Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-38Pc-12-2021.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-38Pc/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci navrhovateľa - povinného platiť výživné: G.. E.O. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/XC, J., právne zastúpený Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom, so sídlom Povoznícka 18, Bratislava, IČO: 42 182 298, proti odporkyni - oprávnenej na výživné: I. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. A. XXXX/X J., G., v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoletého dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k vtedy maloletej odporkyni I. I., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9P/70/2016 zo dňa 09.08.2017 od 31.07.2021.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - povinný platiť výživné: G.. E. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „povinný platiť výživné“) ako otec plnoletej dcéry: I. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej ako „odporkyňa“ alebo „oprávnená na výživné“) sa návrhom zo dňa 31.07.2021, doručeným súdu dňa 03.08.2024 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.03.2015, č. k. 14P/52/2014-107 s účinnosťou odo dňa podania návrhu.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že oprávnená platiť výživné ukončila stredoškolské vzdelanie v akademickom roku XXXX/XXXX a nebola prijatá na vysokoškolské štúdium. Ďalej neúspešne si hľadala prácu na doma, kam nebola prijatá z dôvodu nedostatočnej praxe. Navrhovateľ má za to, že v súčasnom štádiu je oprávnená na výživné schopná zamestnať sa a sama sa živiť. Ďalej nepokračuje vo vzdelávaní, a preto jej nič nebráni v tom nájsť si prácu, ktorej je v meste G. dostatok, a to aj v prípade ponúk pre absolventov so stredoškolským vzdelaním.
3. K návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa boli priložené listinné dôkazy: list navrhovateľa oprávnenej na výživné zo dňa 26.07.2021 (na č. l. 4 spisu), rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 14P/52/2014-107 (na č. l. 9 spisu), vyjadrenie odporkyne k listu navrhovateľa zo dňa 25.06.2021 (na č. l. 16 spisu) a list navrhovateľa odporkyni zo dňa 16.06.2021 (na č. l. 17 spisu).
4. Navrhovateľ na pojednávaní súdu konanom dňa 23.02.2023 uviedol, že sa pridŕža písomne podaného návrhu zo dňa 03.08.2021 a žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru I. I., ktorá podľa jeho vedomostí nepokračuje v štúdiu a ukončila úplne strednú školu a je schopná sama sa živiť. Vyživovaciu povinnosť mal určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 14P/52/2014 zo dňa 31.03.2015 v sume 600 eur z toho 400 eur bežné výživné a 200 eur na tvorbu
úspor upravené rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9P/70/2016 z 09.08.2017, kde mu bola znížená vyživovacia povinnosť na sumu 300 eur, pričom tvorba úspor určená nebola, bolo stanovené iba bežné výživné. Vyživovaciu povinnosť si pravidelne plnil do obdobia, kedy dcéra dovŕšila plnoletosť a ukončila strednú školu. Navrhovateľ čakal, že mu oznámi tú skutočnosť, či bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole, čo je pripojené ako listinný dôkaz. Odporkyňa - dcéra mu oznámila, že nebola prijatá na vysokú školu a tým mal navrhovateľ za to, že v štúdiu nepokračuje. Žiadosť dcére poslal dňa 16.06.2021. Oprávnená na výživné odpovedala dňa 25.06.2021, že v štúdiu nepokračuje, nakoľko nebola prijatá na vysokú školu a že si neúspešne hľadá prácu. Vyživovaciu povinnosť prestal plniť od septembra 2021, za obdobie prázdnin si vyživovaciu povinnosť riadne splnil. Od tohto obdobia sa mu nedarí odporkyňu kontaktovať. Ako navrhovateľ uviedol, kontakt s dcérou nemá od roku 2015. Reagovala iba na list zasielaný právnym zástupcom navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nepokračuje v štúdiu a v príprave na budúce povolanie, navrhovateľ má za to, že je schopná sama sa živiť a žiadal, aby súd dňom 31.07.2021 zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Ďalej poukázal na list, ktorý zasielal dcére po reakcii na vyjadrenie k dotazu jeho právneho zástupcu zo dňa 25.06.2021.
5. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 27.08.2024 uviedol, že na návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti trvá. Má vedomosť o tom, že jeho dcéra je schopná sama sa živiť. Dcéra ukončila dňa 31.07.2021 strednú školu a ďalej neštuduje.
6. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 27.08.2024 uviedol, že navrhuje, aby súd návrhu vyhovel aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporkyne. Pred podaním návrhu ako právna kancelária kontaktovali odporkyňu. Naposledy bolo o výživnom na odporkyňu rozhodnuté rozsudkom OS Prievidza 9P/70/2016 zo dňa 09.08.2017.
7. Oprávnená na výživné sa vyjadrila elektronicky dňa 17.07.2024 a uviedla, že z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu sa nebude môcť dostaviť na súdne pojednávanie dňa 27.08.2024, ale ani v iný termín. Nemá žiadne námietky a súhlasí s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jej osobe. Ďalej súdu v kópií mailu doručila fotokópiu lekárskej správy C.. K. Y., v ktorom ošetrujúci G. sa vyjadril, že pre dlhodobo nepriaznivý duševný stav, nie je oprávnená na výživné zúčastňovať sa súdneho pojednávania.
8. Oprávnená na výživné vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.08.2024, doručenom súdu na 23.08.2024 uviedla, že súhlasí s návrhom navrhovateľa na ukončenie vyživovacej povinnosti voči jej osobe. Nemá k tomu čo viac dodať. Ďalej vzhľadom na jej zdravotný stav žiadala súd o čo najrýchlejšie ukončenie súdneho procesu.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa - povinného platiť výživné, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, listom navrhovateľa, respektíve jeho právneho zástupcu zo dňa 26.07.2021 (na č. l. 4 spisu), rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 14P/52/2014 - 107 zo dňa 31.03.2015 (na č. l. 9 spisu), vyjadrením odporkyne zo dňa 25.06.2021 (na č. l. 16 spisu), elektronickým podaním odporkyne zo dňa 17.07.2024 (na č. l. 86 spisu), lekárskou správou C.. K. Y. (na č. l. 87 spisu) a vyjadrením odporkyne zo dňa 21.08.2024 (na č. l. 90 spisu), ako aj ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Z obsahu listu navrhovateľa, respektíve jeho právneho zástupcu oprávnenej na výživné súd zistil, že povinný platiť na výživné prejavil snahu pomôcť oprávnenej na výživné zaradiť sa do dospelého života.
11. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.03.2015, č. k. 14P/52/2014-1074 súd zistil, že manželstvo rodičov vtedy maloletej I. I., nar. XX.XX.XXXX, W.. W. I., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a G.. E. I., nar. XX.XX.XXXX bolo rozvedené. Súd zveril vtedy maloletú I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na vtedy maloletú I. v sume 600 eur mesačne, vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, z toho výživné v sume 400 eur bol povinný platiť k rukám navrhovateľky a výživné v sume 200 eur bol povinný poukazovať a účet určený na tvorbu úspor.
12. Z výpovede navrhovateľa mal súd preukázané , že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni určená rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9P/70/2016 z
09.08.2017, kde mu bola znížená vyživovacia povinnosť na sumu 300 eur, pričom tvorba úspor určená nebola, bolo stanovené iba bežné výživné.
13. Z obsahu vyjadrenia odporkyne zo dňa 25.06.2021 súd zistil, že oprávnená na výživné nebola prijatá na A. T.É. E. J. na I. B. V. v C. a terapie navštevuje dvakrát do týždňa. Ďalší rok by plánovala úspešne pokračovať v štúdiu, ďalej nie je vydatá a čo sa týka zamestnania, skúšala si jeden rok hľadať prácu na doma, ale neúspešne keďže podmienka prijatia bola trojročná prax.
14. Z obsahu listu povinného platiť výživné zo dňa 16.06.2021 súd zistil, že povinný platiť výživné sa prostredníctvom jeho právneho zástupcu obrátil na oprávnenú na výživné za účelom zistenia či oprávnená na výživné bude pokračovať v štúdiu, v kladnom prípade, nech doloží potvrdenie o návšteve školy, alebo či je zamestnaná alebo podniká, či zavrela manželstvo alebo uviedla iný dôvod, ktorý by jej bránil sa samostatne živiť.
15. Z obsahu elektronického podania odporkyne zo dňa 17.07.2024 súd zistil, že oprávnená na výživné nemá žiadne námietky a súhlasí s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti povinného platiť výživné voči jej osobe.
16. Z obsahu lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX C.. K. Y. súd zistil, že oprávnená na výživné pre dlhodobo nepriaznivý duševný stav nie je schopná zúčastňovať sa súdneho pojednávania. Oprávnenej na výživné je priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
17. Z obsahu písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 21.08.2024 súd zistil, že oprávnená na výživné súhlasí s návrhom navrhovateľa na ukončenie vyživovacej povinnosti voči jej osobe.
18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti (Pavelková, 2019, s. 388). Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť teda nie je ohraničená dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Za okolnosť odôvodňujúcu trvanie vyživovacej povinnosti rodičov je potrebné akceptovať štúdium (II. ÚS 931/2016). Z citovaného komentára zákona o rodine a judikatúry Ústavného súdu teda vyplýva, že pokiaľ plnoleté dieťa sa stane schopné samo sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.
20. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že oprávnená na výživné ukončila sústavnú prípravu na povolanie, v ďalšom štúdiu nepokračuje, dňa XX.XX.XXXX nadobudla plnoletosť a súhlasila s návrhom navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že odporkyňa si hľadá prácu na doma a odporkyni teda nič nebráni v tom, aby sa aj napriek priznanému čiastočnému invalidnému dôchodku aj čiastočne zamestnala a zabezpečovala si prostriedky na svoje živobytie samostatne.
21. Z uvedeného je súčasne zrejmé, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa - povinného platiť výživné voči oprávnenej na výživné netrvá. V prejednávanej veci bolo preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zrušil počnúc od 31.07.2021, kedy navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.