Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Cb-167-2009.pdf
PDF · 123.53 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/167/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Holičom, v právnej veci navrhovateľa: E. I., s miestom podnikania 925 01 Matúškovo 526, IČO: 14 064 669, zastúpený JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom so sídlom Galanta, Šafárikova 1522, proti odporcovi: Obec Váhovce, so sídlom Obecný úrad Váhovce, 925 62 Váhovce 329, IČO: 00 306 266, zastúpená JUDr. Júliusom Šefčíkom, advokátom so sídlom v Trnave, Ul. 9. mája 15, o zaplatenie 11.257,72 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 11.257,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 21.11.2008 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 2.138,48 Eur k rukám advokáta navrhovateľa, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.09.2009 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 11.257,72 Eur s príslušenstvom, a to z titulu nezaplatenia faktúry č. XXXXXXXX splatnej dňa 20.11.2008 za vykonané projektové práce.
Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov K. N. a X. E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi - kalkuláciou ceny projektových prác stavby viacúčelovej haly Váhovce (projekt pre stavebné povolenie), územným rozhodnutím č. X-X/XXXX, stavebným povolením č. XXX-XXX/XXXX, dodacími listami, projektovou dokumentáciou, faktúrou č. XXXXXXXX X. K. XX.XX.XXXX, listom odporcu zo dňa 28.12.2008, výzvami navrhovateľa zo dňa 25.02.2009 a 26.03.2009, uznesením Obecného zastupiteľstvo Obce Váhovce č. XX/XXXX, kalkuláciou ceny projektových prác stavby bytový dom Váhovce, čestným vyhlásením W.. S.. I. Š., ďalším obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ svoj návrh uplatnil na tom skutkovom základe, že medzi účastníkmi došlo v marci XXXX k dohode o tom, že navrhovateľ pre odporcu zrealizuje projektové a inžinierske práce na stavbu športovej haly. Pôvodne bola zmluvná odmena dohodnutá na 520.000,- Sk bez DPH, ktorá bola neskôr znížená na sumu 385.000,- Sk bez DPH. Toto zníženie odmeny odporca akceptoval. Navrhovateľ svoju zmluvnú povinnosť splnil, riadne zhotovil a odovzdal projektovú dokumentáciu, čo preukazujú priložené dodacie listy ako aj vydané územné rozhodnutie XX.XX.XXXX zo dňa a stavebné povolenie zo dňa XX.XX.XXXX. Odporca však svoju povinnosť nesplnil a faktúru, ktorou si navrhovateľ uplatnil doplatenie dohodnutej ceny diela doposiaľ nezaplatil. Navrhovateľa oslovil starosta obce Váhovce s tým, že má záujem v obci postaviť viacúčelovú športovú halu a tiež predložil výkresy podobnej športovej haly v
Maďarsku, ktorú si aj boli pozrieť. Navrhovateľ následne vyhotovil a odporcovi dňa 05.12.2007 odovzdal projektovú dokumentáciu pre územné konanie a následne aj pre stavebné povolenie pre predmetnú stavbu. Odmena za projekt bola dohodnutá podľa cenníka a podľa predbežnej kalkulácie. Odporca zaplatil zálohovú platbu 100.000,- Sk. Medzi účastníkmi nikdy nebol dohodnutý cenovú strop do XX C.. Sk a ani z podkladov a predloženej projektovej dokumentácie nevyplýva, že by mal byť takýto cenový strop, keď v projektovej dokumentácii, ktorá bola predložená pre územné konanie, bola kalkulácia ceny XX.XXX.XXX,- D. a v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie bola cena XX C.. D.. Posledná projektová dokumentácia bola odovzdaná dňa 06.08.2008, zo strany odporcu nebola vznesená žiadna reklamácia. Jediný písomný doklad je o tom, že odporca odmietol uhradiť faktúru. Odporca nikdy ústne nereklamoval vady projektu. Pokiaľ odporca tvrdí, že dohodnutá cena za projekt sa mala týkať aj 14- bytovej jednotky, tak toto nie je pravda, ako to vyplýva aj z predložených dokladov, z ktorých jasne vyplýva, že bola samostatne uzatvorená zmluva a kalkulácia a z toho vyplývajúca cena projektu, a to samostatne pre 14-bytovú jednotku a samostatne pre športovú halu.
Čo sa týka postupného vypracovania projektu, odporca mal v tomto štádiu viaceré nové návrhy a pripomienky, keď podľa prvého návrhu bola dĺžka celej haly 50 m, následne odporca požadoval halu predĺžiť až na 56 m a následne až na 58,99 m, keďže tam chcel mať viaceré ihriská a aj priestor na kultúrne účely. Zvyšovanie takejto dĺžky sa môže prejaviť na celkovej cene o X-X C.. Pokiaľ odporca tvrdí, že na projektovej dokumentácii bola predbežná kalkulácia ceny okolo XX C.., toto bolo len v projektovej dokumentácii pre územné konanie, a bolo tam jasne uvedené, že sa jedná o orientačné predpokladané náklady. Navrhovateľ splnil svoju povinnosť a odporcovi odovzdal objednané dielo, čo nespochybnil ani odporca. Pokiaľ bolo hlavným problémom to, že odovzdané dielo, t.j. projektová dokumentácia nespĺňala požiadavky odporcu a teda podľa neho mala vady, bolo na jeho strane, aby prípadne odstúpil od zmluvy alebo uplatnil nejakú reklamáciu vád diela, čo sa ani v lehote 2 rokov od odovzdania projektu nestalo. Odporca už v štádiu územného konania a následne stavebného povolenia mal vedomosť o tom, že sa stavba zrejme nepodarí zrealizovať za sumu okolo XX C.. D., a preto už vtedy mal možnosť uplatniť prípadnú reklamáciu, pričom však podmienka ceny stavby XX C.. pri objednaní projektu nebola.
Čo sa týka projektovania takej veľkej stavby ako je športová hala, tak sa projekt vytvára vlastne v dvoch štádiách, a teda najprv sa vytvorí projekt pre účely stavebného povolenia, kde sa uvádza predbežná kalkulácia, následne sa už však v čase realizácie uskutočňuje samotný realizačný projekt, v ktorom môže dôjsť k podstatnému zvýšeniu celkovej ceny, je to napr. tak ako s diaľnicami, keď sa pôvodne naprojektuje 1 km diaľnic za 30 mil., ale v konečnom dôsledku je skutočná cena pri realizácii projektu napr. 50 mil. Čo sa týka konkrétneho projektu športovej haly a predbežnej cenovej kalkulácie, v tejto napr. nebola zahrnutá technológia, a to vzduchotechnika, kde v realizačnom štádiu to závisí od výberu konkrétneho dodávateľa, konkrétnej značky a konkrétnej kvality, pričom cenový rozdiel môže byť podstatný. Odporca sa najneskôr v marci XXXX dozvedel o tom, že je stavbu možné zrealizovať za cenu XX C.. D., a teda ak mal výhrady voči projektu, mal bez zbytočného odkladu uplatniť reklamáciu alebo prípadne odstúpiť od zmluvy, čo sa však nestalo, jediným krokom odporcu bolo písomné oznámenie o vrátení faktúry, kde však neuviedol žiaden dôvod. Čo sa týka rokovaní s G.. T. a jeho firmou, na jednom rokovaní sa navrhovateľ zúčastnil, ale bavili sa len o otázke nosnej konštrukcie a odporca mal na výber, či chce z ocele, ktorá je oveľa lacnejšia alebo z dreva; odporca si vybral tú drahšiu z dreva, navrhovateľ však nebol na takom stretnutí, kde by sa bavilo o celkovej cene stavby, firma p. T. ani nevykonávala stavebné práce v takom rozsahu. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.01.2011 uplatnil námietku premlčania uplatnenia vád diela, ktoré odporca prvý krát reklamoval až dňa 07.12.2010.
Odporca k veci uviedol, že spolupráca s navrhovateľom vznikla tak, že pre odporcu vykonával viacero projektov, ktoré odporca aj riadne zaplatil. Čo sa týka predmetu tohto sporu, odporca sa s navrhovateľom dohodol, že navrhovateľ pre neho zhotoví projektovú dokumentáciu na viacúčelovú športovú halu v cene okolo XX C.. D. vrátane DPH, pričom ukázal podobnú športovú halu v Maďarsku. Je pravda, že navrhovateľ zrealizoval projektovú dokumentáciu, ktorá aj bola predložená za účelom územného rozhodnutia a stavebného povolenia, keď však odporca vyhlásil výberové konanie na dodávateľa stavby, najlacnejšia ponuka bola vyše XX C.L. D.. Odporca nemal prostriedky na takéto navýšenie ceny stavby, a preto sa stavba ani nezačala stavať. Projekt, ktorý dodal navrhovateľ teda prakticky nebol využitý a zostal iba na papieri. Pri jednaniach bol prítomný aj zástupca starostu obce p. X. E.. Od začiatku bol zo strany odporcu jasný záujem na stavbe v cene XX C.. D.. Čo sa týka predbežnej kalkulácie ceny projektu
520.000,- Sk, táto sa mala týkať dvoch projektov, pričom jeden projekt bol na spomínanú športovú halu a druhý projekt bol na 14-bytovú jednotku, ktorý sa aj realizoval. Odporca navrhovateľovi uhradil zálohovú platbu tak, ako uvádza navrhovateľ.
Odporca prvýkrát dostal projektovú dokumentáciu, kde bola uvedená cena stavby XX.XXX.XXX,- D., tak začal predbežne zisťovať, aká by bola cena stavby, tiež keď už bolo skončené územné konanie a vydané stavebné povolenie, tak obec začala zháňať dodávateľa stavby, najlacnejšia ponuka bola vyše XX C.. D.. Podľa dodacieho listu bola projektová dokumentácia odovzdaná v auguste XXXX. Odporca ústne reklamoval vady projektu u navrhovateľa, a to potom, ako bolo vydané stavebné povolenie, tak ústne navrhovateľovi oznámil, že stavbu nie je možné zrealizovať za takú cenu ako je uvedená v projekte a pokiaľ navrhovateľ zoženie dodávateľa za XX C.., tak stavbu zrealizujú. Čo sa týka reklamácie, resp. odstúpenia od zmluvy, odporca uplatnil svoju reklamáciu, a to na rokovaní s G.. T., kde sa uviedla cena XX C.., pričom na tomto rokovaní bol zrejme prítomný aj navrhovateľ, odporca tiež odstúpil od zmluvy tým, že navrhovateľovi odmietol uhradiť zaslanú faktúru. Za účelom doplnenia dokazovania odporca navrhol vo veci ustanoviť znalca, ktorý by mal zodpovedať na otázku, či je možné predmetnú stavbu športovej haly na základe projektu navrhovateľa postaviť do ceny XX-XX C.. D.. Odporca uznáva cenu projektovej dokumentácie len do výške 215.000,- Sk bez DPH.
Svedkyňa W.. S.. K. N. k veci uviedla, že je zamestnankyňou navrhovateľa, tiež pracuje ako architektka. Čo sa týka predmetného zmluvného vzťahu a projektovanej športovej haly, starosta obce p. D. bol v kancelárii navrhovateľa a s ním dohadoval objednanie projektu na viacúčelová športovú halu, nebol tam nikto iný prítomný. Odporca mal záujem o viacúčelovú športovú halu, pričom hovoril, že navrhovateľovi ukáže podobnú halu v Maďarsku. S navrhovateľom sa bavili o predbežnej cene projektu, svedkyňa nepočula nič o tom, že by odporca špecifikoval aj požadovanú cenu celej stavby. Z hľadiska projektovania stavby sa toto na začiatku ani nedá. Projektová dokumentácia je len podkladom pre rozpočtára, ktorý na jej základe dokáže stanoviť cenu stavby. Na začiatku je pre projekt dôležité definovanie veľkosti požadovanej stavby a jej účelu. Svedkyňa si nespomína, že by zo strany odporcu boli vznášané nejaké pripomienky alebo výhrady k projektu navrhovateľa. Pri dojednávaní objednávky projektu sa hovorilo len o športovej hale, bol to samostatný projekt. Zmeny sa týkali štádia vypracovávania návrhu projektu, menili sa nejaké dispozičné riešenia, na základe toho bola vytvorená konečná projektová dokumentácia, ktorá sa už ďalej nemenila, nebola vrátená na zmenu alebo prepracovanie. Čo sa týka projektovania, tak na začiatku je smerodajná veľkosť stavby a jej účel, projektant nevie odhadnúť celkovú cenu stavby, projektant môže len približne odhadnúť, čo sa do akej sumy dá postaviť, kľúčový moment je až po vyhotovení projektu a na jeho základe rozpočtár urobí kalkuláciu ceny stavby. Čo sa týka presného stanovenia rozpočtu ceny stavby, to je z odborného hľadiska úplne iná úloha ako pre projektanta.
Svedok X. E., zástupca starostu Obce E., uviedol, že bol osobne pri objednávaní projektu u navrhovateľa, bolo to v jeho kancelárii na jar XXXX, keď Obec E. mala záujem o výstavbu športovej haly, navrhovateľovi špecifikovali, že majú záujem o takú športovú halu, ktorá je v Maďarsku, ktorú treba prispôsobiť pozemku. Pri objednávaní projektu zdôrazňovali, že pre odporcu je kritérium cena okolo XX C.. D.. Obec nejaké špeciálne požiadavky nemala, pre obec to malo slúžiť najmä na športové účely. Pri ďalších jednaniach svedok už prítomný nebol, starosta priebežne informoval o tom, ako projekt napredoval. Nehovoril o žiadnych problémoch a žiadnych výhradách k projektu. Jediný hlavný problém nastal až v štádiu, keď sa už mala realizovať samotná stavba na základe projektu, a keď starosta začal zháňať prípadných dodávateľov stavby, vtedy sa zistilo, že cena stavby je oveľa vyššia ako možnosti obce, a preto sa projekt ani nerealizoval. Čo sa týka samotnej objednávky projektu, tak cena projektu mala byť dohodnutá okolo 500.000,- Sk a mala sa týkať projektu na športovú halu, ako aj projektu na 14-bytovú jednotku. Za športovú halu bola uhradená len záloha, nakoľko projekt sa nerealizoval. Svedok si nepamätá na nič také, že by zo strany odporcu, a to konkrétne zo strany starostu alebo obecného zastupiteľstva bola vo vzťahu k navrhovateľovi uplatnená nejaká reklamácia alebo odstúpenie od zmluvy alebo uplatnenie vád diela.
Podľa kalkulácie ceny projektových prác stavby viacúčelovej haly E. (projekt pre stavebné povolenie) základné údaje charakterizujúce stavby boli - zastavaná plocha celková XXX C., svetlá výška 10 (hala) a 2,6 m (soc. časť), celkový obstavaný priestor XXXX C., orientačné predpokladané rozpočtové náklady
cca XX.XXX.XXX,- D., cena projektových prác podľa sadzobníka A. X.XXX.XXX,- D., cena projektu pre stavebné povolenie stanovená dohodou 520.000,- Sk.
Dňa XX.XX.XXXX vydala Obec C. územné rozhodnutie č. X-X/XXXX stavby „Viacúčelová športová hala“ podľa predloženej projektovej dokumentácie.
Dňa XX.XX.XXXX vydala Obec C. stavebné povolenie č. XXX-XXX/XXXX stavby „Viacúčelová športová hala“ podľa predloženej projektovej dokumentácie.
Podľa dodacích listov posledné vyhotovenie projektovej dokumentácie bolo odporcovi odovzdané dňa 09.06.2008.
Podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.11.2008, splatnej dňa 20.11.2008, navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za vykonanie inžinierskych a projektových prác na stavbe „Viacúčelová športová hala Váhovce“ sumu 339.150,- Sk, t.j. 11.257,72 eur, celková cena bola 385.000,- Sk, odpočet zálohovej čiastky 100.000,- Sk, zostatok k úhrade 285.000,- Sk + 19% DPH 54.150,- Sk. K faktúre bol priložený dodací list č. 53 zo dňa 23.08.2008.
Odporca listom zo dňa 28.12.2008 oznámil navrhovateľovi neuznanie faktúry č. XXXXXXXX a túto mu zaslal späť.
Výzvou zo dňa 25.02.2009 a 26.03.2009 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej sumy.
Obecné zastupiteľstvo Obce Váhovce prijalo dňa 31.05.2007 uznesenie č. XX/XXXX, ktorým schválilo výstavbu športovej haly v sume XX C.. D..
Podľa kalkulácie ceny projektových prác stavby bytový dom Váhovce bola cena projektu pre stavebné povolenie stanovená dohodou 185.000,- Sk.
Podľa čestného vyhlásenia W.. S.. I. Š., práci projektanta sa venuje 25 rokov, z jeho praxe je známe, že s klientom stavebníkom nie je možné dohodnúť na začiatku, t.j. pred začatím projektových prác, cenu výslednej stavby. V priebehu projektovania zasahujú do projektu požiadavky investora, štátnych orgánov, iné faktory, čo má všetko vplyv na cenu.
Podľa § 264 ods. 1 a 2 Obch. zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
Podľa § 266 ods. 1 Obch. zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 Obch. zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 Obch. zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa § 536 ods. 1 Obch. zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 537 ods. 1 Obch. zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 537 ods. 2 Obch. zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Podľa § 546 ods. 1 Obch. zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 554 ods. 1 Obch. zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa § 560 ods. 1 Obch. zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa § 562 ods. 1 Obch. zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa § 562 ods. 2 Obch. zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 365 Obch. zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v znení účinnom od 01.02.2004 (novela zákonom č. 530/2003 Z.z.), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzby Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Súd v danom prípade považoval za preukázané, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, keď medzi navrhovateľom a odporcom došlo k vzniku obchodno-právneho vzťahu, založeného uzatvorenou zmluvou o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka.
Na úvod je potrebné skonštatovať, že zmluvné vzťahy vo všeobecnosti, a obzvlášť obchodné záväzkové zmluvné vzťahy, podliehajú značnej neformálnosti, ktorá je vyjadrená napríklad aj tým, že pre drvivú väčšinu zmlúv uzatváraných podľa Obch. zákonníka zákon nevyžaduje písomnú formu, čo platí aj pre zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka. Aj v prípade zmluvy uzavretej ústne alebo konkludentnou formou sa však vyžaduje, aby boli dané základné obsahové náležitosti zmluvy - v danom prípade zmluvy o dielo sú týmito náležitosťami záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Pri posudzovaní obchodných zmluvných vzťahov je potrebné tiež prihliadať na obchodné zvyklosti podľa § 264 Obch. zákonníka, a pri výklade prejavu vôle zmluvných strán je potrebné zohľadniť výkladové kritériá podľa § 266 Obch. zákonníka, v zmysle ktorých sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený , pritom sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka, keď odporca si u navrhovateľa objednal vyhotovenie projektovej dokumentácie stavby viacúčelovej haly E., podľa kalkulácie ceny projektových prác základné údaje charakterizujúce stavby boli - zastavaná plocha Q.Á. XXX C., svetlá výška 10 (hala) a 2,6 m (soc. časť), celkový obstavaný priestor XXXX C., orientačné predpokladané rozpočtové náklady cca XX.XXX.XXX,- D., cena projektových prác podľa sadzobníka A. X.XXX.XXX,- Sk, cena projektu pre stavebné povolenie stanovená dohodou 520.000,- Sk, ktorá bola neskôr zo strany odporcu znížená na sumu 385.000,- Sk bez DPH. Odporca zálohovo navrhovateľovi uhradil sumu 119.000,- Sk. Navrhovateľ splnil svoju základnú zmluvnú povinnosť podľa § 537 ods. 1 Obch. zákonníka a vykonal dohodnuté dielo, čo nenamietal ani odporca a čo je preukázané aj listinnými dôkazmi - samotnou projektovou dokumentáciou, dodacími listami preukazujúcimi odovzdanie diela, územným rozhodnutím a aj stavebným povolením, ktoré boli vydané na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej navrhovateľom.
Spornou otázkou medzi účastníkmi bolo, či dielo bolo vykonané riadne, t.j. bez vád. Odporca namietal, že vyhotovená projektová dokumentácia je preňho nepoužiteľná, pretože mal záujem o stavbu športovej haly za cenu cca XX C.. D., pričom podľa vyhotoveného projektu a podľa cenovej ponuky sú rozpočtové náklady vyše XX C. D., odporca nemá prostriedky v takejto výške.
Otázkou zostáva, či odporcom deklarovaný rozdiel medzi orientačnými predpokladanými rozpočtovými nákladmi uvedenými v projektovej dokumentácii navrhovateľa a následnými cenovými ponukami možno považovať za vadu diela. Súd dospel k názoru, že tento rozdiel nemožno považovať za vadu diela, nakoľko údaj o orientačných predpokladaných rozpočtových nákladoch uvedený v projektovej dokumentácii navrhovateľa nemožno považovať za základnú náležitosť a charakteristiku projektu stavby, nakoľko v štádiu vyhotovenia projektu nie je možné a nie je to ani úlohou projektanta, aby stanovil rozpočtové náklady stavby, tak ako to vyplýva aj zo svedeckej výpovede W.. S.. K. N. a čestného prehlásenia W.. S.. I. Š.. Projekt je charakterizovaný najmä jeho veľkosťou, účelom, dispozičným riešením, a až na základe vyhotoveného projektu môže rozpočtár vyhotoviť kvalifikovaný rozpočet nákladov na realizáciu stavby, pričom konečné náklady sa často oproti rozpočtu navýšia, skutočné náklady sú závislé od podmienok dodávateľa stavby, od ceny stavebných prác a stavebného materiálu. Cena športovej haly okolo XX C.. D. teda nemohla byť podstatnou náležitosťou objednaného diela, podľa vyjadrenia navrhovateľa takáto podmienka ani stanovená nebola. Odporca nenamietal žiadne iné nedostatky diela, dielo použil na účely vydania územného rozhodnutia a aj stavebného povolenia. Skutočnosť, že projektovanú stavbu nie je možné realizovať za podmienok, aké plánoval odporca, nemá žiaden vplyv na jeho povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela. Odporca naviac nijako nepreukázal ním uvádzané cenové ponuky na realizáciu stavby.
Pokiaľ by však aj súd dospel k záveru, že dielo vykonané navrhovateľom malo vady, je potrebné sa stotožniť s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa, že odporca vady neuplatnil u navrhovateľa včas tak, ako mu to ukladá § 562 ods. 2 Obch. zákonníka. Odporca sa najneskôr v marci XXXX dozvedel o tom, že stavbu nebude možné zrealizovať za cenu do XX C.. D., a teda ak mal výhrady voči projektu, mal bez zbytočného odkladu uplatniť reklamáciu alebo prípadne odstúpiť od zmluvy, čo sa však nestalo, jediným krokom odporcu bolo písomné oznámenie o vrátení faktúry, v ktorom však neuviedol žiaden dôvod. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.01.2011 uplatnil námietku premlčania uplatnenia vád diela, ktoré odporca prvý krát reklamoval až počas konania. Ak by aj teda boli preukázané vady diela, odporcovi nemožno priznať práva z týchto vád, nakoľko ich neoznámil riadne a včas podľa § 562 ods. 2 Obch. zákonníka.
Súd sa nemohol stotožniť ani s ďalšou obranou odporcu, podľa ktorej dohodnutá cena projektu sa mala týkať dvoch projektov, a to športovej haly a aj 14-bytovej jednotky. Z vyjadrenia navrhovateľa a najmä z predložených listinných dôkazov totiž jednoznačne vyplýva, že na oba projekty bola vyhotovovaná samostatná cenová kalkulácia projektových prác, navrhovateľ cenu diela pre oba projekty fakturoval samostatnými faktúrami, z ničoho nevyplýva, že cena mala byť dohodnutá pre oba projekty spoločne.
Pokiaľ odporca za účelom doplnenia dokazovania navrhol vo veci ustanoviť znalca, ktorý by mal zodpovedať na otázku, či je možné predmetnú stavbu športovej haly na základe projektu navrhovateľa postaviť do ceny XX-XX C.. D., súd takéto dokazovanie považoval za nedôvodné a nadbytočné, ako už bolo uvedené vyššie, nárok na zaplatenie ceny projektu ako ceny diela nijako nesúvisí s otázkou realizovateľnosti stavby za cenu stanovenú odporcom.
Obranu odporcu teda súd považoval za v celom rozsahu účelovú a ničím nepreukázanú.
Navrhovateľ splnil svoju zmluvnú povinnosť dielo riadne vykonať a odovzdať (ustanovenia § 537 a § 554 Obch. zákonníka) a odporcovi vznikla povinnosť vykonané dielo prevziať a zaplatiť cenu diela (ustanovenia § 537 a § 546 Obch. zákonníka), pričom odporca si povinnosť zaplatiť celú cenu diela preukázateľne nesplnil.
Podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnej dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za vykonanie inžinierskych a projektových prác na stavbe „Viacúčelová športová hala Váhovce“ sumu 339.150,- Sk, t.j. 11.257,72 eur, celková cena bola 385.000,- Sk, odpočet zálohovej čiastky 100.000,- Sk, zostatok k úhrade 285.000,- Sk + 19 % DPH 54.150,- Sk.
Vzhľadom na to, že odporca nezaplatil cenu diela, vznikla mu povinnosť zaplatiť túto cenu na základe faktúry navrhovateľa vo výške 11.257,72 Eur.
Vzhľadom na to, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu diela, dostal sa podľa § 365 Obch. zákonníka do omeškania so zaplatením ceny diela dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t.j. dňom XX.XX.XXXX. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka vo výške 14,25 % ročne. Vo vzťahu k faktúram splatným do 15.01.2009 je potrebné aplikovať znenie § 369 ods. 1 Obch. zákonníka účinné od 01.02.2004 (novela zákonom č. 530/2003 Z.z.), podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Podľa prehľadu úrokových sadzieb NBS bola základná úroková sadzba k 30.06.2008 vo výške 4,25 %, preto pri omeškaní od 21.11.2008 je výška úrokov z omeškania 14,25 % ročne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo proti odporcovi právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania v celkovej výške 2.138,48 Eur, z toho v sume 675,- Eur za súdny poplatok za návrh a náhradu trov právneho zastupovania vo výške 1.463,48 Eur, a to za 5 úkonov po 270,54 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 07.12.2010, 01.02.2011), 1 úkon za 67,64 Eur (účasť na pojednávaní dňa 26.10.2010 - odročené bez prejednania veci, odmena 1), režijný paušál 2 x 6,95 Eur, 2 x 7,21 Eur, 2 x 7,41 Eur, podľa § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, § 15, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.