Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/276/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľov: I./ F. S., bytom Z., U. XXX, Č. F., II./ M. S., bytom Z., U. XXX, Č. F., obaja zastúpení Advokátkou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI s.r.o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, o ochranu osobnosti, rozhodol

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v I. a II. rade sumu 49.790,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 26.11.2008 sa navrhovatelia I. a II. domáhali proti odporcovi práva na ochranu osobnosti pretože žalovaná strana zasiahla do ich práva na súkromný a rodinný život svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v nerešpektovaní zákona o pozemných komunikáciách ( cestný zákon ). Keďže intenzita zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život, jeho dôsledky, doba trvania a závažnosť sú tak rozsiahle a dlhotrvajúce, že tieto zakladajú právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa navrhovateľov I. II. vo výške 3.500.000,-Sk ( 116.178,72€ ). Navrhovatelia ďalej žiadali priznať náhradu trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť.

Súd po podaní návrhu na tunajší súd konštatoval, že právomoc slovenského súdu na konanie je daná, ale z dôvodu určenia miestnej príslušnosti sa obrátil na Najvyšší súd SR, keďže pre tento prípad platí ustanovenie , o výlučnej príslušnosti podľa ktorého súdom príslušným na konanie je súd v obvode ktorého má žalobca bydlisko. V predmetnej veci navrhovatelia sú občanmi Českej republiky a miesto bydliska majú v Strakoniciach, preto súd požiadal o rozhodnutie podľa Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č. k. -61 zo dňa 31.07.2009 rozhodol, že určuje na prejednanie a rozhodnutie vo veci tunajší súd.

Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ, okresný dopravný inšpektorát v Žiline č. p. ČVS: ORP-122/DI-ZA-2007 súd zistil, že polícia dňa 14.07.2007 začala trestné stíhanie vo veci prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a to na tom skutkovom základe, že dňa 14.07.2007, o 17,15 hod. došlo na ceste I/18, 468,2km, v kat. obce Strečno k dopravnej nehode tak, že vodič O. G. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, ev.č. Z. XX-XX. K dopravnej nehode došlo tak, že vodičovi na uvedenom kilometri cesty na priamom úseku cesty spadol z pravého svahu po pravej strany vozovky kameň, ktorý sa odrazil od vozovky do výšky čelného skla vozidla, následne vletel cez čelné sklo idúceho vozidla, preletel cez neho šikmo do zadnej ľavej časti vozidla, kde narazil do hlavy U. S., narodenej 05.10.1987 ( dcéry navrhovateľov ) a ďalej vyletel z vozidla cez sklo zadných kufrových dverí a spadol na vozovku za vozidlom.

U. S. utrpela ťažké zranenie, na následky ktorého v NsP Žilina zomrela dňa 20.07.2007.

Zo znaleckého posudku č. 58/2007 znalca O.. M. L., ktorý je súčasťou policajného spisu súd zistil, že išlo o smrť násilnú, z príčin úrazových a táto sa stala v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode dňa 14.07.2007 v kat. obce. Strečno.

Vyšetrovaním polície nebolo zistené zavinenie vodiča O. G., dychovou skúškou u neho nebol zistený alkohol, bolo konštatované, že smrti nebolo možné zabrániť ani včasnou odbornou lekárskou pomocou. Nebol zistený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že smrť U. S. bola zapríčinená konaním resp. opomenutím inej osoby. Polícia preto uznesením z 24.10.2007 trestné stíhanie zastavila. Proti uzneseniu podal sťažnosť F. S. ( navrhovateľ v I. rade ) s tým, že s vecou sa zaoberala Okresná prokuratúra Žilina, ktorá uznesením č. -9 zo dňa 12.02.2008 sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Súčasťou policajného spisu je aj vyjadrenie odporcu v ktorom je uvedený, že celý okolitý terén štátnej cesty I/18 predstavuje jej stavebný stav, ktorý bol známy už pri budovaní cesty, pád kameňov môže byť spôsobený poveternostným, resp. mechanickým pôsobením. Predmetný úsek štátnej cesty I/18 je označený dopravným značením, ktoré upozorňuje na možnosť padania skál A-18.

Ďalej sa vyjadril, že odporca má v náplni výkon správy a údržby štátnej cesty I/18. Odporca ako správca vykonáva svoju činnosť pravidelnými obhliadkami

a kontrolami, a to v súlade s Výnosom č. 7 federálneho ministerstva dopravy zo dňa 18.02.1986 o údržbe diaľnic, ciest a miestnych komunikácií v súlade s SSC č. , ktorý predpisuje ako často je nutné vykonávať bežné prehliadky ciest. V čase pred nehodou ( 14.07.2007 ) bola správcom vykonaná kontrola predmetného úseku štátnej cesty I/18 dňa 11.07.2007 bez zistených závad v zjazdnosti.

Súd v tomto konaní vypočul ako svedka vodiča O. G., ktorý vypovedal zhodne ako v trestnom konaní v rámci vyšetrovania políciou. Potvrdil, že si všimol pri ceste dopravné značenie upozorňujúce na padajúce kamene, išiel rýchlosťou asi okolo 70km/h s tým, že dopravnej nehode nemohol zabrániť. Pred vchodom si všimol nejaký pohyb na svahu aj nejaký letiaci predmet, jednalo sa o bežný strmý svah v lesnom prostredí s tým, že na tomto svahu neboli žiadne záchranné sieťe, alebo iné zábrany, ktoré by chránili cestu pred padajúcimi predmetmi. Ďalej svedok vypovedal, že z Českej republiky smerovali do Nízkych Tatier na dovolenku s tým, že išiel podľa navigácie a inú možnosť inej cesty nemal.

Odporca namietal vo veci nedostatok pasívnej legitimácie, bol toho názoru, že ako správca komunikácie neporušil vtedy platné právne predpisy, podľa cestného zákona účastníci cestnej premávky nemajú nárok na náhradu škody, ktorá vznikla zo stavebného resp. dopravno-technického stavu cesty.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že príbuzný nebohej U. S. Mgr. M. G. sa po nehode písomne obrátil na vtedajšieho Predsedu vlády SR. R. Fica so žiadosťou, aby štát konal a lepšie chránil bezpečnosť,

zdravie a životy účastníkov cestnej premávky na cestách ( konkrétne smrteľná nehoda v súvislosti s padajúcim kameňom na štátnu cestu). Mgr. G. odpovedal Úrad vlády SR a napokon aj odporca, ktorý v liste zo dňa 18.10.2007 konštatuje, že tragická dopravná nehoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, padajúcim kameňom oni ako správca komunikácie si zákonnú povinnosť splnili upozornením na možnosť padania skál dopravnou značkou A18 a nezanedbali ani jednu zákonom uloženú povinnosť. Súčasne ale uviedli, že v r. 2008-2010 odporca pripravuje rozsiahlu investičnú akciu, s finančným objemom cez 150 až 200 mil. Sk na sanáciu skalných masívov a svahov, ktorá by mala svojím technickým riešením zabezpečiť cestu I/18 v predmetnom úseku v dĺžke 9,5km pred zosuvmi a náhodným padaním kameňov.

Z odpovede vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR Ľubomíra Vážneho zo dňa 25.04.2008 na interpeláciu vtedajšieho poslanca Národnej rady SR Pavla Prokopoviča súd zistil, že úsek cesty I. triedy ( na ňom došlo k tragickej dopravnej nehode s následkom smrti U. S. ) je situovaný v zráze zalesnenom vysokým porastom horského masívu F., parc. č. XXXX, vo vlastníctve Lesov SR, š.p.. Možnosť spadu kameňov z neznámych príčin úplne nemožno vylúčiť. Napriek tomu bol tento úsek v dĺžke 5km vyznačený dopravnou značkou A18 s dodatkovou tabuľou E4 ( padanie skál ), v zmysle povinností vyplývajúcich pre správcu cesty podľa o pozemných komunikáciách ( cestný zákon )v znení neskorších predpisov. Slovenská správa ciest po tejto dopravnej nehode prijala opatrenia na ochranu účastníkov cestnej premávky zamerané na monitoring možnosti vzniku, stále kontroly a odpratávanie uvoľnených skál nielen na ceste I/18, ale aj ďalších cestách s podobným charakterom skalných zárezov. Boli tiež uskutočnené rokovania s majiteľmi susediacich pozemkov pre

preventívne zabezpečenie ochrany pred spadom stromov a kameňov na cestu. Minister Vážny v odpovedi ďalej uvádza, že v skutočne nebezpečnom úseku cesty I/18 bude potrebné urýchlene zabezpečiť komplexnú sanáciu skalného zárezu. Slovenská správa ciest už zadala spracovanie celkového posudku geologických pomerov, s cieľom identifikovať poruchy a miesta potencionálnych možností spadov kameňov. Na základe záverov posudku budú realizované okamžité opatrenia, riešenie zosuvov formou odťažovania a osadenie ochranných zariadení. Správa komunikácie takto vlastne len rieši nezodpovedný prístup majiteľov pozemkov susediacich s cestou.

K tejto odpovedi súd len uvádza, že takým nezodpovedným majiteľom pozemkov je aj štát, keďže z odpovede na interpeláciu vyplýva, že tento predmetný úsek cesty I/18 situovaný v zráze horského masívu F., parc. č. XXXX, je vo vlastníctve š.p. Lesy SR.

Súd v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami zistil, že odporca po tragickej dopravnej nehode s následkom smrti U. S. začal ochranné opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany životov a zdravia účastníkov cestnej premávky, aj v praxi realizovať. Boli osadené siete a ďalšie zábrany.

Obidve sporové strany do spisu založili rôzne rozhodnutia resp. nálezy súdov pôsobiacich v Slovenskej republike, Českej republike aj Európskeho súdu pre ľudské práva, na podporu svojich tvrdení. S/d sa s týmito dokladmi ako aj obsahom spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. všeobecnosti oboznámil.

Podľa § 11 O.Z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 O.Z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa v znení neskorších predpisov správu pozemných komunikácií vykonávajú,

a) ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - Národná diaľničná spoločnosť, 2ba)

b) ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom 2c)

c) ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené,

d) ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené,

e) ak ide o účelové komunikácie vo vlastníctve štátu 2b) - právnické osoby, ktorým celkom alebo prevažne slúžia,

f) ak ide o prejazdené úseky cez colné priestory - príslušné colné orgány po dohode s cestným správnym orgánom a správcom diaľnice alebo cesty vedúcej k hraničnému priechodu.

Podľa § 9 ods. 1, 6 cit. zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.

Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Podľa § 9a ods. 1, 2 cit. zákona užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-techického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií.

Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa , vyhl. č. Zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä:

a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,

c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

Podľa § 13 ods. 1,2 cit. vyhlášky Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.)

Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky ( priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pol. ) a začlenenie komunikácie do terénu ( rozhľad, nadmorská výška a pod. )

Podľa Čl. 8 ods. 1,2 Dohovoru č.

1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Predmetom sporu je ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prvom rade sa súd zaoberal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu, ktorej nedostatok žalovaná strana namietala. Vychádzajúc z ust. , , ods. 1 a súd dospel k záveru, že odporca je v konaní pasívne legitimovaný. V konaní nebolo spomínané, že odporca je a bol správcom predmetnej cestnej komunikácie. Správcovia ciest zodpovedajú za škody, ktoré vznikli ich užívateľom v dôsledku závad v zjazdnosti, ktoré sú správcovia povinní bez prieťahov odstraňovať. Závady v zjazdnosti sú také zmeny v zjazdnosti ciest spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré vodič nemôže predvídať, napr. aj spadnuté kamene.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kameň, ktorý spôsobil smrteľné zranenie U. S. bol už spadnutý na vozovku ( Kde bol s ňou v bezprostrednom kontakte ) a následkom toho došlo k jeho odrazeniu do výšky čelného skla osobného motorového vozidla a spôsobeniu smrteľného zranenia. Z vykonaného dokazovania súd mal ďalej preukázané, že vyšetrovaním polície nebolo zistené zavinenie inej osoby v súvislosti so smrťou nebohej U. S., teda vodič O.Š. G. neporušil žiadne povinnosti účastníka cestnej premávky.

Z uvedeného je zrejmé, že ku škode ( smrť dcéry navrhovateľov ) došlo v dôsledku závad v zjazdnosti cesty, ktorej správcom je odporca a teda tento za túto škodu zodpovedá.

Uvedený záver súdu je podporený aj činnosťou resp. konaním správcu komunikácie ( odporcu ) v priebehu obdobia po smrteľnej dopravnej nehode v lete 2007 a to počnúc od roku 2008, ktorý, okrem iného vykonal geologický prieskum okolitého terénu a začal tento zabezpečovať proti padaniu kameňov resp. stromov ( ochranné siete, iné zábrany ).

Podľa názoru súdu ako vyplýva zo znenia ust. ,13 vyhl. č. v danom prípade išlo o závadu v zjazdnosti ( spadnutý kameň ) a nie o stavebný alebo dopravno-technický stav cesty.

Pokiaľ odporca zodpovedá za škodu v zmysle , je zrejmé, že sa dopustil porušenia právnej povinnosti, čím zároveň spôsobil neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov.

Navrhovatelia si uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do ich súkromného i rodinného života. Ustanovenie upravuje ochranu súkromia, ktorá zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, predovšetkým v citovej oblasti, aby tak bolo umožnené rozvíjať a naplňovať vlastnú osobnosť a viesť rodinný život. Teda súkromie v sebe zahŕňa aj sféru rodinného života. Zásahom do práva na ochranu súkromia fyzickej osoby potom môže byť aj zásah spočívajúci v úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby usmrtením iného člena rodiny.

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia s nebohou U. S. a jej ďalšími dvoma súrodencami vytvárali úzky kruh rodiny, žili v spoločnej domácnosti, mali dobré vzťahy a boli na seba citovo naviazaný. Je potom samozrejmé, že neočakávaná a náhla smrť dcéry, mala pre navrhovateľom predstavovať citeľný zásah do sféry ich súkromného a citového života. Smrťou dcéry stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzťahov s ňou a o túto sféru prirodzených vzťahov boli ochudobnení, pričom sa jedná o nenávratný stav. Práve preto, súd dospel k záveru, že by nepostačovalo iné zadosťučinenie za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov ako náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu v subjektu ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená požiadavka účinného a primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

Súd pri stanovovaní výšky primeranej nemajetkovej ujmy prihliadol na úzke citové väzby navrhovateľov k nebohej dcére, ktorá v čase smrti mala 19 rokov, viedla aktívny život, študovala, športovala, pomáhala v domácnosti a aj rodičom pri výchove mladších súrodencov, s ktorých predovšetkým jej brat ( v čase nehody 7 ročný ) bol na ňu veľmi citovo naviazaný.

Súd, ale pri stanovovaní uvedenej výšky nemajetkovej ujmy, prihliadol na okolnosti vzniku smrteľnej nehody, teda na to, že zo stravy odporcu nešlo o úmyselné konanie.

Na základe vyššie uvedeného, súd vlastnou úvahou ustálil výšku nemajetkovej ujmy, tak ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia a považoval ju za primeranú a dostatočnú, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že išlo o odškodnenie nemajetkovej ujmy u dvoch osôb.

Vo zvyšku súd návrh o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol ako nedôvodný.

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali určenia, že odporca svojím protiprávnym konaním neoprávnene zasiahol do práva na súkromný a rodinný život navrhovateľov v tejto časti súd návrh zamietol, pretože ho považoval za nadbytočný, vzhľadom na priznanie náhrady na nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj na to, že túto otázku súd v konaní riešil, ako otázku prejudiciálnu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojím pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) f rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( , )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá )