Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27C-75-2009.pdf
PDF · 154.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/75/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľa: O.. G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, W., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Karolom Gordíkom, advokátom, so sídlom Pivovarská 20, Žilina, proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, IČO 31 347 291, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Rudolfom Adamčíkom, Advokátska kancelária so sídlom Liptovská 2/A, P.O. BOX 67, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.194,- eur, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku uverejniť na titulnej strane denníka Plus jeden deň písmenami vysokými 0,5 cm hrubo tlačenými text tohto znenia:
Ospravedlňujeme sa týmto G. G., bývalému poradcovi primátora E. W. O.. D. J., za informácie uverejnené v našom denníku dňa 1. decembra 2006, že
- G. G., známy kamarát D. J. z afrického T., urobil biznis ako hrom. Štátna organizácia mu za facku dohodila lukratívny penzión.
- G. G.: L. J. zbohatne na kúpe penziónu o 45 miliónov,
pretože tieto informácie boli a sú nepravdivé. Vzhľadom na skutočnosť, že uverejnením týchto informácii sme súčasne hrubým spôsobom zasiahli do práva na ochranu osobnosti pána O.. G. G., týmto zároveň vyslovujeme ľútosť nad zásahom do zákonom chráneného práva pána O.. G. G..
Návrh, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu nemajetkovej ujmy peňažnú sumu vo výške 33.194,- eur, sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ dňa 13.5.2009 podal návrh, v ktorom žiadal, aby odporca bol povinný uverejniť na titulnej strane denníka Plus jeden deň písmenami vysokými 0,5 cm hrubo tlačenými text tohto znenia: Ospravedlňujeme sa týmto G. G., bývalému poradcovi primátora E. W. O.. D. J., za informácie uverejnené v našom denníku dňa 1. decembra 2006, že - G. G., známy kamarát D. J. z afrického T., urobil biznis ako hrom. Štátna organizácia mu za facku dohodila lukratívny penzión. - G. G.: Exporadca J. zbohatne na kúpe penziónu o 45 miliónov, pretože tieto informácie boli a sú nepravdivé. Vzhľadom na skutočnosť, že uverejnením týchto informácii sme súčasne hrubým spôsobom zasiahli do práva na ochranu osobnosti pána O.. G. G., týmto zároveň vyslovujeme ľútosť nad zásahom do zákonom chráneného práva pána O.. G. G.. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby odporca titulom nemajetkovej ujmy zaplatil peňažnú sumu 33.194,- eur a nahradil trovy konania.
V písomnom návrhu uviedol, že v denníku Plus 1 deň, ktorého vydavateľom je odporca, bola dňa 1.12.2006 na titulnej strane zverejnená fotografia navrhovateľa s textom: "G. G., známy kamarát D. J. z afrického T., urobil biznis ako hrom. Štátna organizácia mu za facku dohodila lukratívny penzión BIZNIS J. KAMOŠA ZAROBÍ 45 MILIÓNOV." Na strane 8 bola opäť fotografia s textom "G. G.: L. J., zbohatne na kúpe penziónu o 45 miliónov. Ďalej sa píše: J. extajomník G. G. z afrického T. príde k lukratívnej budove za lacný peniaz." Je nepochybné, že uvedených novinách sa píše o navrhovateľovi, pretože sú tam zverejnené dve jeho fotografie a navrhovateľ je konateľom spoločnosti J. s.r.o., ktorá je v článku taktiež spomínaná a pochádza z T.. Informácie, ktoré sú uvedené v tomto článku, sú nepravdivé. Navrhovateľ žiaden penzión za facku ani za nič iné od štátnej ani inej organizácie nekúpil a preto na žiadnom takomto biznise nezbohatol ako hrom a nezarobil na kúpe penziónu 45 miliónov tak, ako je uvedené v článku. Na vznik občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka postačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva už aj v samotnom ohrození fyzickej osoby. Vyžaduje sa, aby zásah do cti a dôstojnosti fyzickej osoby bol v konkrétnom prípade objektívne spôsobilý ohroziť jej česť a dôstojnosť ako človeka v tom zmysle, že vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti jej postavenia u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. Zákonná ochrana je daná vtedy, ak sú vytýkané skutočnosti nepravdivé alebo skresľujú pravdu. Je potrebné rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel treba vidieť najmä v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa konkrétnym prejavom sleduje. Obsah vyššie uvedených výrokov, ktoré boli uverejnené v denníku, je zásahom do chráneného práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, nakoľko boli prezentované v médiách pred širokým okruhom verejnosti a článok uverejnený odporcom účelovo hanlivo a urážlivo napáda osobu navrhovateľa. Navrhovateľ bol v minulosti asistentom primátora Žiliny D. J. a jeho diskreditácia ako bývalého spolupracovníka bola deň pred komunálnymi voľbami, v ktorých D. J. kandidoval na post primátora Žiliny veľmi účelová, najmä keď sa vezme do úvahy, že pisateľkou článku bola manželka iného kandidáta na tento post. Ide tu o ničím nepodložené tvrdenie, ktoré zasahuje do zákonom chráneného práva navrhovateľa a ktoré si odporca nijakým spôsobom neoveril a napriek tomu ho prezentoval na verejnosti. Vzhľadom na to, že uvedené informácie sú nepravdivé a navyše mali širokú publicitu prostredníctvom jedného z najčítanejších denníkov a navrhovateľ je všeobecne známou a často medializovanou osobou nielen v meste Žilina ale aj na území Slovenskej republiky a v zahraničí, uvedené informácie sa dotkli cti navrhovateľa a jeho rodiny, pričom ho poškodzujú ako občana tohto štátu i občana republiky Benin. Je na mieste konštatovať, že uvedenými informáciami odporca verejne hrubým spôsobom neoprávnene zasiahol do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Navrhovateľ sa domáhal ochrany v zmysle § 11 a 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že ochrana podľa § 13 O.z. prichádza do úvahy len pri tých zásahoch do osobnosti fyzickej osoby, ktoré je možné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným zásahom je aj prípad, keď fyzická alebo právnická osoba rozširuje o inej osobe nepravdivé tvrdenia alebo pravdu skresľujúce skutočnosti. Súdna prax ako aj teória zhodne pre procesnú stránku konštatujú, že dôkazné bremeno je na strane odporcu a tento musí dokázať, že jeho tvrdenia týkajúce sa navrhovateľa sú pravdivé. V prípade ak nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, tak má to za následok, že ide o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti za neoprávnený zásah je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zastáva názor, že existencia príčinnej súvislosti v tomto prípade je daná, nakoľko dôsledkom hore uvedených tvrdení je ohrozenie dôstojnosti a vážnosti a jeho cti v očiach verejnosti. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe. Sankcie podľa § 13 nemôžu byť vylúčené dôkazom tzv. ospravedlňujúceho omylu. Dobrá viera nevylučuje neoprávnenosť zásahu ako objektívneho existujúceho faktu. Ustanovenie § 13 uvádza prostriedky občianskoprávnej ochrany pre prípad neoprávneného zásahu. Navrhovateľ sa domáha od odporcu primeranej satisfakcie jednak morálnej spočívajúcej v písomnom ospravedlnení sa a taktiež náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa judikatúry ak k neoprávnenému zásahu dôjde v médiách napr. v periodickej tlači, treba vždy vychádzať z toho, že má širokú publicitu. Preto v týchto prípadoch bude opodstatnené uplatňovanie aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľ listom zo dňa 4.12.2006 písomne vyzval odporcu, aby sa mu za uvedené nepravdivé tvrdenia verejne ospravedlnil a nahradil nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 3 milióny Sk, na čo odporca nereagoval. Po prehodnotení požadovanej výšky nemajetkovej ujmy navrhovateľ na súde si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.194,- eur, čo je suma 1 milión Sk.
V záverečnom vyjadrení uviedol, že bolo nepochybne preukázané, že v článku sú uvedené skutočnosti, ktoré poškodili dobré meno a česť navrhovateľa tak, ako sú uvedené v písomnom návrhu. Všetky tieto tvrdenia, ktoré sú uvádzané v článku, ktorého vydavateľom je odporca, sú nepravdivé. Tieto skutočnosti nepriaznivo zasiahli do života a do osobnej cti navrhovateľa a bola mu spôsobená aj značná i nemajetková ujma a preto žiadal, aby bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené.
Odporca v písomnom vyjadrení doručené súdu 1.12.2009 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Odporca rozhodne odmieta obvinenie navrhovateľa, podľa ktorých možno odporcovi pripočítať zlý úmysel a pohnútku škandalizovať a ohovoriť osobu navrhovateľa. Odporca trvá na tom, že informácie uvádzané v článku sú pravdivé. Hodnotiace úsudky uvedené v článku sú primerané a majú vecný základ. Je úlohou tlače poukazovať na skutočnosti, akou bol aj predaj nehnuteľného majetku v prípadoch, keď predávajúcim je obchodná spoločnosť, ktorej akcionármi sú obce, z tohto vyplýva aj verejný záujem na informovaní o týchto skutočnostiach.
V písomnom záverečnom vyjadrení zo dňa 28.1.2011 odporca uviedol, že je nesporné, že bol zverejnený žalovaný článok v Denníku Plus 1 deň dňa 1.12.2006 žalovanou spoločnosťou. Ďalej uviedol, že z oboznámenia zvukového záznamu rozhovoru autorky článku I. U. s D. C. starostom Z. J. mimo iných skutočností vyplynulo, že respondent autorku informoval, že spoločnosť Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s. Žilina bude mať 1.12.2006 valné zhromaždenie a že sa bol pozrieť na dokumentáciu, ktorá je pripravená a má sa schváliť aj predaj súboru nehnuteľností rekreačného areálu nachádzajúci sa v Rajeckých Tepliciach. Znalec túto nehnuteľnosť ocenil sumou 60 miliónov Sk a respondent informoval autorku, že predaj má byť schválený v prospech spoločnosti Slovben Žilina za kúpnu cenu 15 miliónov Sk. Okrem toho kupujúci má zaplatiť aj investície vo výške asi 21 miliónov Sk. Respondent vyslovil názor, že rekreačné zariadenie sa predáva pod cenu a kupujúci získa hodnotu vyššiu o 45 miliónov Sk. Zároveň kritizoval, že sa to deje tesne pred komunálnymi voľbami, pričom sa dá očakávať, že po voľbách už mnohé mestá a obce budú mať nových reprezentantov, ktorí na celú vec môžu mať iný názor. Ďalej odporca uviedol, že z výsluchu štatutárneho zástupcu Slovben s.r.o. a účastníka konania navrhovateľa vyplynulo, že v roku 2006 bol konateľom spoločnosti a že táto sa zúčastnila výberového konania na kúpu rekreačného zariadenia SEVAK v Rajeckých Tepliciach. Autorke článku boli súčasne známe viaceré aféry, kde Mesto Žilina pod tlakom jeho primátora a poslušnej väčšiny nevýhodným spôsobom predávalo majetok mesta. K týmto skutočnostiam sa vyjadrili svedkovia O.. E.. H. F. a O.. arch. C. E.. Z výsluchu autorky článku ako svedkyne vyplynulo, že tieto zistenia boli veľmi závažné vzhľadom na vzťah medzi navrhovateľom a vtedajším primátorom E. W. O.. D. J. a bolo aj podozrivé konanie valného zhromaždenia len deň pred komunálnymi voľbami. Tvrdenia starostu Obce Staškov sa jej videli dôveryhodné a preto považovala za svoju povinnosť informovať verejnosť o takýchto skutočnostiach. Ďalej odporca sa vyjadruje k ďalším skutočnostiam zistením z výpovede svedkov a to, že došlo k predaju rekreačného zariadenia spoločnosti Loure Group s.r.o. Z týchto zistení nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali zlé úmysly autorky článku alebo vydavateľa. Autorka nemala prístup k dokladom, ktoré boli pripravené na valné zhromaždenie. Respondent D. C. pôsobil dôveryhodne a zasvätene aj preto, že bol bývalým zamestnancom Sevaku. Autorka článku hneď po tom, ako zistila, že firma Slovben bola nahradená inou spoločnosťou, informovala o tomto čitateľov aj s poukazom na to, že aj táto iná spoločnosť je blízka Ing. D. J.. Poukazuje odporca na právo na ospravedlniteľný omyl novinára judikované a definované v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva. Ďalej sa odporca vyjadril k nemajetkovej ujme, jej rozsahu a výške s tým, že navrhovateľ pri výsluchu vymedzil ujmu, ktorá mu vznikla tak, že vo voľbách v marci 2007 v Benine, odkiaľ pochádza, nedostala sa ním vedená politická strana do parlamentu pre nedostatok finančných prostriedkov, nakoľko tieto mu síce požičať pôvodne prisľúbili viacerí priatelia, ale po prečítaní článku mu pôžičky odmietli poskytnúť. Navrhovateľ sa nezmienil o žiadnom znížení vážnosti a dôstojnosti žalovaným článkom a to ani v súkromnej ani v profesionálnej sfére na Slovensku, ktorú by po zverejnení žalovaného článku pociťoval. Z jeho výsluchu vyplynulo, že požíva všeobecnú vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti, pretože je poradcom prezidenta republiky Benin pre strednú a západnú Európu a honorárnym konzulom tejto republiky. Navrhovateľ sa snažil preukázať príčinnú súvislosť medzi zverejnením článku a tým, že politická strana navrhovateľa sa nedostala v Benine do parlamentu výsluchom svedkov a to priateľov navrhovateľa, ktorí mu sľúbili finančné prostriedky, ale po zverejnení článku mu ich odmietli poskytnúť. Ďalej odporca sa vyjadruje k výpovedi svedkov O.. Q. a C. C. ako aj k výsluchu svedkov E.. W. a E.. P., ktorí sa vyjadrovali k tomu, že všetky obchody Mesta Žilina v období, keď bol primátorom O.. D. J., boli vykonané v súlade so zákonom. Ďalej odporca uvádza, že úspech vo voľbách v politickej sfére je multifaktoriálny jav, na ktorý vplýva množstvo faktorov. V danom konaní však navrhovateľ nepreukázal okrem svojich tvrdení,
že sa vôbec nejakým spôsobom zúčastnil volieb v Benine, ani nepreukázal súdu, že to bolo v marci 2007 a ani nepreukázal, že bol vo voľbách neúspešný a nepreukázal ani to, že bol neúspešný výlučne v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na predvolebnú kampaň a že vôbec nedostatok finančných prostriedkov mal. Zo žiadneho dôkazu a to ani z prednesu samotného navrhovateľa nevyplynulo, že by v dôsledku zverejnenia článku klesla jeho osobná prestíž, dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, v profesionálnej sfére, medzi priateľmi alebo v rodinnej sfére. V týchto súvislostiach odporca poukázal na judikáty a ustálenú rozhodovaciu prax pri posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy a to rozhodnutie NS SR z 28.4.1998 sp. zn. 1Cdo 89/97, 4Cdo 171/2005, ako aj rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co 128/06-203 zo dňa 15.11.2007. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal odporca, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý a aby bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi trovy konania.
Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom navrhovateľa, svedkov: I.K.. C. P., O.. E.. H. F., O.. arch. C. E., oboznámením nahrávky, dokladov spoločnosti Sevak a.s. Žilina, výzvy zo dňa 4.12.2006, zápisníc z pojednávaní Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 8C/89/2007 a článkov v denníku Plus 1 deň zo dňa 1.12.2006 a zo dňa 2.12.2006 a ďalších listinných dokladov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Dňa 1.12.2006 v denníku Plus 1 deň, ktorého vydavateľom je odporca na titulnej strane bola zverejnená fotografia navrhovateľa s textom "G., známy kamarát D. J. z afrického T., urobil biznis ako hrom. Štátna organizácia mu za facku dohodila lukratívny penzión. Biznis Slotovho kamoša, zarobí 45 miliónov." Na strane 8 je opätovne fotografia navrhovateľa s textom "G. G.: Exporadca Slotu zbohatne na kúpe penziónu o 45 miliónov" a nadpis článku je "J. rozdáva majetky svojim". Článok začína tým, že "J. extajomník G. G. z afrického Beninu príde k lukratívnej budove za lacný peniaz. Dnes by malo valné zhromaždenie vodární rozhodovať o odpredaji penziónu v kúpeľnom mestečku Rajecké Teplice." Ďalej v článku sa konštatuje, že bol vykonaný odhad na 60 miliónov nehnuteľnosti a G. firma J. by ju mala získať za smiešnych 15 miliónov. Ďalej v článku sa konštatuje vykonávanie rekonštrukcie objektu, termín valného zhromaždenia deň pred voľbami, akcionári vodární sú mestá a obce v regióne, odsúhlasenie zmeny stanov, ktoré sa má uskutočniť a v článku sú aj vyjadrenia uvedené ako priama reč v úvodzovkách, ale z ničoho nevyplýva, kto poskytol uvedené vyjadrenia.
Dňa 2.12.2006 v totožnom denníku na strane 6 bol uverejnený článok pod nadpisom "Nastrčili firmu? po medializácii, že lukratívny penzión dostane J. kamoš, zmenili kupujúceho". Článok začína tým, že "posledný deň pred komunálnymi voľbami predali vodárne svoj penzión v Rajeckých Tepliciach za 15,5 milióna korún. Znalecký posudok znel pritom na 60 miliónov!. Na poslednú chvíľu sa však zmenil kupujúci. Firmu J. kamoša vystriedala iná. Stalo sa tak po tom, ako na túto skutočnosť upozornil náš denník !" Ďalej v článku sa konštatuje, kto je akcionárom Stredoslovenských vodární a že štatutárni zástupcovia obcí a miest rozhodli o predaji lukratívnej budovy. Uvádza sa, že v materiáloch, ktoré dostali akcionári pred zhromaždením iba na nahliadnutie, figurovala firma Slovben G. G., blízkeho J. človeka. Ten mal doteraz zariadenie v prenájme a začal rozsiahlu rekonštrukciu. Včera zariadenie získala firma Lure Group. Konštatuje sa v článku, že poštová schránka tejto firmy sídli v budove zhodou okolností tesne pod menom G. G. a v tejto budove sídli aj miestna SNS. Konštatuje sa, že bola vytvorená komisia, ktorá predložila materiál a predaj sa riešil výberovým konaním a toto bola najvyššia ponuka tak, ako sa vyjadril šéf predstavenstva Sevaku.
Uvedený článok zo dňa 2.12.2006 nie je predmetom konania.
Články zo dňa 1.12.2006 a zo dňa 2.12.2006 napísala ako autorka I. U..
Podľa prípisu zo dňa 4.12.2006 mal súd zistené, že právny zástupca navrhovateľa poslal list odporcovi, v ktorom sa uvádza, že informácie uverejnené v spomínanom článku dňa 1.12.2006 sú nepravdivé a došlo k porušeniu zákonom chráneného práva navrhovateľa a žiada, aby do 5 dní sa odporca v predmetnom denníku ospravedlnil a na titulnej strane bol uverejnený text s výrazným označením, že sa jedná o nepravdivú informáciu. Zároveň žiada navrhovateľ aj náhradu nemajetkovej ujmy 3 milióny Sk do 10 dní.
Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s. Žilina predložili zápisnicu z valného zhromaždenia konaného dňa 1.12.2006 ako aj protokoly o výsledkoch hlasovania a zoznam všetkých akcionárov aj s počtom akcii k uvedenému dátumu tak, ako je uvedený v zápisnici. Podľa uvedených dokladov mal
súd preukázané výsledky hlasovania na valnom zhromaždení konanom dňa 1.12.2006 v Žiline a to konkrétne podľa mien ako aj počtu hlasov a percentuálny podiel na základnom imaní spoločnosti. Zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia k bodu č. 8 bolo zistené, že išlo o predaj nehnuteľného majetku spoločnosti ako aj dohodu o prevzatí dlhu. Do rozpravy sa prihlásil zástupca akcionára Obec Staškov pán C., ktorý navrhol stiahnuť z programu rokovania tento bod z dôvodu zaradenia na najbližšie valné zhromaždenie, pretože X.XX. sa konajú komunálne voľby. Jeho návrh podporil zástupca akcionára Obec Rosina pán W.. Po ukončení rozpravy bolo rozhodnuté o hlasovaní o pôvodnom návrhu uznesenia č. 7/2006, podľa ktorého riadne valné zhromaždenie schvaľuje: 1) prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku DoSZ Rajecké Teplice, 2) kúpnu zmluvu na odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: a) školiace a doškoľovacie stredisko Rajecké Teplice, b) pozemok parc.č. 113/7 v celkovej výmere 7.478 m2 v katastrálnom území Rajecké Teplice pre kupujúceho LURE GROUP s.r.o. Žilina za kúpnu cenu 15.500.000,- Sk, 3) dohodu o prevzatí dlhu novým spoločníkom na prebratie povinnosti a finančných záväzkov dlžníka. Podľa hlasovania za bolo 969.474 hlasov, čo je 81,286 %, proti 150.742 hlasov, čo je 12,639 % a zdržal sa 72.461 hlasov, čo je 6,075 %. Ďalej sa konštatuje, že vzhľadom k tomu, že bol schválený pôvodný návrh uznesenia, valné zhromaždenie sa nezaoberalo návrhom zástupcu akcionára Obce Staškov pána C..
Na základe dokazovania vykonaného výsluchom navrhovateľa a svedkov mal súd zistené nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že bol konateľom firmy Slovben s.r.o. s tým, že táto spoločnosť sa prihlásila do výberového konania na zakúpenie predmetnej nehnuteľnosti penziónu Severoslovenských vodární a kanalizácii a.s. v Rajeckých Tepliciach. Mimo tejto spoločnosti sa výberového konania zúčastnili aj ďalšie spoločnosti. Výsledky výberového konania boli známe ešte predtým, ako vyšli články v novinách s tým, že výberové konanie vyhrala iná spoločnosť. Predtým spoločnosť Slovben s.r.o. mala objekt v prenájme a investovala do objektu možno 20 - 21 miliónov a táto spoločnosť, ktorá bola víťazná vo výberovom konaní, bola povinná investície zaplatiť. Kúpnu cenu, ktorú ponúkla firma Slovben s.r.o. bola okolo 13 miliónov. Navrhovateľ uviedol, že si nespomína, či boli oboznámení so znaleckým posudkom, ktorý sa spomína v článku. Ďalej navrhovateľ k ujme, ktorá vznikla, uvádzal, že je predsedom politickej strany v Benine a v roku 2007 sa zúčastňoval volieb a oslovil viacerých priateľov, aby mu poskytli finančné prostriedky na volebnú kampaň. Po tom, ako bol zverejnený článok, títo priatelia pán P., Q., C., J. sa pýtali navrhovateľa, že načo potrebuje peniaze, keď peniaze získal takým spôsobom, ako bolo uvedené v článku a odmietli mu poskytnúť finančný príspevok. Politická strana navrhovateľa sa zúčastnila volieb a dosiahla vyše 13 %, ale neprekročila hranicu, ktorá je potrebná na zvolenie do parlamentu. Takto vznikla ujma spôsobená tým, že nemali dostatok finančných prostriedkov na riadnu volebnú kampaň a toto bolo spôsobené práve údajmi, ktoré boli uverejnené v predmetnom článku. Ďalej sa navrhovateľ vyjadroval k zárobku poslanca v Benine. Navrhovateľ uviedol, že sa nevie presnejšie vyjadriť k tomu, kedy a akým spôsobom sa spoločnosť Slovben dozvedela, že neuspela vo výberovom konaní, nakoľko hneď po zverejnení článku odišiel do Beninu, kde pripravoval voľby. Spoločnosť Slovben sa o výsledku výberového konania dozvedela ešte pred odchodom navrhovateľa do Beninu a tieto výsledky vedel navrhovateľ ešte pred zverejnením článku. Výsledky sa dozvedel od pána P., ktorý ho zastupoval a ktorý bol zamestnancom spoločnosti asi vo funkcii riaditeľa. Nespomína si presnejšie, kedy sa vrátil z Beninu, ale bolo to v priebehu roku 2007. V roku 2006 bol navrhovateľ jediný konateľ a jediný spoločník spoločnosti Slovben s.r.o. Voľby v Benine boli koncom marca 2007. Navrhovateľ uviedol, že pôsobí na Slovensku ako špeciálny poradca prezidenta Beninskej republiky pre strednú a západnú Európu a je honorárny konzul Beninskej republiky. Na otázku, odkedy pozná navrhovateľ O.. D. J., sa tento vyjadril, že je to skoro 19 rokov a ide o rodinného priateľa. Ide o priateľský vzťah, ale aj o pracovný vzťah, kedy robil osobného tajomníka primátorovi Ing. J..
Svedkyňa I. U. uviedla, že je autorkou predmetného článku zo dňa 1.12.2006. Na otázku, z akého zdroja čerpala pri písaní článku a čo bolo motívom napísania článku uviedla, že valné zhromaždenie sa konalo deň pred komunálnymi voľbami s tým, že akcionármi boli obce a mestá a teda starostovia, primátori, ktorí už po voľbách nemuseli byť zvolení. Svedkyňa uviedla, že jej zdroj ju informoval o valnom zhromaždení s tým, že na ňom sa malo prerokovávať aj predaj majetku a časť akcionárov nesúhlasila s týmto bodom programu a prejavila záujem o zverejnenie problému. Išlo o doškolovacie stredisko Severoslovenských vodární a kanalizácii v Rajeckých Tepliciach. Pokiaľ ide o sumu 60 miliónov, tak táto bola uvedená v znaleckom posudku, ktorí mali akcionári k dispozícií. K obohateniu o sumu 45 miliónov uviedla, že je to metafora a keďže predajná cena mala byť 15 miliónov a znalecký posudok bol na cenu
60 miliónov, tak rozdiel 45 miliónov by vlastne získala tá spoločnosť, ktorá by nadobudla tento majetok v uvedenej predajnej cene 15 miliónov. Podľa informácii svedkyne tento majetok mala kúpiť spoločnosť Slovben. Navrhovateľ bol šéfom tejto spoločnosti a svedkyňa uviedla, že už si presnejšie nespomína, či bol konateľ alebo majiteľ. Uviedla, že mala dva relevantné zdroje priamo akcionárov a jeden z nich bol starosta D. C.. Tesne pred konaním valného zhromaždenia sa stretli v Žiline a z tohto stretnutia bol zhotovený aj zvukový záznam. Po skončení valného zhromaždenia sa pokúšala získať informácie ohľadne predaja ako aj zmeny stanov a výsledok bol taký, že nehnuteľnosti získala iná spoločnosť, ktorá predložila najlepšiu ponuku a svedkyňa predpokladá, že tiež išlo o sumu 15 miliónov. K rozhovoru s D. C. uviedla, že tento výslovne uvádzal spoločnosť Slovben a uviedol, že materiály boli k nahliadnutiu v sídle Sevaku a D. C. do týchto materiálov nahliadol, tieto neboli posielané akcionárom. Po konaní valného zhromaždenia pán C. vyslovil pocit, že po publikovaní článku došlo k zmene záujemcu. Po tom, čo sa dozvedela o zmene kupujúceho nasledujúci deň vyšiel ďalší článok, kde zhrnula všetky udalosti, ktoré sa stali a uviedla aj kupujúceho spoločnosť Lure Group s.r.o. Vyjadrila sa, že nemala k dispozícii zápisnicu o hlasovaní a vie len toľko, že viacerí starostovia a primátori nesúhlasili s takýmto programom zhromaždenia ohľadne predaja nehnuteľností. Pokiaľ ide o sumu 45 miliónov, tak tento zisk mal byť pre spoločnosť, ale navrhovateľ bol na čele tejto spoločnosti. Pokiaľ išlo o titulnú stranu článku z 1.12., tak je to výsledok práce v redakcii a svedkyňa len dodala autorský článok, ktorý mal aj iný nadpis, ale na príprave titulnej strany sa už nepodieľala. Vyjadrila sa, že nevidela návrh uznesenia, kde sa uvádzala spoločnosť Slovben, ale videla len uznesenie o predaji spoločnosti Lure Group s.r.o., ale D. C. jej výslovne potvrdil, že firma Slovben bola navrhnutá už ako vybratý kupujúci na kúpu uvedených nehnuteľností.
Svedkyňa potvrdila, že nasledujúci deň po zverejnení článku 2.12.2006 boli komunálne voľby aj na primátora Mesta Žiliny a svedkyňa v tom čase bola a aj je manželkou jedného z vtedajších kandidátov pána U..
Svedok D. C. uviedol, že v roku 2006 bol starostom Obce Staškov a táto obec bola akcionárom Severoslovenských vodární a kanalizácií a.s. Žilina. Potvrdil, že sa stretol s I. U. deň pred konaním valného zhromaždenia v Žiline a z tohto stretnutia bol aj zhotovený zvukový záznam. Rozprávali sa aj o predaji rekreačného a doškolovacieho strediska Sevaku v Rajeckých Tepliciach, ktorý mal byť schválený na uvedenom valnom zhromaždení. Uviedol, že ako akcionár využil možnosť a nahliadol do materiálov, ktoré boli pripravené na prerokovanie. Tieto materiály obsahovali aj návrh uznesenia. Na otázku, za akú cenu malo byť predané zariadenie, svedok uviedol, že na toto si už nepamätá, ale je to možné zistiť z uznesenia, ktoré bolo prijaté na valnom zhromaždení. Na otázku, či v návrhu bola uvedená aj konkrétna spoločnosť, ktorá mala odkúpiť nehnuteľnosti svedok uviedol, že nepoznal ani nepozná túto spoločnosť, ale pani U. pri nahrávaní uviedla dve mená a jedna z týchto spoločností, ktoré uviedla to bola určite, ale už si na to nepamätá. Bolo to tak, že v uznesení, ktoré malo byť predložené na valnom zhromaždení, bola uvedená konkrétna spoločnosť, ktorej názov si nepamätá, ale pri rozhovore I. U. uviedla aj názov tejto spoločnosti, ktorý bol totožný s názvom uvedeným v návrhu uznesenia. Svedok ďalej uviedol, že vystúpil na valnom zhromaždení a bol proti predaju a proti prejednaniu tohto bodu deň pred konaním komunálnych volieb, ale väčšina akcionárov bola za predaj, ktorý bol aj schválený. Svedok uviedol, že I. U. ho skontaktovala, konkrétne sa zaujímala o predmetné valné zhromaždenie.
J. C. C. uviedol, že s navrhovateľom má kamarátsky vzťah a pozná sa s ním ešte zo štúdia na vysokej škole. Vedel aj o tom, že vo voľbách v roku 2007 v Benine kandidoval aj navrhovateľ ako predseda politickej strany do parlamentu. Niekoľkokrát sa rozprávali ešte v priebehu roku 2006 o finančnej pomoci, ktorú mu aj svedok sľúbil a išlo o financie na predvolebnú kampaň. Svedok sľúbil pre navrhovateľa dar vo výške 300.000,- Sk. Ďalej uviedol, že neposkytol tieto peniaze, lebo sa dozvedel, že navrhovateľ zarobil 40 miliónov a to ho dosť nahnevalo, lebo vtedy nebol dôvod, aby mu svedok poskytol nejaké peniaze. Medzi svedkom a navrhovateľom išlo o ústnu dohodu. O tom, že navrhovateľ mal nadobudnúť 40 miliónov sa svedok dozvedel z článku a keď mu telefonicky navrhovateľ oznámil, že odchádza do Beninu a žiadal finančné prostriedky, tak vtedy svedok odmietol, že mu žiadne peniaze nedá, keď on zarobil 40 miliónov. Potvrdil, že bol aj osobne v Benine a bol konateľom aj spoločníkom spoločnosti, ktorá mala obchodné záujmy aj v Benine. Pokiaľ išlo o ďalšie vzťahy k navrhovateľovi, uviedol, že teraz má k navrhovateľovi dobrý vzťah. Nestretávali sa po dobu asi roka niekedy v roku 2007 a potom po roku alebo 1,5 roku si vyjasnili veci a vzťahy s navrhovateľom sa postupne znormalizovali. Ku konkretizácii článku, z ktorého sa dozvedel, že navrhovateľ získal 40 miliónov uviedol, že to bolo v plusku niekedy začiatkom
decembra asi 1.12.2006. Tieto peniaze mal zarobiť predajom nejakej nehnuteľnosti, ale bližšie okolnosti svedka nezaujímali, ale pre neho bolo podstatné, že navrhovateľ zarobil viac ako 40 miliónov.
Svedok O.. G. Q. uviedol, že pozná navrhovateľa ešte ako spolužiaka z vysokej školy od roku 1988 alebo 1989 a ich vzťahy sú štandardné, stretávajú sa a nemali žiadne spory vážnejšieho charakteru. Svedok vedel o tom, že navrhovateľ založil politickú stranu v Benine a dozvedel sa od navrhovateľa aj to, že ide kandidovať vo voľbách a má politické ambície. Navrhovateľ ho požiadal o sponzorský dar na kampaň a svedok mu sľúbil pomoc vo výške 1 milión Sk. Ďalej svedok uviedol, že peniaze neposkytol, keď sa oboznámil s článkom v denníku Plus 1 deň a prečítal si, že navrhovateľ zarobil milióny. Potom aj došlo k hádke medzi svedkom a navrhovateľom a svedok odmietol dať peniaze, keď navrhovateľ uvedeným spôsobom zarobil peniaze. Keď potom navrhovateľ svedkovi vysvetlil, ako to bolo v skutočnosti, tak už bolo neskoro na poskytnutie peňazí na kampaň vo voľbách. Pokiaľ išlo o uvedený článok, tak svedok si pamätal len toľko, že navrhovateľ mal zarobiť milióny a išlo o nejaký dom alebo vilku v Rajeckých Tepliciach. Svedok sa vyjadril, že finančne podporoval navrhovateľa prípadne jeho obchodnú činnosť a aj z týchto dôvodov ho navrhovateľ oslovil, aby mu poskytol peniaze na voľby. Svedok nebol oboznámený s ďalším článkom, ktorý vyšiel v denníku nasledujúci deň.
Odporca navrhol vo veci vypočuť svedkov O.. E.. H. F. a O.. arch. C. E. ohľadne činnosti O.. D. J. ako primátora Mesta Žiliny, ktorí v tom čase boli obaja poslanci mestského zastupiteľstva v Žiline na preukázanie hodnotiaceho úsudku. Navrhovateľ žiadal vypočuť svedkov E.. R. W. a E.. C. P. na okolnosti nakladania s mestským majetkom počas výkonu funkcie primátora W. O.. J. v prípade ak bude pripustené vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, ktorých navrhol odporca.
Súd vo veci vypočul navrhovaných svedkov E.. R. W. (č.l. XXX), E.. C. P. (č.l. XXX), O.. E.. H. F. (č.l. XXX) a O.. arch. C. E. (č.l. XXX), ktorí nevedeli uviesť žiadne bližšie okolnosti ohľadne skutočností uvedených v článku Denníka Plus 1 deň dňa 1.12.2006 a vyjadrovali sa len k postupom mestského zastupiteľstva Mesta Žilina v období, keď bol primátorom O.. D. J..
Súd vykonal dokazovanie aj prehratím CD záznamu o rozhovore medzi I. U. a D. C. na pojednávaní 26.11.2010 (č.l. 228).
Z uvedeného záznamu konkrétne bola otázka I. U. "Čiže je tam menovite uvedená firma Slovben, že to ide odkúpiť?" a odpoveď "Áno, je tam ponuky 5, je tam ponúk asi 5, ktoré dali ponuku a najnižšia je táto no a jednoducho táto vyhrala. Zo zákona to je čisté jak ľalia." a ďalej z nahrávky mužský hlas uvádza: "však tie firmy tam nemusíte uvádzať, však to je druhá vec, ale jednoducho sú to firmy, ktoré naviazané určite na mestský úrad, ten Slovben."
Súd sa oboznámil aj so zápisnicami z pojednávania konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V spisová značka 8C/89/2007 vo veci navrhovateľa O.. D. J. proti odporcovi Spoločnosť 7 Plus s.r.o., kde z obsahu zápisnice je zrejmé, že ide o článok v denníku Plus 1 deň zo dňa 1.12.2006 totožný ako je predmetom tohto konania a to zápisnice zo dňa 4.9.2008 (č.l. 54) 13.11.2008 (č.l. 63), 30.3.2009 (č.l. 67), 14.5.2009 (č.l. 79) a 11.11.2010 (č.l. 226).
Odporca predložil aj rešerše médií (č.l. 194 a nasl.).
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch ( účinnosťou do 1.6.2008), v súlade s ústavne zaručenou slobodou prejavu, slova a tlače využívajú občania periodickú tlač a ostatné hromadné informačné prostriedky na to, aby ich prostredníctvom získavali informácie a verejne vyjadrovali svoje názory.
Podľa § 10 ods. 1 a 3 Zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch ( účinnosťou do 1.6.2008), za periodickú tlač zodpovedá vydávateľ, za ostatné hromadné informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia platné pre vydávateľa. Ak vydávateľ určí šéfredaktora, zodpovedá vydávateľovi za obsah jednotlivého vydania hromadného informačného prostriedku, najmä potom za to, aby obsah hromadného informačného prostriedku neporušil zákonom chránené záujmy spoločnosti, občanov a organizácií.
Podľa § 16 ods. 2 Zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch ( účinnosťou do 1.6.2008), uverejnenie informácie, ktoré ohrozuje zákonom chránené záujmy spoločnosti alebo občanov, je zneužitím slobody prejavu, slova a tlače.
Súd podanú žalobu posudzoval podľa ust. § 11 a nasl. OZ, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej osobnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ustanovenie § 13 Oz potom fyzickej osobe dotknutej v jej osobnostnej sfére dáva mimo iného právo požadovať z tohto dôvodu zodpovedajúce zadosťučinenie ( a to či už morálne alebo prípadne aj majetkové ).
Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, obsahom ktorého je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu čl. 7,8,10,11,13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce čiastkové práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt ( stránok ) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľnú súčasť celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa uvedeného ust. §11 OZ tak prichádza do úvahy iba u zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo iba ohrození osobnosti fyzickej osoby a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (protiprávnosťou) zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu na osobnosti inej fyzickej osoby iba vtedy, ak neoprávnený zásah, spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby , skutočne vyvolala. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka fyzickej osobe dotknutej v jej osobnostnej sfére dáva, okrem iného, právo požadovať z tohto dôvodu zodpovedajúce zadosťučinenie (a to či morálne alebo prípadne aj majetkové). Ak Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 za určitých kvalifikovaných podmienok poskytuje možnosť priznať postihnutej fyzickej osobe zadosťučinenie v peniazoch, potom tu však súčasne nevymedzuje prípadnú hranicu (či minimálnu alebo maximálnu) pre určenie jeho výšky. Určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch sa preto stáva
predmetom voľného uváženia súdu. Súd je tu však povinný vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu veci a opierať sa o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Tými sú predovšetkým zistená závažnosť nemajetkovej ujmy a zistené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k takému záveru, že návrh navrhovateľa je v časti dôvodný. V konaní bolo nesporne preukázané z výsledkov dokazovania, že 1.12.2006 v denníku Plus 1 deň, ktorého je vydavateľom odporca, bol uverejnený článok tak, ako je vyššie uvedené a nesporné bolo aj to, že v článku uverejnené údaje ako tvrdenia sú nepravdivé a zverejnením týchto nepravdivých údajov došlo k narušeniu rovnováhy medzi uvedenými základným právami a to právom navrhovateľa na ochranu ľudskej cti a dôstojnosti a právom odporcu na slobodu prejavu. Na základe výsledkov dokazovania a to tak z výpovede svedkov I. U. a D. C. ako aj oboznámením listinných dokladov predložených Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami a.s. Žilina o valnom zhromaždení konanom 1.12.2006, ktorého sa týka predmetný článok, bolo preukázané, že tak navrhovateľ ako aj spoločnosť Slovben s.r.o., kde bol navrhovateľ v uvedenom období konateľom a spoločníkom bola spoločnosť Slovben s.r.o. so sídlom v Beninskej republike, kde uvádzal navrhovateľ vo výpovedi, že je spoločníkom uvedenej spoločnosti, nenadobudla nehnuteľnosti vo vlastníctve Severoslovenských vodární a kanalizácii a.s. v Rajeckých Tepliciach. Zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že bol schválený prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku a kúpna zmluva na odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to školiace a doškoľovacie stredisko Rajecké Teplice s konkrétne špecifikovaným pozemkom parc.č. 113/7 a kupujúci bola spoločnosť Lure Group s.r.o. Žilina a kúpna cena bola 15.500.000,- Sk. Zároveň bola schválená aj dohoda o prevzatí dlhu novým dlžníkom na prebratie povinnosti a finančných záväzkov dlžníka. Z predložených listinných dokladov teda nevyplynulo, že by predmetná nehnuteľnosť bola predaná či už navrhovateľovi alebo spoločnosti Slovben s.r.o. a nevyplynulo ani tvrdená skutočnosť, že vopred pred konaním valného zhromaždenia bol pripravený návrh uznesenia, ktorý mal byť predložený valnému zhromaždeniu a kde ako kupujúci je uvedená spoločnosť Slovben s.r.o. Tieto skutočnosti neboli preukázané ani z výpovede svedka JY. ktorý mal poskytnúť uvedené informácie autorke článku I. U. a tieto skutočnosti nevyplynuli ani z prepisu záznamu rozhovoru medzi autorkou článku I. U. a D. C.. Z uvedeného rozhovoru sa len konštatuje, že podľa posudku by malo ísť o cenu okolo 60 miliónov a predáva sa to za nejakých 15 miliónov a v ďalšej časti rozhovoru bola to práve autorka článku I., ktorá sa pýtala na uvedenú firmu Slovben, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok D. C.. Tento v zázname len uviedol "že je tam asi 5 ponúk, ktorí dali ponuku a najnižšia cena je táto no a jednoducho táto vyhrala." Na základe uvedeného je teda zrejmé, že ani zo záznamu rozhovoru so starostom Obce J. D. C. ako štatutárnym zástupcom jedného z akcionárov Severoslovenských vodární a kanalizácií a.s. nebolo možné jednoznačne dospieť k takým tvrdeniam, ako sú uvedené v predmetom článku. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že pokiaľ ide o tvrdenia tak, ako sú uvedené v rozsudočnom návrhu, ide o tvrdenia jednoznačne nepravdivé, ktoré zasahujú do práv navrhovateľa chránených podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň v uvedenom prípade nemôže ísť ani o ospravedlniteľný omyl novinára, ktorým sa bránil odporca. Predpokladom na to, aby takýto omyl bol v súlade s právom na slobodu prejavu, slova a tlače a bezdôvodne nezasahoval do práv a povinností je hlavne to, že autor postupuje pri svojej práci s primeranou obozretnosťou a robí si závery len na základe podkladov, ktoré priemerne obozretnému človeku dovoľujú urobiť takéto závery. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že I. U. ako autorka článku, postupovala s primeranou obozretnosťou. Táto mimo rozhovoru s D. C., o ktorom predložila záznam, nemala k dispozícii žiadne iné ani listinné doklady a ani vyjadrenia iných osôb, na základe ktorých by mohla dospieť k takým záverom, ako vyplynuli z uvedeného článku zo dňa 1.12.2006. Tá skutočnosť, že nasledujúci deň 2.12.2006 bol zverejnený článok v totožnom denníku Plus 1 deň od totožnej autorky I. Harmanovej, kde oboznamuje výsledky konania valného zhromaždenia, nemožno bez ďalšieho kvalifikovať v súvislosti s článkom zo dňa X.XX.XXXX, že tento prvý článok a tam uvedené údaje sú ospravedlniteľným omylom novinára. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať aj to, že autorka
článku I. U. v uvedenom období keď článok písala 1.12.2006, bola manželkou jedného z kandidátov na primátora Mesta Žiliny v komunálnych voľbách v decembri 2006 s tým, že ďalším z kandidátov na primátora Mesta Žiliny bol O.. D. J., ktorý je taktiež uvádzaný v predmetnom článku a jednoznačne sa konštatuje, že navrhovateľ získal pri uvedenom obchode majetkový prospech z dôvodu svojho blízkeho vzťahu s O.. D. J.. Na základe tohto súd dospel k záveru, že práve v tomto prípade autorka článku mala postupovať s oveľa väčšou opatrnosťou pri overovaní si všetkých skutočností a súvislostí, ktoré sú predmetom uvedeného článku zo dňa 1.12.2006.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky, aby návrhu navrhovateľa bolo v časti vyhovené a aby odporca bol povinný uverejniť ospravedlnenie v takom znení, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 33.194,- eur bol zamietnutý. Dôvodom zamietnutia bolo to, že podľa ustálenej judikatúry môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, iba v prípade preukázania, že došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho vážnosti v spoločnosti a nie je postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 § 13 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby a túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, kde sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu.
Navrhovateľ v písomnom návrhu vychádzal z toho, že uvedený článok zverejnený v denníku mal širokú publicitu a preto bude opodstatnené aj uplatňovanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo výpovedi navrhovateľ uvádzal, že ujma, ktorá mu vznikla a na základe čoho požaduje aj finančné zadosťučinenie vyplýva z toho, že v roku 2007 ako predseda politickej strany v Benine mal záujem kandidovať vo voľbách do parlamentu a zúčastnil sa týchto volieb, dosiahol aj určité percentá, ale neprekročil hranicu, aby sa dostal do parlamentu. Dôvodom bolo, že na volebnú kampaň nemal dostatok finančných prostriedkov. Poukazoval na to, že jeho priatelia mu ponúkli na jeho žiadosť, že mu finančné prostriedky poskytnú, ale po zverejnení predmetného článku, z ktorého vyplynulo, že sa obohatil v značnom rozsahu, mu tieto finančné prostriedky odmietli poskytnúť. Q. skutočnosti boli potvrdené aj z výsluchu svedkov C., ktorí skutočne uvádzali, že sľúbili peniaze pre navrhovateľa pre volebnú kampaň v Benine, ale po zverejnení článku a oboznámení sa s týmto článkom, podľa ktorého sa mal navrhovateľ finančne obohatiť, tieto peniaze mu odmietli poskytnúť. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ale zároveň uviedol, že pokiaľ ide o jeho postavenie, je špeciálnym poradcom prezidenta Beninskej republiky pre strednú a západnú Európu a je honorárnym konzulom Beninskej republiky. V konaní navrhovateľ, na ktorom bolo dôkazné bremeno na preukázanie vzniku následku podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nepreukázal v konaní ani to, že v roku 2007 v Benine boli voľby do parlamentu, ani to, že politická strana, ktorej predsedom je navrhovateľ, sa zúčastnila uvedených volieb a ani volebný výsledok a nepreukázal najmä, že tu je príčinná súvislosť medzi zverejnením predmetného článku a následkom, že ním vedená politická strana sa nedostala v Benine do parlamentu. Súd sa stotožnil s vyjadrením odporcu, že nemožno jednoznačne konštatovať ani to, že pri poskytnutí finančných prostriedkov vypočutých svedkov navrhovateľovi na volebnú kampaň by sa politická strana navrhovateľa do parlamentu dostala a aký by dosiahla vo voľbách výsledok. V tejto súvislosti navrhovateľ podal návrh na vykonanie dôkazu dopytom na parlament v republike Benin na výšku platov a výšku odmien poslancov a tento návrh na doplnenie dokazovania bol zamietnutý z tých dôvodov, že preukázanie tej skutočnosti, akú odmenu poberajú poslanci v Beninskej republike, nemá žiaden vplyv na výsledok konania o ochranu osobnosti a na preukázanie splnenia podmienok na finančné zadosťučinenie podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a ani z jeho výpovede nevyplynulo, že by v dôsledku zverejnenia článku klesla jeho osobná prestíž, dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, v pracovnej sfére medzi priateľmi alebo v rodinnej sfére. Naopak práve to, že je poradcom prezidenta republiky Benin a honorárnym konzulom tejto republiky je dôkazom toho, že požíva všeobecnú vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 33.194,- eur titulom nemajetkovej ujmy zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd vo veci o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov, nakoľko ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech, keďže návrhu bolo v časti vyhovené a v časti o nemajetkovú ujmu bol návrh zamietnutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Okresný súd Žilina
dňa 23.2.2011
JUDr. Jana Scholtzová
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia: Sláviková