Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-229-2009.pdf
PDF · 129.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/229/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci navrhovateľa: L.. M. F., Y.., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, N., zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, AK Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi: I., a. s., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 31 333 524, právne zastúpený ROWAN LEGAL, s. r. o., so sídlom Námestie slobody 11, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.319 Eur a nahradiť mu trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 1.137,19 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie 11.681 Eur súd návrh z a m i e t a .
V časti o uverejnenie ospravedlnenia súd konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 25.06.2009 navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uverejnil v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY na rovnakom mieste a na rovnakej strane, rovnakým písmom ako pôvodný článok s názvom „V detskom raji. Sex, drogy a ... chľast, ospravedlnenie v znení:
OSPRAVEDLNENIE PÁNOVI L.. M. F., Y..
Dňa 06.02 2009 sme uverejnili článok „V detskom raji. Sex, drogy a chľast“, ktorý obsahoval tvrdenia, že pán L.. M. F., Y.. mal autorovi článku uverejnenom v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY poskytnúť rozhovor. Odporca sa ospravedlňuje za informácie uvedené v predmetnom článku, tieto nie sú pravdivé. A. L.. M. F. Y.. nie je majiteľom žiadnej diskotéky a denníku HOSPODÁRSKE NOVINY nikdy neposkytol rozhovor, ktorý by obsahoval tzv. citované vyjadrenia.
Navrhovateľ zároveň žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie 15.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy.
Na pojednávaní dňa 27.05.2010 navrhovateľ zobral návrh v časti ospravedlnenia späť z dôvodu uplynutia času. Súd preto konanie v časti späťvzatého návrhu podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil.
Návrh vo veci samej navrhovateľ odôvodňoval tým, že odporca, ktorý je vydavateľom denníka HOSPODÁRSKE NOVINY (ďalej len „HN“) uverejnil dňa 06.02.2009 v denníku „HN“ č. XX v prílohe S. na strane XX článok s názvom „V detskom raji. Sex, drogy a ... chľast“. Autorom článku bol M. T. Z., ktorý sa v Téme na víkend zaoberá tematikou „Naše deti a alkohol. Policajné razie v nočných podnikoch, pobyt v protialkoholickej liečebni, príbeh 16-ročnej alkoholičky. Slovenská realita“. V predmetnom článku boli uverejnené nepravdivé informácie ohľadne navrhovateľa, ktoré výrazným spôsobom sa dotkli jeho cti a vážnosti. Navrhovateľ je v kruhu svojich blízkych vnímaný ako vážená osoba, ktorá patrí k významným podnikateľom, pôsobí v štatutárnych a kontrolných orgánoch niekoľkých firiem, zaujíma významné postavenie v R. v B. združenia podnikateľov, v A. a v mnohých ďalších organizáciách. Jeho meno je preto spájané v spoločnosti s určitou vážnosťou a rešpektom. Po uverejnení predmetného článku bol navrhovateľ vystavený nepríjemným otázkam z kruhu svojich blízkych a známych. Títo ho aj požiadali, aby zjednal nápravu. V predmetnom článku boli uverejnené viaceré nepravdivé tvrdenia. Napr.:
1. Navrhovateľ bol označený za majiteľa diskotéky. Pravdou je, že navrhovateľ nikdy nebol, nie je a ani v budúcnosti neplánuje byť majiteľom diskotéky.
2. V uvedenom článku autor „citoval“ navrhovateľa a uviedol, že až po dvoch dňoch sa mu podarilo skontaktovať s jedným z majiteľov spomínanej diskotéky M. F., ktorý mal povedať: „v našom podniku mladým do 18 rokov alkohol nepodávame“. Podľa neho tínedžeri po zaplatení vstupného dostanú namiesto čiernych, ružové náramkové hodiny a na tie im alkohol personál nepredá. Ďalej na otázku autora článku prečo je na jeho diskotéke toľko detí pod vplyvom alkoholu, mal navrhovateľ povedať: „asi im ho kupujú iní“. Autor článku ďalej uvádza, že navrhovateľ mal tiež povedať, že v prípade, že on sám alebo jeho personál naďabia na opitých tínedžerov, nevolajú policajtov „nie sme predsa hlúpi“. Pravdou však je, že navrhovateľ autorovi článku neposkytol žiadny rozhovor a ani ho autor článku nijak nekontaktoval.
Na základe uvedeného článku navrhovateľ kontaktoval vydavateľa a požiadal ho o uverejnenie odpovede. Odporca na žiadosť na uverejnenie odpovede nereagoval, ale sám, ako vyplynulo z predložených dôkazov, uverejnil ospravedlnenie. Navrhovateľa o tom žiadnym spôsobom neupovedomil, čo podľa navrhovateľa v rámci rozumného usporiadania vzťahov mal urobiť.
Navrhovateľ predmetný článok po jeho vyjdení hneď nečítal, ale dozvedel sa o ňom až, keď ho kontaktovali jeho obchodní partneri. Bol vyzvaný pred B. podnikateľov Slovenska, aby celú vec vysvetlil a taktiež jeho obchodní partneri boli veľmi rozhorčení, pretože vychádzajúc z celkového kontextu uverejneného článku je navrhovateľ spájaný s odsudzujúcou činnosťou a v celom článku sa hovorí o tom, ako sa na diskotéke predáva alkohol maloletým a ako starší páni si to v útrobách diskotéky „rozdávajú“ s mladými slečnami. Vzhľadom na to, že bola vážne poškodená povesť navrhovateľa a vychádzajúc aj z reakcií jeho obchodných partnerov, je navrhovateľ toho názoru, že mu má byť priznaná nemajetková ujma, ktorú on ohodnotil na 15.000 Eur.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že cieľom dotknutého článku s názvom „V detskom raji. Sex, drogy... a chľast“ bolo upriamiť pozornosť na problematiku alkoholu mladistvých, či dokonca maloletých a informovať verejnosť o pomeroch na diskotékach. Predmetný článok sledoval verejný záujem a to problematiku predaja alkoholu mladistvým. Ohľadne veci verejného záujmu má právo byť spoločnosť informovaná. Osoba majiteľa podniku (diskotéky) nebola ústrednou postavou uverejneného článku. Odporca je však toho názoru, že osôb s rovnakým menom a priezviskom je viac a aj uverejnenie mena a priezviska neznamená presnú identifikáciu navrhovateľa. Okrem toho, uvedené meno a priezvisko bolo v článku zverejnené len dvakrát. Podľa odporcu údaje uvedené v článku nie sú objektívne spôsobilé vyvolať neprimeraný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Nebolo ani zámerom autora zverejniť nepravdivé informácie. Autor článku dostal od zamestnanca diskotéky telefónne číslo na spolumajiteľa diskotéky a osoba, ktorej zavolal sa predstavila menom a priezviskom totožným s menom a priezviskom navrhovateľa. Nebol dôvod pochybovať o pravdivosti informácii o mene majiteľa podniku, pretože sa tak predstavil a výpisy z obchodného registra svedčia o tom, že diskotéka sa nachádza tam, kde sídlia aj spoločnosti navrhovateľa. Odporca ihneď ako sa dozvedel, že malo dôjsť k nejakým nezrovnalostiam, sa aktuálne dňa 13.02.2009, v najbližšej víkendovej prílohe navrhovateľovi ospravedlnil, čím mieru zásahu znížil na minimum a tak nemohlo dôjsť k značnému zásahu do osobnostnej sféry navrhovateľa. Navrhovateľ sám podľa svojich vyjadrení tvrdil, že je známa a uznávaná osoba. Odporcu preto poukázal na platnú judikatúru, podľa ktorej pri takýchto osobách je povolená vyššia miera zásahu do osobnostných práv. Podľa názoru odporcu navrhovateľ je osobou známou užšiemu okruhu ľudí, ktorí ho poznajú a majú vedieť o tom, že v uvedenom článku sa nejednalo o neho. Nie je pravdou, že odporca nereagoval na žiadosť navrhovateľa o uverejnenie tlačovej opravy, ale pravda je, že jedenkrát žiadosť neobsahovala zákonné náležitosti a druhýkrát bola podaná oneskorene, preto oprava nebola vykonaná. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že navrhovateľ sám nevie špecifikovať na základe čoho dospel k sume 15.000 Eur. Medzi účastníkmi bola rozsiahla komunikácie ohľadom mimosúdneho usporiadania veci. Odporca ponúkol navrhovateľovi možnosť mediálnej prezentácie W. a hodnotu mediálneho priestoru vo výške 5.000 Eur. Navrhovateľ však chcel 7.000 Eur alebo marketingovú prezentáciu v médiách podľa vlastného výberu vo výške 10.000 Eur. Mailom zo dňa 27.02.2009 navrhovateľ uviedol, že cez súd si bude uplatňovať 10.000 Eur, avšak v návrhu už je uvedených 15.000 Eur. Dňa 10.08.2009 pri osobnom stretnutí účastníkov odporca dal navrhovateľovi ponuku na mediálny priestor vo výške 10.000 Eur v periodickej tlači O. čo sa nachádza mimo segmentov odporcu. Túto ponuku navrhovateľ neprijal. Navrhovateľ neustále menil podmienky a zvyšoval svoje nároky. Dňa 25.09.2009 mailom žiadal odporcu, aby mu našiel odberateľa nábytku vo výške XX.XXX. Eur čo bolo neprijateľné a na základe čoho odporca usúdil, že navrhovateľovi ide o to, aby si zarobil a nie o primeranú satisfakciu. V tejto súvislosti zástupca odporcu poukázal na rozhodnutie NS SR 1Cdo 89/97.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vypočul svedkov: O.. H. C., O. H. ,M.. H. A., L.. F. G., L.. O. Z., L.. G. C., dožiadaným súdom bol vypočutý L.. W. A., súd sa oboznámil s predloženými listinnými dokladmi najmä: výpisom z obchodného registra na internete ohľadne navrhovateľa, zoznamom členov A. pre funkčné obdobie 2007 - 2011, zastúpením ZPS v iných inštitúciách, mailovou korešpondenciu medzi navrhovateľom a šéfredaktorom HN a reportérom prílohy S. p. Z., článkom, ktorý je predmetom podanej žaloby, fotokópiou ospravedlnenia navrhovateľovi (13.02.2009), mailovou korešpondenciu navrhovateľa s odporcom, priloženou judikatúrou a stanoviskami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
V HN zo dňa 06.-08.02.2009 v Téme na víkend v časti: Naše deti a alkohol. Policajné razie v nočných podnikoch, pobyt v protialkoholickej liečebni, príbeh 16-ročnej alkoholičky. Slovenská realita bol uverejnený článok s názvom „V detskom raji. Sex, drogy a ... chľast“, ktorého autorom bol M. T. Z. (toho času nebohý). V uvedenom článku bolo dvakrát spomenuté meno - jedenkrát M. F. a druhýkrát len F.. Menovaná osoba mala byť spolumajiteľom diskotéky v priestoroch bývalého S.l. v Bratislave a autorovi článku mala poskytnúť telefonický rozhovor.
Dňa 13.02.2009 bolo v HN uverejnené ospravedlnenie, kde sa uvádza, že: „V minulom vydaní prílohy S. v reportáži Sex, drogy a ... chľast (06.02.2009) od autora M. T. Z. sme za majiteľa diskotéky v bratislavskom F. nesprávne označili M. F.. M. F. je generálny riaditeľ a.s. W. a so spomínanou diskotékou nemá nič spoločné. Za chybu, ktorá vznikla zámenou osôb a nesprávnym vyhodnotením situácie, sa M. F., aj čitateľom ospravedlňujeme!
Navrhovateľ vypovedal, že je dlhodobým čitateľom a odberateľom HN, ktoré číta večer alebo cez víkend. Považuje ich za najvýznamnejšie médium pre manažéra a osoby, ktoré hýbu biznisom. O konkrétnom článku sa dozvedel v deň, kedy vyšiel a to od jeho obchodných partnerov p. A. a G.. Neskôr si tento článok prečítal a tiež sa mu potom ozvali aj ďalší jeho známi. Rozhorčený sa v najbližšie dni dostavil do redakcie novín a chcel sa rozprávať s autorom článku, ktorý ho však vysmial. Chcel sa preto kontaktovať so šéfredaktorom, avšak tento ho neprijal, lebo bol zaneprázdnený, ale rozprával sa s jeho zástupcom, ktorý vyjadril poľutovanie a sľúbil, že všetko preverí. Odovzdal mu preto telefónne číslo na mobil - má len jeden a rovnaké číslo už 15 rokov. Keď si ho preverili zistili, že prišlo k omylu. Mal potom stretnutie u šéfredaktora, ktorý sa mu ústne ospravedlnil a že ide o veľmi vážne profesionálne pochybenie. Ústne ospravedlnenie prijal, ale chcel satisfakciu, aby aj verejnosť vedela, že došlo k pochybeniu. Sám navrhol možnosť bártru formou marketingu. Neskôr mu kolegyňa povedala, že ak chce ospravedlnenie, musí o to požiadať, preto listami zo dňa 27.02.2009, 08.04.2009, 16.04.2009, 13.05.2009, 27.06.2009 žiadal o opravu a žiadosť urgoval. Vo svojej žiadosti požadoval, aby napísali, že došlo k pochybeniu zo strany autora článku. Navrhovateľ poukázal na to, že ak sa protistrana chcela dohodnúť, mala ho informovať aj o tom, že sa ospravedlnila a že toto ospravedlnenie považuje za satisfakciu, ktorá je dostatočná. O tom, že nejaké ospravedlnenie bolo zverejnené sa dozvedel až po nariadenom pojednávaní. On je veľkým odporcom drog a alkoholu u mladistvých a nevie prečo v článku okrem problematiky bolo uverejnené aj jeho meno, keď článok sa dal publikovať aj bez toho. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že na Slovensku je viacero jeho menovcov, pretože rovnaké priezvisko používa na Slovensku len asi 10 ľudí. K výške nemajetkovej ujmy sa navrhovateľ nevedel vyjadriť, prečo požadoval práve takú výšku, ale radil sa so známymi, ktorí takéto spory už mali a tí mu navrhovali požadovať vyššiu sumu. Napr. štátny tajomník p. C. mu povedal, aby pod milión ani nešiel. Česť a vážnosť, jej hodnota sa nedajú vyjadriť v peniazoch a pracoval na nej už od školy a naďalej na nej pracuje. S odporcom sa snažil dohodnúť mimosúdne a čo sa týka tvrdenia, že stále menil svoje požiadavky, bolo to len preto, že hľadal možnosti, aby našli spoločnú cestu, ktorá by bola pre oboch prijateľná. Spôsob bártru navrhol on, avšak W. je zameraná na strednú zákaznícku vrstvu, tak sa to nepodarilo. Navrhol aj dodávku nábytku, kde vychádzal z toho, že HN sú organizátorom HN klubu, kde sú manažéri najbohatších firiem, cez ktorých bolo možné takúto zákazku zrealizovať. Je pravdou, že odporca chcel napísať aj článok o jeho bývaní, čo však považoval za neprijateľné. Postihnutie jeho osobnosti, jeho cti a vážnosti bolo jednak v oblasti spoločenskej, čo sa prejavilo v tom, ako ho vnímajú ľudia, ktorí ho poznajú, či už v oblasti podnikania alebo aj susedia v paneláku, kde žije a čelí tlaku z ich strany. Ďalšia oblasť bola oblasť profesionálna, kde od B. rady dostal podmienku, že buď sa očistí alebo ho odvolajú z funkcie; takúto funkciu môže totiž zastávať len bezúhonný človek. Riaditeľkou divízie L.. Z. z W. mu bolo tiež navrhnuté, aby odstúpil z funkcie, avšak tejto povedal, že svoje meno očistí, čiže je to podmienečné. V oblasti biznisu došlo taktiež k zmenám, pretože obchodní partneri mu hovorili, že nevedeli o tom, že môže predávať nielen nábytok, ale aj drogy a vyvolal v nich taký dojem, že pre zisk je ochotný urobiť všetko. On pritom žiadnu diskotéku nevlastní. A ani nemá vedomosť, kto je jej vlastníkom. Objekt je veľký a mnoho priestorov je prenajatých. Na uvedenej diskotéke bol dvakrát a to pri otvorení a raz tam mali zamestnanci posedenie.
Svedok O.. H. C. vypovedal, že navrhovateľa pozná predovšetkým z oblasti podnikateľských kruhov. Je členom B. rady R. podnikateľov Z. cca 15 rokov. Má vedomosť o uverejnenom článku, kde sa o navrhovateľovi hovorilo v dosť negatívnom svetle a spomínajú sa v ňom drogy, alkohol a mladiství. O tomto článku hovorili aj na B. rade alebo A. niekedy v mesiacoch 03-04/2009 a požiadali p. F., aby sa očistil voči takýmto negatívnym zásahom, pretože majú záujem, aby bolo zastavené kriminalizovanie podnikateľov. Kto bol iniciátorom prejednania tejto veci si svedok nespomína a tiež nevie, či závery boli zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia GR a A.. Nevie tiež, či sa k uvedenej veci vrátili na iných zasadnutiach. Od uverejnenia článku navrhovateľ nebol odvolaný zo žiadnej funkcie, ale nebol ani nominovaný do nových odborných rád a zastúpení.
Svedok O. H. (zástupca šéfredaktora odporcu) uviedol, že príloha S. patrí priamo do pôsobnosti šéfredaktora, preto nemá vedomosť, prečo bol predmetný článok uverejnený. Následne však neohlásene prišiel p. F. a nakoľko šéfredaktor bol zaneprázdnený prijal ho on. Pri stretnutí preberali uvedený článok a p. F. mu povedal, v čom vidí problém. Rozhovor bol korektný, bez nejakých vedľajších zásahov. Tento rozhovor ukončili tým, že p. F. povedal, že urobia všetko preto, aby zistili, kde sa stal problém a čo sa dá s tým robiť. O týždeň na to vyšlo v prílohe S. ospravedlnenie navrhovateľovi. Z odstupom času si uvedomil, že ho zaujala jedna veta od navrhovateľa, ktorá spočívala v tom, že povedal, že majú pekne zariadené kancelárie a že to muselo stáť veľa peňazí. Považoval to za sarkazmus, nakoľko zariadenie bolo jednoduché a navrhovateľ sa venuje nábytkárstvu. Neskôr o celej veci mal sprostredkované informácie od šéfredaktora, ktorý mu povedal, že boli pokusy o mimosúdnu dohodu a korektné vysporiadanie celej záležitosti. Požiadavky navrhovateľa sa však stupňovali a malo to skončiť tým, že odporca mal zohnať odberateľa nábytku v hodnote XX.XXX Eur. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť
o tom, že p. Z. išiel na diskotéku a tam sa opýtal ľudí, ktorí tam boli, kde dostal informáciu a č. telefónu na majiteľa diskotéky. Keď mu na toto číslo volal, ten sa predstavil menom a priezviskom.
Svedok M.. H. A. (generálny sekretár R.) vypovedal, že čítal predmetný článok, ktorý na neho zapôsobil rozpačito. Hneď na to volal navrhovateľovi s tým, že čo sa deje. Navrhovateľ mi hneď povedal, že to nebol on a že to ide riešiť. Nakoľko vec vzbudila pozornosť, rozprávali sa s prezidentom a na najbližšom zasadnutí B. bolo navrhovateľovi neoficiálne povedané, že si vec musí dať do poriadku a v súčasnosti je to v štádiu sledovania. Čo sa týka predmetného článku pamätá si, že v ňom bolo uvedené meno navrhovateľa v súvislosti s diskotékou a drogami. O tom, že sa jedná o navrhovateľa, dospel k záveru na základe toho, lebo vie, že celý areál S. bol jeho a majú tam sídlo jeho firmy. Z predmetného článku bol navrhovateľ rozhorčený. Navrhovateľ je člen GR a nemá vedomosť, či je aj nominovaný v nejakých komisiách a poradných orgánoch. Zo žiadnej svojej funkcie však na základe článku nebol odvolaný.
Zo svedeckej výpovede L.. F. G. (spolupracovník a známy navrhovateľa) súd zistil, že v rokoch 1995
- 1998 cca pracoval ako generálny riaditeľ vo firmách S. N., a. s., N. H., a. s., W., a. s., kde bol aj spolumajiteľom. V minulosti čítal článok v HN, kde sa písalo o diskotéke na S. v N., ktoré priestory a nehnuteľnosť myslí si patria navrhovateľovi. V článku sa ďalej písalo o mladých ľuďoch, alkohole, drogách, sexe a navrhovateľ bol dávaný do spojitosti, ako keby on takéto činnosti zastrešoval alebo sa nimi zaoberal. Po prečítaní článku volal navrhovateľovi, či o tom vie. Bol asi prvý, kto ho na to upozornil, lebo o tom nevedel a bol prekvapený. Pýtal sa, kde to vyšlo a čo sa písalo. Článok na svedka veľmi zle zapôsobil, pretože navrhovateľ bol dávaný do spojitosti s ľuďmi zaoberajúcimi sa činnosťami uvedenými v článku. On však navrhovateľa pozná inak. Považuje ho za svojho učiteľa a jeho vzťah k nemu sa nezmenil.
L.. O. Z. (spolupracovníčka navrhovateľa) uviedla, že pracuje ako riaditeľka W. Z., s. r. o.. Táto spoločnosť je súčasťou C. W. C., kde navrhovateľ je generálnym riaditeľom. Zamestnanci jej dali čítať článok uverejnený v HN, kde sa škaredo písalo o navrhovateľovi, že chodí po diskotékach, predáva drogy mladistvým a ona mala z toho pocit, ako by mu to aj robilo dobre. Zamestnanci sa jej na to pýtali a boli aj posmešky, ktoré pretrvávajú dodnes. Spoločnosti článok veľmi ublížil a došlo k narušeniu obchodných vzťahov s obchodnými partnermi najmä s firmou Z. s. r. o., kde vzťahy ochladli, čo sa prejavilo zníženým obchodom cca vyše 90 %. Mala aj desiatky telefonátov od obchodných partnerov a otázky, že čo sa to o generálnom riaditeľovi píše. Nereagovala na to. Spoločnosť to však nenechala bez povšimnutia a prvý utorok v mesiaci na porade riaditeľov ona požiadala p. F., či neodstúpi z funkcie generálneho riaditeľa. Na to jej povedal, že to opraví. Naďalej sa tejto veci pravidelne venujú.
Svedok G. C. (priamy podriadený navrhovateľa) uviedol, že pracuje v W. od roku 2003 s tým, že od roku 2007 je riaditeľom divízie interiéry. V minulosti mu p. F. oznámil, že bude predvolaný v nejakej veci ako svedok a upozornil ho na predmetný článok v HN. Povedal, aby si ho prečítal. Tak aj urobil a stiahol ho aj z internetu. V článku sa písalo o sexe a drogách. Bolo tam písané o pomeroch v nejakom klube, zariadení na A. ul., ako to funguje a kto ho navštevuje, ako sa dotyční správajú. Bol tam citovaný zástupca mestskej polície, ktorý zhodnotil situáciu a bol tam aj citovaný p. F.. Prekvapilo ho v akých situáciách sa navrhovateľ uvádza a veta, že keď tam on alebo jeho zamestnanci natrafia na opitých tínedžerov, tak nevolajú políciu. Nevie si predstaviť ako by taký zaneprázdnený človek, pracovne vyťažený z jeho spoločenským postavením (navrhovateľ) navštevoval zariadenie tohto druhu.
Svedok L.. W. A. bol vypočutý dožiadaným súdom. Uviedol. že navrhovateľ je jeho obchodným partnerom. Poznajú sa 5 až 8 rokov. Navrhovateľ podniká v oblasti predaja D., je generálnym riaditeľom W. a zastáva aj funkciu vo zväze podnikateľov. Pozná ho ako seriózneho a zodpovedného podnikateľa; predmetný článok v HN čítal. Bolo tam napísané, že p. F. prevádzkuje diskotéku, ktorá sa nazýva W., a že sa tam deti dostávajú k drogám. Po prečítaní článku sa s navrhovateľom kontaktoval a pýtal sa ho, či prevádzkuje diskotéku a čo má spoločné so skutočnosťami uvedenými v článku. Istý čas cítil k navrhovateľovi nedôveru. V súčasnosti však ho vníma takisto ako predtým, je to jeho obchodný partner. Článkom však bola podľa neho narušená povesť navrhovateľa, pretože aj iný obchodní partneri mu (svedkovi) volali, že či je F. drogový díler a boli tam pochybnosti a cítili tam nedôveru.
Podľa Čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Tie isté práva garantuje aj Čl. 10 Listiny základných práv a slobôd a priznáva mu ich aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Čl. 10 ods. 2) a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (Čl. 17).
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR patria sloboda prejavu a právo na informácie medzi základné práva slobody.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom (čl. 26 ods. 2 Ústavy SR).
Obmedziť slobodu prejavu a právo na informácie zákonom je možné len vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné okrem iného aj pre ochranu práv a slobôd druhých.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe, pričom z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie právom chránených práv osobnosti fyzickej osoby. V prípade, že nie je postačujúce ospravedlnenie, so zreteľom na zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti, má takáto osoba právo na peňažnú satisfakciu, pri jej určovaní súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy sa na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.
V rámci všeobecného osobnostného práva sa poskytuje občianskoprávna ochrana len proti takým konaniam, ktoré sú spôsobilé objektívne privodiť ujmu na osobnostných právach subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a tým ohrozujú vážnosť jeho postavenia a vážnosť, ktorú subjekt požíva v očiach členov spoločnosti. Brániť sa proti neoprávneným zásahom je výlučne v dispozícii subjektu práva.
K neoprávnenému porušeniu osobnostného práva môže prísť najčastejšie formou skutkových tvrdení (faktov), ktoré sa preukážu ako nepravdivé alebo formou hodnotiacich úsudkov - kritiky, ktorá je neoprávnená a prekračuje medze potrebné k dosiahnutiu sledovaného a spoločensky uznávaného účelu (cieľa, kritiky).
Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo dané primerané zadosťučinenie.
Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 120 ods. l, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Citované zákonné ustanovenie ukladá dôkaznú povinnosť účastníkom preukázať tvrdené skutočnosti. V konkrétnej veci dôkazné bremeno zaťažovalo práve odporcu, aby v súdnom konaní osvedčil pravdivosť tvrdení uvedených v článkoch.
V danom prípade v predmetnom článku bolo zverejnené celé meno a priezvisko zhodné s menom a priezviskom navrhovateľa (bez akademických titulov) s tým, že sa jedná o spolumajiteľa diskotéky, kde vychádzajúc z celého kontextu uverejneného článku, ktorý je ešte umocnený jeho názvom, sa maloleté deti a mladiství môžu dostať k alkoholu, drogám a prostitúcii. Uvedené môže navodzovať v čitateľoch dojem, že majiteľ diskotéky takýto stav umožňuje tým, že v prípade, ak jeho „personál naďabí na opitých tínedžerov, nevolajú policajtov„ a pod. Nakoľko navrhovateľ je štatutárnym orgánom viacerých spoločností, ktoré majú sídlo na A. ul. v Bratislave, kde sa nachádzala aj uvedená diskotéka, je pravdepodobné, že v osobe spolumajiteľa tejto diskotéky mohli blízki, príbuzní, známi a obchodní partneri vidieť navrhovateľa. Už samotná táto skutočnosť bola objektívne spôsobilá negatívne zasiahnuť do osobnostnej sféry navrhovateľa a to predovšetkým do jeho cti, vážnosti, mena a dôstojnosti, preto mal navrhovateľ právo, aby sa odstránili následky tohto zásahu a bolo mu dané primerané zadosťučinenie. Ihneď po zistení nezrovnalosti v mene majiteľa diskotéky sa odporca navrhovateľovi ospravedlnil a v najbližšom vydaní víkendovej prílohy toto ospravedlnenie aj zverejnil, čím čo na najnižšiu mieru eliminoval následky tohto neoprávneného zásahu. Navrhovateľ ospravedlnenie prijal a neskôr v konaní návrh v časti ospravedlnenia zobral späť. Trval však na nemajetkovej ujme 15 000,- Eur, pretože v značnej miere bola uverejnením článku, znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a poškodené bolo jeho meno a česť. Bližšie sa k výške požadovanej sumy vyjadriť nevedel.
Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Pri vyjadrení miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť a vážnosť osoby v spoločnosti, je potrebné vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Súd na preukázanie tejto miery vypočul navrhnutých svedkov a to predovšetkým spolupracovníkov navrhovateľa z podnikateľských kruhov. Vypočutí svedkovia uviedli, že po prečítaní predmetného článku mali o navrhovateľovi malé pochybnosti, ale v konečnom dôsledku sa ich vzťah k nemu nezmenil. Svedkyňa Z. síce uviedla, že požiadala navrhovateľa, či by neodstúpil z funkcie, ale bolo to spôsobené tým, že mala veľa telefonátov od obchodných partnerov, ktorí sa pýtali, že čo sa to o generálnom riaditeľovi píše. Svedok A. potvrdil, že uvedený článok prejednávali na generálnej rade ZSP a požiadali navrhovateľa, aby si vec dal do poriadku, ale k jeho odvolaniu zo žiadnej z funkcii ZSP nedošlo. Zo svedeckej výpovede generálneho sekretára ZSP Dr. A. a člena GR R. O.. C. vyplynulo, že GR žiadala navrhovateľa, aby si vec doriešil, pretože celou svojou činnosťou sa snažia, aby bolo zastavené kriminalizovanie podnikateľov a tiež sa združenie snaží o „tvár“ tak jej členov ako aj funkcionárov. Svedok G. potvrdil, že po prečítaní článku sa jeho vzťah k navrhovateľovi nezmenil, ale myslí si, že jeho meno bolo pošpinené. Vypočutí svedkovia potvrdili, že nemali pochybnosti o tom, že v danom prípade bol v článku spomínaný navrhovateľ k čomu došli na základe toho, že sídlo jeho firiem sa nachádza v objekte, kde bola aj uvedená diskotéka. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že autor v článku, v ktorom sa hovorí o diskotéke, kde sa predáva alkohol, ku ktorému sa dostanú aj mladiství, ktorá diskotéka je spojená s užívaním drog a kupovaním „mladých dievčat“, uverejnil v ňom meno a priezvisko, ako aj „citácie“ spolumajiteľa tejto diskotéky, ktoré je zhodné s menom a priezviskom navrhovateľa. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je štatutárnym zástupcom viacerých spoločnosti so sídlom v objekte, kde sa diskotéka nachádzala, jeho spolupracovníci a obchodní partneri si osobu majiteľa diskotéky a navrhovateľa po prečítaní článku stotožnili, čo vyvolalo rad negatívnych odoziev. Na druhej strane navrhovateľ nie je vo všeobecnosti verejne činná a známa osoba, preto je predpoklad, že prevažná časť čitateľov nemala vedomosť kto M. F., spomenutý v uvedenom článku, je, keď pri jeho mene nebol uvedený akademický titul, ktorým navrhovateľ disponuje. Taktiež HN
- jeho prílohu S. nečíta široká verejnosť, ale len okruh prevažne odborne zameraných čitateľov. V danom prípade zásah si okrem morálnej satisfakcie vyžaduje aj finančné zadosťučinenie, ale vo výške navrhovateľom požadované je, podľa názoru súdu, neprimerané. Je pravdou, že uverejnenie článku s takým obsahom, ako bol uverejnený a s uverejnením mena a priezviska zhodného s menom a priezviskom navrhovateľa spôsobili závažnú ujmu na cti a vážnosti navrhovateľa, predovšetkým v podnikateľských kruhoch, ale nejedná sa o nenapraviteľnú, resp. ťažko napraviteľnú ujmu. Súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že intenzita trvania zásahu bola minimálna (odporca zverejnil ospravedlnenie ihneď ako sa dozvedel o nezrovnalostiach v označení majiteľa diskotéky) je priznaná suma 3.319 Eur (100.000,- Sk) primeraná intenzite zásahu. Vo zvyšku súd návrh zamietol, keď ani navrhovateľ sám požadovanú výšku riadne nezdôvodnil. Pri úvahe o výške nemajetkovej ujmy súd zobral do úvahy aj to, že priznanie finančného odškodnenia má mať aj prevenčný charakter, t. j. prinútiť vydavateľov denníkov, aby zverejňovali len overené informácie s dostatočne preverenými zdrojmi, čo sa v danom prípade nestalo.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojitosti s §§ 149 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh 516 Eur a odmenu právneho zastúpenia v celkovej výške 621,19 Eur. Podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. - §§ 10, 14, 18, advokátovi prináleží odmena za 6 úkonov právnej služby zo základu 3.319 Eur a to za prevzatie a prípravu, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 13.4.2010 (bolo odročené bez pojednávania), účasť na pojednávaní dňa 27.05.2010, 29.06.2010 a 05.10.2010 + dvakrát RP po 6,95 Eur a 4 krát RP po 7,21 Eur Advokát je platcom DPH preto mu prináleží aj 19 % DPH. Nakoľko zástupca navrhovateľa si vyčíslil odmenu nižšiu ako mu prináleží podľa platných právnych predpisov, súd mu priznal len uplatnenú odmenu. Celkovo teda navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.137,19 Eur, na ktorú sumu súd odporcu zaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny,
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 202 a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.