018 zo dňa 26.04.2018, ktorý za žalobcu prevzal konateľ E. F. dňa 03.05.2018. Žalobca sa k Protokolu a zisteniam v ňom obsiahnutým vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 25.05.2018. Pripomienky a predložené dôkazy boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 20.07.2018, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101398217/2018 za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu.

7. Správca dane dňa 27.07.2018 vydal prvostupňové rozhodnutie. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie marec 2014 daňové priznanie a nepodal dodatočné daňové priznanie, pričom v kontrolovanom zdaňovacom období si odpočítal DPH z prijatých faktúr od dodávateľa A. za počítačové služby, konkrétne išlo o 4 faktúry v celkovej sume XX XXX Eur. Mal za to, že došlo k porušeniu , v nadväznosti na , tým, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane pri kúpe predmetnej služby uvedenej na preverovaných faktúrach a nepreukázal použitie prijatého plnenia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, nie vystavením faktúry. Svedecká výpoveď E. A., vedúceho organizačnej zložky A., podľa správcu dane nepreukázala uskutočnenie zdaniteľných obchodov, hoci podľa výpovede mal sám svedok tieto obchody zabezpečovať. Svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dokladmi a ďalšie relevantné skutočnosti si nepamätal, resp. účtovné doklady spoločnosti A. v roku 2015 odovzdal protokolárne neznámej osobe. Správca dane konštatoval, že platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal, že zo strany osoby, ktorá faktúry vystavila, bolo uskutočnené plnenie. Skutočnosť, že bola vyhotovená faktúra, nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru a služby skutočne došlo. K predloženým dôkazom daňového subjektu správca dane uviedol, že nejde o dôkazy, ktoré by preukazovali reálnosť plnenia a tieto je podľa neho možné technicky vyhotoviť aj bez neho. Okrem výpovede E. A. poukázal aj na vyjadrenia konateľa žalobcu E. F., ktorý rovnako nevedel uviesť, kto práce vykonal. Daňový subjekt podľa neho nepreukázal, že riadne vykonanie služieb v takom rozsahu mohol zabezpečiť svojimi zamestnancami. Ani najväčší odberatelia daňového subjektu nepreukázali, že služby boli skutočne vykonané, nakoľko ani konateľ daňového subjektu nevie, kto služby skutočne poskytol a práce zrealizoval.

8. Na podklade odvolania podaného žalobcom žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie správcu dane a dňa 16.11.2018 vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené 28.11.2018. Potvrdenie prvostupňového rozhodnutia odôvodnil s poukazom na irelevantnosť odvolacích námietok žalobcu ako daňového subjektu. Mal za to, že ak subjekt počas daňovej kontroly predloží faktúru na určité plnenie, je povinný preukázať, že plnenie bolo skutočne dodané a má mať vedomosť o tom, kto skutočne službu fyzicky vykonal. K použiteľnosti čestného vyhlásenia poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. ), ďalej len „NS SR“, z ktorého vyplýva, že čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to nedovoľuje. Môže nahrádzať dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie. Správny poriadok sa však na daňové konanie nevzťahuje, preto je predloženie čestných vyhlásení v daňovom konaní právne irelevantné. Dodal, že subjekt pri výkone svojho podnikania je povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou a ak vo svojich obchodných vzťahoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že neunesie dôkazné bremeno. Konštatoval, že žalobca si zvolil za obchodného partnera spoločnosť, ktorá správcovi dane nepredložila relevantné dôkazy, a s takto zvoleným obchodným partnerom nebol pri daňovej kontrole schopný preukázať realizáciu dodávok, čím nezvládol dôkazné bremeno. Je pritom jeho povinnosťou preukázať všetky skutočnosti, ktoré predložením dokladov tvrdí. Žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého iba predloženie účtovných dokladov nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke, pričom dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. Podľa názoru žalovaného z vykonaných zistení a predložených dokladov

a vyjadrení bolo preukázané, dodávateľ neuskutočnil predmet dane uvedený na faktúrach a nepredložil dôkazné prostriedky o ich realizácii a deklaroval zdaniteľný obchod, ktorý sa neuskutočnil. Fakturované služby teda deklarovaný subjekt nedodal, preto nevznikla daňová povinnosť a žalobca nemá právo na odpočítanie dane. Žalovaný konštatoval, že správca dane nevykonal pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na skutkový stav veci, realitu vecného plnenia, pričom dospel k správnym záverom. Faktúra vyhotovená v zmysle je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Uzavrel, že správca dane postupoval správne, keď za marec 2014 nepriznal právo na odpočítanie dane s poukazom na to, že právo na odpočítanie dane bolo uplatnené za účelom neoprávneného zníženia dane na výstupe.

III.

Priebeh konania pred správnym súdom

9. Po podaní správnej žaloby boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia vrátane zaplatenia súdneho poplatku a doručovania písomností všetkým účastníkom konania (, ).

10. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 30.01.2019. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu podrobne, vysporiadal sa s nimi, k žalobným dôvodom preto podal vyjadrenie zhodné s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, v ktorom bol podrobne popísaný skutkový a právny stav a ním vyvodené závery. Zhrnul, že v danom konaní mal za preukázané, že predmetné zdaniteľné plnenie nedodal deklarovaný dodávateľ, nebol schopný predmetné dodávky realizovať, nebolo preukázané materiálne plnenie k predmetným dodávkam a ich pridruženie (priama súvislosť) k osobe dodávateľa. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok podľa v nadväznosti na a nesplnil podmienku práva na odpočítanie DPH. Námietky žalobcu považoval za nedôvodné, všeobecné, bez nových dôkazov. Skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložiť všetky doklady za kontrolované obdobie, nie je podľa žalovaného postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Samotná existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane. Musí byť preukázané, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Žalovaný zotrval na svojich záveroch vyjadrených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol a náhradu trov konania nepriznal.

11. Uznesením krajského súdu č. k. -90 z 19.02.2019, právoplatným 11.03.2019, bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu jeho neopodstatnenosti vo vzťahu k splneniu podmienok podľa .

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 20.02.2019 (replika). Zopakoval, že ako daňový subjekt mal všetky účtovné doklady v poriadku, daňovou kontrolou mu nebolo nič vytýkané a daňový orgán len opakovane tvrdí, že nepreukázal vykonanie služieb, ktoré sú predmetom faktúr. Na druhej strane sa daňový orgán nevysporiadal so všetkými dôkazmi preukazujúcimi vykonanie služieb, a ak by tieto mal dôvod spochybniť, mal preukázať, že služby poskytnuté neboli. Správca dane ani neskúmal prepojenosť s odberateľskými faktúrami. Žalobca nebol súčasťou žiadneho podvodného konania, riadne za služby zaplatil a zároveň mu bolo riadne za služby zaplatené odberateľmi. Žalobca si svoju povinnosť splnil a tieto skutočnosti preukázal nielen mesačnými výkazmi vykonaných prác, ale aj podpornými dôkazmi – čestnými prehláseniami odberateľov, ktorí potvrdili existenciu poskytnutých služieb. Žalobca sa v ďalšom pridržal svojich žalobných dôvodov a trval na tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nesprávne, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. V závere svojho vyjadrenia navrhol spojenie vecí podľa , ktoré bližšie identifikoval vo svojom podaní.

13. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom

pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal.

14. Replika žalobcu bola doručená žalovanému dňa 10.08.2023 na vedomie.

15. Uznesením správneho súdu č. k. -123 z 03.11.2023, právoplatným dňa 23.11.2023, súd nespojil veci vedené na správnom súde pod sp. zn. , na spoločné konanie z dôvodu neopodstatnenosti návrhu žalobcu v danom štádiu konania. Vo vzťahu k ďalším veciam vedeným na správnom súde, ktoré boli žalobcom navrhnuté na spojenie, už s ohľadom na ich meritórne vybavenie nerozhodoval (, , , , , ).

IV.

Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava

16. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa , , , , , a , po zistení, že správna žaloba v tomto konaní bola podaná v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), smerovala proti orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku ( ), obsahovala zákonom stanovené náležitosti ( ), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia ( ), po vykonaní procesných úkonov podľa , , viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ) i skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy ( ), zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( v spojení s ), za splnenia procesných podmienok ( ) vec prejednal dňa 15.12.2023 na verejnom pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania ( ), s verejným vyhlásením rozsudku podľa veta druhá a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

17. Podľa účinného do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

18. Podľa účinného do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.“

19. Podľa účinného do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“

20. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

21. Podľa „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

22. Podľa „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

23. Podľa „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

24. Podľa „Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .“

25. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“

26. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

27. Podľa § 3 ods. 10 Daňového poriadku „Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.“

28. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.“

29. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku „Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

31. Predmetom tohto konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom A. za dodávku počítačových služieb. Správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca nepreukázal, že dodávateľ fakturované služby skutočne poskytol, teda že absentuje reálne dodanie služieb. Žalobcom boli uplatnené žalobné dôvody podľa až g) , teda že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

32. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov a oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány nepostupovali v súlade so zákonom, keď svoje rozhodnutia neodôvodnili jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých skutočností, dôkladnom zhodnotení všetkých dôkazov, a vysporiadaní sa so všetkými relevantnými otázkami, preto je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

33. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo vydané, a následne uplatnenie možnosti sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil, čo má za následok arbitrárnosť až svojvoľnosť rozhodovania. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že „Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému dospel správca dane, ale je potrebné, aby náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a

úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní - vážne lístky) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 28.07.2022). „...Napriek tomu, že ťarcha dôkazného bremena je v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. z 24.05.2017). „Ak správca dane nedostatočne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia svoju správnu úvahu ohľadom určitej okolnosti, ktorú namieta daňový subjekt, ide o neodstrániteľnú vadu konania spôsobujúcu arbitrárnosť rozhodnutia...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. z 26.04.2018). „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).

34. V predmetnej veci správca dane skutkovo a právne odôvodnil svoje rozhodnutie (v časti označenej ako Vyhodnotenie kontrolných zistení správcom dane) tým, že žalobca nepreukázal dodanie služby od dodávateľa A., resp. že obchodné transakcie medzi spoločnosťami neprebehli tak, ako bolo deklarované vo faktúrach, a dodanie služieb sa neuskutočnilo. Vychádzal pritom z výpovede svedka E. A., vedúceho organizačnej zložky A., ktorý nevedel k veci nič uviesť ani preukázať, rovnako tak konateľ žalobcu E. F.. Služby boli na oboch stranách riešené subdodávateľsky, preto oslovené osoby nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich reálne vykonali. Vo vzťahu k žalobcom predloženým dokladom – čestné vyhlásenia odberateľov, faktúry, objednávky, mesačný výkaz vykonaných prác, zmluvy, doklady o úhrade, teda pokladničné bloky, správca dane stručne uzavrel, že nejde o dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovaru, keďže tieto je možné technicky vyhotoviť aj bez reálneho plnenia. Dodal, že žalobca nepreukázal, že riadne vykonanie služieb mohol zabezpečiť svojimi zamestnancami. Podľa jeho názoru nebolo potrebné osloviť odberateľov žalobcu, pretože právo na odpočet dane vzniklo z dodávateľských faktúr a dôkazná povinnosť je na strane dodávateľa. Uzavrel, že platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, pretože nepreukázal dodanie služby uskutočnené v zmysle , a nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. Došlo teda k porušeniu v nadväznosti na , . Žalovaný považoval závery správcu dane za vecne správne a mal za preukázané, že dodávateľ žalobcu neuskutočnil predmet dane uvedený na faktúrach a nepredložil dôkazné prostriedky o ich realizácii, pričom žalobca s úmyslom vyplatiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa neho deklaroval zdaniteľný obchod, ktorý sa neuskutočnil.

35. Žalobca v súvislosti s žalobným dôvodom podľa namietal, že:

- napadnutými rozhodnutiami bolo neodôvodnene konštatované, že všetky doklady si žalobca mohol jednostranne vyhotoviť bez skutočného poskytnutia služieb, avšak o podvod v danej veci nejde,

- daňové orgány nevyhodnotili všetky dôkazy, najmä Zmluvu o poskytovaní servisných služieb 01/2014, objednávky, faktúry, mesačné výkazy vykonaných prác, čestné prehlásenia odberateľov,

- daňové orgány neskúmali prepojenosť dodávateľských a odberateľských faktúr a nepreverovali, či k dodaniu služieb došlo, nevyjadrili sa k odberateľským faktúram, ani k predloženej Hlavnej knihe, nevyhodnotili tzv. Monthly maintanance and 24/7/365 support, Additional monthly service work (ďalej len „Monthly maintanance“) - objednávok, ktoré obsahujú špecifikáciu projektu u jednotlivých obchodných partnerov žalobcu, ktorým poskytoval služby,

- daňové orgány sa nezaoberali rozsahom dôkazného bremena žalobcu, keďže žalobca predložil všetky dostupné doklady a splnil si všetky zákonom stanovené povinnosti, pričom za doklady predkladané dodávateľom nezodpovedá,

- daňové orgány sa nezaoberali tvrdeniami žalobcu uvádzanými v priebehu dňovej kontroly,

- daňové orgány bez riadneho zdôvodnenia uzavreli, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom svoje závery ani nepreukázali,

- daňové orgány sa nevysporiadali s hodnotením dôkazov a nezaoberali sa tým, či z hľadiska faktúr išlo o ekonomicky reálne a opodstatnené plnenia a neskúmali ani charakter obchodov,

- na základe ničím nepodložených a neodôvodnených indícií urobili závery o domnelom neuskutočnení obchodných transakcií – poskytnutí služieb,

- napadnuté rozhodnutia sú nesprávne, nezákonné, nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné.

36. V danej veci je potrebné prisvedčiť uvedeným námietkam žalobcu, keďže zo všetkých okolnosti danej veci je zrejmé, že žalovaný napadnuté rozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane) založil výlučne na výpovediach osôb E. A. a E. F., ktoré tvrdenia žalobcu o existencii plnenia nepreukázali (avšak ani nevyvrátili), pričom nevysvetlil svoje úvahy ohľadom ďalších predložených dôkazov a tvrdení žalobcu, ktoré sú obsiahnuté v žalobnej argumentácii (bod 39. tohto rozsudku) a sú obsahom administratívneho spisu, a vo vzťahu k nim len stručne uzavrel ich irelevantnosť. Svoj záver, na základe ktorého nepriznal právo na odpočet dane, spochybňujúc pritom splnenie hmotnoprávnej podmienky - nedodanie služby deklarovaným dodávateľom A., na podklade skutkových zistení dostatočne neodôvodnil a nevyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy ani jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti. Nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi, ktoré žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil a ktoré sa javia ako relevantné, najmä všetky predložené faktúry, Hlavná kniha, Monthly maintanance a iné. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že okrem označených dôkazov boli predložené aj Preberacie protokoly a Záznam zo stretnutia, ktoré nie sú súčasťou úvah daňových orgánov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil aj Monthly maintanance za marec 2014 obsahujúci špecifikáciu vykonaných služieb s počtom hodín, ktoré daňové orgány taktiež nebrali do úvahy a nevyhodnotili ich koreláciu s ostatnými dôkazmi. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že nie je postačujúce takúto úvahu uviesť vo vyjadrení k žalobe, ktoré vyjadrenie nenahrádza argumentáciu absentujúcu v samotnom rozhodnutí.

37. Žalovaný (ani správca dane) v odôvodnení svojho rozhodnutia nereflektoval na žalobcom tvrdené skutočnosti a riadne sa nevysporiadal s možnou existenciou materiálneho plnenia s ohľadom na predkladané listinné dôkazy (namietaná korelácia odberateľských a dodávateľských faktúr) a tvrdenia žalobcu uvádzané v priebehu výkonu daňovej kontroly, pričom sa nevyjadril ani k rozsahu dôkaznej povinnosti žalobcu v otázke unesenia dôkazného bremena. V nadväznosti na predložené faktúry správny súd nepovažuje za postačujúce stručné poukázanie na absenciu ich preukaznosti vo vzťahu k samotnej reálnosti plnenia, ak sa daňový orgán nezaoberal súvislosťou medzi všetkými faktúrami navzájom a tiež faktúrami a ostatnými predloženými dôkazmi, i skutočnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Konštatovanie neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu vo vzťahu k materiálnej podstate dodaných služieb je závažným záverom daňového orgánu zasahujúcim do práv žalobcu, a preto musí byť toto konštatovanie dostatočne odôvodnené a mať svoj reálny základ v dôkaznom stave veci. Nedostatok odôvodnenia v záveroch daňových orgánov vrhá pochybnosť o ich správnosti a absencia úvah v naznačenom smere spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí.

38. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu úvah daňových orgánov pri vyhodnotení skutkových zistení v ich vzájomných súvislostiach neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, keďže ide o spochybnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu dane. Napadnuté rozhodnutie tak nenapĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

39. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právne závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 25.01.2023 „Zásady upravujúce uplatňovanie spoločného systému DPH členskými štátmi EÚ, najmä zásady neutrality a právnej istoty, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade existencie jednoduchých nepodložených podozrení

zo strany vnútroštátnej daňovej správy, pokiaľ ide o skutočné uskutočnenie hospodárskych transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, bolo zdaniteľnej osobe, ktorej bola vystavená daňová faktúra, odopreté právo na odpočítanie DPH, ak nie je schopná okrem uvedenej faktúry, poskytnúť iné dôkazy o tom, že vykonané hospodárske transakcie sú skutočné. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre meritórne rozhodnutie.“ Rovnako NS SR v rozsudku z 26.04.2018, sp. zn. prijal záver, že „Ak správca dane nedostatočne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia svoju správnu úvahu ohľadom určitej okolnosti, ktorú namieta daňový subjekt, ide o neodstrániteľnú vadu konania spôsobujúcu arbitrárnosť rozhodnutia.“

40. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom považoval z procesného hľadiska, vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 Daňového poriadku), za vhodnejšie zrušiť len rozhodnutie žalovaného, ktorý za účelom odstránenia vytýkaných nedostatkov sám určí ďalší postup vo veci.

41. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia správny súd považoval za predčasné zaoberať sa otázkou právneho posúdenia veci, ako aj zvyšnými žalobnými dôvodmi podľa , , .

42. Úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané nedostatky v zmysle záverov správneho súdu a vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu tak, aby bolo v ďalšom konaní zabezpečené vydanie rozhodnutí, ktoré budú zrozumiteľné, presvedčivé, dostatočne odôvodnené, s osobitným zreteľom na všetky dôkazy a ich komplexné vyhodnotenie, a budú dávať odpovede na všetky podstatné otázky s ohľadom na zachovanie práv účastníka konania, najmä vo vzťahu k otázke existencie materiálneho plnenia.

43. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ).

44. Správny súd považuje za potrebné dodať, že v skutkovo a právne obdobných veciach totožných účastníkov konania došlo na tunajšom súde k vydaniu ďalších zrušujúcich rozhodnutí (viď konania vedené pod sp. zn. , , , , ).

45. O trovách konania rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník ( ).

46. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.