Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-120-2009.pdf
PDF · 107.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/120/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcov: 1/ C. N., O.. XX.XX.XXXX R. X/ R. N., O.. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. U., M. XXX/X, zastúpených JUDr. Milanom Bányim, advokátom, Veľký Meder, Nám. B. Bartóka 5, proti žalovanému: CON AMICO, s. r. o., Dunajská Streda, Ul. Gyulu Szabóa 1716/64, IČO 43 932 843, zastúpenému JUDr. László Lengyelom, advokátom, Bratislava, Ružová dolina 6, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 07.07.2009 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali pôvodne vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.10.2008 medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným s odôvodnením, že v sporný deň dcéra žalobcov (svedkyňa Marta Koleková) požiadala svojich rodičov, aby s ňou išli do Dunajskej Stredy, pretože si chce požičať peniaze a potrebuje, aby jej pomohli a zaťažili svoj rodinný dom. Žalobcovia sa rozhodli, že dcére pomôžu a išli spolu do Dunajskej Stredy. Vošli do priestorov notárskeho úradu a zo strany žalovaného im boli predložené listiny, na ktoré, keďže nevedia čítať a nerozumejú po slovensky, sa spýtali, o čo ide, k čomu im dotyčný (?) neodpovedal. Keďže už raz pomohli svojej dcére, mysleli si, že ide o záložné zmluvy a v dobrej viere zmluvy podpísali. Po doručení poštovej zásielky z katastrálneho úradu z Dunajskej Stredy zistili, že sa nejedná o záložné zmluvy, ale zmluvy kúpne. Žalobcovia však nikdy nemali v úmysle predať dom, v tejto veci boli podvedení a podpísali listiny, ktoré by nikdy v budúcnosti ani teraz nepodpísali. Poukázali na to, že sú starší ľudia a chcú dožiť v pokoji a v pohode. Následne ich telefonicky kontaktovala osoba, ktorá sa predstavila ako Orosz a žalobkyni 2/ oznámil, že sa nemusí ničoho báť a pokiaľ ich dcéra dlh splatí, dom prepíšu opäť na žalobcov. Neskôr sa však k nim dostavili neznámi ľudia prejavujúci záujem o kúpu nehnuteľnosti s tým, že ich poslal pán Orosz, že nehnuteľnosť je jeho vlastníctvom. Ďalej dostali list, v ktorom ich vyzval na opustenie nehnuteľnosti. Dokonca sa dostavil pán Orosz aj osobne v sprievode ďalšieho muža, ktorý sa predstavil ako exekútor a vyzval ich na opustenie domu. Žalobkyňa 2/ telefonicky privolala políciu a následne pán Orosz aj s ďalším mužom nehnuteľnosť opustili. Žalobcovia uviedli, že právny úkon neurobili slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, považujú ho za neplatný aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Poukázali tiež na to, že kúpna cena, ako je uvedená v tretej časti kúpnej zmluvy, im vyplatená pri podpísaní zmluvy ani v inom čase nebola. Vzhľadom k tejto skutočnosti je takisto právny úkon neplatný a odstupujú od kúpnej zmluvy. Písomným podaním doručeným na pojednávaní dňa 31.05.2010 žalobcovia zmenili svoj návrh v tom, že sa domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Súd za prítomnosti oboch sporových strán uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu návrhu.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 06.11.2009 s tým, že žaloba je v plnom rozsahu neopodstatnená a navrhol ju zamietnuť a priznať žalovanému k náhrade trovy konania. Poukázal na to, že tvrdenia žalobcov sa nezakladajú na pravde a sú motivované snahou odviesť pozornosť od právnej podstaty veci. Žalobcovia presne poznali obsah predmetnej zmluvy a žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy vyplývajúcu splnil.
Naliehavý právny záujem žalobcov na tomto určení mal súd za preukázaný, nakoľko bez tohto určenia nedôjde iným spôsobom k zmene zápisu ich vlastníctva v evidencii nehnuteľností a ich právne postavenie v súčasnosti je preto neisté. Predbežne sa súd musel zaoberať otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú žalobcovia pôvodne žalobou napadli.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 23.10.2008 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľností evidovaných Správou katastra Dunajská Streda na LV č. XXXX pre kat. úz. X. U. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov na žalovaného, a to parcely č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 434 m2 a č. XXXX záhrady vo výmere 387 m2 a domu stojaceho na parcele č. XXXX, súpisné č. XXX. Podľa čl. III tejto kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá vo výške 760.000,- Sk (teraz 25.227,38 eur) s tým, že bola vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a predávajúci prevzatie peňazí potvrdil svojim podpisom. Zo zmluvy z čl. VI. vyplýva, že prevádzané nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech obchodnej spoločnosti MUTUM, s. r. o. so sídlom v Dunajskej Strede podľa zápisu vkladu pod č. 5139/08. Podľa tohto čl. sa zaviazali predávajúci do 3 dní pohľadávku zabezpečenú záložným právom splatiť. Podpisy žalobcov 1/ a 2/ boli na kúpnej zmluve overené na Notárskom úrade JUDr. Tímei Hájosovej v Dunajskej Strede a ich podpisom Centrálny register osvedčených podpisov pridelil poradové čísla D. 932094/2008 a D. 932095/2008. Vklad vlastníckeho práva žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 23.10.2008 pod č. X. 7483/08.
Dňa 18.07.2008 uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ so spoločnosťou MUTUUM, s. r. o. so sídlom v Dunajskej Strede v zastúpení konateľkou Andreou Tokovicsovou Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej účelom bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vo výške 500.000,- Sk (teraz 16.596,96 eur) vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou MUTUUM, s. r. o. ako veriteľom a Martou Kolekovou ako dlžníkom. Predmetom záložného práva boli práve nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v kat. úz. X. U. ako sú špecifikované aj v kúpnej zmluve. Podpisy žalobcov 1/ a 2/ boli na zmluve úradne overené opäť na Notárskom úrade JUDr. Tímei Hájosovej v Dunajskej Strede a Centrálny register osvedčených podpisov ich podpisom pridelil č. D. 649279/2008 a D. 649280/2008. Záložné právo bolo zapísané do evidencie nehnuteľností vo vkladovom konaní pod č. XXXX/XX dňa 18.07.2008.
Dňa 18.07.2008 bola uzavretá medzi spoločnosťou MUTUUM, s. r. o. ako veriteľom a Martou Kolekovou ako dlžníkom Zmluva o pôžičke s poukazom na § 657 a nasl. Obč. zákonníka, z ktorej vyplýva, že pri podpise zmluvy veriteľ prenechal dlžníkovi peniaze v sume 500.000,- Sk, ktorú sumu je dlžník povinný vrátiť do 10.10.2008 spolu s úrokom vo výške 48% ročne. Z čl. IV tejto zmluvy vyplýva, že pohľadávka je zabezpečená záložným právom veriteľa zriadeným osobitnou zmluvou. Podpis na zmluve o pôžičke Marty Kolekovej bol overený opäť na Notárskom úrade JUDr. Tímei Hájosovej v Dunajskej Strede a podpisu bolo pridelené poradové č. D. 649406/2008.
Žalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že jeho dcéra si chcela vziať pôžičku a preto sa so žalobkyňou 2/ rozhodli, že namiesto dcéry prevezmú pôžičku oni a zatiaľ im bude zaťažený dom, kvôli čomu prišli autom do Dunajskej Stredy. Tam prišli na určené miesto, kde bolo potrebné podpísať zmluvu, keď tie papiere videli, nerozumeli im, nakoľko nevedia po slovensky a nevedeli, čo je obsahom zmluvy. Do Dunajskej Stredy prišli taxíkom, ktorý zaplatila ich dcéra. Ich dcéra aj povedala miesto, kam sa majú dostaviť. Doklady, ktoré im boli predložené, nevedeli prečítať, doniesol ich nejaký mladý muž. V dokladoch listoval takým spôsobom, že videli len polovicu z jednotlivých strán, ukazoval miesto, kde sa majú podpísať. Žalobca 1/ mu nepovedal, že zmluve nerozumie a že má záujem si ju prečítať, dôveroval svojej dcére a vychádzal z toho, že ona chce získať pôžičku. Dcéra im oznámila iba toľko, že chce pôžičku, žalobca 1/ nemal vedomosti, od koho tú pôžičku má získať, ani nepoznal výšku požičanej sumy. Vedel iba toľko,
že touto pôžičkou chce splatiť predchádzajúcu. Výšku dlhu nepoznal. O tom, že podpísali kúpnu zmluvu sa dozvedel po niekoľkých týždňoch, keď poštou zmluvu dostali a vtedy im ju prečítala ich druhá dcéra Anna. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že po podpise zmluvy nič nedostali, žiadny doklad u nich nezostal. Nedostali ani žiadne peniaze pri podpise zmluvy. Po podpise odišli domov zase taxíkom, ich dcéra im doma povedala, že žiadne peniaze nedostala. Ďalej uviedol, že pred podpísaním spornej zmluvy inú zmluvu nepodpisoval, následne sa nevedel k tomu vyjadriť. Žalobca 1/ pripustil, že na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam môže byť jeho podpis, uviedol, že ovláda iba maďarský jazyk a počas svojho života žiadnu zmluvu, ani len poistnú, neuzatvoril. Vodičský preukaz získal v roku 1953, kurz absolvoval v maďarskom jazyku. Jeho tvrdenia vo výpovedi boli sporné, pri svojej výpovedi bol nesústredený, najprv tvrdil, že žiadnu inú zmluvu predtým nepodpísal, potom následne hneď povedal, že nevie, či podpísal nejakú inú zmluvu pred spornou kúpnou zmluvou, ďalej že počas podpisovania spornej zmluvy bol prítomný iba jeden cudzí muž, následne vypovedal, že to boli dvaja muži.
Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že v jeden deň prišla za nimi dcéra Marta s tým, že si chce zobrať pôžičku a chce zaťažiť ich dom. Spočiatku žalobcovia nesúhlasili s poukazom na svoj vek, neskôr sa nechali prehovoriť. Prišiel taxík a spolu s dcérou obaja žalobcovi sadli do taxíka a odviezli sa do Dunajskej Stredy. Dvaja muži doniesli dokumenty, listovali v nich a ukazovali im, kde sa majú podpísať. Uviedla, že na uvedenom mieste boli podpisovať zmluvu iba vtedy a bolo to jediný krát. Predtým ani potom žiadne iné doklady na tomto mieste nepodpisovali. O tom, že podpísali kúpnu zmluvu sa dozvedela po niekoľkých týždňoch, keď obdržala papiere a oboznámila sa s nimi ich druhá dcéra Anna. Poukázala na to, že nemali dôvod predávať svoj rodinný dom vzhľadom na svoj vek. Následne ju telefonicky kontaktoval Peter Orosz s tým, že dcéra Marta im dlhuje a potrebuje splatiť pôžičku, pre ktorú zaťažili dom. Vo veci vedela toľko, že dcéra Marta má dlh, ktorý musí splatiť, či ho však splatila, žalobkyňa už vedomosti nemala. Pri podpise žiadne dokumenty ani peniaze nedostali. O tom, že neovláda slovenský jazyk, povedala obom mužom, ktorí tam boli prítomní, avšak tí k tomu nijako nereagovali. Žalobkyňa 2/ zmluvu podpísala, nakoľko mala za to, že podpisuje záložnú zmluvu a zaťažuje dom. Sama ovláda iba maďarský jazyk, žiadny iný dokument v slovenskom jazyku nepodpisovala.
Žalovaný konateľom Petrom Oroszom vo svojej výpovedi uviedol, že v októbri 2008 sa s nimi skontaktovala Marta Koleková, ktorá im na následnom stretnutí uviedla, že na dom svojich rodičov prevzala pôžičku 500.000,- Sk, ktorú mala splatiť do 3 mesiacov. Bála sa, že dom rodičov predajú, preto sa rozhodli, že dom predajú sami s tým, aby získali na predaji aspoň 200.000,- Sk po vyplatení pôžičky. S ňou sa žalovaný dohodol, že za dom zaplatí 760.000,- Sk, keďže podľa udania Marty Kolekovej malo ísť na pôžičku asi 560.000,- Sk. Vykonali ohliadku domu zvonka a dohodli sa. Na prípravu kúpnej zmluvy potrebovali istý čas, Marta Koleková im vtedy povedala, že aby sa k podpisu zmluvy dostavili k notárke Hájosovej, u ktorej už raz boli a vedia, kde je kancelária. Obaja konatelia žalovaného sa dostavili, znenie kúpnej zmluvy pripravili podľa vzoru, ktorým disponovali. Rodičia aj so svedkyňou ich už na úrade čakali. S rodičmi rozprávali po maďarsky a k oboznámeniu im predložili kúpne zmluvy. Takisto ho predložili na prečítanie aj svedkyni. Žalobcovia nežiadali pretlmočenie zmluvy, ešte pred prečítaním zmluvy so žalobcami o zmluve diskutovali a oboznámili ich o všetkom, na čo žalobcovia reagovali, že žiadajú čas na vysťahovanie. Povedali, že chcú ísť bývať do domova dôchodcov, prípadne k druhej dcére. Následne za prítomnosti pracovníčky úradu zmluvy podpísali a osvedčili podpisy. Následne prešli do ďalšej miestnosti notárskeho úradu, kde si sadli a vyplatili peniaze. Prítomní boli obaja konatelia žalovaného, žalobcovia, svedkyňa a ďalší svedok Varga. Konateľ sumu vyplatil, prepočítal čiastku 380.000,- Sk (12.613,69 eur), druhý konateľ rovnako vyplatil sumu 380.000,- Sk. Žalobkyňa 2/ za pomoci svedkyne peniaze prepočítala, následne svedkyňa vyplatila asi sumu okolo 560.000,- Sk pánovi Vargovi. Zmluvu následne predložili na vkladové konanie správe katastra. Návrh na vklad podpísali aj žalobcovia. K peňažným prostriedkom na kúpnej cene konateľ uviedol, že obaja konatelia v jednej polovici vybrali peniaze každý zo svojho súkromného účtu, nakoľko na firemnom účte dostatok peňažných prostriedkov nebol. Trval na tom, že žalobcovia im neoznámili, že by neovládali slovenský jazyk.
Žalovaný konateľom Árpádom Bereczkom vo svojej výpovedi uviedol, že sa pripája k výpovedi konateľa žalovaného, poukázal na to, že zmluva obsahuje dodatok o tom, že žalobcovia podpisom potvrdili aj prevzatie kúpnej ceny. Takisto uviedol, že žalobcovia neoznámili, že by slovenský jazyk neovládali.
Svedok Imrich Varga vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom leta 2008 ho vyhľadala svedkyňa Marta Koleková s tým, že potrebuje pôžičku. Stretol sa s ňou, vysvetlil jej podmienky poskytnutia pôžičky, ako aj potrebu ručenia záložným právom, aj splatnosť pôžičky, ktorá bola dohodnutá na necelé tri mesiace.
Svedkyňa sa vyjadrila, že táto lehota jej stačí, nakoľko si vybavuje úver a pôžičku splatí. Keď dohodli podmienky, dohodli si stretnutie na Notárskom úrade Dr. Hájosovej, na úrade sa stretli žalobcovia, svedkyňa a on. Predložil im zmluvu o pôžičke aj zmluvu o zriadení záložného práva spolu s návrhom na vklad. Túto zmluvu si žalobcovia aj so svedkyňou prečítali, spolu komunikovali po maďarsky a vyjadrili sa voči nemu, že zmluve rozumejú a nemajú k nej výhrady. Následne boli obe zmluvy podpísané, v oboch prípadoch boli osvedčené podpisy žalobcov a svedkyne. Kým sa overovali zmluvy a pracovníčky notárskeho úradu ich zväzovali, svedok vyplatil svedkyni Kolekovej sumu 500.000,- Sk, ktorú mal v hotovosti pripravenú. Prítomní boli aj manželia Csanakioví, svedkyňa podpísala výdavkový doklad, ktorý má založený v účtovníctve. Keď sa blížil termín splatnosti pôžičky, svedkyňa Koleková ho kontaktovala s tým, že má problém s jej splatením, že sa jej nepodarilo zatiaľ vybaviť úver a v súčasnosti hľadajú kupca na odpredaj založeného domu, aby sa vyhli dražbe a ďalším výdavkom. Neskôr ho kontaktoval pán Orosz so žiadosťou o vyčíslenie dlžnej sumy. Následne sa stretli na notárskom úrade u Dr. Hájosovej, kde boli zúčastnení konatelia žalovaného, svedkyňa Koleková aj žalobcovia. Tam si prečítali kúpnu zmluvu, ku ktorej sa žalobcovia vyjadrili, že jej rozumejú a nemajú k nej výhrady. Svedok Varga pri uvedenom procese iba sedel, mal vtedy už vedomosti o tom, že žalobcovia so slovenčinou problémy nemajú. Žalobcovia vedeli, akú zmluvu podpisujú, tam bola s nimi prebratá, komunikácia prebiehala v maďarskom jazyku, dokonca sa preberalo aj to, že do 3 mesiacov sa majú vysťahovať. Svedok poukázal na to, že pokiaľ by nevedeli, akú zmluvu podpisujú, nevyjadrovali by sa k vysťahovaniu. Po podpísaní zmluvy vyplatili konatelia na polovicu obaja sumu asi 760.000,- Sk, túto prepočítali a následne svedkyňa Koleková vyplatila svedkovi presne sumu 563.606,50 Sk (18.708,31 eur), k čomu svedok vystavil aj príjmový doklad a zároveň aj pripravenú kvitanciu na účely zániku, resp. výmazu záložného práva. Táto kvitancia bola dňa 24.10.2008 na správu katastra podaná a bola spolu s potvrdením o vyplatení pôžičky zaslaná svedkyni, takisto aj žalobcom, ktorí ju prevzali dňa 28.10.2008. Svedok ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu podpísali žalobcovia pri pulte v notárskom úrade, následne prešli do vyhradenej malej miestnosti. Peniaze, ktoré získali od konateľov žalovaného, žalobcovia prerátali za pomoci svedkyne Kolekovej.
Z osvedčovacej knihy predloženej notárkou JUDr. Tímeou Hájosovou na výzvu súdu vyplývajú overované podpisy pod poradovými číslami pridelenými Centrálnym registrom XXXXXX/XXXX, XXXXXX/XXXX R. 649406/2008 z 18.07.2008, poradové číslo v osvedčovacej knihe majú XXXX, XXXX R. 0991 a podpisy pod poradovým číslom prideleným Centrálnym registrom XXXXXX/XXXX, XXXXXX/ XXXX zo dňa 23.10.2008, ktoré majú poradové číslo v osvedčovacej knihe XXXX R. 1442. Podpisy sú totožné s podpismi žalobcov ako aj svedkyne Kolekovej uvedenými na kúpnej zmluve, zmluve o zriadení záložného práva a zmluve o pôžičke.
Podľa záznamu o pohybe na účtoch v októbri 2008 boli na účet žalovaného vložené vklady oboch konateľov žalovaného vo výške po 380.000,- Sk dňa 23.10.2008. Podľa príjmových pokladničných dokladov zaúčtovaných pod č. 8/020, 8/021 boli prijaté platby od konateľov v sume 380.000,- Sk, prevzatie potvrdil v oboch prípadoch konateľ Orosz. Z nasledujúceho výdavkového pokladničného dokladu vystaveného pod č. 8/056 vyplýva vyplatenie sumy 999,50 Sk notárskemu úradu v Dunajskej Strede dňa 23.10.2008 a následný výdavkový pokladničný doklad pod č. 8/057 preukazuje vyplatenie 760.000,- Sk žalobcom dňa 23.10.2008. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z pokladničnej knihy žalovaného. Na preukázanie dispozície s objemom peňažných prostriedkov predložili konatelia žalovaného výpisy zo svojich účtov, z ktorých vyplýva, že konateľ Peter Orosz vykonal v dňoch 19.09. a 24.09. dva výbery po 200.000,- Sk a konateľ Árpád Bereczk dňa 23.10.2008 výber v sume 350.000,- Sk.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. P 7008/08 zo dňa 18.07.2008 bola svedkyni Kolekovej firmou MUTUUM, s. r. o. vyplatená čiastka 500.000,- Sk na uvedený účel: zmluva o pôžičke. Pokladničný doklad je podpísaný príjemcom - svedkyňou. Spoločnosť MUTUUM, s. r. o. vystavila pod č. P 10009/08 dňa 23.10.2008 príjmový pokladničný doklad o prijatí sumy 563.606,50 Sk na účely splatenia pôžičky od svedkyne Marty Kolekovej. Kvitancia k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností bola vystavená dňa 23.10.2008 a v správnom konaní na Správe katastra v Dunajskej Strede pod č. K. 6390/08 bol vykonaný dňa 24.10.2008 zápis o výmaze záložného práva.
Svedkyňa Marta Koleková vo svojej výpovedi uviedla, že mala záujem o úver, preto oslovila svedka Vargu s tým, aby jej pomohol úver vybaviť. Preto aj požiadala rodičov o zaťaženie ich nehnuteľností, s čím rodičia súhlasili. Podľa výpovede svedkyne sa však následne nič nestalo a peniaze nezískala. Neskôr ju oslovila iná firma - žalovaný, ktorého do toho času nepoznala, že jej pomôžu všetko vybaviť. Preto aj odišla s rodičmi taxíkom v jeden deň do notárskeho úradu. Rodičia niečo podpísali, avšak nevie,
o aké listiny išlo. Zdržiavala sa síce s nimi v miestnosti, ale stála obďaleč. Myslela si, že následne dostane peniaze, mala záujem o úver vo výške 500.000,- Sk. Z miestnosti následne odišli, rodičia tým istým taxíkom odišli domov. Svedkyňa v ten deň žiadnu listinu nepodpisovala. Uviedla, že podpis na zmluve o pôžičke nepatrí jej a pokiaľ bol sfalšovaný, podá oznámenie. Uviedla, že rodičia pri podpísaní listín takisto nič nedostali. Od rodičov sa neskôr dozvedela, že im boli doručené dokumenty zo správy katastra a išlo o predaj nehnuteľností. Uviedla, že žiadny príjmový ani iný doklad nepodpisovala a žiadne peniaze od konateľov žalovaného neprevzala. Uviedla, že žalobcovia listinu podpísali asi šesťkrát a u notára boli zmluvu podpísať dvakrát. Prvá bola s firmou MUTUUM, druhá so žalovaným. Nemala vedomosti o tom, že jej rodičia dom predávajú. V oboch prípadoch komunikovali spolu po maďarsky. Pri druhom podpisovaní zmluvy boli prítomní konateľ Bereczk a svedok Varga. Uviedla, že výdavkový doklad nepodpisovala.
Svedkyňa Laura Nagyová - pracovníčka notárskeho úradu vo svojej výpovedi uviedla, že ani žalobcov, ani konateľov žalovanej spoločnosti nepozná. Nevedela sa bližšie vyjadriť k procesu podpísania konkrétnych zmlúv žalobcami, uviedla iba všeobecne proces overovania podpisov s tým, že si vyžiada od dotyčnej osoby občiansky preukaz a údaje z neho zapíše do počítača. Listiny pred pracovníčkou notárskeho úradu podpisovať nie je potrebné, avšak do knihy overovaných podpisov sa osoby podpisujú vždy pred ňou. Na notárskom úrade je miestnosť, ktorá je sprístupnená aj stránkam. Od výpovede druhej pracovníčky notárskeho úradu, ktorú ako svedkyňu navrhli tiež vypočuť žalobcovia, žalobcovia odstúpili s poukazom na výsledok svedeckej výpovede svedkyne Nagyovej.
Svedkyňa Zita Kovácsová vo svojej výpovedi uviedla, že pozná aj konateľov žalovaného už dlhšiu dobu a, žalobcov 1/ a 2/, pozná ich prostredníctvom ich dcéry Marty Kolekovej, s ktorou sa zoznámila v zamestnaní. Síce sa poznajú dobre, ale nie sú kamarátky. Svedkyňa ju asi pred 2 rokmi, bližšie sa k obdobiu vyjadriť nevedela, požiadala o pomoc pre jej matku s tým, že idú k notárovi a jej matka má problémy s chôdzou. Svedkyňa žalobkyňu 2/ odprevadila hore schodmi do úradu. Svedkyni bolo povedané, že majú podpísať nejakú zmluvu, pričom svedkyňa Koleková jej hovorila o nejakej pôžičke. Vtedy stretla na chodbe notárskeho úradu konateľa Bereczka a pri otvorených dverách do miestnosti notárskeho úradu videla svedka Vargu. Prítomná pri samotnom procese na notárskom úrade nebola.
Žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu na doplnenie dokazovania navrhli nariadenie znaleckého dokazovania z odboru ekonómia - účtovníctvo na preskúmanie účtovníctva žalovanej spoločnosti, najmä súvahy a účtovnej závierky s poukazom na to, že doklady, ktoré súdu v konaní predložili, je schopný vystaviť kedykoľvek hocijaký účtovník. Vykonanie tohto dôkazu súd nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko jeho výsledky by pre výsledok tohto konania vo veci samej podľa názoru súdu nemali žiadny vplyv.
Z dokumentov predložených súdu na jeho výzvu Správou katastra Dunajská Streda vyplýva, že v súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. X. U. žalovaný. Návrh na vklad vlastníckeho práva žalovaného s poukazom na uzatvorenú kúpnu zmluvu bol podaný dňa 23.10.2008 a bol opatrený kolkovými známkami v hodnote 8.000,- Sk na účely skráteného konania. Zmluva opatrená údajom o vklade vlastníckeho práva bola doručená žalobcom dňa 03.11.2008. Záložná zmluva zapísaná do listu vlastníctva vo vkladovom konaní X. XXXX/XX bola správou katastra spolu s listom vlastníctva č. XXXX doručená žalobkyni 2/ dňa 01.08.2008 a žalobcovi 1/ dňa 04.08.2008.
Podľa § 588 Obč. zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 34 Obč. zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49a Obč. zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení uvedených v žalobe a vo svojich výpovediach. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdili, že mienili v záujme svojej dcéry - svedkyne Marty Kolekovej uzavrieť záložnú zmluvu za tým účelom, aby získala svedkyňa pôžičku, tak tomu aj preukázateľne bolo, nakoľko bolo preukázané, že žalobcovia podpísali aj s overením podpisov na notárskom úrade zmluvu o zriadení záložného práva k ťarche ich rodinného domu, avšak preukázateľne neskôr aj riadne podpísali kúpnu zmluvu. Napriek tomu, že tvrdili, že sa do notárskeho úradu dostavili iba v jednom prípade, toto ich tvrdenie odporuje svedeckej výpovedi práve ich dcéry Marty Kolekovej, ktorá potvrdila, že k podpisovaniu zmlúv došlo u žalobcov v dvoch prípadoch, pričom potvrdila, že komunikácia prebiehala v jazyku maďarskom. O tom, že žalobcovia 1/ a 2/ vedeli, akú zmluvu podpisujú, a teda že sa jedná v spornom prípade o kúpnu zmluvu, svedčí tiež výpoveď svedka Vargu, ako v danom procese (podpisovania kúpnej zmluvy) nestrannej osoby, ktorý sa vyjadril, že žalobcovia vedeli o akú zmluvu ide a riešili s kupujúcim čas na vysťahovanie. Svedkovia boli poučení v zmysle zákona o podaní výpovede, súd nemal dôvod ich výpovediam neveriť Pokiaľ by však žalobcovia 1/ a 2/ mali za to, že svedkovia v tomto konaní vypočutí nevypovedali pravdivo, mali povinnosť pre krivú svedeckú výpoveď podať trestné oznámenie. Takisto nebolo ani preukázané, že by podala trestné oznámenie aj svedkyňa Marta Koleková, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi tvrdila, že malo dôjsť k sfalšovaniu jej podpisov na výdavkovom doklade a zmluve o pôžičke. Svedecká výpoveď Zity Kovácsovej neposkytla žiadne určujúce tvrdenia k tvrdeniam žalobcov o ich nevedomosti, akú zmluvu podpisujú. V danom prípade má súd za to, že žalobcovia 1/ a 2/ vedeli, akú zmluvu podpisujú, a preto na základe uvedeného súd pre neunesenie dôkazného bremena svojich tvrdení žalobcami 1/ a 2/ žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o náhrade trov rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).